Preskočiť na obsah
  |  

Úniky na plynovode Nord Stream spôsobili výbuchy, tvrdí Dánsko a Švédsko

Švédsko a Dánsko v piatok uviedli, že štyri úniky plynu z potrubí plynovodov Nord Stream v Baltskom mori spôsobili výbuchy. TASR správu prevzala z agentúr AFP a DPA.

Škandinávske krajiny v spoločnej správe pre Bezpečnostnú radu OSN (BR OSN) uviedli, že explózie dosiahli magnitúdy 2,3 a 2,1, čo zodpovedá náložiam s hmotnosťou niekoľko stoviek kilogramov. DPA dodáva, že išlo o najmenej dva výbuchy.

,,Všetky dostupné informácie naznačujú, že tie výbuchy boli výsledkom úmyselného činu," uviedli Dánsko a Švédsko. Zdroj explózií nie je známy, Washington a Moskva však zodpovednosť odmietajú, píše AFP.

,,Nie je možné vylúčiť, že ide o bezohľadný útok na energetickú infraštruktúru Európy a pokus destabilizovať už aj tak napätú bezpečnostnú situáciu," uviedli v piatok v spoločnom vyhlásení ministerstvá obrany Dánska, Fínska, Nórska, Švédska a Islandu.

Kodaň a Štokholm vo svojej správe uviedli, že znepokojujúci je aj možný vplyv explózii na živé organizmy v Baltskom mori a rozsiahly bude aj vplyv na klímu.

Štyri pondelkové úniky na potrubí sú v okolí dánskeho ostrova Bornholm, pripomína AFP. Dva sa nachádzajú vo švédskej výlučnej ekonomickej zóne a dva v dánskej.

Potrubia plynovodov Nord Stream 1 a 2 vedú z Ruska do Nemecka po dne Baltského mora. Stali sa ústredným bodom geopolitického napätia po zastavení dodávok ruského plynu do Európy. Moskva tak zareagovala na sankcie po začiatku jej invázie na Ukrajinu. Potrubia nie sú v prevádzke, stále sa v nich však nachádza plyn.

(tasr)

  |  

Kuleba: Ukrajinská armáda bude pokračovať v oslobodzovaní nášho územia

Ukrajinská armáda bude na východe Ukrajiny pokračovať v protiofenzíve proti ruským inváznym silám aj napriek pokusu Moskvy o anexiu štyroch ukrajinských regiónov. V piatok to napísal ukrajinský minister zahraničných vecí Dmytro Kuleba na Twitteri.

"Pokusom o anexiu ukrajinskej Doneckej, Luhanskej, Záporožskej a Chersonskej oblasti sa (ruský prezident Vladimir) Putin snaží zabrať územia, ktoré ani fyzicky nekontroluje," uviedol šéf ukrajinskej diplomacie. Pre Ukrajinu sa týmto krokom nič nemení. "Pokračujeme v oslobodzovaní našej krajiny a našich ľudí, obnovovaní našej územnej celistvosti," napísal.

Šéf Kremľa v piatok podpísal počas slávnostnej ceremónie zmluvy o pričlenení okupovaných regiónov na Ukrajine k Rusku. Anexiu Doneckej a Luhanskej oblasti a častí Záporožskej a Chersonskej oblasti však medzinárodné spoločenstvo odmieta.

Putin uviedol, že Rusko bude chrániť nové územia "všetkými dostupnými prostriedkami" a začlenenie týchto štyroch oblastí je "vôľou miliónov ľudí".

(tasr)

  |  

USA uvalili nové rozsiahle sankcie na vyše tisíc ruských firiem a činiteľov

Spojené štáty uvalili v piatok nové rozsiahle sankcie na vyše 1000 ruských firiem a jednotlivcov vrátane vysokopostavených politických predstaviteľov a ich rodinných príslušníkov. Zareagovali tak na ruskú anexiu okupovaných oblastí na Ukrajine, informovali agentúry AP a Reuters.

Rozsiahle sankcie uvalili americké ministerstvá financií, obchodu aj zahraničných vecí. "Nebudeme sa len prizerať, keď sa Putin pokúša podvodne anektovať časti Ukrajiny," priblížila americká ministerka financií Janet Yellenová. "Ministerstvo financií a americká vláda dnes podnikajú rozsiahle kroky, aby ešte viac oslabili už aj tak degradovaný vojenský priemysel Ruska a jeho schopnosť viesť nelegálnu vojnu," dodala.

Sankcionované osoby a inštitúcie podľa USA napomáhali anexii. Je medzi nimi napríklad aj guvernérka ruskej centrálnej banky Eľvira Nabiullinová, ako aj rodinní príslušníci ruského premiéra Michaila Mišustina či ministra obrany Sergeja Šojgua.

