1. októbra 2022 | 9:42

Minúta | 1. októbra 2022 | 9:42

Prieskum: Takmer polovica Slovákov má veľké obavy zo zvyšovania cien energií

Očakávaný rast cien energií vzbudzuje veľké obavy u 47 percent obyvateľov Slovenska.

Cenová hladina energií je zároveň najväčšou motiváciou pre znižovanie ich spotreby v domácnosti. Takmer sedem z desiatich Slovákov je ochotných v rámci úsporných opatrení znížiť teplotu vykurovania v domácnosti aspoň o jeden stupeň, zhruba rovnaké percento pripúšťa nákup iba úsporných spotrebičov. Vyplýva to z internetového prieskumu spoločnosti Nielsen Admosphere Slovakia na vzorke 500 respondentov starších ako 15 rokov.

Respondenti mali na škále od 1 (žiadne obavy) do 5 (veľké obavy) okrem iného zhodnotiť, ako vnímajú súčasnú situáciu s cenami energií. Veľké obavy majú skôr ľudia s nižším (základným alebo stredoškolským bez maturity) vzdelaním (53 percent). O niečo menej sa rastúcich cien energií obáva štvrtina opýtaných a na polovicu stupnice sa priradilo 22 percent Slovákov.

Medzi zdroje vykurovania v slovenských domácnostiach sa radí na prvé miesto plyn, ktorý ako hlavný zdroj využíva 37 percent respondentov. Na druhom mieste je ústredné kúrenie, ktoré má v domácnosti ako hlavný zdroj 31 percent obyvateľov, tretie v poradí je drevo, ktorým primárne kúri 15 percent opýtaných a 11 percent využíva elektrickú energiu. Tepelné čerpadlo, uhlie alebo solárna energia ako zdroj pre vykurovanie sa pohybujú len v nižších jednotkách percent.

Z hľadiska úsporných opatrení pre šetrenie energie v domácnosti sú Slováci najviac ochotní znížiť teplotu vykurovania aspoň o jeden stupeň Celzia (67 percent). Pri tomto podiele ľudí zároveň platí, že to zatiaľ vo svojej domácnosti nerobia.

Viac ako dve tretiny (66 percent) je ochotných nakupovať iba energeticky úsporné spotrebiče a 65 percent vypínať alebo znížiť ohrev vody a vykurovania v čase neprítomnosti v domácnosti. Až 64 percent respondentov je ochotných sprchovať sa kratšiu dobu teplou vodou. Opatrenia pre úsporu energie, ktoré Slováci už najčastejšie robia, je zateplenie domu, ktoré má 32 percent z nich.

Cena energií je pre Slovákov hlavný dôvod, prečo je podľa nich potreba znižovať spotrebu energií v domácnosti, odpovedalo tak 66 percent opýtaných. Ďalšie dôvody, ako je osobná snaha efektívne využívať energie (17 percent) alebo klimatická kríza (sedem percent), nasledujú až s veľkým odstupom.

(tasr)

1. októbra 2022 | 8:56

Minúta | 1. októbra 2022 | 8:56

Spod hladiny tatranských plies vylovili viac ako sto kilogramov odpadu

Celkovo 112 kilogramov odpadu vylovili potápači spod hladiny štyroch tatranských plies.

V rámci 29. ročníka akcie Čisté vody odstránili v piatok (30. 9.) neporiadok po letnej turistickej sezóne. TASR o tom informovala Martina Petránová zo Správy Tatranského národného parku (TANAP) so sídlom v Tatranskej Lomnici.

Do Štrbského, Popradského, Velického a Nového Štrbského plesa sa tento rok zanorilo dokopy 49 potápačov. Najväčšie množstvo neporiadku vylovili zo Štrbského plesa. Jeho dno odbremenilo 22 potápačov o celkovo 82,5 kilogramu odpadu. Vo vreciach končili najmä plastové poháriky, obaly z potravín či sklenené fľaše, našiel sa však aj stavebný odpad. Na brehu sa ocitlo hneď niekoľko kuriozít. Medzi nimi boli napríklad tri kovové tyče, ktoré pravdepodobne kedysi slúžili na rozbíjanie ľadu, závoj nevesty, odznak s tatranskou tematikou, minca v hodnote 100 forintov, hrebeň, dron i topánka.

Najmenej neporiadku bolo v Novom Štrbskom plese, odkiaľ šiesti potápači vytiahli štyri kilogramy smetí. Ďalších 9,5 kilogramu odpadu skončilo na brehu Velického plesa, kde sa ponáralo osem dobrovoľníkov. Z Popradského plesa 13 potápači vylovili celkovo 16 kilogramov neporiadku.

Pôvodne mali podľa Petránovej vyčistiť i zatopený kameňolom v popradskej mestskej časti Kvetnica, avšak napokon sa aj vzhľadom na počasie rozhodli uprednostniť plesá.

"Ani po dvojročnej pauze sme neboli nemilo zaskočení množstvom odpadu, ktorý sa dnes podarilo dobrovoľníkom z plies vytiahnuť. Potvrdil sa trend posledných rokov, že spravidla ide o neporiadok staršieho dáta a nový odpad pribúda len sporadicky. Aj váha ukázala približne rovnaké číslo ako pred troma rokmi, keď sme naposledy čistili plesá hromadne," zhodnotil 29. ročník akcie Čisté vody jej koordinátor Peter Spitzkopf zo Správy TANAP v Tatranskej Lomnici, ktorá je hlavným organizátorom podujatia.

