Preskočiť na obsah
  |  

Nemecko má rekordných 84 miliónov obyvateľov, prispela k tomu vojna

Prílev ukrajinských utečencov do Nemecka zvýšil počet jeho obyvateľov na nové historické maximum - vyše 84 miliónov. V utorok to oznámil nemecký Spolkový štatistický úrad (Destatis). TASR o tom informuje podľa agentúry AP.

Do konca júna sa počet obyvateľov Nemecka zvýšil o 843-tisíc ľudí (o jedno percento) v porovnaní s údajom z konca roka 2021. Za celý rok 2021 pribudlo 82-tisíc obyvateľov (0,1 percenta).

V prvej polovici roka 2022 prišlo do Nemecka približne 750-tisíc ukrajinských utečencov, ktorí utiekli pred ruskou inváziou vo svojej vlasti. Väčšina z nich boli ženy, uviedol Destatis. Koncom júna žilo v Nemecku o 501-tisíc ukrajinských žien a dievčat viac než koncom roka 2021, počet ukrajinských mužov a chlapcov sa zvýšil o 248-tisíc.

Takéto veľké prírastky obyvateľstva zažilo Nemecko aj predtým a vždy súviseli s prisťahovalectvom. V roku 1992 prišlo asi 700-tisíc ľudí, ktorí utekali pred vojnou v Juhoslávii a prichádzali aj z ďalších krajín východnej Európy. V roku 2015 dorazilo do Nemecka takmer milión utečencov z krajín postihnutých vojnou, napríklad zo Sýrie, Iraku a Afganistanu, pripomína AP.

(tasr, min)

  |  

Kompetencie štátu v stave energetickej núdze sa posilnia, rozhodli poslanci

Kompetencie štátu v stave energetickej núdze sa posilnia. Ceny elektriny a plynu v situácii núdzového stavu má určovať vláda nariadením. Vyplýva to z novely zákona o energetike, ktorú v utorok schválilo plénum Národnej rady (NR) SR hlasmi 108 zo 145 prítomných poslancov. O právnej norme parlament rokoval v skrátenom legislatívnom konaní. Účinnosť by mala nadobudnúť dňom vyhlásenia.

"Účelom návrhu zákona je zabrániť negatívnemu vplyvu vysokého nárastu cien elektriny a plynu na najzraniteľnejších odberateľov prostredníctvom návrhu všeobecného hospodárskeho záujmu," uviedol rezort hospodárstva.

Novela zákona zahŕňa rozšírenie súčasného konceptu stavu núdze v elektroenergetike o situáciu, keď cena veľkoobchodných energetických produktov na trhoch s energiou dosahuje po dlhší čas veľmi vysoké hodnoty. Tie majú za následok cenovú nedostupnosť elektriny pre odberateľov a súčasne vyvolajú ohrozenie bezpečnosti štátu, zdravia a života veľkej skupiny odberateľov elektriny alebo hrozbu značných hospodárskych škôd u koncových odberateľov elektriny na vymedzenom území.

Stav núdze bude podľa novely zákona môcť v tomto prípade vyhlásiť len vláda na návrh Ministerstva hospodárstva (MH) SR, ktorá bude súčasne oprávnená rozhodovať o uložení opatrení. Tie nariadi MH SR vyhláškou.

Právna norma hovorí tiež o katalógu opatrení, ktoré bude možné uložiť a nariadiť. Týkajú sa obmedzenia medzioblastnej kapacity na cezhraničné obchodovanie s elektrinou, ako aj využitia výrobných kapacít domácich zariadení na výrobu elektriny na účely dodávky elektriny koncovým odberateľom za určené ceny. Rovnaký mechanizmus je navrhnutý aj v plynárenstve.

Vzhľadom na to, že v situácii núdzového stavu bude ceny určovať vláda nariadením, novela zákona upravuje aj výnimku z bežnej cenovej regulácie. Cena určená vládou tak vylučuje použitie ceny určenej Úradom pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO).

Na základe pozmeňujúceho návrhu, ktorý predložil poslanec zo Za ľudí Juraj Šeliga, sa súčasne zavedie časové obmedzenie trvania stavu núdze na 180 dní s možnosťou aj opakovaného predĺženia. Zavádza sa tiež kontrola vlády, konkrétne prostredníctvom nevyhnutnosti schváliť predĺženie trvania stavu núdze parlamentom.

Povinnosť dodávok plynu určeným odberateľom za stanovené ceny v čase núdze sa zároveň nebude vzťahovať na strategické zásoby iných štátov uložené v zásobníkoch na území Slovenska. Vyplýva to z pozmeňujúceho návrhu zo spoločnej správy z výborov NRSR, ktorý plénum tiež schválilo. Rovnako sa táto povinnosť nebude vzťahovať ani na základnú náplň zásobníka.

(tasr, min)

  |  

Poslanci NR SR súhlasia s pristúpením Fínska a Švédska do NATO

Poslanci Národnej rady (NR) SR schválili prístupové protokoly Fínska a Švédska do NATO. Rozhodli o tom v utorkovom hlasovaní. Po odsúhlasení parlamentom musí vstup severských krajín do Aliancie ratifikovať prezidentka SR Zuzana Čaputová.

