Ukrajinská armáda dobýva údajne späť mestá ležiace na západnom brehu rieky Dneper na juhu Ukrajiny a núti Rusko vzdať sa územia pozdĺž dôležitej frontovej línie. Len pred niekoľkými dňami pritom Moskva oznámila anexiu týchto území. Informuje o tom agentúra Reuters, ktorá sa odvoláva na ruských vojenských blogerov.
Úplný rozsah postupu ukrajinských jednotiek nie je známy, pretože Kyjev o situácii na juhu krajiny mlčí. Ruskí vojnoví blogeri však píšu, že ukrajinské tanky dokázali postúpiť cez desiatky kilometrov územia popri brehu Dnepra.
Jeden zo zriedkavých komentárov Kyjeva, ktorý sa týka ukrajinskej protiofenzívy, poskytol poradca ukrajinského ministerstva vnútra Anton Heraščenko. Ten zverejnil video, ktoré zachytáva, ako ukrajinský vojak máva vlajkou v obci Zolota Balka, ktorá leží na západnom brehu Dnepra.
Rob Lee z amerického Výskumného inštitútu pre zahraničnú politiku (FPRI) citoval ruských blogerov, ktorí hlásia ústup ruských jednotiek až po obec Dudčany, ktorá leží na západnom brehu Dnepra približne 40 kilometrov od miesta, kde sa v nedeľu postavila ruská armáda proti ukrajinským jednotkám.
"Keď bije na poplach také množstvo ruských kanálov, zvyčajne to znamená, že majú problémy," uviedol Lee na Twitteri.
Ozbrojené sily Spojených štátov a Filipín v pondelok spustili dvojtýždňové spoločné námorné cvičenie. Ide o posilnenie spojenectva oboch krajín v čase regionálnej neistoty a napätia medzi Washingtonom a Pekingom.
Cvičenie KAMANDAG na Filipínach potrvá do 14. októbra a zapojí sa doň 1 900 príslušníkov americkej námornej pechoty a 600 filipínskych vojakov, uviedli predstavitelia americkej a filipínskej armády. Manévre budú zahŕňať aj ostrú streľbu a humanitárnu pomoc a pri manévroch budú použité americké salvové raketomety HIMARS a nadzvukové stíhačky.
Každoročné vojenské cvičenie Filipín s USA patrí doteraz k najväčším, čo súvisí s nástupom nového filipínskeho prezidenta Ferdinanda Marcosa. Jeho predchodca Rodrigo Duterte otvorene kritizoval bezpečnostnú politiku Spojených štátov.
Filipíny a USA sú viazané 70-ročnou zmluvou o vzájomnej obrane a podobné manévre organizujú už desaťročia. Japonsko a Južná Kórea budú na cvičení pozorovateľmi, píše Reuters.
Prezidentka Zuzana Čaputová vymenuje v utorok (4. 10.) na uvoľnený post ministra školstva, vedy, výskumu a športu Jána Horeckého. V pondelok doobeda sa s ním stretla. TASR o tom informoval hovorca hlavy štátu Martin Strižinec.
Post ministra školstva sa uvoľnil po tom, ako ministri za SaS podali demisie. Nových šéfov rezortov hospodárstva, zahraničných vecí a spravodlivosti už prezidentka vymenovala. Vedením rezortu školstva dočasne poverila premiéra Eduarda Hegera (OĽANO).
Bez slobodnej Ukrajiny nebude v Európe mier a stabilita, povedal v pondelok slovenský minister zahraničných vecí a európskych záležitostí Rastislav Káčer po stretnutí so svojím českým rezortným kolegom Janom Lipavským v Prahe.
"Ich víťazstvo je pre nás kľúčové," zdôraznil Káčer. V tomto konflikte je podľa neho jasný agresor a obeť agresie.
Ministri sa zhodli na nutnosti pokračujúcej podpory Ukrajiny. "Česko aj Slovensko patria k jedným z najvýraznejších podporovateľov nielen politicky, ale aj prakticky," povedal šéf slovenskej diplomacie.
"Žijeme dobu, ktorá je veľmi zložitá," povedal Káčer. Aktuálna situácia v súvislosti s vojnou na Ukrajine je podľa neho výzvou nielen pre Česko a Slovensko či pre Európsku úniu, ale ide o globálnu výzvu Kľúčový bezpečnostný príspevok Česka v rámci spolupráce z dôvodu ruskej agresie na Ukrajine je to, že zaštiťuje bezpečnostnú misiu na Slovensku, povedal Lipavský. Káčer sa mu za to poďakoval.