Akcia Čisté vody je súčasťou Medzinárodného festivalu potápačských filmov, ktorého 37. ročník odštartoval včera na Štrbskom Plese. O Grand Prix v kategórii film rozhodne porota v sobotu večer, keď návštevníci spoznajú aj meno top fotografa, ktorý získa ocenenie za autorské portfólio. Takisto vyhodnotia najúspešnejšieho účastníka akcie Čisté vody 2022.

(tasr)

30. septembra 2022 | 21:09

Minúta | 30. septembra 2022 | 21:09

Výpovede lekári podávali aj v detských nemocniciach, v košickej viacerí kľúčoví

Hromadné výpovede lekárov sa v Detskej fakultnej nemocnici Košice týkajú hlavne špecialistov, ktorí sú kľúčoví pre udržanie chodu nemocnice a kvalitu zdravotnej starostlivosti. Pre TASR to v piatok poobede potvrdili z riaditeľstva s tým, že počet sa stále mení a očakávajú, že definitívny oznámi ministerstvo zdravotníctva. Naopak, v Národnom ústave detských chorôb v Bratislave evidovali tri výpovede, z toho jeden lekár je na polovičnom úväzku, ozrejmila pre TASR jeho hovorkyňa Dana Kamenická. Nemocnica poďakovala lekárom, že ostávajú pri pacientoch.

V Univerzitnej nemocnici Bratislava (UNB), ktorá je najväčšou na Slovensku, očakávajú výpovede od približne 400 až 500 lekárov, sumarizujú ich. UNB, ktorá sa skladá z piatich nemocníc, ubezpečuje, že poskytovanie zdravotnej starostlivosti ohrozené nie je, deklarovala pre TASR jej hovorkyňa Eva Kliská.

"Samozrejme, toto rozhodnutie každého lekára akceptujeme. Lekárom beží dvojmesačná výpovedná lehota a my veríme, že spoločne s ministerstvom sa nám podarí situáciu stabilizovať a ďalšie rokovania zástupcov lekárskych odborárov a ministerstva budú úspešné," reagovala. Nemocnica zatiaľ nevie, ktoré lekárske odbornosti budú výpoveďami najzasiahnutejšie.

Vo Fakultnej nemocnici s poliklinikou J. A. Reimana Prešov vo štvrtok (29. 9.) doručilo výpoveď 152 lekárov, čo predstavuje zhruba tretinu z evidenčného stavu lekárov. "Nasledujúce dva mesiace vedenie nemocnice v spolupráci s ministerstvom zdravotníctva využije na to, aby od 1. decembra 2022 nedošlo k obmedzeniu zdravotnej starostlivosti," povedal pre TASR riaditeľ nemocnice Ľubomír Šarník.

Univerzitná nemocnica Louisa Pasteura Košice bude vedieť počty výpovedí verifikovať začiatkom októbra. "Aktuálne sa na poskytovaní zdravotnej starostlivosti v UNLP nič nemení, pretože plynie dvojmesačná výpovedná lehota," doplnila jej hovorkyňa Monika Krišková. Pre všetky medicínske pracoviská má nemocnica podľa jej slov vytvorené krízové scenáre pre rôzne počty výpovedí tak, aby vedela zabezpečiť akútnu zdravotnú starostlivosť, plynulú prevádzku a aby sa v minimálnej miere skomplikovalo poskytovanie odkladnej zdravotnej starostlivosti.

Rooseveltova nemocnica v Banskej Bystrici poskytne informáciu o počte podaných výpovedí po kompletnom zosumarizovaní. "V prípade, že by po ukončení výpovednej lehoty došlo k reálnemu odchodu väčšieho počtu lekárov, malo by to významný dosah na poskytovanie zdravotnej starostlivosti v nemocnici," poznamenala pre TASR jej hovorkyňa Ružena Maťašeje.

V Univerzitnej nemocnici Martin mali k piatku výpovede siedmich lekárov z pracovísk, ktoré podľa hovorkyne Kataríny Kapustovej bezprostredne neohrozia chod nemocnice. "Aktuálne máme v pracovnom pomere 566 lekárov," ozrejmila pre TASR.

Vo Fakultnej nemocnici s poliklinikou Nové Zámky poobede evidovali 50 podaných výpovedí lekárov, medzi ktorými sú aj traja primári, priblížil pre TASR jej hovorca Ján Baček. Napríklad na pediatrickej aj neurologickej klinike padlo dovtedy po osem výpovedí, na rádiologickom oddelení desať.

"K dnešnému dňu došlo k podaniu prvých výpovedí lekárov, postupne ich evidujeme a sumarizujeme, zajtra sa v nemocnici uskutoční ďalší krízový štáb Fakultnej nemocnice s poliklinikou Žilina," uviedla pre TASR hovorkyňa Lenka Záteková. Nemocnica podľa jej slov nechce vytvárať napätie a o súčasnej situácii komunikuje s lekármi aj ministerstvom. Ubezpečila pacientov, že situácia aktuálne neovplyvňuje poskytovanie zdravotnej starostlivosti.

Stredoslovenský aj východoslovenský kardioústav pre TASR potvrdili, že výpovede lekárov zatiaľ nezaznamenali. Národný ústav srdcových a cievnych chorôb v Bratislave bude informovať o prípadnom počte neskôr, keďže výpovede mohli lekári podávať aj v piatok. Výpovede neevidovali ani v Národnom onkologickom ústave v Bratislave.

Podľa šéfa Lekárskeho odborového združenia Petra Visolajského podalo k piatku ráno výpovede 2 050 lekárov, ale ďalšie pribúdali.

