Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Dostupnosť bývania na Slovensku je najhoršia od roku 2011

Vysoký rast cien nehnuteľností, ako aj rastúce úročenie úverov na bývanie spôsobili zníženie dostupnosti bývania na Slovensku.

V aktuálnom hodnotení ekonomického a menového vývoja na Slovensku to konštatuje Národná banka Slovenska (NBS).

Ponukové ceny nehnuteľností na bývanie boli v 2. štvrťroku tohto roka o 6,44 percenta vyššie oproti predchádzajúcemu kvartálu. Medziročný rast cien dosiahol 25,5 percenta. „Index dostupnosti bývania (HAI) sa dostal na najhoršiu úroveň od roku 2011. Rozhodujúcu úlohu zohrávajú úrokové sadzby,” priblížila centrálna banka.

Kým ešte v 1. štvrťroku bola priemerná úroková sadzba nových úverov na bývanie 1,04  percenta, v tom druhom už dosiahla 1,6  percenta. Index dostupnosti bývania pre celé Slovensko sa zhoršil o 10,6 bodu. Ak by v 2. kvartáli boli rovnaké úrokové sadzby ako v 1. štvrťroku, bol by jeho nárast menej ako polovičný (4,8 bodu), vyčíslila NBS.

Dostupnosť bývania meraná týmto indexom je podľa centrálnej banky najhoršia v Žilinskom, Prešovskom a Košickom kraji. Ako relatívne najdostupnejšie sa, naopak, javia nehnuteľnosti v Bratislavskom a Trnavskom kraji. Dané je to predovšetkým výškou regionálnych miezd.

Hodnotenie súladu vývoja cien nehnuteľností so širším ekonomickým vývojom v súčasnosti viac ako inokedy závisí od voľby indikátora príjmu, konštatuje NBS. „Vzhľadom na pomerne silný rast disponibilného príjmu, najmä v dôsledku rastu príjmov živnostníkov, by náš štandardný ukazovateľ naznačoval pokles rizika cenovej korekcie. Keď však berieme do úvahy dostupnosť bývania z pohľadu ľudí žijúcich zo mzdy, riziko sa, naopak, zvyšuje,” vysvetlila banka.

Výstavba bytových budov bola v 2. štvrťroku o 22 percent vyššia ako v rovnakom období minulého roka. Na jednej strane sú medziročne nižšie počty začatých a dokončených bytov. Medziročný rast, naopak, pokračuje v počtoch aktuálne rozostavaných bytov aj v objeme vydaných stavebných povolení. „Produkcia bytových budov naďalej naznačuje, že realitný trh sa ešte nachádza v rastovej fáze,” uviedla NBS.

Úverové aktivity v priebehu prvého polroka podľa banky podporovali realitný trh. Čistý prírastok úverov na nehnuteľnosti bol v tomto období vysoko nadpriemerný. Domácnosti sa totiž ešte snažili využiť nižšiu úroveň úrokových sadzieb a načerpali výrazný objem úverov na bývanie. „Rastúce úročenie, vysoká inflácia spôsobujúca prepad reálnych príjmov a ochladenie ekonomickej aktivity by mali začať postupne tlmiť vysoký dopyt po nehnuteľnostiach,” avizuje NBS.

(tasr)

Minúta  |  

Pokuta za dezinformácie o covide a očkovaní. Preverovanie lekárov u nás pokročilo

Preverovanie dvoch lekárov v súvislosti so spochybňovaním ochorenia COVID-19 či očkovania pokročilo.

V jednom prípade Štátny ústav pre kontrolu liečiv (ŠÚKL) udelil pokutu, v druhom úrad ukončil fázu dohľadu ako opodstatnenú. Pre TASR to uviedla hovorkyňa úradu Monika Hudecová.

"V jednom prípade ŠÚKL vydal rozhodnutie, ktorým udelil významnú pokutu, ale rozhodnutie zatiaľ nie je právoplatné. V druhom prípade je prvá fáza dohľadu ukončená ako opodstatnená," priblížila hovorkyňa. Bližšie informácie neposkytla, keďže procesy ešte nie sú právoplatne ukončené.