"Veľmi chcem oceniť pomoc spojencov a najmä Českej republiky, lebo kontingent NATO, ktorý je teraz na Slovensku, je pod vedením českého dôstojníka," povedal Káčer s tým, že nás tento kontingent robí bezpečnejším.
Ministri zahraničných vecí Arménska a Azerbajdžanu v nedeľu v Ženeve rokovali o budúcej mierovej dohode. Oznámili to v pondelok Baku a Jerevan.
Arménsky minister zahraničných vecí Ararat Mirzojan a jeho azerbajdžanský náprotivok Džejhun Bajramov začali počas nedeľňajšieho stretnutia pripravovať text mierovej dohody, uviedlo azerbajdžanské ministerstvo zahraničných vecí vo vyhlásení.
Azerbajdžan v ňom vyzval na "úplné stiahnutie arménskych ozbrojených jednotiek z azerbajdžanského územia a otvorenie prepravných a komunikačných trás".
Arménske ministerstvo zahraničných vecí v samostatnom vyhlásení uviedlo: "Strany si vymenili myšlienky týkajúce sa mierovej dohody a zaistenia práv a bezpečnostných záruk Arménov v Náhornom Karabachu". Znovu zopakovalo požiadavku na stiahnutie azerbajdžanských vojakov z arménskeho územia, prepustenie vojnových zajatcov a "predstavenie medzinárodných mechanizmov na kontrolu situácie na hraniciach".
Mirzojan a Bajramov sa naposledy stretli 20. septembra v New Yorku na rokovaniach, ktoré sprostredkoval americký minister zahraničných vecí Antony Blinken.
Minister vnútra Roman Mikulec (OĽaNO) avizuje v súvislosti s nedeľnou (2. 10.) tragickou nehodou na zastávke MHD v centre Bratislavy návrh na nekompromisné tresty za jazdu pod vplyvom alkoholu. S exemplárnymi trestami pre opitých vodičov sa stotožňuje aj šéf hnutia OĽaNO a minister financií Igor Matovič. Na pondelkovú koaličnú radu chce priniesť vlastný návrh.
"Zvolám pracovnú skupinu a následne predložím koaličným partnerom návrh, aby boli tresty za jazdu pod vplyvom alkoholu nekompromisné. Nevinné ľudské životy pre opitých za volantom nesmú vyhasínať," skonštatoval Mikulec na sociálnej sieti.
Matovič navrhne na pondelkovej koaličnej rade, aby auto, v ktorom pristihnú vodiča s jedným a viac promile alkoholu, prepadlo v prospech štátu. Rovnako sa má postupovať aj v prípade, že bude auto požičané. "Zadržané autá pôjdu následne do verejnej dražby a z výťažku sa bude financovať odškodnenie obetí a ich príbuzných," načrtol šéf vládneho hnutia.
V centre Bratislavy narazilo v nedeľu v noci auto s opitým vodičom do zastávky mestskej hromadnej dopravy. Nehoda si podľa záchranárov vyžiadala štyroch mŕtvych, ďalší sú ťažko zranení. Polícia žiada svedkov tragickej nehody, aby sa jej prihlásili.
Policajný prezident Štefan Hamran informoval, že vinníkovi nehody namerali približne 1,6 promile alkoholu v krvi, jeho spolujazdcovi jedno promile. Okrem opitosti mala byť dôvodom aj niekoľkonásobne prekročená rýchlosť, pri ktorej vodič stratil kontrolu nad vozidlom.
Predaj áut americkej spoločnosti Tesla počas júla až septembra v porovnaní s druhým kvartálom stúpol o 35 percent. Obrovský závod firmy v Číne totiž už má za sebou problémy v dodávateľských reťazcoch a protipandemické reštrikcie.
Výrobca elektromobilov informoval, že v treťom štvrťroku predal 343 830 osobných áut a vozidiel SUV, pričom počas apríla až júna bol jeho odbyt na úrovni 254 695 automobilov. Počet dodaných áut však nenaplnil očakávania trhu. Analytici oslovení v prieskume spoločnosti FactSet totiž odhadovali, že predaj v treťom kvartáli bude na úrovni 371-tisíc vozidiel.
Od začiatku tohto roka Tesla predala 908 573 vozidiel. Bude však potrebovať silný záver roka, aby naplnila svoje predpovede, že jej odbyt bude v najbližších rokoch medziročne stúpať o 50 percent. Vlani firma predala 936 172 automobilov. Rast o 50 percent v tomto roku by znamenal predaj viac ako 1,4 milióna vozidiel.
