30. septembra 2022 | 21:09

Minúta | 30. septembra 2022 | 21:09

Výpovede lekári podávali aj v detských nemocniciach, v košickej viacerí kľúčoví

Hromadné výpovede lekárov sa v Detskej fakultnej nemocnici Košice týkajú hlavne špecialistov, ktorí sú kľúčoví pre udržanie chodu nemocnice a kvalitu zdravotnej starostlivosti. Pre TASR to v piatok poobede potvrdili z riaditeľstva s tým, že počet sa stále mení a očakávajú, že definitívny oznámi ministerstvo zdravotníctva. Naopak, v Národnom ústave detských chorôb v Bratislave evidovali tri výpovede, z toho jeden lekár je na polovičnom úväzku, ozrejmila pre TASR jeho hovorkyňa Dana Kamenická. Nemocnica poďakovala lekárom, že ostávajú pri pacientoch.

V Univerzitnej nemocnici Bratislava (UNB), ktorá je najväčšou na Slovensku, očakávajú výpovede od približne 400 až 500 lekárov, sumarizujú ich. UNB, ktorá sa skladá z piatich nemocníc, ubezpečuje, že poskytovanie zdravotnej starostlivosti ohrozené nie je, deklarovala pre TASR jej hovorkyňa Eva Kliská.

"Samozrejme, toto rozhodnutie každého lekára akceptujeme. Lekárom beží dvojmesačná výpovedná lehota a my veríme, že spoločne s ministerstvom sa nám podarí situáciu stabilizovať a ďalšie rokovania zástupcov lekárskych odborárov a ministerstva budú úspešné," reagovala. Nemocnica zatiaľ nevie, ktoré lekárske odbornosti budú výpoveďami najzasiahnutejšie.

Vo Fakultnej nemocnici s poliklinikou J. A. Reimana Prešov vo štvrtok (29. 9.) doručilo výpoveď 152 lekárov, čo predstavuje zhruba tretinu z evidenčného stavu lekárov. "Nasledujúce dva mesiace vedenie nemocnice v spolupráci s ministerstvom zdravotníctva využije na to, aby od 1. decembra 2022 nedošlo k obmedzeniu zdravotnej starostlivosti," povedal pre TASR riaditeľ nemocnice Ľubomír Šarník.

Univerzitná nemocnica Louisa Pasteura Košice bude vedieť počty výpovedí verifikovať začiatkom októbra. "Aktuálne sa na poskytovaní zdravotnej starostlivosti v UNLP nič nemení, pretože plynie dvojmesačná výpovedná lehota," doplnila jej hovorkyňa Monika Krišková. Pre všetky medicínske pracoviská má nemocnica podľa jej slov vytvorené krízové scenáre pre rôzne počty výpovedí tak, aby vedela zabezpečiť akútnu zdravotnú starostlivosť, plynulú prevádzku a aby sa v minimálnej miere skomplikovalo poskytovanie odkladnej zdravotnej starostlivosti.

Rooseveltova nemocnica v Banskej Bystrici poskytne informáciu o počte podaných výpovedí po kompletnom zosumarizovaní. "V prípade, že by po ukončení výpovednej lehoty došlo k reálnemu odchodu väčšieho počtu lekárov, malo by to významný dosah na poskytovanie zdravotnej starostlivosti v nemocnici," poznamenala pre TASR jej hovorkyňa Ružena Maťašeje.

V Univerzitnej nemocnici Martin mali k piatku výpovede siedmich lekárov z pracovísk, ktoré podľa hovorkyne Kataríny Kapustovej bezprostredne neohrozia chod nemocnice. "Aktuálne máme v pracovnom pomere 566 lekárov," ozrejmila pre TASR.

Vo Fakultnej nemocnici s poliklinikou Nové Zámky poobede evidovali 50 podaných výpovedí lekárov, medzi ktorými sú aj traja primári, priblížil pre TASR jej hovorca Ján Baček. Napríklad na pediatrickej aj neurologickej klinike padlo dovtedy po osem výpovedí, na rádiologickom oddelení desať.

"K dnešnému dňu došlo k podaniu prvých výpovedí lekárov, postupne ich evidujeme a sumarizujeme, zajtra sa v nemocnici uskutoční ďalší krízový štáb Fakultnej nemocnice s poliklinikou Žilina," uviedla pre TASR hovorkyňa Lenka Záteková. Nemocnica podľa jej slov nechce vytvárať napätie a o súčasnej situácii komunikuje s lekármi aj ministerstvom. Ubezpečila pacientov, že situácia aktuálne neovplyvňuje poskytovanie zdravotnej starostlivosti.

