Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Hurikán Ian zasiahol juhovýchod USA, na Floride hlásia najmenej 25 obetí

Hurikán Ian sa v piatok presunul z Floridy nad územie Južnej Karolíny. TASR správu prevzala z webových stránok staníc CNN a NBC News.

Hurikán zasiahol Južnú Karolínu v okolí mesta Georgetown a vietor dosahoval v nárazoch rýchlosť viac než 136 kilometrov za hodinu. Guvernéri Južnej a Severnej Karolíny, Georgie a Virginie vyhlásili mimoriadny stav.

Vyčíňanie hurikánu na Floride si od stredy vyžiadalo najmenej 25 obetí. Ian takisto zničil množstvo budov na pobreží a rozsiahle územie zaplavili povodne. Záchranné zložky absolvovali stovky výjazdov k obyvateľom uviaznutým v domoch či na strechách.

Ian zasiahol Floridu s takou intenzitou, že prezident USA Joe Biden povedal, že to môže byť najviac smrtiaci hurikán v dejinách tohto štátu.

(tasr)

Minúta  |  

Výpovede lekári podávali aj v detských nemocniciach, v košickej viacerí kľúčoví

Hromadné výpovede lekárov sa v Detskej fakultnej nemocnici Košice týkajú hlavne špecialistov, ktorí sú kľúčoví pre udržanie chodu nemocnice a kvalitu zdravotnej starostlivosti. Pre TASR to v piatok poobede potvrdili z riaditeľstva s tým, že počet sa stále mení a očakávajú, že definitívny oznámi ministerstvo zdravotníctva. Naopak, v Národnom ústave detských chorôb v Bratislave evidovali tri výpovede, z toho jeden lekár je na polovičnom úväzku, ozrejmila pre TASR jeho hovorkyňa Dana Kamenická. Nemocnica poďakovala lekárom, že ostávajú pri pacientoch.

V Univerzitnej nemocnici Bratislava (UNB), ktorá je najväčšou na Slovensku, očakávajú výpovede od približne 400 až 500 lekárov, sumarizujú ich. UNB, ktorá sa skladá z piatich nemocníc, ubezpečuje, že poskytovanie zdravotnej starostlivosti ohrozené nie je, deklarovala pre TASR jej hovorkyňa Eva Kliská.

"Samozrejme, toto rozhodnutie každého lekára akceptujeme. Lekárom beží dvojmesačná výpovedná lehota a my veríme, že spoločne s ministerstvom sa nám podarí situáciu stabilizovať a ďalšie rokovania zástupcov lekárskych odborárov a ministerstva budú úspešné," reagovala. Nemocnica zatiaľ nevie, ktoré lekárske odbornosti budú výpoveďami najzasiahnutejšie.

Vo Fakultnej nemocnici s poliklinikou J. A. Reimana Prešov vo štvrtok (29. 9.) doručilo výpoveď 152 lekárov, čo predstavuje zhruba tretinu z evidenčného stavu lekárov. "Nasledujúce dva mesiace vedenie nemocnice v spolupráci s ministerstvom zdravotníctva využije na to, aby od 1. decembra 2022 nedošlo k obmedzeniu zdravotnej starostlivosti," povedal pre TASR riaditeľ nemocnice Ľubomír Šarník.

Univerzitná nemocnica Louisa Pasteura Košice bude vedieť počty výpovedí verifikovať začiatkom októbra. "Aktuálne sa na poskytovaní zdravotnej starostlivosti v UNLP nič nemení, pretože plynie dvojmesačná výpovedná lehota," doplnila jej hovorkyňa Monika Krišková. Pre všetky medicínske pracoviská má nemocnica podľa jej slov vytvorené krízové scenáre pre rôzne počty výpovedí tak, aby vedela zabezpečiť akútnu zdravotnú starostlivosť, plynulú prevádzku a aby sa v minimálnej miere skomplikovalo poskytovanie odkladnej zdravotnej starostlivosti.

Rooseveltova nemocnica v Banskej Bystrici poskytne informáciu o počte podaných výpovedí po kompletnom zosumarizovaní. "V prípade, že by po ukončení výpovednej lehoty došlo k reálnemu odchodu väčšieho počtu lekárov, malo by to významný dosah na poskytovanie zdravotnej starostlivosti v nemocnici," poznamenala pre TASR jej hovorkyňa Ružena Maťašeje.