Etická komisia ÚDZS, zriadená predsedníčkou úradu Renátou Bláhovou, pôvodne preverovala podnety na piatich lekárov. V troch prípadoch komisia odporučila ukončiť eskalačný mechanizmus, v prípadoch Petra Liptáka a Andreja Janca radila naďalej pokračovať. Ešte v máji úrad začal v súčinnosti so zodpovednými inštitúciami ďalšie konania.

(tasr)

Minúta  |  

Všetci môžu pokojne spať. V sebestačnej nemeckej dedinke sa neboja účtov za energie

Európania v týchto dňoch s obavami otvárajú svoje účty za energie. A pripravujú sa na výrazné zvýšenie cien vzhľadom na energetickú krízu, ktorú vyvolala vojna na Ukrajine, a ktorá ich núti stiahnuť kúrenie a vypínať svetlá.

Strach nehrozí 130 obyvateľom nemeckej dedinky Feldheim, konštatuje agentúra AP, od ktorej TASR správu prevzala.

Táto malá, no udržiavaná dedinka, ktorá sa nachádza asi 1,5 hodiny južne od Berlína, je totiž energeticky sebestačná. Vďaka odvážnemu experimentu, ktorý bol spustený v polovici 90. rokov 20. storočia, keď Feldheim postavil niekoľko veterných turbín. Následne vybudoval lokálnu sieť, solárne panely, batériové úložisko a pridal ďalšie turbíny.

A zároveň rozšírenie chovu prasiatok vo vykurovaných maštaliach prinieslo dodatočný príjem roľníckemu družstvu, ktoré zásobuje teplou vodou cez centrálny vykurovací systém celú obec. Vo výstavbe je aj zariadenie na výrobu vodíka.

V súčasnosti na svahoch v okolí Feldheimu vidieť 55 veterných turbín, ale nie sú počuť. Obyvatelia dediny tak majú jedny z najnižších cien elektriny v Nemecku. "Všetci môžu v noci pokojne spať," hovorí Kathleen Thompsonová, ktorá pracuje pre miestnu vzdelávaciu organizáciu New Energies Forum. "Nemajú žiadne obavy, pretože ceny sa nezmenia, nie v bezprostrednej budúcnosti."

Praktický prístup Feldheimu k výrobe vlastnej ekologickej energie priťahuje každý rok tisíce návštevníkov z celého sveta a je v kontraste so spôsobom, akým Nemecko ako celok stále pokrýva väčšinu svojich energetických potrieb. Bolestne sa to prejavilo práve po vypuknutí energetickej krízy v dôsledku ruskej invázie na Ukrajinu.

Napriek tomu, že Nemecko napumpovalo miliardy eur do zvýšenia výroby obnoviteľnej energie, aby znížilo emisie, fosílne palivá a jadro sa podieľali vo viac ako 50 percentách na výrobe elektriny v krajine v prvých šiestich mesiacoch roka.

Nemecko zápasí aj s nedostatkom prenosovej kapacity, čo znamená, že veterné parky na severe sa musia pravidelne vypínať, zatiaľ čo elektrárne na fosílne palivá sa spúšťajú, aby mohli dodávať elektrinu továrňam na juhu.

Kľúčom k úspechu Feldheimu bolo umožniť miestnym obyvateľom podieľať sa na projekte a profitovať z neho, povedal Michael Knape, starosta Treuenbrietzenu, strediskovej obce, pod ktorú Feldheim patrí. Zatiaľ čo veterné parky inde v Nemecku často narážajú na odpor verejnosti, malá komunita vo Feldheime schválila toľko turbín, že v skutočnosti vyváža asi 250-krát viac elektriny, ako spotrebuje.

"Občania musia cítiť, že je to ich prechod a nie prechod nariadený zhora," povedal Knape. Zároveň však oceňuje, že úrady vtedy nezasahovali do toho "experimentu", ktorý mohol zlyhať. "V Nemecku máte niekedy dojem, že ak sa niekto pomýli, je to obrovský problém," povedal Knape. "Ale len tak dosiahneme pokrok."

Prístup Feldheimu k výrobe čistej energie ostro kontrastuje s prevládajúcou praxou v Nemecku, kde energetické projekty budujú a kontrolujú veľké energetické spoločnosti. Drobné projekty pritom často čelia veľkým byrokratickým prekážkam. Napriek tomu Knape dúfa, že Nemecko dokáže dobehnúť Feldheim pri transformácii energetiky.

