Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Turecké lietadlá zabili na severe Iraku 23 kurdských ozbrojencov

Turecké bojové lietadlá podnikli útok na severe Iraku, pri ktorom zabili najmenej 23 kurdských militantov. K náletu došlo hlboko vo vnútrozemí Iraku, približne 140 kilometrov od tureckých hraníc, informovala agentúra AP.

Podľa nedeľňajšieho oznámenia ministerstva obrany v Ankare turecké stíhačky F-16 podnikli útok v hornatom regióne Asos, ktorý je súčasťou irackého autonómneho regiónu Kurdistan. Bilancia militantov ,,zneutralizovaných" v dôsledku tureckých úderov zrejme ešte porastie, uviedlo ministerstvo.

Turecká armáda už od roku 2019 podniká vojenské operácie na severe Iraku namierené voči bojovníkom Kurdskej strany pracujúcich (PKK). Ankara to zdôvodňuje potrebou zabrániť cezhraničným útokom kurdských ozbrojencov na územie Turecka. V rámci aktuálnej operácie, prebiehajúcej v severnom Iraku od apríla tohto roku, turecká armáda nasadzuje letecké aj pozemné sily.

K júli došlo v severoirackom Kurdistane k delostreleckému útoku na turistické stredisko, pri ktorom zahynulo najmenej deväť civilistov vrátane detí a ďalších 23 utrpelo zranenia. Iracká vláda obvinila z útoku Turecko, ktoré však akúkoľvek zodpovednosť poprelo. Udalosť vyvolala v Iraku vlnu protitureckých protestov.

(tasr)

Minúta  |  

Korčokovi sa do straníckej politiky nechce. Odmietol ponuku na lídra SaS

Exminister rezortu zahraničia Ivan Korčok neprijal ponuku od SaS. Mal byť lídrom kandidátky pre budúce voľby. Strana jeho rozhodnutie rešpektuje.

"Po dôslednom zvážení všetkých súvislostí a okolností som sa rozhodol na ponuku SaS nereflektovať a ukončiť tak súčasnú etapu môjho politického pôsobenia," priblížil Korčok na sociálnej sieti. Dodal, že si ponuku od šéfa SaS Richarda Sulíka váži, pretože išlo o návrh predpokladajúci jeho významné zapojenie do vnútornej politiky. Inými slovami, je s tým spojené kariérne riziko a najmä záruka ostrejších sporov.

Rozhodnutie dnes bývalý minister zverejnil na svojom Facebooku.

"Strana SaS rešpektuje rozhodnutie Ivana Korčoka nateraz sa neangažovať v domácej politike," reagoval hovorca strany Ondrej Šprlák.

Celé angažovanie s Korčokom je pre pamätníkov starej SaS trochu prekvapivé. Korčok nerobil zahraničnú politiku, s akou sa SaS ucháchadzala o podporu vo voľbách, nezasadil sa proti ďalšej centralizácii, ani ďalším dlhom, ani zelenej ideologickej politike. Minister Korčok bol v témach EÚ konformný, za čo sa tešil potlesku médií. V podstate bol pravým opakom Richarda Sulíka. Nesedí ani Korčokov najnovší argument, že neprešiel voľbami. SaS ho totiž chcela za nového volebného lídra, mandát by teda získal tam. Skutočné dôvody teda budú niekde inde.

(tasr, fed)

Minúta  |  

Lotyšsko: Vo voľbách uspeli centristi, ruskojazyčné strany prepadli

Na druhom mieste skončila opozičná Únia zelených a farmárov (ZZS), ktorá dostala 12,5 percenta hlasov. Zisk 10,9 percenta hlasov posunul na tretie miesto novovzniknutú volebnú alianciu Zjednotená kandidátka (AS).

Do nového parlamentu (Saeima) sa dostali len dvaja z troch koaličných partnerov Karinša — národno-konzervatívna Národná aliancia (NA), ktorú volilo 9,3 percenta voličov, a liberálna strana Za rozvoj/Za! (6,8 percenta). Strana Konzervatívci v parlamente tentoraz zastúpená nebude.

Opozičná strana Harmónia, ktorá má zvyčajne silnú podporu veľkej ruskojazyčnej menšiny, tentoraz úplne prepadla. Víťaz volieb v roku 2018 získal len 4,8 percenta hlasov, takže zostal mimo parlamentu.

Rusky hovoriacu menšinu tak bude zastupovať euroskeptická a centristická strana Za stabilitu!, ktorá vznikla vo februári 2021 a dostala 6,8 percenta hlasov.