Stredoslovenský aj východoslovenský kardioústav pre TASR potvrdili, že výpovede lekárov zatiaľ nezaznamenali. Národný ústav srdcových a cievnych chorôb v Bratislave bude informovať o prípadnom počte neskôr, keďže výpovede mohli lekári podávať aj v piatok. Výpovede neevidovali ani v Národnom onkologickom ústave v Bratislave.

Podľa šéfa Lekárskeho odborového združenia Petra Visolajského podalo k piatku ráno výpovede 2 050 lekárov, ale ďalšie pribúdali.

(tasr)

30. septembra 2022 | 20:07

Minúta | 30. septembra 2022 | 20:07

Zeman označil ruskú anexiu ukrajinských území za krádež

Česko neuznáva ruskú anexiu okupovaných regiónov na Ukrajine. V piatok to oznámil český premiér Petr Fiala a prezident ČR Miloš Zeman označil anexiu za krádež. TASR informuje podľa webového portálu Novinky.cz.

,,Česká republika neuznáva referendá o pripojení štyroch ukrajinských oblastí k Rusku," uviedol Fiala. ,,Anektovanie týchto území zo strany Ruska je neprijateľné a nelegitímne. ČR aj naďalej považuje tieto územia za ukrajinské," zdôraznil premiér.

,,(Ruský prezident Vladimir) Putin môže mať príhovorov, koľko chce, sprostú krádež územia Ukrajiny mu neuznáme," poznamenal český minister zahraničných vecí Jan Lipavský. ,,Budeme sa zasadzovať o zriadenie medzinárodného tribunálu a potrestanie zločinných predstaviteľov Ruska," dodal.

Anexiu odmietol aj Zeman,keď povedal, že ide o "ruskú krádež ukrajinského územia". "Spoločne s ďalšími ústavnými činiteľmi (prezident) vyhlasuje, že anexia ukrajinského územia nesmie byť a nebude uznaná. Rusko sa dopúšťa zločinov proti mieru," uviedol prezidentov hovorca Jiří Ovčáček.

Putin v piatok podpísal zmluvu, na základe ktorej sa podľa interpretácie Moskvy pripojili štyri ukrajinské regióny k Rusku. Anexiu Doneckej a Luhanskej oblasti a častí Záporožskej a Chersonskej oblasti však medzinárodné spoločenstvo odmieta.

Zeman ruskú agresiu voči Ukrajine odmieta, ale obsadenie Krymského polostrova z roku 2014 označil za ,,fait accompli" (hotovú záležitosť, len veľmi ťažko zmeniteľnú skutočnosť), všímajú si Novinky.cz.

(tasr)

30. septembra 2022 | 19:00

Minúta | 30. septembra 2022 | 19:00

Úniky na plynovode Nord Stream spôsobili výbuchy, tvrdí Dánsko a Švédsko

Švédsko a Dánsko v piatok uviedli, že štyri úniky plynu z potrubí plynovodov Nord Stream v Baltskom mori spôsobili výbuchy. TASR správu prevzala z agentúr AFP a DPA.

Škandinávske krajiny v spoločnej správe pre Bezpečnostnú radu OSN (BR OSN) uviedli, že explózie dosiahli magnitúdy 2,3 a 2,1, čo zodpovedá náložiam s hmotnosťou niekoľko stoviek kilogramov. DPA dodáva, že išlo o najmenej dva výbuchy.

,,Všetky dostupné informácie naznačujú, že tie výbuchy boli výsledkom úmyselného činu," uviedli Dánsko a Švédsko. Zdroj explózií nie je známy, Washington a Moskva však zodpovednosť odmietajú, píše AFP.

,,Nie je možné vylúčiť, že ide o bezohľadný útok na energetickú infraštruktúru Európy a pokus destabilizovať už aj tak napätú bezpečnostnú situáciu," uviedli v piatok v spoločnom vyhlásení ministerstvá obrany Dánska, Fínska, Nórska, Švédska a Islandu.

Kodaň a Štokholm vo svojej správe uviedli, že znepokojujúci je aj možný vplyv explózii na živé organizmy v Baltskom mori a rozsiahly bude aj vplyv na klímu.