Na aktualizovanom sankčnom zozname sa nachádza aj 109 členov ruskej Štátnej dumy (dolnej komory parlamentu), ako aj Rada federácie (horná komora ruského parlamentu) a jej 169 členov.

Na sankčný zoznam USA pribudlo tiež 57 spoločností v Rusku či na anektovanom Kryme, ktoré Washington obvinil z napomáhania pri "brutálnom útoku na Ukrajiny".

(tasr)

  |  

Švédsko už nebude ponúkať tínedžerom proticovidovú vakcínu

Švédsko už nebude od novembra odporúčať tínedžerom vo veku 12 až 17 rokov očkovanie proti covidu. Toto ochorenie predstavuje pre túto vekovú skupinu len "veľmi malé" ohrozenie, uviedol v piatok švédsky úrad verejného zdravia. TASR informuje podľa agentúry AFP.

"Od 1. novembra 2022 sa bude očkovanie proti ochoreniu COVID-19 odporúčať a tým pádom aj ponúkať len deťom z určitých ohrozených skupín," uviedol švédsky úrad verejného zdravia.

"Celkovo vidíme, že potreba (lekárskej) starostlivosti bola u detí a mladých ľudí nízka... a odkedy sa začal šíriť variant omikron, tak ešte viac poklesla," dodal Sören Andersson z oddelenia úradu zodpovedného za očkovanie.

Vo Švédsku odporúčajú očkovanie troma dávkami proticovidovej vakcíny ľuďom nad 18 rokov. Ľuďom nad 65 rokov odporúčajú aj štvrtú posilňujúcu dávku.

Škandinávska krajina na začiatku pandémie presadzovala k ochoreniu iný prístup ako väčšina západných krajín a nezaviedla žiaden lockdown. Po spočiatku vysokom počte obetí má v súčasnosti v prepočte na obyvateľa menej covidových úmrtí, než je celoeurópsky priemer.

(tasr)

  |  

Meloniová odsúdila Rusko za anexiu ukrajinských oblastí

Ruská anexia okupovaných ukrajinských oblastí nemá nijaký právny ani politický základ, uviedla v piatok Giorgia Meloniová. Líderka víťaznej strany v nedávnych talianskych voľbách varovala, že "neoimperializmus" Moskvy ohrozuje celú Európu. TASR informuje podľa agentúry AFP.

"Vyhlásenie o pripojení štyroch ukrajinských regiónov k Ruskej federácii po fingovaných referendách v rámci násilnej vojenskej okupácie nemá nijakú právnu ani politickú hodnotu," uviedla Meloniová vo vyhlásení. Ruský prezident tak "opäť dokazuje svoju neoimperialistickú víziu v sovietskom štýle, ktorá ohrozuje bezpečnosť celého európskeho kontinentu".

"Toto ďalšie porušenie pravidiel spolužitia medzi národmi zo strany Ruska potvrdzuje potrebu jednoty západných demokracií," dodala šéfka krajne pravicovej strany Bratia Talianska (FdI).

Pôvodne euroskeptická strana získala v predčasných voľbách najviac hlasov a so svojimi pravicovými spojencami bude mať v parlamente väčšinu. Meloniová sa pravdepodobne stane prvou ženou na čele talianskej vlády. Po útoku na Ukrajinu podporila sankcie EÚ voči Rusku a ešte pred voľbami sa zaviazala pokračovať v podpore Kyjeva. Jej spojenci z pravicového bloku, líder strany Liga Matteo Salvini a expremiér Silvio Berlusconi, však mali dosiaľ dobré vzťahy s Moskvou, dodáva AFP.

(tasr)

  |  

Zelenskyj: Ukrajina nebude rokovať s Ruskom, kým je pri moci Putin

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v piatok vyhlásil, že Ukrajina nebude rokovať s Ruskom, kým bude pri moci ruský prezident Vladimir Putin. TASR správu prevzala z agentúry AFP.

"Sme pripravení na dialóg s Ruskom, ale... s iným ruským prezidentom," povedal ukrajinský prezident.

Putin v piatok podpísal zmluvy o pričlenení okupovaných regiónov Ukrajiny k Rusku, ktoré sa vzťahujú na Doneckú a Luhanskú oblasť a časti Chersonskej a Záporožskej oblasti. Začal sa tým proces ich anektovania v rozpore s medzinárodným právom.

Pod dokumenty pridali svoje podpisy aj Moskvou dosadení lídri štyroch ukrajinských oblastí. Stalo sa tak tri dni po ukončení Kremľom zorganizovaných "referend" v týchto oblastiach o pripojení k Rusku.

Zelenskyj v reakcii na tieto tzv. ľudové hlasovania predtým uviedol, že Ukrajina po nich už nebude môcť rokovať s Ruskom. V prípade anektovania okupovaných území Moskvou pohrozil veľmi tvrdou odozvou zo strany Kyjeva.

(tasr)