"Som pevne presvedčený, že vzhľadom na súčasný tlak v Európe je každému jasné, že k tomu musíme pristupovať inak ako doteraz," povedal. A hoci postup Feldheimu nemožno kopírovať všade, takéto projekty môžu byť veľkou súčasťou riešenia, povedal Knape.

Siegfried Kappert (83) je podobne optimistický. Narodil sa a žije vo Feldheime a nadšene zaplatil poplatok 3 000 eur za pripojenie svojho domu k elektrickej a vykurovacej sieti. Táto investícia sa mu odvtedy mnohonásobne vrátila vďaka nízkym cenám za elektrinu pre neho aj celú dedinu. Feldheim má nulovú nezamestnanosť a nedávno si mohol dovoliť nové chodníky, pouličné osvetlenie a kultúrny priestor v prerobenej stodole so solárnymi panelmi.

(tasr)

Minúta  |  

Ruská hliadka zadržala riaditeľa Záporožskej jadrovej elektrárne

Ruská vojenská hliadka zadržala v piatok Ihora Murašova, generálneho riaditeľa Záporožskej jadrovej elektrárne ležiacej na okupovanom území na juhu Ukrajiny.      

Informovala o tom v sobotu spravodajská televízia Sky News, citujúca z vyhlásenia ukrajinského štátneho podniku Enerhoatom, ktorý najväčšiu jadrovú elektráreň v Európe prevádzkuje.

Enerhoatom uviedol, že Murašova zadržali okolo 16.00 h miestneho času, keď sa vracal z elektrárne do mesta Enerhodar.

"Zastavili auto a so zaviazanými očami ho odviezli neznámym smerom. V súčasnosti nemáme nijaké informácie o mieste pobytu Igora Murašova a jeho osude," píše sa vo vyhlásení agentúry.

Murašov ako generálny riaditeľ nesie hlavnú a výlučnú zodpovednosť za jadrovú a radiačnú bezpečnosť elektrárne a jeho zadržanie môže ohroziť jej prevádzku, poznamenal denník Ukrajinská pravda.

Záporožskú jadrovú elektráreň okupujú od marca ruské invázne sily, pracuje tam však ukrajinský personál. Kyjev tvrdí, že Rusi v jej areáli sústredili ťažkú vojenskú techniku. Elektráreň sa viackrát stala terčom ostreľovania, z ktorého sa navzájom obviňovali Rusko a Ukrajina. Nachádza sa v Záporožskej oblasti, ktorú Rusko v piatok formálne anektovalo.

(tasr)

Minúta  |  

Prieskum: Takmer polovica Slovákov má veľké obavy zo zvyšovania cien energií

Očakávaný rast cien energií vzbudzuje veľké obavy u 47 percent obyvateľov Slovenska.

Cenová hladina energií je zároveň najväčšou motiváciou pre znižovanie ich spotreby v domácnosti. Takmer sedem z desiatich Slovákov je ochotných v rámci úsporných opatrení znížiť  teplotu vykurovania v domácnosti aspoň o jeden stupeň, zhruba rovnaké percento pripúšťa nákup iba úsporných spotrebičov. Vyplýva to z internetového prieskumu spoločnosti Nielsen Admosphere Slovakia na vzorke 500 respondentov starších ako 15 rokov.

Respondenti mali na škále od 1 (žiadne obavy) do 5 (veľké obavy) okrem iného zhodnotiť, ako vnímajú súčasnú situáciu s cenami energií. Veľké obavy majú skôr ľudia s nižším (základným alebo stredoškolským bez maturity) vzdelaním (53 percent). O niečo menej sa rastúcich cien energií obáva štvrtina opýtaných a na polovicu stupnice sa priradilo 22 percent Slovákov.

Medzi zdroje vykurovania v slovenských domácnostiach sa radí na prvé miesto plyn, ktorý ako hlavný zdroj využíva 37 percent respondentov. Na druhom mieste je ústredné kúrenie, ktoré má v domácnosti ako hlavný zdroj 31 percent obyvateľov, tretie v poradí je drevo, ktorým primárne kúri 15 percent opýtaných a 11 percent využíva elektrickú energiu. Tepelné čerpadlo, uhlie alebo solárna energia ako zdroj pre vykurovanie sa pohybujú len v nižších jednotkách percent.