Poľsko si v pondelok predvolalo ruského veľvyslanca vo Varšave Sergeja Andrejeva, aby mu tlmočilo protest proti ruskej anexii ukrajinského územia. Povedal to námestník poľského ministra zahraničných vecí Marcin Przydacz v rozhovore pre poľskú televíziu TVN24.
"Dnes o 11.00 bude veľvyslanec Sergej Andrejev na ministerstve zahraničných vecí, samozrejme v súvislosti s krokmi Ruska za uplynulý týždeň. Mám na mysli tie pokusy o anexiu územia iného štátu – v tomto prípade Ukrajiny," povedal Przydacz. Dodal, že Poľsko neuzná ruskú anexiu ukrajinského územia ani výsledky referend, ktoré tomuto rozhodnutiu predchádzali.
Przydacz tiež povedal, že ruských veľvyslancov si súčasne predvoláva aj niekoľko ďalších členských krajín Európskej únie. Ide o súčasť spoločnej reakcie eurobloku, ktorú koordinuje Európska služba pre vonkajšiu činnosť (EEAS).
Na pôde Najvyššieho správneho súdu SR dnes pokračuje disciplinárny proces so sestrou bývalej štátnej tajomníčky rezortu spravodlivosti Moniky Jankovskej, sudkyňou Andreou Haitovou. Súd konkrétne predvolal ako svedka člena Súdnej rady SR Lajosa Mészárosa a plánuje vykonávanie listinných dôkazov.
Mészáros bol členom špeciálnej komisie, ktorá skúmala predpoklady sudcovskej spôsobilosti u sudcov, ktorých vyšetrovala Národná kriminálna agentúra. Ako povedal, Andrea Haitová pred komisiou tvrdila, že si z telefónu, ktorý jej zaistila polícia, nemazala žiadne kontakty. „Následne komisia odporučila Súdnej rade SR jednomyseľne podať disciplinárny návrh na Andreu Haitovú," povedal svedok.
Andrea Haitová čelí disciplinárnemu návrhu na zbavenie funkcie sudkyne. Ten podala ešte v roku 2020 bývalá šéfka Súdnej rady SR Lenka Praženková. Dôvodom je, že sudkyňa na vypočutí pred súdnou radou údajne klamala o vymazaní 17 kontaktov a komunikácií z mobilného telefónu, ktorý jej v roku 2019 zaistili príslušníci Národnej kriminálnej agentúry. Tým sa dopustila závažného disciplinárneho previnenia nezlučiteľného s funkciou sudcu.
Andrea Haitová je sudkyňou Krajského súdu v Bratislave a sestrou bývalej štátnej tajomníčky rezortu spravodlivosti Moniky Jankovskej. Podľa komunikácie z aplikácie Threema chcel dnes už odsúdený podnikateľ Marian Kočner, aby v spore o zmenku za osem miliónov eur, ktorej vyplatenie mu priznala sudkyňa Zuzana M., na odvolacom súde rozhodoval práve senát, ktorého členkou bola Andrea Haitová. Tá však ešte v júni tohto roku poprela, že by bola takzvanou „Kočnerovou sudkyňou". „Osobu Mariana Kočnera nepoznám, nikdy som sa s ním nekontaktovala, čo bolo preukázané," skonštatovala vtedy sudkyňa.
Vo veci rozhodovania o zmenkách čelí sudkyňa aj ďalšiemu disciplinárnemu konaniu. Bývalá ministerka spravodlivosti Mária Kolíková v danom prípade navrhla jej preradenie na súd nižšieho stupňa a zníženie platu v trvaní jedného roka.
Štát chce vyplatiť 50 miliónov eur schválených kompenzácií za tohtoročné sucho do konca roka. Smerovať by mali najmä chovateľom hospodárskych zvierat, ktorí mali zvýšené náklady na krmivá.
Výzvu otvorí Pôdohospodárska platobná agentúra (PPA) 20. októbra a bude otvorená osem dní. Informoval o tom minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR Samuel Vlčan (nominant OĽANO). Strop pomoci pre jedného chovateľa bude podľa neho vo výške 500-tisíc eur.
"Analýzy nám ukázali, že sucho, ktoré prišlo v druhej polovici leta, nezasiahlo hustosiate obilniny. Zasiahlo predovšetkým senáže a siláže, hlavne pestovanie silážnej kukurice a kukurice na zrno. Analýzy nám jasne hovoria, že postihnutí suchom sú predovšetkým chovatelia. Pomoc preto budeme smerovať chovateľom, ktorým budeme kompenzovať zvýšené náklady na krmivá a týmto spôsobom podporíme aj pestovateľov postihnutých suchom," oznámil agrominister.
