Preskočiť na obsah
  |  

Kroky Česka na hraniciach so Slovenskom sú vzájomne konzultované, informoval Káčer

Kroky, ktoré prijíma Česká republika na hraniciach so SR, sú vzájomne konzultované. Skonštatoval to minister zahraničných vecí Rastislav Káčer. Podčiarkol, že slovenský rezort vnútra už predtým prijal určité opatrenia v súvislosti s migráciou. Téme by sa podľa jeho slov mala venovať aj vláda SR, aby sa aspoň dočasne sprísnili opatrenia.

"Je to kompetencia Ministerstva vnútra (MV) SR, viem, že ministri vnútra rokujú už dlhší čas. Nie je to náš bilaterálny problém, ale širší," ozrejmil Káčer s tým, že sa to týka napríklad aj Nemecka, ktoré vracia časť migrantov na základe platných zmlúv. Dodal, že rovnako máme zmluvu s ČR a ide o regionálny problém. "Pretože schengenská hranica nie je nepriepustná," poznamenal.

Minister uviedol, že slovenská strana nechcela zatiaľ pristupovať k takým opatreniam, ako sú plné kontroly na hraniciach. Vysvetlil, že rezort vnútra už skôr prijal viaceré opatrenia, ako napríklad zvýšené kontroly na hraniciach a obvyklých tranzitných trasách. Doplnil, že situáciu sa snažia korigovať aj s českou stranou.

Česká polícia začne od štvrtka (29. 9.) vykonávať kontroly po celej dĺžke štátnej hranice so Slovenskom, a to na 27 bývalých hraničných priechodoch. Tie zahŕňajú 17 cestných priechodov, sedem železničných a tri riečne. Dočasné kontroly sa zatiaľ zavedú na desať dní.

MV SR to rešpektuje. Zdôraznilo, že ide primárne o problematiku Európskej únie a nedostatočnej ochrany vonkajších hraníc, nie o opatrenie voči Slovensku. Kroky ČR sú podľa rezortu nastavené voči sekundárnej migrácii, ktorá vznikla na vonkajšej hranici ako nedostatok ochrany schengenského priestoru. Tvrdí, že sekundárnu migráciu treba riešiť hlavne v tretích krajinách s prioritným prihliadnutím na Turecko a západný Balkán.

(tasr, min)

  |  

Premiér poďakoval poslancom za súhlas so vstupom Švédska a Fínska do NATO

Premiér Eduard Heger (OĽANO) poďakoval poslancom Národnej rady (NR) SR za vyslovenie súhlasu so vstupom Švédska a Fínska do NATO. Slovensko tak podľa neho prispelo k tomu, aby sa rozšírením Aliancie na 32 členov výrazne posilnila jej obranyschopnosť. TASR o tom informovala hovorkyňa predsedu vlády Ľubica Janíková.

"Za týmto strategickým rozhodnutím škandinávskych štátov je útok Ruska na nášho suseda, ktorý radikálne mení pohľad demokratických štátov na bezpečnosť Európy i celého sveta. Považujem to za zodpovedný krok, pretože musíme otvárať dvere do Aliancie ďalším spojencom, pre ktorých mier a sloboda sú na prvom mieste," skonštatoval premiér.

Vstup Švédska a Fínska do NATO podľa Hegera ocenia aj ostatné krajiny, ktoré s Alianciou spolupracujú, a aj pre ne sa vzájomná podpora stane ešte atraktívnejšia. "Pre našu bezpečnostnú politiku naďalej zostáva prioritou upevňovať vzťahy a vytvárať odolné partnerstvá," dodal.

Pre Slovensko má prijatie Švédska a Fínska aj širší rozmer, myslí si Heger. Poukázal na nedávne oznámenie príchodu švédskej investície Volvo Cars v hodnote 1,2 miliardy eur, ktorá prinesie 13-tisíc pracovných miest. Pripomenul tiež, že ministerstvo obrany nakupuje fínske obrnené vozidlá 8x8. "Z tohto pohľadu je prijatie krajín do NATO len vyústením našej spolupráce," komentoval.

Dodal, že tak ako ostatní členovia NATO majú čo ponúknuť Švédsku a Fínsku, tak aj oni majú čím prispieť k obrane spoločných hodnôt. Hovorí o výhre pre všetkých.