Slovenská vláda deklarovala plnú podporu členstvu Fínska a Švédska v Aliancii. Ako skonštatovala v predloženom materiáli, krajiny sú najbližšími partnermi NATO, ktorí zdieľajú naše princípy, ako aj hodnoty a záväzky vyplývajúce z členstva v Aliancii. Ich členstvo podľa predkladateľov posilní severoatlantickú stabilitu a bezpečnosť, ako aj bezpečnosť Slovenskej republiky.

Otázky Turecka k záväzku Fínska a Švédska bojovať s terorizmom ako s jednou z najvážnejších hrozieb, ktorým čelí aj Aliancia, boli podľa materiálu dostatočne zodpovedané po vzájomných konzultáciách. Fínsko a Švédsko požiadali o vstup do NATO v máji v súvislosti s ruským vojenským útokom na Ukrajinu. Obe škandinávske krajiny už dlhšiu dobu s NATO úzko spolupracovali.

(tasr, min)

  |  

Štáty EÚ súhlasia s nariadením, ktoré obmedzí pesticídy škodiace včelám

Členské štáty EÚ v utorok podporili návrh Európskej komisie (EK) na zníženie maximálnych reziduálnych limitov (MRL) dvoch neonikotinoidných pesticídov.

Pesticídy majú škodlivé účinky na včely a nové pravidlá znížia MRL na najnižšiu možnú merateľnú úroveň. Prevádzkovatelia potravinárskych podnikov a tretie krajiny budú mať dostatok času, aby sa novej úrovni MRL prispôsobili. Hodnotenia Európskej agentúry pre bezpečnosť potravín (EFSA) ukazujú, že klotianidín a tiametoxám pre opeľovače predstavujú vysoké riziko. Ich vonkajšie používanie preto v EÚ zakázali už v roku 2018.

Eurokomisárka pre zdravie a bezpečnosť potravín Stella Kyriakidisová uviedla, že EÚ po prvýkrát znížila MRL, aby zohľadnila globálne dôsledky škodlivého vplyvu uvedených látok na životné prostredie.

"Toto je dôležitý krok pre našu prácu v rámci stratégie Z farmy na stôl. Vzhľadom na ich negatívny vplyv na opeľovače na celom svete, vrátane včiel, sa tieto dva neonikotinoidy v EÚ prestali používať. Teraz robíme ďalší krok, ktorý prispeje k prechodu na udržateľné potravinové systémy, a to aj na globálnej scéne," vysvetlila komisárka.

Po zavedení novoschválených pravidiel dovážané produkty do EÚ už nebudú môcť obsahovať zvyšky týchto neonikotinoidov.

Po konzultácii s členmi Svetovej obchodnej organizácie (WTO) návrh EK predložila Stálemu výboru pre rastliny, zvieratá, potraviny a krmivá, kde získal podporu kvalifikovanej väčšiny členských štátov. Rada EÚ a Európsky parlament majú dva mesiace na vyslovenie námietok. Ak to neurobia, nariadenie bude prijaté začiatkom roka 2023.

(tasr)

  |  

Rusko nebude žiadať vydanie Rusov utekajúcich pred mobilizáciou do zahraničia

Rusko nebude žiadať vydanie ruských občanov, ktorí odchádzajú z krajiny s cieľom vyhnúť sa mobilizácii. Uviedlo to v utorok ruské ministerstvo obrany. Do susedných krajín už odišli tisíce mužov v povolávacom veku.

"Ruské ministerstvo obrany neposlalo nijakú žiadosť úradom v Kazachstane, Gruzínsku alebo v akejkoľvek inej krajine na údajné nútené vydanie ruských občanov späť na ruské územie a ani tak neplánuje urobiť," uvádza sa vo vyhlásení ministerstva.

Ruský prezident Vladimir Putin minulý týždeň v stredu vyhlásil čiastočnú mobilizáciu, krajiny susediace s Ruskom odvtedy zaznamenávajú zvýšený počet príchodov ruských občanov.

(tasr)

  |  

Výpovede by mohlo podľa podať okolo 1 500 lekárov, predpokladá Lengvarský

Výpovede by mohlo podať okolo 1 500 lekárov. Vyplýva to z vyjadrenia ministra zdravotníctva Vladimíra Lengvarského (nominant OĽaNO) v relácii TV Markíza Na telo plus. Odvolal sa pritom na anketu, ktorú rezort zdravotníctva realizoval v nemocniciach.

Presné číslo výpovedí bude podľa ministra známe až v pondelok (3. 10.). "Zatiaľ hovoríme iba o veľmi teoretických možnostiach," skonštatoval. V nemocniciach aktuálne podľa neho pracuje okolo 8-tisíc lekárov.

Lengvarský zdôraznil, že vláda situáciu rieši a zdravotníctvo je jej prioritou. "Budeme sa musieť dohodnúť tak, aby výpovede skrátka neboli," doplnil. Poukázal, že požiadavky lekárskych odborárov sú legitímne, no viaceré z nich si vyžadujú čas.

Šéf Lekárskeho odborového združenia (LOZ) Peter Visolajský v pondelok (26. 9.) upozornil, že výpovede podalo už viac ako 1 200 lekárov.

(tasr)