Strana Harmónia odsúdila ruskú inváziu na Ukrajinu, avšak menej sa vyjadrovala k obvineniam, že ruské sily páchajú zverstvá v oblasti ľudských práv, píše agentúra AFP.

Europoslanec Nils Ušakovs z Harmónie povedal, že strana stratila podporu za svoju kritiku invázie. ,,Harmónia sa musela rozhodnúť, či bude konať zodpovedne, alebo sa bude populisticky zahrávať s národnou bezpečnosťou a štátnymi záujmami. Naša strana urobila jasnú voľbu a odsúdila ruskú agresiu na Ukrajine a toto stanovisko nezmeníme," uviedol Ušakovs pre agentúru LETA.

Po skončení volieb Karinš deklaroval pripravenosť viesť budúcu vládu. Analytici predpokladajú, že koaličné rokovania budú zložité.

Predvolebnej kampani dominovala ruská invázia na Ukrajinu a jej následky. Mnohí Lotyši sú tiež znepokojení prudkým rastom cien energií a rastúcou infláciou.

Lotyšsko, ktoré po stáročia ovládali križiaci, Švédi, Poliaci a potom Rusi, získalo nezávislosť v roku 1918 a v rokoch 1944 - 1990 sa ocitlo pod sovietskou okupáciou. V súčasnosti tam po rusky hovoriaca menšina tvorí približne 30 percent z 1,8 milióna obyvateľov.

(tasr)

Minúta  |  

V Brazílii sa konajú ostro sledované prezidentské voľby

Zhruba 156 miliónov voličov v Brazílii rozhoduje v nedeľu vo voľbách o prezidentovi krajiny a volí aj všetkých 513 členov poslaneckej snemovne, tretinu Senátu a guvernérov a zákonodarcov vo všetkých 27 federálnych štátoch.

Najviac pozornosti pútajú prezidentské voľby, ktorých hlavnými aktérmi sú ľavicový kandidát, exprezident Luiz Inácio Lula da Silva a krajne pravicový súčasný prezident Jair Bolsonaro.

Ako informovala agentúra AFP, volebné miestnosti sa otvorili o 08.00 h miestneho času (13.00 h SELČ) a hlasovať sa bude osem hodín.

Podľa posledných prieskumov verejnej mienky zverejnených v sobotu večer Lula, ktorý bol prezidentom Brazílie v rokoch 2003-10, by mal získať okolo 50 percent hlasov, zatiaľ čo Bolsonara chce podporiť 36 percent opýtaných.

Ak sa tento trend potvrdí vo voľbách, Lula má na dosah výsledok potrebný pre víťazstvo už v ich prvom kole: musí však na to získať polovicu platných hlasov plus jeden hlas.

Svoj hlas vo voľbách už odovzdali obaja hlavní kandidáti prezidentských volieb, informovala agentúra AFP.

Bolsonaro pritom uviedol, že ,,transparentné voľby sa musia rešpektovať." Nevyjadril sa však, či bude rešpektovať výsledok hlasovania, ak prehrá.

Povedal, že je presvedčený o svojom víťazstve napriek tomu, že prieskumy ukazujú dvojciferný náskok jeho protikandidáta.

Lula po tom, ako odvolil, pred novinármi povedal, že sa uchádza o post prezidenta, ,,aby sa krajina vrátila do normálu" po štyroch rokoch vládnutia krajne pravicového prezidenta Bolsonara.

Voľbám predchádzala veľmi agresívna volebná kampaň, v ktorej sa súperi navzájom vykresľovali ako hrozba pre brazílsku demokraciu.

Britská stanica BBC pripomenula, že víťaz volieb dostane krajinu vo veľmi ťaživej ekonomickej situácii: stimulačné výdavky počas pandémie a hospodárske otrasy po ruskej invázii na Ukrajinu totiž v Brazílii zvýšili infláciu i spotrebiteľské ceny.

Podľa mnohých pozorovateľov však budú prezidentské voľby predovšetkým akýmsi referendom o brazílskej demokracii, pričom pripomínajú konfrontáciu medzi Joeom Bidenom a Donaldom Trumpom vo voľbách v USA spred takmer dvoch rokov.

Pokiaľ ide o výsledky volieb, Bolsonaro už dávnejšie vyhlásil, že je pripravený akceptovať akékoľvek výsledky volieb, ale len v prípade, že ich bude možné považovať za spravodlivé.