V Univerzitnej nemocnici Martin mali k piatku výpovede siedmich lekárov z pracovísk, ktoré podľa hovorkyne Kataríny Kapustovej bezprostredne neohrozia chod nemocnice. "Aktuálne máme v pracovnom pomere 566 lekárov," ozrejmila pre TASR.

Vo Fakultnej nemocnici s poliklinikou Nové Zámky poobede evidovali 50 podaných výpovedí lekárov, medzi ktorými sú aj traja primári, priblížil pre TASR jej hovorca Ján Baček. Napríklad na pediatrickej aj neurologickej klinike padlo dovtedy po osem výpovedí, na rádiologickom oddelení desať.

"K dnešnému dňu došlo k podaniu prvých výpovedí lekárov, postupne ich evidujeme a sumarizujeme, zajtra sa v nemocnici uskutoční ďalší krízový štáb Fakultnej nemocnice s poliklinikou Žilina," uviedla pre TASR hovorkyňa Lenka Záteková. Nemocnica podľa jej slov nechce vytvárať napätie a o súčasnej situácii komunikuje s lekármi aj ministerstvom. Ubezpečila pacientov, že situácia aktuálne neovplyvňuje poskytovanie zdravotnej starostlivosti.

Stredoslovenský aj východoslovenský kardioústav pre TASR potvrdili, že výpovede lekárov zatiaľ nezaznamenali. Národný ústav srdcových a cievnych chorôb v Bratislave bude informovať o prípadnom počte neskôr, keďže výpovede mohli lekári podávať aj v piatok. Výpovede neevidovali ani v Národnom onkologickom ústave v Bratislave.

Podľa šéfa Lekárskeho odborového združenia Petra Visolajského podalo k piatku ráno výpovede 2 050 lekárov, ale ďalšie pribúdali.

(tasr)

Minúta  |  

Putin podpísal dekrét uľahčujúci zisk občianstva cudzincom slúžiacim v armáde

Ruský prezident Vladimir Putin podpísal dekrét, ktorí cudzincom slúžiacim v ruskej armáde zjednodušuje získanie štátneho občianstva. Dekrét v piatok zverejnila ruská vláda. TASR informuje podľa agentúry AFP.

Nárok na zjednodušené udelenie občianstva budú mať cudzí štátni príslušníci alebo osoby bez štátnej príslušnosti, ktorí s ruskou armádou podpíšu najmenej ročný kontrakt a najmenej šesť mesiacov sa budú zapájať do vojenských operácií. Ak sa pre zranenie nemôžu vrátiť na bojisku, stačí im aj menej ako šesť mesačná vojenská služba.

Zverejnenie dekrétu prichádza po minulotýždňovom vyhlásení čiastočnej mobilizácie pre státisíce ruských mužov. Zjavne je cielený na občanov postsovietskych stredoázijských krajín, ktorí sa do Ruska presťahovali za lepšie platenou prácou. Štyri z nich (Uzbekistan, Tadžikistan, Kirgizsko a Kazachstan) nedávno vyzvali svojich občanov, aby nevstupovali do zahraničných armád.

AFP pripomína, že podľa schváleného dekrétu majú nárok na zjednodušené získanie občianstva aj manželky, deti, či rodičia cudzincov slúžiacich v ruskej armáde.

(tasr)

Minúta  |  

Zeman označil ruskú anexiu ukrajinských území za krádež

Česko neuznáva ruskú anexiu okupovaných regiónov na Ukrajine. V piatok to oznámil český premiér Petr Fiala a prezident ČR Miloš Zeman označil anexiu za krádež. TASR informuje podľa webového portálu Novinky.cz.

,,Česká republika neuznáva referendá o pripojení štyroch ukrajinských oblastí k Rusku," uviedol Fiala. ,,Anektovanie týchto území zo strany Ruska je neprijateľné a nelegitímne. ČR aj naďalej považuje tieto územia za ukrajinské," zdôraznil premiér.

,,(Ruský prezident Vladimir) Putin môže mať príhovorov, koľko chce, sprostú krádež územia Ukrajiny mu neuznáme," poznamenal český minister zahraničných vecí Jan Lipavský. ,,Budeme sa zasadzovať o zriadenie medzinárodného tribunálu a potrestanie zločinných predstaviteľov Ruska," dodal.