Štyri pondelkové úniky na potrubí sú v okolí dánskeho ostrova Bornholm, pripomína AFP. Dva sa nachádzajú vo švédskej výlučnej ekonomickej zóne a dva v dánskej.

Potrubia plynovodov Nord Stream 1 a 2 vedú z Ruska do Nemecka po dne Baltského mora. Stali sa ústredným bodom geopolitického napätia po zastavení dodávok ruského plynu do Európy. Moskva tak zareagovala na sankcie po začiatku jej invázie na Ukrajinu. Potrubia nie sú v prevádzke, stále sa v nich však nachádza plyn.

(tasr)

30. septembra 2022 | 17:09

Minúta | 30. septembra 2022 | 17:09

Fico: Heger v Bruseli prehral, lebo si ho tam nevážia

Opatrenia v energetike prijaté na úrovni ministrov Európskej únie (EÚ) ukázali mocenskú pozíciu veľkých štátov a tiež to, čo robia v Únii so servilnými politikmi a štátmi. Vyhlásil to v piatok na tlačovej konferencii predseda Smeru-SD Robert Fico. Premiér Eduard Heger (OĽaNO) podľa neho v Bruseli prehral, lebo si ho tam nevážia a na pôde EÚ nič nevyriešil.

Fico skonštatoval, že vznikla dohoda väčšiny krajín EÚ o tom, že výrobcovia elektrickej energie okrem výrobcov z čierneho uhlia a plynu budú môcť predávať produkciu len za cenu 180 eur za megawatthodinu (MWh), všetko ostatné má byť použité na podporu priemyslu a ľudí. "Z tohto opatrenia, ktoré bolo schválené a ktoré predovšetkým malo vyhovovať veľkým krajinám, ako je Nemecko, Slovenská republika nebude mať nič," podotkol.

Zároveň dodal, že bola prijatá aj 33-percentná daň pre rafinérie a uhoľné bane. "Niečo môže kvapnúť, pokiaľ ide o rafinériu Slovnaft," skonštatoval s tým, že nepôjde o žiadnu sumu, ktorá by Slovensko mala zachrániť.

"Prehrali ste v Bruseli aj vlastné gate, lebo si vás nevážia, lebo ste servilný," odkázal Fico Hegerovi. Vyzval ho, aby spojil hlasovanie v Národnej rade (NR) SR o akomkoľvek vládnom návrhu zákona s hlasovaním o dôvere vláde. Tá podľa neho zodpovedá za to, do akej situácie sa Slovensko dostalo.

Premiérovi súčasne navrhol, že ak si chce zachovať tvár, mal by kolegom v EÚ povedať, že Slovensko bude využívať právo veta tam, kde je to možné, pri zásadných zahraničnopolitických otázkach. Zdôraznil, že ak právo veta nebude, znamenalo by to začiatok konca Únie.

Ministri členských krajín EÚ zodpovední za energetiku v piatok na mimoriadnom zasadnutí v Bruseli prijali balík opatrení na upokojenie energetickej krízy vrátane zdanenia nadmerných ziskov spoločností vyrábajúcich fosílne palivá, ale dohoda o zastropovaní cien plynu zostala mimo stola.

Heger v piatok na brífingu uviedol, že opatrenia na riešenie vysokých cien energií prijaté na úrovni ministrov krajín EÚ zodpovedných za energetiku Slovensku nepomôžu, a preto boli proti ich prijatiu. Skonštatoval, že pokiaľ EÚ Slovensku nepomôže uvoľnením nevyužitých eurofondov na dotovanie cien energií, prípadne sa ostatné štáty so Slovenskom dobrovoľne nepodelia s výnosom z mimoriadneho zdanenia energií, štát znárodní vyrobenú elektrinu.

(tasr)

30. septembra 2022 | 16:37

Minúta | 30. septembra 2022 | 16:37

Zelenskyj: Ukrajina podáva žiadosť o zrýchlený vstup do NATO

Ukrajina podáva žiadosť o "zrýchlený" vstup do Severoatlantickej aliancie (NATO). V piatok to vyhlásil ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj po tom, ako jeho ruský náprotivok Vladimír Putin podpísal zmluvy o pričlenení okupovaných regiónov Ukrajiny k Rusku. Informuje o tom správa agentúry AP.