Poslanci Národnej rady SR v utorok schválili prístupové protokoly Fínska a Švédska do NATO. Vstup Fínska podporilo zo 142 hlasujúcich 126 poslancov, pristúpenie Švédska do NATO odobrilo 124 zo 140 hlasujúcich poslancov. Po odsúhlasení parlamentom musí vstup severských krajín do Aliancie ratifikovať prezidentka SR Zuzana Čaputová.

(tasr, min)

  |  

Nemecko má rekordných 84 miliónov obyvateľov, prispela k tomu vojna

Prílev ukrajinských utečencov do Nemecka zvýšil počet jeho obyvateľov na nové historické maximum - vyše 84 miliónov. V utorok to oznámil nemecký Spolkový štatistický úrad (Destatis). TASR o tom informuje podľa agentúry AP.

Do konca júna sa počet obyvateľov Nemecka zvýšil o 843-tisíc ľudí (o jedno percento) v porovnaní s údajom z konca roka 2021. Za celý rok 2021 pribudlo 82-tisíc obyvateľov (0,1 percenta).

V prvej polovici roka 2022 prišlo do Nemecka približne 750-tisíc ukrajinských utečencov, ktorí utiekli pred ruskou inváziou vo svojej vlasti. Väčšina z nich boli ženy, uviedol Destatis. Koncom júna žilo v Nemecku o 501-tisíc ukrajinských žien a dievčat viac než koncom roka 2021, počet ukrajinských mužov a chlapcov sa zvýšil o 248-tisíc.

Takéto veľké prírastky obyvateľstva zažilo Nemecko aj predtým a vždy súviseli s prisťahovalectvom. V roku 1992 prišlo asi 700-tisíc ľudí, ktorí utekali pred vojnou v Juhoslávii a prichádzali aj z ďalších krajín východnej Európy. V roku 2015 dorazilo do Nemecka takmer milión utečencov z krajín postihnutých vojnou, napríklad zo Sýrie, Iraku a Afganistanu, pripomína AP.

(tasr, min)

  |  

Kompetencie štátu v stave energetickej núdze sa posilnia, rozhodli poslanci

Kompetencie štátu v stave energetickej núdze sa posilnia. Ceny elektriny a plynu v situácii núdzového stavu má určovať vláda nariadením. Vyplýva to z novely zákona o energetike, ktorú v utorok schválilo plénum Národnej rady (NR) SR hlasmi 108 zo 145 prítomných poslancov. O právnej norme parlament rokoval v skrátenom legislatívnom konaní. Účinnosť by mala nadobudnúť dňom vyhlásenia.

"Účelom návrhu zákona je zabrániť negatívnemu vplyvu vysokého nárastu cien elektriny a plynu na najzraniteľnejších odberateľov prostredníctvom návrhu všeobecného hospodárskeho záujmu," uviedol rezort hospodárstva.

Novela zákona zahŕňa rozšírenie súčasného konceptu stavu núdze v elektroenergetike o situáciu, keď cena veľkoobchodných energetických produktov na trhoch s energiou dosahuje po dlhší čas veľmi vysoké hodnoty. Tie majú za následok cenovú nedostupnosť elektriny pre odberateľov a súčasne vyvolajú ohrozenie bezpečnosti štátu, zdravia a života veľkej skupiny odberateľov elektriny alebo hrozbu značných hospodárskych škôd u koncových odberateľov elektriny na vymedzenom území.

Stav núdze bude podľa novely zákona môcť v tomto prípade vyhlásiť len vláda na návrh Ministerstva hospodárstva (MH) SR, ktorá bude súčasne oprávnená rozhodovať o uložení opatrení. Tie nariadi MH SR vyhláškou.

Právna norma hovorí tiež o katalógu opatrení, ktoré bude možné uložiť a nariadiť. Týkajú sa obmedzenia medzioblastnej kapacity na cezhraničné obchodovanie s elektrinou, ako aj využitia výrobných kapacít domácich zariadení na výrobu elektriny na účely dodávky elektriny koncovým odberateľom za určené ceny. Rovnaký mechanizmus je navrhnutý aj v plynárenstve.

Vzhľadom na to, že v situácii núdzového stavu bude ceny určovať vláda nariadením, novela zákona upravuje aj výnimku z bežnej cenovej regulácie. Cena určená vládou tak vylučuje použitie ceny určenej Úradom pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO).

