Preskočiť na obsah
  |  

Stoltenberg odmieta nezákonnú anexiu štyroch častí Ukrajiny Ruskom

Generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg v piatok označil ruskú anexiu štyroch okupovaných ukrajinských oblastí za protizákonnú a protiprávnu. TASR správu prevzala z agentúr AP a DPA.

Šéf NATO povedal, že ide o "najväčší pokus o anexiu na európskom území od druhej svetovej vojny" a "fingované referendá" boli podľa jeho slov "zosnované Moskvou" za porušenia medzinárodného práva.

"Spojenci NATO žiadnu z týchto oblastí neuznávajú ako časť Ruska a ani tak neurobia v budúcnosti," povedal Stoltenberg. Členské krajiny vyzval, aby odmietli všetky pokusy Ruska o pripojenie si území.

Ruský prezident Vladimir Putin v piatok podpísal zmluvy o pričlenení Doneckej a Luhanskej oblasti a častí Chersonskej a Záporožskej oblasti k Rusku. Medzinárodne však tento krok ruského prezidenta nebol uznaný, pripomína DPA.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj na to reagoval oznámením, že Ukrajina podáva žiadosť o "zrýchlený" vstup do Severoatlantickej aliancie (NATO).

Stoltenberg pripomenul, že rozhodnutie o členstve si vyžaduje zhodu všetkých 30 členských krajín a žiadal, aby sa pozornosť zameriavala na pomoc Kyjevu vo vojnovom úsilí.

(tasr)

  |  

Smer je proti vstupu Ukrajiny do NATO. Podľa Fica by to bol krok k tretej svetovej vojne

Strana Smer-SD je proti vstupu Ukrajiny do NATO. Uviedol to jej predseda Robert Fico. Ak by bola v súčasnosti strana vo vláde, rozhodnutie o vstupe by medzinárodne vetovali.

,,Ako predseda Smeru-SD budem viesť poslancov Národnej rady SR za túto stranu, aby v prípade hlasovania o súhlase so vstupom Ukrajiny do NATO boli proti," vyhlásil Fico.

Vstup Ukrajiny do NATO je podľa neho ,,krokom k tretej svetovej vojne", ktorý nemôže byť ospravedlnený použitím ruskej vojenskej sily na Ukrajine. ,,Je popretím všetkých doterajších dohôd superveľmocí," vyhlásil.

Ukrajina podala v piatok žiadosť o ,,zrýchlený" vstup do Severoatlantickej aliancie (NATO) po tom, ako ruský prezident Vladimir Putin podpísal zmluvy o pričlenení okupovaných ukrajinských regiónov k Rusku.

(tasr)

  |  

Úniky na plynovode Nord Stream spôsobili výbuchy, tvrdí Dánsko a Švédsko

Švédsko a Dánsko v piatok uviedli, že štyri úniky plynu z potrubí plynovodov Nord Stream v Baltskom mori spôsobili výbuchy. TASR správu prevzala z agentúr AFP a DPA.

Škandinávske krajiny v spoločnej správe pre Bezpečnostnú radu OSN (BR OSN) uviedli, že explózie dosiahli magnitúdy 2,3 a 2,1, čo zodpovedá náložiam s hmotnosťou niekoľko stoviek kilogramov. DPA dodáva, že išlo o najmenej dva výbuchy.

,,Všetky dostupné informácie naznačujú, že tie výbuchy boli výsledkom úmyselného činu," uviedli Dánsko a Švédsko. Zdroj explózií nie je známy, Washington a Moskva však zodpovednosť odmietajú, píše AFP.

,,Nie je možné vylúčiť, že ide o bezohľadný útok na energetickú infraštruktúru Európy a pokus destabilizovať už aj tak napätú bezpečnostnú situáciu," uviedli v piatok v spoločnom vyhlásení ministerstvá obrany Dánska, Fínska, Nórska, Švédska a Islandu.

Kodaň a Štokholm vo svojej správe uviedli, že znepokojujúci je aj možný vplyv explózii na živé organizmy v Baltskom mori a rozsiahly bude aj vplyv na klímu.

Štyri pondelkové úniky na potrubí sú v okolí dánskeho ostrova Bornholm, pripomína AFP. Dva sa nachádzajú vo švédskej výlučnej ekonomickej zóne a dva v dánskej.

Potrubia plynovodov Nord Stream 1 a 2 vedú z Ruska do Nemecka po dne Baltského mora. Stali sa ústredným bodom geopolitického napätia po zastavení dodávok ruského plynu do Európy. Moskva tak zareagovala na sankcie po začiatku jej invázie na Ukrajinu. Potrubia nie sú v prevádzke, stále sa v nich však nachádza plyn.