(tasr)

30. septembra 2022 | 20:07

Minúta | 30. septembra 2022 | 20:07

Zeman označil ruskú anexiu ukrajinských území za krádež

Česko neuznáva ruskú anexiu okupovaných regiónov na Ukrajine. V piatok to oznámil český premiér Petr Fiala a prezident ČR Miloš Zeman označil anexiu za krádež. TASR informuje podľa webového portálu Novinky.cz.

,,Česká republika neuznáva referendá o pripojení štyroch ukrajinských oblastí k Rusku," uviedol Fiala. ,,Anektovanie týchto území zo strany Ruska je neprijateľné a nelegitímne. ČR aj naďalej považuje tieto územia za ukrajinské," zdôraznil premiér.

,,(Ruský prezident Vladimir) Putin môže mať príhovorov, koľko chce, sprostú krádež územia Ukrajiny mu neuznáme," poznamenal český minister zahraničných vecí Jan Lipavský. ,,Budeme sa zasadzovať o zriadenie medzinárodného tribunálu a potrestanie zločinných predstaviteľov Ruska," dodal.

Anexiu odmietol aj Zeman,keď povedal, že ide o "ruskú krádež ukrajinského územia". "Spoločne s ďalšími ústavnými činiteľmi (prezident) vyhlasuje, že anexia ukrajinského územia nesmie byť a nebude uznaná. Rusko sa dopúšťa zločinov proti mieru," uviedol prezidentov hovorca Jiří Ovčáček.

Putin v piatok podpísal zmluvu, na základe ktorej sa podľa interpretácie Moskvy pripojili štyri ukrajinské regióny k Rusku. Anexiu Doneckej a Luhanskej oblasti a častí Záporožskej a Chersonskej oblasti však medzinárodné spoločenstvo odmieta.

Zeman ruskú agresiu voči Ukrajine odmieta, ale obsadenie Krymského polostrova z roku 2014 označil za ,,fait accompli" (hotovú záležitosť, len veľmi ťažko zmeniteľnú skutočnosť), všímajú si Novinky.cz.

(tasr)

30. septembra 2022 | 19:00

Minúta | 30. septembra 2022 | 19:00

Úniky na plynovode Nord Stream spôsobili výbuchy, tvrdí Dánsko a Švédsko

Švédsko a Dánsko v piatok uviedli, že štyri úniky plynu z potrubí plynovodov Nord Stream v Baltskom mori spôsobili výbuchy. TASR správu prevzala z agentúr AFP a DPA.

Škandinávske krajiny v spoločnej správe pre Bezpečnostnú radu OSN (BR OSN) uviedli, že explózie dosiahli magnitúdy 2,3 a 2,1, čo zodpovedá náložiam s hmotnosťou niekoľko stoviek kilogramov. DPA dodáva, že išlo o najmenej dva výbuchy.

,,Všetky dostupné informácie naznačujú, že tie výbuchy boli výsledkom úmyselného činu," uviedli Dánsko a Švédsko. Zdroj explózií nie je známy, Washington a Moskva však zodpovednosť odmietajú, píše AFP.

,,Nie je možné vylúčiť, že ide o bezohľadný útok na energetickú infraštruktúru Európy a pokus destabilizovať už aj tak napätú bezpečnostnú situáciu," uviedli v piatok v spoločnom vyhlásení ministerstvá obrany Dánska, Fínska, Nórska, Švédska a Islandu.

Kodaň a Štokholm vo svojej správe uviedli, že znepokojujúci je aj možný vplyv explózii na živé organizmy v Baltskom mori a rozsiahly bude aj vplyv na klímu.

Štyri pondelkové úniky na potrubí sú v okolí dánskeho ostrova Bornholm, pripomína AFP. Dva sa nachádzajú vo švédskej výlučnej ekonomickej zóne a dva v dánskej.

Potrubia plynovodov Nord Stream 1 a 2 vedú z Ruska do Nemecka po dne Baltského mora. Stali sa ústredným bodom geopolitického napätia po zastavení dodávok ruského plynu do Európy. Moskva tak zareagovala na sankcie po začiatku jej invázie na Ukrajinu. Potrubia nie sú v prevádzke, stále sa v nich však nachádza plyn.

(tasr)

30. septembra 2022 | 17:09

Minúta | 30. septembra 2022 | 17:09

Fico: Heger v Bruseli prehral, lebo si ho tam nevážia

Opatrenia v energetike prijaté na úrovni ministrov Európskej únie (EÚ) ukázali mocenskú pozíciu veľkých štátov a tiež to, čo robia v Únii so servilnými politikmi a štátmi. Vyhlásil to v piatok na tlačovej konferencii predseda Smeru-SD Robert Fico. Premiér Eduard Heger (OĽaNO) podľa neho v Bruseli prehral, lebo si ho tam nevážia a na pôde EÚ nič nevyriešil.

Fico skonštatoval, že vznikla dohoda väčšiny krajín EÚ o tom, že výrobcovia elektrickej energie okrem výrobcov z čierneho uhlia a plynu budú môcť predávať produkciu len za cenu 180 eur za megawatthodinu (MWh), všetko ostatné má byť použité na podporu priemyslu a ľudí. "Z tohto opatrenia, ktoré bolo schválené a ktoré predovšetkým malo vyhovovať veľkým krajinám, ako je Nemecko, Slovenská republika nebude mať nič," podotkol.

Zároveň dodal, že bola prijatá aj 33-percentná daň pre rafinérie a uhoľné bane. "Niečo môže kvapnúť, pokiaľ ide o rafinériu Slovnaft," skonštatoval s tým, že nepôjde o žiadnu sumu, ktorá by Slovensko mala zachrániť.