,,Podpísaním žiadosti Ukrajiny o urýchlený vstup do NATO robíme náš rozhodný krok... Prakticky sme už preukázali kompatibilitu s aliančnými štandardmi. Sú skutočné pre Ukrajinu – skutočné na bojisku a vo všetkých aspektoch našej interakcie," povedal Zelenskyj. "Dôverujeme si, pomáhame si a chránime sa. Toto je aliancia," dodal.

Čo presne znamená ,,zrýchlená" žiadosť, zatiaľ nie je známe, keďže prijatie nového člena musia jednomyseľne schváliť ostatné členské štáty NATO, uvádza AP.

Ukrajinský prezident zopakoval prísľub vyhnať okupantov z obsadených území. ,,Celé územie našej krajiny bude oslobodené od tohto nepriateľa – nepriateľa nielen Ukrajiny, ale aj samotného života, ľudskosti, práva a pravdy," uviedol. Dodal, že Rusko o tomto zámere vie a cíti ukrajinskú silu. ,,Vidí, že práve tu, na Ukrajine, dokazujeme silu našich hodnôt," pokračoval.

Od začiatku ruskej invázie na Ukrajine sa ukrajinská armáda prezbrojuje a od zbraní zo sovietskej éry postupne prechádza na štandardy NATO. Ambície Kyjeva vstúpiť do NATO boli pre Moskvu jednou zo zámienok na februárovú inváziu na Ukrajinu, pripomína britská spravodajská stanica Sky News.

(tasr)

30. septembra 2022 | 16:13

Minúta | 30. septembra 2022 | 16:13

Fico: Pri energiách sa ukázala mocenská pozícia veľkých štátov v EÚ

Premiérovi súčasne navrhol, že ak si chce zachovať tvár, mal by kolegom v EÚ povedať, že Slovensko bude využívať právo veta tam, kde je to možné, pri zásadných zahranično-politických otázkach. Zdôraznil, že ak právo veta nebude, znamenalo by to začiatok konca Únie.

(tasr)

30. septembra 2022 | 15:24

Minúta | 30. septembra 2022 | 15:24

Putin podpísal zmluvy o pričlenení okupovaných oblastí Ukrajiny k Rusku

Ruský prezident Vladimír Putin v piatok podpísal zmluvy o pričlenení okupovaných regiónov Ukrajiny k Rusku. Zmluvy týkajúce sa Doneckej a Luhanskej oblasti a častí Chersonskej a Záporožskej oblasti boli podpísané počas ceremónie v Kremli. Začal sa tým proces ich anektovania v rozpore s medzinárodným právom. Informuje o tom agentúra AP.

Pod dokumenty pridali svoje podpisy aj Moskvou dosadení lídri štyroch ukrajinských oblastí. Stalo sa tak tri dni po ukončení Kremľom zorganizovaných "referend" v týchto oblastiach o pripojení k Rusku, ktoré Západ odsúdil ako bezohľadné protiprávne zaberanie cudzieho územia.

Zmluvy o vstupe ukrajinských oblastí do Ruska ešte musia formálne odobriť budúci týždeň obe komory ruského parlamentu.

V štyroch okupovaných regiónoch – v samozvanej Doneckej a Luhanskej ľudovej republike (DĽR a LĽR) na východe a v častiach Chersonskej oblasti na juhu a Záporožskej oblasti na juhovýchode Ukrajiny sa od 23. – 27. septembra konali takzvané referendá o pripojení k Rusku. Tieto oblasti tvoria asi 15 percent ukrajinského územia.

Proruskí predstavitelia oblastí v utorok po sčítaní hlasov uviedli, že ich obyvatelia v "referende" rozhodli o pripojení k Rusku. Následne o to oficiálne požiadali Moskvu.

Putin vo štvrtok podpísal výnosy o uznaní nezávislosti Záporožskej a Chersonskej oblasti ležiacich na juhu Ukrajiny. Nezávislosť DĽR a LĽR šéf Kremľa uznal tesne pred začiatkom útoku ruskej armády na Ukrajinu 24. februára.

Podobne uznal aj nezávislosť Krymu, ktorý Rusko anektovalo v roku 2014 na základe sporného referenda. Kyjev ani Západ to nikdy neuznali ako legitímny krok.