Kompenzácie sa podľa neho budú rozdeľovať do troch pásiem na základe tzv. mapy sucha, ktorá bola pripravená z údajov SHMÚ, Štatistického úradu SR a z Národného poľnohospodárskeho a potravinárskeho centra.
Poslanci Národnej rady SR za stranu SaS Peter Cmorej a Marián Viskupič navrhujú od začiatku budúceho roka znížiť daňovo-odvodovú záťaž pri predaji virtuálnych mien, a tým zjednodušiť ich používanie v bežnom živote.
Vyplýva to z návrhu novely zákona o dani z príjmov, ktorý liberálni poslanci predložili do parlamentu. Novelou zákona chcú významným spôsobom uľahčiť investovanie a sporenie bežným občanom, a to aj v rámci dlhodobého investičného sporenia, či pripravovaného celoeurópskeho dôchodkového sporenia. Súčasné zdaňovanie príjmov z cenných papierov je podľa nich vo významnom rozpore s cieľom podporovať dobrovoľné formy sporenia na dôchodok.
Z predmetu dane z príjmov sa majú vyňať príjmy získané pri výmene virtuálnej meny za tovary, služby a za inú virtuálnu menu, s výnimkou výmeny virtuálnej meny za stablecoin. Predmetom dane z príjmu bude len príjem z odplatného prevodu virtuálnej meny za peniaze alebo z výmeny virtuálnej meny za stablecoin.
Návrhom by sa malo znížiť daňové zaťaženie príjmov fyzických osôb z predaja virtuálnej meny na základe takzvaného časového testu. Pri predaji virtuálnej meny po uplynutí jedného roka od jej nadobudnutia sa má príjem zdaňovať sadzbou dane vo výške sedem percent. Naopak, v prípade príjmu z predaja virtuálnej meny do jedného roka alebo z výmeny virtuálnej meny za stablecoin sa príjmy zahrnú do čiastkového základu dane spolu s ostatnými príjmami.
Novelizáciou zákona o zdravotnom poistení sa majú oslobodiť fyzické osoby od povinnosti platenia odvodov na zdravotné poistenie z príjmu z predaja virtuálnej meny, ak virtuálna mena nebola súčasťou ich obchodného majetku, a to bez ohľadu na takzvaný časový test.
Ruský prezident Vladimír Putin neobvykle rýchlo priznal problémy počas mobilizácie, čo poukazuje na rozsah zlej organizácie pri povolávaní mužov do armády. Uviedlo to v pondelok britské ministerstvo obrany v pravidelnej správe o vývoji situácie na Ukrajine.
Putin sa vo štvrtok v súvislosti s mobilizáciou prihovoril k členom Ruskej bezpečnostnej rady. Uviedol, že mobilizácia vyvolala mnoho otázok a je potrebné rýchlo "napraviť naše chyby a neopakovať ich", cituje britský rezort Putina.
"Putinovo nezvyčajne rýchle priznanie problémov len poukazuje na nefunkčnosť mobilizácie počas jej prvého týždňa… Takmer s istotou boli povolaní aj ľudia, ktorí nespĺňajú definíciu stanovenú Putinom a (ruským) ministerstvom obrany," uvádza britské ministerstvo. Dodáva, že ruskí regionálni predstavitelia zrejme nie sú dostatočne informovaní o rozsahu a právnom zdôvodnení mobilizácie.
"Ruskí predstavitelia majú zrejme problémy pri poskytovaní výcviku a hľadaní dôstojníkov, ktorí by viedli nové jednotky, keďže povolaní ruskí záložníci sa zhromažďujú v stanových tranzitných táboroch," uzatvára britský rezort obrany.
Ak ruský prezident Vladimir Putin použije na Ukrajine jadrové zbrane, USA a ich spojenci zničia ruské jednotky a vybavenie na ukrajinskom území a potopia tiež ruskú Čiernomorskú flotilu. V nedeľu pred tým varoval bývalý riaditeľ americkej výzvednej služby CIA David Petraeus. Informuje o tom britský denník The Guardian.
Varovanie švorhviezdičkového armádneho generála vo výslužbe prišlo niekoľko dní po tom, ako Putin vyjadril názory, ktoré mnohí interpretujú ako hrozbu širšej vojny medzi Ruskom a Západom.
"Len hypoteticky - odpovedali by sme tým, že by sme viedli kolektívne úsilie NATO, ktoré by zlikvidovalo všetky ruské konvenčné sily, ktoré môžeme vidieť a identifikovať na bojiskách na Ukrajine, na Kryme, ako aj všetky plavidlá v Čiernom mori," povedal Petraeus pre spravodajskú stanicu ABC News.