"Prehrali ste v Bruseli aj vlastné gate, lebo si vás nevážia, lebo ste servilný," odkázal Fico Hegerovi. Vyzval ho, aby spojil hlasovanie v Národnej rade (NR) SR o akomkoľvek vládnom návrhu zákona s hlasovaním o dôvere vláde. Tá podľa neho zodpovedá za to, do akej situácie sa Slovensko dostalo.

Premiérovi súčasne navrhol, že ak si chce zachovať tvár, mal by kolegom v EÚ povedať, že Slovensko bude využívať právo veta tam, kde je to možné, pri zásadných zahraničnopolitických otázkach. Zdôraznil, že ak právo veta nebude, znamenalo by to začiatok konca Únie.

Ministri členských krajín EÚ zodpovední za energetiku v piatok na mimoriadnom zasadnutí v Bruseli prijali balík opatrení na upokojenie energetickej krízy vrátane zdanenia nadmerných ziskov spoločností vyrábajúcich fosílne palivá, ale dohoda o zastropovaní cien plynu zostala mimo stola.

Heger v piatok na brífingu uviedol, že opatrenia na riešenie vysokých cien energií prijaté na úrovni ministrov krajín EÚ zodpovedných za energetiku Slovensku nepomôžu, a preto boli proti ich prijatiu. Skonštatoval, že pokiaľ EÚ Slovensku nepomôže uvoľnením nevyužitých eurofondov na dotovanie cien energií, prípadne sa ostatné štáty so Slovenskom dobrovoľne nepodelia s výnosom z mimoriadneho zdanenia energií, štát znárodní vyrobenú elektrinu.

(tasr)

30. septembra 2022 | 16:37

Minúta | 30. septembra 2022 | 16:37

Zelenskyj: Ukrajina podáva žiadosť o zrýchlený vstup do NATO

Ukrajina podáva žiadosť o "zrýchlený" vstup do Severoatlantickej aliancie (NATO). V piatok to vyhlásil ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj po tom, ako jeho ruský náprotivok Vladimír Putin podpísal zmluvy o pričlenení okupovaných regiónov Ukrajiny k Rusku. Informuje o tom správa agentúry AP.

,,Podpísaním žiadosti Ukrajiny o urýchlený vstup do NATO robíme náš rozhodný krok... Prakticky sme už preukázali kompatibilitu s aliančnými štandardmi. Sú skutočné pre Ukrajinu – skutočné na bojisku a vo všetkých aspektoch našej interakcie," povedal Zelenskyj. "Dôverujeme si, pomáhame si a chránime sa. Toto je aliancia," dodal.

Čo presne znamená ,,zrýchlená" žiadosť, zatiaľ nie je známe, keďže prijatie nového člena musia jednomyseľne schváliť ostatné členské štáty NATO, uvádza AP.

Ukrajinský prezident zopakoval prísľub vyhnať okupantov z obsadených území. ,,Celé územie našej krajiny bude oslobodené od tohto nepriateľa – nepriateľa nielen Ukrajiny, ale aj samotného života, ľudskosti, práva a pravdy," uviedol. Dodal, že Rusko o tomto zámere vie a cíti ukrajinskú silu. ,,Vidí, že práve tu, na Ukrajine, dokazujeme silu našich hodnôt," pokračoval.

Od začiatku ruskej invázie na Ukrajine sa ukrajinská armáda prezbrojuje a od zbraní zo sovietskej éry postupne prechádza na štandardy NATO. Ambície Kyjeva vstúpiť do NATO boli pre Moskvu jednou zo zámienok na februárovú inváziu na Ukrajinu, pripomína britská spravodajská stanica Sky News.

(tasr)

30. septembra 2022 | 16:13

Minúta | 30. septembra 2022 | 16:13

Fico: Pri energiách sa ukázala mocenská pozícia veľkých štátov v EÚ

Premiérovi súčasne navrhol, že ak si chce zachovať tvár, mal by kolegom v EÚ povedať, že Slovensko bude využívať právo veta tam, kde je to možné, pri zásadných zahranično-politických otázkach. Zdôraznil, že ak právo veta nebude, znamenalo by to začiatok konca Únie.

(tasr)

30. septembra 2022 | 15:24

Minúta | 30. septembra 2022 | 15:24

Putin podpísal zmluvy o pričlenení okupovaných oblastí Ukrajiny k Rusku

Ruský prezident Vladimír Putin v piatok podpísal zmluvy o pričlenení okupovaných regiónov Ukrajiny k Rusku. Zmluvy týkajúce sa Doneckej a Luhanskej oblasti a častí Chersonskej a Záporožskej oblasti boli podpísané počas ceremónie v Kremli. Začal sa tým proces ich anektovania v rozpore s medzinárodným právom. Informuje o tom agentúra AP.

Pod dokumenty pridali svoje podpisy aj Moskvou dosadení lídri štyroch ukrajinských oblastí. Stalo sa tak tri dni po ukončení Kremľom zorganizovaných "referend" v týchto oblastiach o pripojení k Rusku, ktoré Západ odsúdil ako bezohľadné protiprávne zaberanie cudzieho územia.

Zmluvy o vstupe ukrajinských oblastí do Ruska ešte musia formálne odobriť budúci týždeň obe komory ruského parlamentu.

V štyroch okupovaných regiónoch – v samozvanej Doneckej a Luhanskej ľudovej republike (DĽR a LĽR) na východe a v častiach Chersonskej oblasti na juhu a Záporožskej oblasti na juhovýchode Ukrajiny sa od 23. – 27. septembra konali takzvané referendá o pripojení k Rusku. Tieto oblasti tvoria asi 15 percent ukrajinského územia.