Ukrajina v reakcii na takzvané referendá zorganizované proruskými úradmi na okupovaných územiach zopakovala sľub, že tieto štyri regióny aj Krym, získa späť. Rusko sa zasa opakovane zaviazalo, že bude brániť celé svoje územie – vrátane novopripojených regiónov – všetkými dostupnými prostriedkami vrátane jadrových zbraní.

Stanica BBC dodala, že zatiaľ žiadna krajina na svete nedeklarovala svoj zámer uznať túto ďalšiu anexiu ukrajinských území Ruskom.

(tasr)

30. septembra 2022 | 15:08

Minúta | 30. septembra 2022 | 15:08

Heger: Pokiaľ EÚ Slovensku s energiami nepomôže, zoštátni elektrinu

Opatrenia na riešenie vysokých cien energií prijaté na úrovni ministrov krajín EÚ zodpovedných za energetiku Slovensku nepomôžu, a preto sme boli proti ich prijatiu. Pokiaľ EÚ Slovensku nepomôže uvoľnením nevyužitých eurofondov na dotovanie cien energií, prípadne sa ostatné štáty so Slovenskom dobrovoľne nepodelia s mimoriadnym zdanením energií, štát znárodní vyrobenú elektrinu. V piatok to na brífingu povedal premiér Eduard Heger (OĽaNO).

"Toto riešenie nie je solidárne so všetkými európskymi krajinami," komentoval Heger závery stretnutia ministrov. Pripomenul, že Slovensko je jedna z najpriemyselnejších krajín EÚ a zároveň máme spomedzi krajín EÚ aj najväčší podiel výdavkov domácností na energie.

Plán B

Spravodlivým riešením by podľa Hegera bolo zdaniť zisky výrobcov a obchodníkov s energiami a tieto dane rozdeliť medzi štáty podľa výroby a spotreby, alebo zastropovanie cien energií na európskej úrovni.
"Máme pripravený plán B. To znamená, že elektrina, ktorá sa na Slovensku vyrobí, nepôjde do tých krajín, ktoré ju majú kúpenú, ale dáme ju našim občanom a našim firmám," povedal Heger.

Obchodníkom, ktorí majú dodávky elektriny na budúci rok od Slovenských elektrární (SE) odkúpené, chce premiér zaplatiť cenu, za ktorú elektrinu kúpili. Na rozdiel od SE je premiér presvedčený, že predpisy EÚ takéto zásahy štátu umožňujú.

SE už pri schvaľovaní novely zákona o energetike upozornili, že v takom prípade by museli pre svojich zmluvných odberateľov zabezpečiť elektrinu z iných zdrojov, čo povedie ku krachu spoločnosti.

Dobrovoľné prerozdelenie či eurofondy

Heger dodal, že v hre je ešte možnosť dobrovoľného prerozdelenia zdanenia mimoriadnych ziskov energetických spoločností, ktoré prijaté opatrenie na úrovni EÚ umožňuje. Keďže elektrinu zo Slovenska kupujú najmä české a nemecké firmy, kontaktoval nemeckého kancelára Olafa Scholza a plánuje osloviť aj českého predsedu vlády Petra Fialu.

Slovensku by podľa Hegera pomohlo aj uvoľnenie nevyčerpaných eurofondov na dotovanie cien energií. To však musí schváliť Európska komisia. Odhadol, že balík financií z tohto zdroja by mohol dosiahnuť tri až štyri miliardy eur.

(tasr)

30. septembra 2022 | 14:38

Minúta | 30. septembra 2022 | 14:38

Prezidentka privítala na prvej návšteve SR maďarskú prezidentku Katalin Novákovú

Prezidentka SR Zuzana Čaputová v piatok privítala na prvej oficiálnej návšteve Slovenska maďarskú prezidentku Katalin Novákovú.

Témami stretnutia boli aktuálny stav nelegálnej migrácie, zvládanie dosahov vojny na Ukrajine či postoj k sankciám voči Rusku. Maďarská prezidentka sa prihovárala aj za maďarskú menšinu na Slovensku, s Čaputovou hovorila aj o otázke dvojitého občianstva. Ďalšie stretnutie avizujú v rámci formátu prezidentov V4.

Pri otázke nelegálnej migrácie sa prezidentky prihovárajú za posilnenie ochrany vonkajšej hranice a riešenia, ktoré zachovajú voľný pohyb v rámci Schengenu. "Je potrebné využívať európske nástroje, ktoré máme k dispozícii, ako je Frontex, zároveň plne dodržiavať readmisné dohody," uviedla Čaputová.