(tasr)

  |  

Kuleba: Ukrajinská armáda bude pokračovať v oslobodzovaní nášho územia

Ukrajinská armáda bude na východe Ukrajiny pokračovať v protiofenzíve proti ruským inváznym silám aj napriek pokusu Moskvy o anexiu štyroch ukrajinských regiónov. V piatok to napísal ukrajinský minister zahraničných vecí Dmytro Kuleba na Twitteri.

"Pokusom o anexiu ukrajinskej Doneckej, Luhanskej, Záporožskej a Chersonskej oblasti sa (ruský prezident Vladimir) Putin snaží zabrať územia, ktoré ani fyzicky nekontroluje," uviedol šéf ukrajinskej diplomacie. Pre Ukrajinu sa týmto krokom nič nemení. "Pokračujeme v oslobodzovaní našej krajiny a našich ľudí, obnovovaní našej územnej celistvosti," napísal.

Šéf Kremľa v piatok podpísal počas slávnostnej ceremónie zmluvy o pričlenení okupovaných regiónov na Ukrajine k Rusku. Anexiu Doneckej a Luhanskej oblasti a častí Záporožskej a Chersonskej oblasti však medzinárodné spoločenstvo odmieta.

Putin uviedol, že Rusko bude chrániť nové územia "všetkými dostupnými prostriedkami" a začlenenie týchto štyroch oblastí je "vôľou miliónov ľudí".

(tasr)

  |  

USA uvalili nové rozsiahle sankcie na vyše tisíc ruských firiem a činiteľov

Spojené štáty uvalili v piatok nové rozsiahle sankcie na vyše 1000 ruských firiem a jednotlivcov vrátane vysokopostavených politických predstaviteľov a ich rodinných príslušníkov. Zareagovali tak na ruskú anexiu okupovaných oblastí na Ukrajine, informovali agentúry AP a Reuters.

Rozsiahle sankcie uvalili americké ministerstvá financií, obchodu aj zahraničných vecí. "Nebudeme sa len prizerať, keď sa Putin pokúša podvodne anektovať časti Ukrajiny," priblížila americká ministerka financií Janet Yellenová. "Ministerstvo financií a americká vláda dnes podnikajú rozsiahle kroky, aby ešte viac oslabili už aj tak degradovaný vojenský priemysel Ruska a jeho schopnosť viesť nelegálnu vojnu," dodala.

Sankcionované osoby a inštitúcie podľa USA napomáhali anexii. Je medzi nimi napríklad aj guvernérka ruskej centrálnej banky Eľvira Nabiullinová, ako aj rodinní príslušníci ruského premiéra Michaila Mišustina či ministra obrany Sergeja Šojgua.

Na aktualizovanom sankčnom zozname sa nachádza aj 109 členov ruskej Štátnej dumy (dolnej komory parlamentu), ako aj Rada federácie (horná komora ruského parlamentu) a jej 169 členov.

Na sankčný zoznam USA pribudlo tiež 57 spoločností v Rusku či na anektovanom Kryme, ktoré Washington obvinil z napomáhania pri "brutálnom útoku na Ukrajiny".

(tasr)

  |  

Švédsko už nebude ponúkať tínedžerom proticovidovú vakcínu

Švédsko už nebude od novembra odporúčať tínedžerom vo veku 12 až 17 rokov očkovanie proti covidu. Toto ochorenie predstavuje pre túto vekovú skupinu len "veľmi malé" ohrozenie, uviedol v piatok švédsky úrad verejného zdravia. TASR informuje podľa agentúry AFP.

"Od 1. novembra 2022 sa bude očkovanie proti ochoreniu COVID-19 odporúčať a tým pádom aj ponúkať len deťom z určitých ohrozených skupín," uviedol švédsky úrad verejného zdravia.

"Celkovo vidíme, že potreba (lekárskej) starostlivosti bola u detí a mladých ľudí nízka... a odkedy sa začal šíriť variant omikron, tak ešte viac poklesla," dodal Sören Andersson z oddelenia úradu zodpovedného za očkovanie.

Vo Švédsku odporúčajú očkovanie troma dávkami proticovidovej vakcíny ľuďom nad 18 rokov. Ľuďom nad 65 rokov odporúčajú aj štvrtú posilňujúcu dávku.

Škandinávska krajina na začiatku pandémie presadzovala k ochoreniu iný prístup ako väčšina západných krajín a nezaviedla žiaden lockdown. Po spočiatku vysokom počte obetí má v súčasnosti v prepočte na obyvateľa menej covidových úmrtí, než je celoeurópsky priemer.

(tasr)