Proruskí predstavitelia oblastí v utorok po sčítaní hlasov uviedli, že ich obyvatelia v "referende" rozhodli o pripojení k Rusku. Následne o to oficiálne požiadali Moskvu.

Putin vo štvrtok podpísal výnosy o uznaní nezávislosti Záporožskej a Chersonskej oblasti ležiacich na juhu Ukrajiny. Nezávislosť DĽR a LĽR šéf Kremľa uznal tesne pred začiatkom útoku ruskej armády na Ukrajinu 24. februára.

Podobne uznal aj nezávislosť Krymu, ktorý Rusko anektovalo v roku 2014 na základe sporného referenda. Kyjev ani Západ to nikdy neuznali ako legitímny krok.

Ukrajina v reakcii na takzvané referendá zorganizované proruskými úradmi na okupovaných územiach zopakovala sľub, že tieto štyri regióny aj Krym, získa späť. Rusko sa zasa opakovane zaviazalo, že bude brániť celé svoje územie – vrátane novopripojených regiónov – všetkými dostupnými prostriedkami vrátane jadrových zbraní.

Stanica BBC dodala, že zatiaľ žiadna krajina na svete nedeklarovala svoj zámer uznať túto ďalšiu anexiu ukrajinských území Ruskom.

(tasr)

30. septembra 2022 | 15:08

Minúta | 30. septembra 2022 | 15:08

Heger: Pokiaľ EÚ Slovensku s energiami nepomôže, zoštátni elektrinu

Opatrenia na riešenie vysokých cien energií prijaté na úrovni ministrov krajín EÚ zodpovedných za energetiku Slovensku nepomôžu, a preto sme boli proti ich prijatiu. Pokiaľ EÚ Slovensku nepomôže uvoľnením nevyužitých eurofondov na dotovanie cien energií, prípadne sa ostatné štáty so Slovenskom dobrovoľne nepodelia s mimoriadnym zdanením energií, štát znárodní vyrobenú elektrinu. V piatok to na brífingu povedal premiér Eduard Heger (OĽaNO).

"Toto riešenie nie je solidárne so všetkými európskymi krajinami," komentoval Heger závery stretnutia ministrov. Pripomenul, že Slovensko je jedna z najpriemyselnejších krajín EÚ a zároveň máme spomedzi krajín EÚ aj najväčší podiel výdavkov domácností na energie.

Plán B

Spravodlivým riešením by podľa Hegera bolo zdaniť zisky výrobcov a obchodníkov s energiami a tieto dane rozdeliť medzi štáty podľa výroby a spotreby, alebo zastropovanie cien energií na európskej úrovni.
"Máme pripravený plán B. To znamená, že elektrina, ktorá sa na Slovensku vyrobí, nepôjde do tých krajín, ktoré ju majú kúpenú, ale dáme ju našim občanom a našim firmám," povedal Heger.

Obchodníkom, ktorí majú dodávky elektriny na budúci rok od Slovenských elektrární (SE) odkúpené, chce premiér zaplatiť cenu, za ktorú elektrinu kúpili. Na rozdiel od SE je premiér presvedčený, že predpisy EÚ takéto zásahy štátu umožňujú.

SE už pri schvaľovaní novely zákona o energetike upozornili, že v takom prípade by museli pre svojich zmluvných odberateľov zabezpečiť elektrinu z iných zdrojov, čo povedie ku krachu spoločnosti.

Dobrovoľné prerozdelenie či eurofondy

Heger dodal, že v hre je ešte možnosť dobrovoľného prerozdelenia zdanenia mimoriadnych ziskov energetických spoločností, ktoré prijaté opatrenie na úrovni EÚ umožňuje. Keďže elektrinu zo Slovenska kupujú najmä české a nemecké firmy, kontaktoval nemeckého kancelára Olafa Scholza a plánuje osloviť aj českého predsedu vlády Petra Fialu.

Slovensku by podľa Hegera pomohlo aj uvoľnenie nevyčerpaných eurofondov na dotovanie cien energií. To však musí schváliť Európska komisia. Odhadol, že balík financií z tohto zdroja by mohol dosiahnuť tri až štyri miliardy eur.

(tasr)

30. septembra 2022 | 14:38

Minúta | 30. septembra 2022 | 14:38

Prezidentka privítala na prvej návšteve SR maďarskú prezidentku Katalin Novákovú

Prezidentka SR Zuzana Čaputová v piatok privítala na prvej oficiálnej návšteve Slovenska maďarskú prezidentku Katalin Novákovú.

Témami stretnutia boli aktuálny stav nelegálnej migrácie, zvládanie dosahov vojny na Ukrajine či postoj k sankciám voči Rusku. Maďarská prezidentka sa prihovárala aj za maďarskú menšinu na Slovensku, s Čaputovou hovorila aj o otázke dvojitého občianstva. Ďalšie stretnutie avizujú v rámci formátu prezidentov V4.

Pri otázke nelegálnej migrácie sa prezidentky prihovárajú za posilnenie ochrany vonkajšej hranice a riešenia, ktoré zachovajú voľný pohyb v rámci Schengenu. "Je potrebné využívať európske nástroje, ktoré máme k dispozícii, ako je Frontex, zároveň plne dodržiavať readmisné dohody," uviedla Čaputová.

Riešenia očakáva aj od avizovaného rokovania ministrov vnútra. Podľa Novákovej je otázkou aj to, ako zabrániť tomu, aby sa migranti na maďarsko-srbskú hranicu vôbec dostali. Nedostatočná ochrana vonkajšej hranice bude mať podľa nej vážne následky.