Riešenia očakáva aj od avizovaného rokovania ministrov vnútra. Podľa Novákovej je otázkou aj to, ako zabrániť tomu, aby sa migranti na maďarsko-srbskú hranicu vôbec dostali. Nedostatočná ochrana vonkajšej hranice bude mať podľa nej vážne následky.

Čaputová vyzdvihla, že Slovensko a Maďarsko majú rovnaký pohľad na kroky Ruska na Ukrajine. "Považujeme ruskú agresiu na Ukrajine za absolútne neprípustnú, za krok, ktorý porušuje medzinárodné právo, je to brutálna vojna voči suverénnej krajine a porušenie jej územnej celistvosti," skonštatovala.

Obe prezidentky odsúdili kroky eskalujúce konflikt. Zhodný je aj kladný postoj krajín k pomoci utečencom. Maďarsko neposkytuje Ukrajine vojenskú pomoc, podľa Novákovej akceptuje však odlišný prístup Slovenska.

Posledné vyhlásenia ruského prezidenta Vladimíra Putina sú podľa Čaputovej posolstvom domov, pretože Ukrajina zaznamenala územné zisky a vojenské úspechy. Za kľúčový považuje jednotný postoj. V rámci krokov NATO a EÚ považuje za nutné nespraviť chybný krok z hľadiska medzinárodného práva. "To je napríklad dôvod, prečo nemáme vojakov na území Ukrajiny," podotkla.

Nováková na rozdiel od Čaputovej spochybňuje efekt sankcií na Rusko.

Pri prijímaní sankcií je podľa Čaputovej potrebné citlivo vyhodnocovať situáciu, otvorene komunikovať dovnútra krajín a hľadať riešenia, ktoré nenarušia jednotu v rámci Európskej únie a NATO. Nováková apelovala, aby sa prijímali sankcie, ktoré spôsobia najviac negatívnych dôsledkov v Rusku a neznemožnia každodenný život Európanov či zničenie ekonomík EÚ.

Maďarská prezidentka zdôraznila význam spolupráce v rámci V4. Slovenskú prezidentku požiadala o podporu Maďarska, aby neprišlo o financie z Európskej únie. Poukázala na vysokú podporu EÚ v Maďarsku.

Nováková ocenila kroky podporujúce uplatnenie práv maďarskej menšiny na Slovensku, ktoré umožňujú Maďarom si zachovávať svoju identitu. Zároveň však upozornila, že práve na Slovensku sa spomedzi okolitých krajín Maďari najviac asimilujú. Požiadala Čaputovú, aby urobila všetko pre to, aby asimilácia ďalej takto neprebiehala.

Podľa Novákovej Maďarsko spravilo v posledných rokoch veľa pre slovenskú menšinu. Tvrdí, že sa strojnásobil počet slovenských škôl, v parlamente má zastúpenie slovenský hovorca. Vyzvala Slovákov v Maďarsku, aby sa k svojej národnosti prihlásili aj v nadchádzajúcom sčítaní ľudu.

K otázke dvojitého občianstva Nováková povedala, že posledná novelizácia zákona bola pozitívnym krokom, no nepriniesla zásadnú zmenu. Požiadala o podporu dvojitého občianstva pre Maďarov.

Čaputová poznamenala, že ide o citlivú záležitosť, a to najmä v kontexte iných sporných vecí, ako sú napríklad nákup nehnuteľnosti zo strany Maďarska či dotácií maďarských subjektov na Slovensku, ktoré by sa už mali riešiť na exekutívnej úrovni. Poslednou novelou však tému dvojitého občianstva nepovažuje za vyriešenú.

S maďarskou prezidentkou sa stretne v piatok aj premiér SR Eduard Heger (OĽaNO).

(tasr)

30. septembra 2022 | 13:34

Minúta | 30. septembra 2022 | 13:34

Kremeľ zatiaľ neuviedol, v akom rozsahu anektuje Chersonskú a Záporožskú oblasť

Rusko anektuje ukrajinskú Doneckú a Luhanskú oblasť v celom rozsahu. Ako tomu bude v prípade ďalších dvoch čiastočne okupovaných oblastí Ukrajiny – Chersonskej a Záporožskej – zatiaľ Kremeľ nešpecifikoval.