Z hľadiska úsporných opatrení pre šetrenie energie v domácnosti sú Slováci najviac ochotní znížiť teplotu vykurovania aspoň o jeden stupeň Celzia (67 percent). Pri tomto podiele ľudí zároveň platí, že to zatiaľ vo svojej domácnosti nerobia.

Viac ako dve tretiny (66 percent) je ochotných nakupovať iba energeticky úsporné spotrebiče a 65 percent vypínať alebo znížiť ohrev vody a vykurovania v čase neprítomnosti v domácnosti. Až 64 percent respondentov je ochotných sprchovať sa kratšiu dobu teplou vodou. Opatrenia pre úsporu energie, ktoré Slováci už najčastejšie robia, je zateplenie domu, ktoré má 32 percent z nich.

Cena energií je pre Slovákov hlavný dôvod, prečo je podľa nich potreba znižovať spotrebu energií v domácnosti, odpovedalo tak 66 percent opýtaných. Ďalšie dôvody, ako je osobná snaha efektívne využívať energie (17 percent) alebo klimatická kríza (sedem percent), nasledujú až s veľkým odstupom.

(tasr)

Minúta  |  

Spod hladiny tatranských plies vylovili viac ako sto kilogramov odpadu

Celkovo 112 kilogramov odpadu vylovili potápači spod hladiny štyroch tatranských plies.

V rámci 29. ročníka akcie Čisté vody odstránili v piatok (30. 9.) neporiadok po letnej turistickej sezóne. TASR o tom informovala Martina Petránová zo Správy Tatranského národného parku (TANAP) so sídlom v Tatranskej Lomnici.

Do Štrbského, Popradského, Velického a Nového Štrbského plesa sa tento rok zanorilo dokopy 49 potápačov. Najväčšie množstvo neporiadku vylovili zo Štrbského plesa. Jeho dno odbremenilo 22 potápačov o celkovo 82,5 kilogramu odpadu. Vo vreciach končili najmä plastové poháriky, obaly z potravín či sklenené fľaše, našiel sa však aj stavebný odpad. Na brehu sa ocitlo hneď niekoľko kuriozít. Medzi nimi boli napríklad tri kovové tyče, ktoré pravdepodobne kedysi slúžili na rozbíjanie ľadu, závoj nevesty, odznak s tatranskou tematikou, minca v hodnote 100 forintov, hrebeň, dron i topánka.

Najmenej neporiadku bolo v Novom Štrbskom plese, odkiaľ šiesti potápači vytiahli štyri kilogramy smetí. Ďalších 9,5 kilogramu odpadu skončilo na brehu Velického plesa, kde sa ponáralo osem dobrovoľníkov. Z Popradského plesa 13 potápači vylovili celkovo 16 kilogramov neporiadku.

Pôvodne mali podľa Petránovej vyčistiť i zatopený kameňolom v popradskej mestskej časti Kvetnica, avšak napokon sa aj vzhľadom na počasie rozhodli uprednostniť plesá.

"Ani po dvojročnej pauze sme neboli nemilo zaskočení množstvom odpadu, ktorý sa dnes podarilo dobrovoľníkom z plies vytiahnuť. Potvrdil sa trend posledných rokov, že spravidla ide o neporiadok staršieho dáta a nový odpad pribúda len sporadicky. Aj váha ukázala približne rovnaké číslo ako pred troma rokmi, keď sme naposledy čistili plesá hromadne," zhodnotil 29. ročník akcie Čisté vody jej koordinátor Peter Spitzkopf zo Správy TANAP v Tatranskej Lomnici, ktorá je hlavným organizátorom podujatia.

Akcia Čisté vody je súčasťou Medzinárodného festivalu potápačských filmov, ktorého 37. ročník odštartoval včera na Štrbskom Plese. O Grand Prix v kategórii film rozhodne porota v sobotu večer, keď návštevníci spoznajú aj meno top fotografa, ktorý získa ocenenie za autorské portfólio. Takisto vyhodnotia najúspešnejšieho účastníka akcie Čisté vody 2022.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.