Čaputová vyzdvihla, že Slovensko a Maďarsko majú rovnaký pohľad na kroky Ruska na Ukrajine. "Považujeme ruskú agresiu na Ukrajine za absolútne neprípustnú, za krok, ktorý porušuje medzinárodné právo, je to brutálna vojna voči suverénnej krajine a porušenie jej územnej celistvosti," skonštatovala.

Obe prezidentky odsúdili kroky eskalujúce konflikt. Zhodný je aj kladný postoj krajín k pomoci utečencom. Maďarsko neposkytuje Ukrajine vojenskú pomoc, podľa Novákovej akceptuje však odlišný prístup Slovenska.

Posledné vyhlásenia ruského prezidenta Vladimíra Putina sú podľa Čaputovej posolstvom domov, pretože Ukrajina zaznamenala územné zisky a vojenské úspechy. Za kľúčový považuje jednotný postoj. V rámci krokov NATO a EÚ považuje za nutné nespraviť chybný krok z hľadiska medzinárodného práva. "To je napríklad dôvod, prečo nemáme vojakov na území Ukrajiny," podotkla.

Nováková na rozdiel od Čaputovej spochybňuje efekt sankcií na Rusko.

Pri prijímaní sankcií je podľa Čaputovej potrebné citlivo vyhodnocovať situáciu, otvorene komunikovať dovnútra krajín a hľadať riešenia, ktoré nenarušia jednotu v rámci Európskej únie a NATO. Nováková apelovala, aby sa prijímali sankcie, ktoré spôsobia najviac negatívnych dôsledkov v Rusku a neznemožnia každodenný život Európanov či zničenie ekonomík EÚ.

Maďarská prezidentka zdôraznila význam spolupráce v rámci V4. Slovenskú prezidentku požiadala o podporu Maďarska, aby neprišlo o financie z Európskej únie. Poukázala na vysokú podporu EÚ v Maďarsku.

Nováková ocenila kroky podporujúce uplatnenie práv maďarskej menšiny na Slovensku, ktoré umožňujú Maďarom si zachovávať svoju identitu. Zároveň však upozornila, že práve na Slovensku sa spomedzi okolitých krajín Maďari najviac asimilujú. Požiadala Čaputovú, aby urobila všetko pre to, aby asimilácia ďalej takto neprebiehala.

Podľa Novákovej Maďarsko spravilo v posledných rokoch veľa pre slovenskú menšinu. Tvrdí, že sa strojnásobil počet slovenských škôl, v parlamente má zastúpenie slovenský hovorca. Vyzvala Slovákov v Maďarsku, aby sa k svojej národnosti prihlásili aj v nadchádzajúcom sčítaní ľudu.

K otázke dvojitého občianstva Nováková povedala, že posledná novelizácia zákona bola pozitívnym krokom, no nepriniesla zásadnú zmenu. Požiadala o podporu dvojitého občianstva pre Maďarov.

Čaputová poznamenala, že ide o citlivú záležitosť, a to najmä v kontexte iných sporných vecí, ako sú napríklad nákup nehnuteľnosti zo strany Maďarska či dotácií maďarských subjektov na Slovensku, ktoré by sa už mali riešiť na exekutívnej úrovni. Poslednou novelou však tému dvojitého občianstva nepovažuje za vyriešenú.

S maďarskou prezidentkou sa stretne v piatok aj premiér SR Eduard Heger (OĽaNO).

(tasr)

30. septembra 2022 | 14:28

Minúta | 30. septembra 2022 | 14:28

Exposlancovi Herákovi zrušili obvinenie vznesené v auguste

Prokurátorka Krajskej prokuratúry (KP) v Nitre zrušila exposlancovi parlamentu Jánovi Herákovi obvinenie, ktorému čelil od 23. augusta 2022.

Policajnej vyšetrovateľke uložila v prípade znovu konať a rozhodnúť. Vyplýva to z vyjadrenia prokurátora nitrianskej krajskej prokuratúry Jaroslava Mačeka. Upozornil na to portál Aktuality.sk.

"Uznesenie o začatí trestného stíhania a vznesení obvinenia z dňa 23. augusta 2022 bolo dozorovou prokurátorkou zrušené pre hmotnoprávne pochybenie," priblížil Maček. Obvinenie sa týkalo piatich skutkov. Išlo o trestné činy sexuálneho násilia, zneužívania, znásilnenia či prečin ohrozovania mravnej výchovy mládeže.

https://standard.sk/246007/exposlanca-heraka-najnovsie-obvinili-aj-zo-znasilnenia-je-to-absolutna-sikana-stazuje-sa/

Herák naďalej čelí obvineniu z mája 2021 za prečin mravnej výchovy mládeže a zločin sexuálneho zneužívania. Tohto skutku sa mal exposlanec za OĽANO dopustiť v závere augusta 2020.

(tasr)

30. septembra 2022 | 13:56

Minúta | 30. septembra 2022 | 13:56

AFP: Ruský patriarcha Kirill má covid. Nezúčastní sa na anekčnej ceremónii

Ruský patriarcha Kirill mal pozitívny výsledok testu na nový druh koronavírusu. Pre karanténu sa nezúčastní na piatkovej ceremónii, na ktorej ruský prezident Vladimír Putin oficiálne anektuje okupované regióny Ukrajiny k Rusku. V piatok o tom informovala pravoslávna cirkev. Informuje o tom správa agentúry AFP.

"Všetky plánované stretnutia a návštevy jeho svätosti patriarchu Kirilla sú zrušené," uviedla tamojšia cirkev vo vyhlásení. Dodala, že patriarcha potrebuje pokoj na lôžku a zostane v izolácii.