Na základe pozmeňujúceho návrhu, ktorý predložil poslanec zo Za ľudí Juraj Šeliga, sa súčasne zavedie časové obmedzenie trvania stavu núdze na 180 dní s možnosťou aj opakovaného predĺženia. Zavádza sa tiež kontrola vlády, konkrétne prostredníctvom nevyhnutnosti schváliť predĺženie trvania stavu núdze parlamentom.

Povinnosť dodávok plynu určeným odberateľom za stanovené ceny v čase núdze sa zároveň nebude vzťahovať na strategické zásoby iných štátov uložené v zásobníkoch na území Slovenska. Vyplýva to z pozmeňujúceho návrhu zo spoločnej správy z výborov NRSR, ktorý plénum tiež schválilo. Rovnako sa táto povinnosť nebude vzťahovať ani na základnú náplň zásobníka.

(tasr, min)

  |  

Poslanci NR SR súhlasia s pristúpením Fínska a Švédska do NATO

Poslanci Národnej rady (NR) SR schválili prístupové protokoly Fínska a Švédska do NATO. Rozhodli o tom v utorkovom hlasovaní. Po odsúhlasení parlamentom musí vstup severských krajín do Aliancie ratifikovať prezidentka SR Zuzana Čaputová.

Slovenská vláda deklarovala plnú podporu členstvu Fínska a Švédska v Aliancii. Ako skonštatovala v predloženom materiáli, krajiny sú najbližšími partnermi NATO, ktorí zdieľajú naše princípy, ako aj hodnoty a záväzky vyplývajúce z členstva v Aliancii. Ich členstvo podľa predkladateľov posilní severoatlantickú stabilitu a bezpečnosť, ako aj bezpečnosť Slovenskej republiky.

Otázky Turecka k záväzku Fínska a Švédska bojovať s terorizmom ako s jednou z najvážnejších hrozieb, ktorým čelí aj Aliancia, boli podľa materiálu dostatočne zodpovedané po vzájomných konzultáciách. Fínsko a Švédsko požiadali o vstup do NATO v máji v súvislosti s ruským vojenským útokom na Ukrajinu. Obe škandinávske krajiny už dlhšiu dobu s NATO úzko spolupracovali.

(tasr, min)

  |  

Štáty EÚ súhlasia s nariadením, ktoré obmedzí pesticídy škodiace včelám

Členské štáty EÚ v utorok podporili návrh Európskej komisie (EK) na zníženie maximálnych reziduálnych limitov (MRL) dvoch neonikotinoidných pesticídov.

Pesticídy majú škodlivé účinky na včely a nové pravidlá znížia MRL na najnižšiu možnú merateľnú úroveň. Prevádzkovatelia potravinárskych podnikov a tretie krajiny budú mať dostatok času, aby sa novej úrovni MRL prispôsobili. Hodnotenia Európskej agentúry pre bezpečnosť potravín (EFSA) ukazujú, že klotianidín a tiametoxám pre opeľovače predstavujú vysoké riziko. Ich vonkajšie používanie preto v EÚ zakázali už v roku 2018.

Eurokomisárka pre zdravie a bezpečnosť potravín Stella Kyriakidisová uviedla, že EÚ po prvýkrát znížila MRL, aby zohľadnila globálne dôsledky škodlivého vplyvu uvedených látok na životné prostredie.

"Toto je dôležitý krok pre našu prácu v rámci stratégie Z farmy na stôl. Vzhľadom na ich negatívny vplyv na opeľovače na celom svete, vrátane včiel, sa tieto dva neonikotinoidy v EÚ prestali používať. Teraz robíme ďalší krok, ktorý prispeje k prechodu na udržateľné potravinové systémy, a to aj na globálnej scéne," vysvetlila komisárka.

Po zavedení novoschválených pravidiel dovážané produkty do EÚ už nebudú môcť obsahovať zvyšky týchto neonikotinoidov.

Po konzultácii s členmi Svetovej obchodnej organizácie (WTO) návrh EK predložila Stálemu výboru pre rastliny, zvieratá, potraviny a krmivá, kde získal podporu kvalifikovanej väčšiny členských štátov. Rada EÚ a Európsky parlament majú dva mesiace na vyslovenie námietok. Ak to neurobia, nariadenie bude prijaté začiatkom roka 2023.

(tasr)