Štyri okupované oblasti na juhu a východe Ukrajiny – Donecká, Luhanská, Chersonská a Záporožská oblasť – budú do Ruskej federácie začlenené v piatok popoludní podpísaním príslušných dokumentov v Kremli.

Z týchto štyroch ukrajinských oblastí Rusko takmer úplne okupuje len Luhanskú. Zvyšné tri Moskva ovláda iba čiastočne a musí tam stále zvádzať boje s ukrajinskou armádou.

"Doneckú a Luhanskú ľudovú republiku Rusko uznáva v (administratívnych) hraniciach z roku 2014. Pokiaľ ide o územia regiónov Cherson a Záporožie, musím si to ešte vyjasniť, nemôžem na túto otázku zodpovedať v tomto momente," povedal niekoľko hodín pred piatkovou ceremóniou hovorca Kremľa Dmitrij Peskov.

Na ceremónii v Georgijevskej sále Veľkého kremeľského paláca, na ktorej sa zúčastní aj prezident Vladimir Putin, budú prítomní aj Moskvou dosadení "lídri" štyroch uvedených oblastí, ktorí tam podpíšu "dohody" o ich pričlenení k Rusku.

(tasr)

30. septembra 2022 | 12:58

Minúta | 30. septembra 2022 | 12:58

ČR: Na hraniciach so Slovenskom zadržali od štvrtka už vyše 300 utečencov

Už viac než 300 migrantov zadržala česká polícia od štvrtka na hraniciach so Slovenskom. Vstup odoprela 176 osobám pochádzajúcim prevažne zo Sýrie, informoval Český rozhlas s odvolaním sa na správy polície.

Podľa hovorkyňe policajného prezídia ČR Ireny Pilařovej bolo v rámci kontrol na hraniciach so Slovenskom — zavedených od polnoci zo stredy na štvrtok — preverených celkovo 23 500 osôb. Podľa hovorkyne bolo od zavedenia kontrol celkovo zadržaných už najmenej 364 migrantov.

Polícia ČR v piatok dopoludnia na svojej webstránke uviedla, že len v priebehu štvrtka bolo odhalených 247 migrantov, v drvivej väčšine Sýrčanov, ktorí sa pokúsili nelegálne prekročiť štátne hranice. Zadržaných bolo aj 11 prevádzačov, voči ktorým bolo začaté trestné konanie.

Rušná noc bola na hraniciach ČR a SR aj zo štvrtka na piatok. Od polnoci bolo zaistených už 80 migrantov a osem prevádzačov. Na hraničnom priechode Lanžhot policajti počas noci objavili v siedmich osobných autách celkovo 53 migrantov. Prevádzačov odviedli na trestné úkony, zatiaľ čo migrantom odopreli vstup na územie Českej republiky.

(tasr)

30. septembra 2022 | 12:46

Minúta | 30. septembra 2022 | 12:46

Fínsko zatvorilo hranice pre turistov z Ruska

Fínsko v noci na piatok uzavrelo svoje hranice pre turistov z Ruska, ktorí prichádzajú na fínske územie so schengenskými turistickými vízami. Toto opatrenie by malo výrazne obmedziť osobnú dopravu na fínsko-ruských hraniciach.

Na záznamoch fínskej televízie Yle bolo dve minúty po polnoci vidieť len sedem vozidiel a jedného muža na bicykli, ako prešli cez hranice na priechode Vaalimaa. Následne závora spadla – pre Fínsko, ktoré po stáročia spájala s Ruskom zložitá a premenlivá história, to bol historický moment, konštatuje agentúra DPA.

Fínska vláda vo štvrtok v súvislosti s ruskou útočnou vojnou proti Ukrajine oznámila, že od polnoci už ruskí turisti nebudú môcť do krajiny tisícich jazier pricestovať. Výnimky však platia v prípade návštevy člena rodiny alebo poskytnutia zdravotnej starostlivosti.

Počas uplynulých dní prišli do Fínska podľa štatistík tisícky Rusov denne, kým výrazne menej ich z Fínska vycestovalo.

Fínsko zdieľa s Ruskom 1 340 kilometrov dlhú štátnu hranicu.