Kirill, patriarcha moskovský a celej Rusi, sa stal hlavou tamojšej pravoslávnej cirkvi v roku 2009. Je tiež dôležitým Putinovým spojencom aj v súvislosti s vojnou na Ukrajine. Keď Kremeľ vyhlásil v Rusku čiastočnú mobilizáciu obyvateľstva, Kirill počas nedeľnej služby prisľúbil vojakom, že ak obetujú svoj život vo vojne, budú im odpustené všetky hriechy.

Kirill zároveň prirovnal smrť "pri plnení si vojenských povinností" tomu, ako Boh obetoval svojho jediného syna Ježiša. Ochotu obetovať sa označil 75-ročný patriarcha za významný prejav "tých najlepších ľudských vlastností".

(tasr)

30. septembra 2022 | 13:38

Minúta | 30. septembra 2022 | 13:38

Traja najvyšší ústavní činitelia odsudzujú snahu anektovať časti Ukrajiny

Prezidentka Zuzana Čaputová, predseda Národnej rady SR Boris Kollár (Sme rodina) a predseda vlády Eduard Heger (OĽaNO) dôrazne odsudzujú snahu Ruskej federácie nelegálne anektovať časti ukrajinského územia.

Výsledky pseudoreferend, ktoré Rusko zorganizovalo na okupovanom území, nemajú podľa nich žiaden platný právny účinok. Považujú ich za nelegitímnu snahu Ruska zakryť akt agresie.

Zdôraznili, že SR uznáva Ukrajinu ako nezávislý, suverénny a zvrchovaný štát. Vyplýva to z ich spoločného stanoviska.

"Dôrazne odsudzujeme snahu Ruskej federácie nelegálne anektovať časti ukrajinského územia. Tieto oblasti boli Ukrajine násilne zabraté vojenskou agresiou zo strany Ruska, ktoré tak hrubo porušilo Chartu OSN, všetky základné princípy medzinárodného práva a spôsobilo obrovské ľudské a materiálne škody," uviedli v spoločnom vyhlásení.

(tasr)

30. septembra 2022 | 13:34

Minúta | 30. septembra 2022 | 13:34

Kremeľ zatiaľ neuviedol, v akom rozsahu anektuje Chersonskú a Záporožskú oblasť

Rusko anektuje ukrajinskú Doneckú a Luhanskú oblasť v celom rozsahu. Ako tomu bude v prípade ďalších dvoch čiastočne okupovaných oblastí Ukrajiny – Chersonskej a Záporožskej – zatiaľ Kremeľ nešpecifikoval.

Štyri okupované oblasti na juhu a východe Ukrajiny – Donecká, Luhanská, Chersonská a Záporožská oblasť – budú do Ruskej federácie začlenené v piatok popoludní podpísaním príslušných dokumentov v Kremli.

Z týchto štyroch ukrajinských oblastí Rusko takmer úplne okupuje len Luhanskú. Zvyšné tri Moskva ovláda iba čiastočne a musí tam stále zvádzať boje s ukrajinskou armádou.

"Doneckú a Luhanskú ľudovú republiku Rusko uznáva v (administratívnych) hraniciach z roku 2014. Pokiaľ ide o územia regiónov Cherson a Záporožie, musím si to ešte vyjasniť, nemôžem na túto otázku zodpovedať v tomto momente," povedal niekoľko hodín pred piatkovou ceremóniou hovorca Kremľa Dmitrij Peskov.

Na ceremónii v Georgijevskej sále Veľkého kremeľského paláca, na ktorej sa zúčastní aj prezident Vladimir Putin, budú prítomní aj Moskvou dosadení "lídri" štyroch uvedených oblastí, ktorí tam podpíšu "dohody" o ich pričlenení k Rusku.

(tasr)

30. septembra 2022 | 12:58

Minúta | 30. septembra 2022 | 12:58

ČR: Na hraniciach so Slovenskom zadržali od štvrtka už vyše 300 utečencov

Už viac než 300 migrantov zadržala česká polícia od štvrtka na hraniciach so Slovenskom. Vstup odoprela 176 osobám pochádzajúcim prevažne zo Sýrie, informoval Český rozhlas s odvolaním sa na správy polície.

Podľa hovorkyňe policajného prezídia ČR Ireny Pilařovej bolo v rámci kontrol na hraniciach so Slovenskom — zavedených od polnoci zo stredy na štvrtok — preverených celkovo 23 500 osôb. Podľa hovorkyne bolo od zavedenia kontrol celkovo zadržaných už najmenej 364 migrantov.

Polícia ČR v piatok dopoludnia na svojej webstránke uviedla, že len v priebehu štvrtka bolo odhalených 247 migrantov, v drvivej väčšine Sýrčanov, ktorí sa pokúsili nelegálne prekročiť štátne hranice. Zadržaných bolo aj 11 prevádzačov, voči ktorým bolo začaté trestné konanie.

Rušná noc bola na hraniciach ČR a SR aj zo štvrtka na piatok. Od polnoci bolo zaistených už 80 migrantov a osem prevádzačov. Na hraničnom priechode Lanžhot policajti počas noci objavili v siedmich osobných autách celkovo 53 migrantov. Prevádzačov odviedli na trestné úkony, zatiaľ čo migrantom odopreli vstup na územie Českej republiky.

(tasr)

30. septembra 2022 | 12:46

Minúta | 30. septembra 2022 | 12:46

Fínsko zatvorilo hranice pre turistov z Ruska

Fínsko v noci na piatok uzavrelo svoje hranice pre turistov z Ruska, ktorí prichádzajú na fínske územie so schengenskými turistickými vízami. Toto opatrenie by malo výrazne obmedziť osobnú dopravu na fínsko-ruských hraniciach.