Anexiu odmietol aj Zeman,keď povedal, že ide o "ruskú krádež ukrajinského územia". "Spoločne s ďalšími ústavnými činiteľmi (prezident) vyhlasuje, že anexia ukrajinského územia nesmie byť a nebude uznaná. Rusko sa dopúšťa zločinov proti mieru," uviedol prezidentov hovorca Jiří Ovčáček.

Putin v piatok podpísal zmluvu, na základe ktorej sa podľa interpretácie Moskvy pripojili štyri ukrajinské regióny k Rusku. Anexiu Doneckej a Luhanskej oblasti a častí Záporožskej a Chersonskej oblasti však medzinárodné spoločenstvo odmieta.

Zeman ruskú agresiu voči Ukrajine odmieta, ale obsadenie Krymského polostrova  z roku 2014 označil za ,,fait accompli" (hotovú záležitosť, len veľmi ťažko zmeniteľnú skutočnosť), všímajú si Novinky.cz.

(tasr)

Minúta  |  

Blinken: Tvrdenie Putina o západnej sabotáži plynovodov je absurdné

Americký minister zahraničných vecí Antony Blinken označil v piatok tvrdenie ruského prezidenta o sabotovaní plynovodov Nord Stream západnými krajinami za absurdné a poburujúce. TASR informuje podľa agentúry AFP.

Dánsko a Švédsko tento týždeň oznámili úniky z plynovodov v Baltskom mori. Západné krajiny to označili za zjavný výsledok sabotáže, hoci nie je jasné, kto ju mohol vykonať.

"Naozaj nemám čo povedať k absurdnému tvrdeniu prezidenta Putina, že my alebo iní naši partneri alebo spojenci sme za toto nejako zodpovední," povedal Blinken a odsúdil "poburujúce dezinformačné kampane" Moskvy.

"Prídeme na koreň tomu, čo sa stalo. A o tieto informácie sa podelíme, hneď ako ich budeme mať, ale nechcem predbiehať vyšetrovanie," dodal šéf diplomacie USA.

Putin v piatok na ceremónii v Kremli, venovanej anektovaniu štyroch ukrajinských oblastí, tvrdil, že "Anglosasi" sa presunuli od sankcií voči Moskve k "teroristickým útokom" a sabotovali plynovody Nord Stream 1 a 2 v snahe "zničiť európsku energetickú infraštruktúru".

"Urobili to tí, ktorí z toho profitujú," dodal šéf Kremľa bez toho, aby menoval konkrétnu krajinu. Agentúra AP pripomína, že západné krajiny obvinenia z útokov na plynovody dôrazne popreli. Poukazujú tiež na to, že z chaosu na energetických trhoch a nárastu cien energií profituje Rusko, nie Európa.

(tasr)

Minúta  |  

Prieskum: Voľby by v septembri vyhral Hlas-SD, nasledujú Smer-SD a PS

Pokiaľ by sa voľby do Národnej rady (NR) SR konali v druhej polovici septembra, vyhrala by ich strana Hlas-SD, ktorú by volilo 20,3 percenta ľudí. Druhý by skončil Smer-SD (15,3 percenta), po ktorom nasleduje Progresívne Slovensko (9,6 percenta).

Na štvrtom mieste by skončila SaS (8,2 percenta). Nasledujú Republika (7,8 percenta), OĽANO (7,2 percenta), hnutie Sme rodina (7 percent) a KDH (6,2 percenta).

Do parlamentu by sa podľa prieskumu nedostala Aliancia (4,6 percenta), SNS (3,9 percenta) a ĽSNS (2,9 percenta).

Hlas-SD by podľa výsledkov získal 38 mandátov v parlamente, Smer-SD by ich mal 28 a Progresívne Slovensko 18. SaS by obsadila v pléne 15 kresiel. Republika by mala 14 poslancov, OĽANO a Sme rodina by mali zhodne po 13 kresiel a KDH 11.

Vyplýva to z prieskumu agentúry Focus pre Televíziu Markíza. Zber dát sa uskutočnil od 21. do 27. septembra na vzorke 1009 respondentov.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.