(tasr)

30. septembra 2022 | 12:23

Minúta | 30. septembra 2022 | 12:23

Ministri EÚ sa dohodli na dani z nadmerných ziskov energetických spoločností

Ministri členských krajín EÚ zodpovedných za energetiku v piatok na mimoriadnom zasadnutí v Bruseli prijali balík opatrení na upokojenie energetickej krízy, vrátane zdanenia nadmerných ziskov spoločností vyrábajúcich fosílne palivá, ale dohoda o zastropovaní cien plynu zostala mimo stola. Uvádza to tlačová agentúra AP.

Ministri EÚ dosiahli dohodu o návrhoch Európskej komisie, ktoré by mohli pomôcť získať vyše 140 miliárd eur na pomoc ľuďom a podnikom postihnutých krízou.

Opatrenia zahŕňajú daň z neočakávaných nadmerných ziskov spoločností vyrábajúcich alebo rafinujúcich ropu, plyn a uhlie. Ďalšími dvoma hlavnými prvkami plánu sú dočasný strop tržieb nízkonákladových výrobcov elektriny, čo sa týka veterných, solárnych a jadrových spoločností, ako aj povinnosť pre 27 členských krajín eurobloku znížiť spotrebu elektriny aspoň o päť percent počas špičky.

Text, na ktorom sa dohodli ministri, by mal byť prijatý na budúci týždeň a nadobudnúť účinnosť čo najskôr.

(tasr)

30. septembra 2022 | 11:36

Minúta | 30. septembra 2022 | 11:36

Trussová: Spojené kráľovstvo nikdy neakceptuje anexiu ukrajinských území Ruskom

Britská premiérka Liz Trussová obvinila v piatok ruského prezidenta Vladimíra Putina, že anektovaním okupovaných regiónov na Ukrajine porušuje medzinárodné právo.

"Spojené kráľovstvo nebude nikdy ignorovať zvrchovanú vôľu (ukrajinských) občanov a takisto nikdy nebude považovať Doneckú, Luhanskú, Chersonskú a Záporožskú oblasť za nič iné, než za územie Ukrajiny," dodala Trussová.

Britská premiérka kritizovala Putina aj za to, že prejavil "zjavnú ľahostajnosť voči životom tých ukrajinských obyvateľov, ktorých podľa vlastných slov zastupuje".

(tasr)

30. septembra 2022 | 11:35

Minúta | 30. septembra 2022 | 11:35

Inflácia v eurozóne vyskočila na dvojcifernú hodnotu. V SR je na úrovni 13,6 percenta

Miera inflácie v eurozóne sa zrýchlila v septembri na nový rekord 10 percent z augustovej hodnoty 9,1 percenta. Vyplýva to rýchleho odhadu štatistického úradu Európskej únie Eurostat.

Odhad štatistického úradu poukazuje na prudké zrýchľovanie rastu spotrebiteľských cien v menovej únii. V auguste dosiahla medziročná inflácia 9,1 percenta a ekonómovia očakávali, že rast spotrebiteľských cien sa zrýchli na 9,7 percenta.

Ako Eurostat dodal, najvýraznejšie sa pod zrýchlenie inflácie opäť podpísali ceny energií. Tie zrýchlili rast z 36,8 percenta v auguste na 40,8 percenta. Nasledovali ceny potravín, alkoholických nápojov a tabakových výrobkov, ktoré v septembri vzrástli medziročne o 11,8 percenta, zatiaľ čo v auguste rast dosiahol 10,6 percenta. Neenergetické priemyselné tovary zrýchlili rast cien z 5,1 percenta na 5,6 percenta a rýchlejšie rástli aj ceny služieb. Tie sa v septembri zvýšili o 4,3 percenta, zatiaľ čo v auguste vzrástli o 3,8 percenta.

Z jednotlivých členských štátov eurozóny najprudšie rástli spotrebiteľské ceny v pobaltských krajinách. V Estónsku dosiahla medziročná inflácia 24,2 percenta, V Litve 22,5 percenta a Lotyšsku 22,4 percenta. Dvojciferné hodnoty dosiahla miera inflácie aj v Holandsku (17,1 percenta), na Slovensku (13,6 percenta), v Grécku (12,1 percenta), Belgicku (12 percenta), Rakúsku (11 percenta), Nemecku (10,9 percenta) a Slovinsku, kde predstavovala 10,6 percenta. Najnižšiu infláciu zaznamenalo v septembri Francúzsko, a to na úrovni 6,2 percenta.

(tasr)