Práve tieto Bolsonarove vyhrážky vyvolali obavy, že po voľbách dôjde k brazílskej verzii nepokojov, aké vypukli 6. januára 2021 v americkom Kapitole po tom, ako Trump odmietol akceptovať svoju volebnú prehru.

Minister verejnej bezpečnosti Anderson Torres sa snažil bagatelizovať tieto obavy, keď uviedol, že pred voľbami bolo do ulíc nasadených viac ako 500-tisíc príslušníkov bezpečnostných síl. ,,Máme voľby, nie vojnu," povedal.

(tasr)

Minúta  |  

V sobotu zadržali na území Slovenska 68 nelegálnych migrantov

Na území Slovenska zadržali v sobotu (1. 10.) 68 nelegálnych migrantov. Rezort vnútra situáciu monitoruje a v prípadne potreby zabezpečuje základné potraviny či deky. TASR o tom informovala hovorkyňa Ministerstva vnútra (MV) SR Zuzana Eliášová.

,,Aktuálne je v teréne postavených niekoľko stanov, distribuovali sme bagety, vody, poskytli sme deky a ohrievače," priblížila generálna riaditeľka Sekcie krízového riadenia MV SR Michaela Kaňová.

Okrem stanov zabezpečil rezort vnútra aj unimobunky, ktoré slúžia ako zázemie pre príslušníkov Policajného zboru. ,,Stany sú určené ako čakáreň pre zadržané, respektíve predvedené osoby," doplnila Eliášová. Ide o cudzincov, ktorí čakajú na vykonanie úkonov policajtov. Na hraničných priechodoch Čunovo - Rajka a Rusovce - Rajka je zabezpečená aj mobilná toaleta.

,,Problematiku nelegálnej migrácie riešime kontinuálne a dlhodobo. Dôkazom toho je zadržaných za tento rok približne 2000 migrantov a približne 130 prevádzačov," ozrejmil minister vnútra SR Roman Mikulec (OĽANO).

(tasr)

Minúta  |  

Už aj väčšina voličov Sme rodina chce predčasné voľby

Až 60 percent voličov odpovedalo v prieskume pre Televíziu Markíza, že si želá predčasné voľby. Pokračovanie súčasnej vlády si želá iba každý šiesty volič.

Ak by ste si mali vybrať z troch možností, ktorú by ste uprednostnili? S touto otázkou sa agentúra Focus v prieskume pre televíziu Markíza obrátila na reprezentatívnu vzorku a výsledky hovoria jednoznačne:

Až 60 percent slovenských voličov si želá predčasné voľby, iba 17 percent podporuje pokračovanie súčasnej vlády, 15 percent by si želalo vyhnúť sa prípadným predčasným voľbám vymenovaním úradníckej vlády. Osem percent odpovedať nevedelo.

Zaujímavé je, že väčšina voličov všetkých strán, ktoré dosahujú v prieskumoch verejnej mienky vyše 5 percent začína byť za jedno – s výraznou prevahou alebo relatívnou väčšinou preferujú predčasné voľby. S výnimkou OĽaNO a čiastočne KDH.

Predčasné voľby si želá rozhodná väčšina sympatizantov Hlasu (85percent), Smeru (90 percent), Republiky (99 percent), dokonca aj vládnej strany Sme rodina (55 percent).

Za predčasné voľby sú relatívne väčšiny aj medzi sympatizantmi opozičnej SaS (49 percent, oproti 25 percentám za dovládnutie a 19 percentám za úradnícku vládu) či voličov Progresívneho Slovenska (48 percent za predčasné voľby oproti 21, respektíve 24 percentám za zvyšné dve alternatívy). V obidvoch prípadoch si viac sympatizantov oboch liberálnych strán želá predčasné voľby ako ich alternatívu.

Jedinou výnimkou je strana Igora Matoviča, kde si predčasné voľby želajú iba 2 percentá voličov, naopak, 90 percent je za dovládnutie súčasnej vlády, úradnícku vládu by preferovalo 5 percent sympatizantov strany.

Paradoxná je pozícia opozičného a neparlamentného KDH, ktorého voliči akoby nevedeli, čo si majú želať. 40 percent z nich by si želalo predčasné voľby, ale až 34 percent pokračovanie súčasnej vlády, 23 percent by sa radšej vyhlo predčasným voľbám vymenovaním úradníckej vlády. Väčšina sympatizantov KDH si teda neželá predčasné voľby. (fed)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.