Na záznamoch fínskej televízie Yle bolo dve minúty po polnoci vidieť len sedem vozidiel a jedného muža na bicykli, ako prešli cez hranice na priechode Vaalimaa. Následne závora spadla – pre Fínsko, ktoré po stáročia spájala s Ruskom zložitá a premenlivá história, to bol historický moment, konštatuje agentúra DPA.

Fínska vláda vo štvrtok v súvislosti s ruskou útočnou vojnou proti Ukrajine oznámila, že od polnoci už ruskí turisti nebudú môcť do krajiny tisícich jazier pricestovať. Výnimky však platia v prípade návštevy člena rodiny alebo poskytnutia zdravotnej starostlivosti.

Počas uplynulých dní prišli do Fínska podľa štatistík tisícky Rusov denne, kým výrazne menej ich z Fínska vycestovalo.

Fínsko zdieľa s Ruskom 1 340 kilometrov dlhú štátnu hranicu.

(tasr)

Najčítanejšie

Politika|Európa

Poskytnite prosím svoj súhlas

Podmienky používania osobných údajov

Prieskum: Takmer polovica Slovákov má veľké obavy zo zvyšovania cien energií

Spod hladiny tatranských plies vylovili viac ako sto kilogramov odpadu

Rusko vetovalo rezolúciu BR OSN žiadajúcu odsúdenie referend na Ukrajine

Ukrajina: Útok na civilný konvoj pri Záporoží si vyžiadal už 30 obetí

Biden: USA a ich spojenci sa nenechajú zastrašiť Putinom

Hurikán Ian zasiahol juhovýchod USA, na Floride hlásia najmenej 25 obetí

Výpovede lekári podávali aj v detských nemocniciach, v košickej viacerí kľúčoví

Putin podpísal dekrét uľahčujúci zisk občianstva cudzincom slúžiacim v armáde

Zeman označil ruskú anexiu ukrajinských území za krádež

Blinken: Tvrdenie Putina o západnej sabotáži plynovodov je absurdné

Prieskum: Voľby by v septembri vyhral Hlas-SD, nasledujú Smer-SD a PS

Putin na Červenom námestí: Víťazstvo bude naše

Stoltenberg odmieta nezákonnú anexiu štyroch častí Ukrajiny Ruskom

Smer je proti vstupu Ukrajiny do NATO. Podľa Fica by to bol krok k tretej svetovej vojne

Úniky na plynovode Nord Stream spôsobili výbuchy, tvrdí Dánsko a Švédsko

Kuleba: Ukrajinská armáda bude pokračovať v oslobodzovaní nášho územia

USA uvalili nové rozsiahle sankcie na vyše tisíc ruských firiem a činiteľov

Švédsko už nebude ponúkať tínedžerom proticovidovú vakcínu

Meloniová odsúdila Rusko za anexiu ukrajinských oblastí

Zelenskyj: Ukrajina nebude rokovať s Ruskom, kým je pri moci Putin

Fico: Heger v Bruseli prehral, lebo si ho tam nevážia

Podpredseda nemeckého parlamentu označil Erdogana za malého kanálového potkana. Ten naňho podal žalobu

Zelenskyj: Ukrajina podáva žiadosť o zrýchlený vstup do NATO

Fico: Pri energiách sa ukázala mocenská pozícia veľkých štátov v EÚ

Putin obvinil Západ zo snahy premeniť Rusko na svoju kolóniu

Záznam z rokovania

Putin podpísal zmluvy o pričlenení okupovaných oblastí Ukrajiny k Rusku

Heger: Pokiaľ EÚ Slovensku s energiami nepomôže, zoštátni elektrinu

Putin vyhlásil štyri oblasti Ukrajiny za súčasť Ruska. Ukrajinu vyzýva zložiť zbrane a rokovať

Prezidentka privítala na prvej návšteve SR maďarskú prezidentku Katalin Novákovú

Exposlancovi Herákovi zrušili obvinenie vznesené v auguste

AFP: Ruský patriarcha Kirill má covid. Nezúčastní sa na anekčnej ceremónii

Traja najvyšší ústavní činitelia odsudzujú snahu anektovať časti Ukrajiny

Kremeľ zatiaľ neuviedol, v akom rozsahu anektuje Chersonskú a Záporožskú oblasť

ČR: Na hraniciach so Slovenskom zadržali od štvrtka už vyše 300 utečencov

Fínsko zatvorilo hranice pre turistov z Ruska

Najčítanejšie

Mimovládne organizácie zaoberajúce sa migráciou menia svoju taktiku

Trumpov veľký grónsky obchod: vojenské základne, kontrola Arktídy aj vzácne zeminy

Európania pritvrdzujú, Američania odchádzajú. Kto všetko sa pripravuje na vojnu

Žena, ktorá chce prevziať kontrolu nad politickými prejavmi v Británii

Gašpar: Transakčnú daň zrejme nezrušíme, môžeme ju však upraviť

Fed zvýšil úrokové sadzby. Najväčšie riziko sa skrýva v dlhopisoch, ktoré držia banky

Berlín padol a Merz padá spolu s ním

Parlamentné voľby vyhralo vládne Jednotné Rusko. Je mobilizácia na spadnutie?

Bruselské monštrá chcú viac vplyvu a peňazí

Trojročný fix láka. Analytici radia, na ako dlho si úrok zamknúť

Budeme sa raz rozprávať so zvieratami? Umelá inteligencia robí prvé kroky