Doplnil, že o tom ešte nehovoril s poradcom pre národnú bezpečnosť Jakeom Sullivanom. O pravdepodobnej reakcii USA na jadrovú eskaláciu zo strany Ruska však bola Moskva už opakovane informovaná.
Na otázku, či použitie ruských jadrových zbraní na Ukrajine vtiahne USA a NATO do vojny, Petreaus odpovedal, že to nespustí článok 5 Severoatalantickej zmluvy vyzývajúci na kolektívnu obranu. "Reakcia USA a NATO" by však bola náležitá napriek tomu, že Ukrajina nie je súčasťou NATO, povedal Petreaus.
Exriaditeľ CIA pripustil, že pravdepodobnosť rozšírenia atómovej radiácie do krajín NATO by sa podľa článku 5 mohla vykladať ako útok na člena NATO.
Medziročná miera inflácie v Turecku sa v septembri vyšplhala na nové 24-ročné maximum potom, čo centrálna banka prekvapila trhy, keď v uplynulých dvoch mesiacoch napriek prudkému ratu cien dvakrát znížila úrokové sadzby.
Podľa oficiálnych údajov štátneho štatistického úradu TUIK medziročný rast spotrebiteľských cien sa v septembri 2022 zrýchlil na 83,45 percenta z 80,2 percenta v auguste, týždeň po tom, ako centrálna banka znížila úrokové sadzby. Septembrová miera inflácie je najvyššia od júla 1998.
Medzimesačne vzrástli spotrebiteľské ceny v Turecku o 3,08 percenta (o 1,5 percenta v auguste), uviedol turecký štatistický úrad.
Ekonómovia predpovedali Turecku v septembri nárast inflácie medziročne o 84,63 percenta a medzimesačne o 3,8 percenta.
Spojené štáty pomôžu Taiwanu nadobudnúť schopnosti, aby sa dokázal brániť prípadnej čínskej invázii. V nedeľu to povedal americký minister obrany Lloyd Austin.
"Zaviazali sme sa pomôcť Taiwanu nadobudnúť schopnosti brániť sa," povedal Austin v rozhovore pre televíziu CNN.
Americký prezident Joe Biden v septembri v rozhovore v americkej televízii uviedol, že americké sily by Taiwan bránili v prípade bezprecedentného útoku Číny.
Šéf amerického rezortu obrany však odmietol priamo odpovedať na otázku, či sa na základe tohto Bidenovho vyjadrenia americká armáda pripravuje na vyslanie vojakov na Taiwan.
"Americká armáda je vždy pripravená chrániť naše záujmy a plniť naše záväzky. Myslím si, že prezident odpovedal jasne na hypotetickú otázku," uviedol Austin. Spojené štáty však podľa jeho slov naďalej pokračujú v úsilí, aby zaistili, že svojim spojencom pomôžu udržiavať slobodný indicko-tichomorský región. Dodal, že v súčasnosti nevidí "bezprostrednú hrozbu" čínskej invázie na Taiwan. Zvýšená vojenská aktivita v Taiwanskom prielive však podľa neho ukázala, že Peking sa v tejto oblasti snaží zaviesť "nový normál".
Ak ruský prezident Vladimir Putin použije na Ukrajine jadrové zbrane, USA a ich spojenci zničia ruské jednotky a vybavenie na ukrajinskom území a potopia ruskú Čiernomorskú flotilu. V nedeľu pred tým varoval bývalý riaditeľ americkej výzvednej služby CIA David Petraeus.
Varovanie švorhviezdičkového armádneho generála vo výslužbe prišlo niekoľko dní po tom, ako Putin vyjadril názory, ktoré mnohí interpretujú ako hrozbu širšej vojny medzi Ruskom a Západom.
"Len hypoteticky - odpovedali by sme tým, že by sme viedli kolektívne úsilie NATO, ktoré by zlikvidovalo všetky ruské konvenčné sily, ktoré môžeme vidieť a identifikovať na bojiskách na Ukrajine, na Kryme, ako aj všetky plavidlá v Čiernom mori," povedal Petraeus pre spravodajskú stanicu ABC News.
Doplnil, že o tom ešte nehovoril s poradcom pre národnú bezpečnosť Jakom Sullivanom. O pravdepodobnej reakcii USA na jadrovú eskaláciu zo strany Ruska však bola Moskva už opakovane informovaná.
Na otázku, či použitie ruských jadrových zbraní na Ukrajine vtiahne USA a NATO do vojny, Petraeus odpovedal, že to nespustí článok 5 Severoatalantickej zmluvy vyzývajúci na kolektívnu obranu. "Reakcia USA a NATO" by však bola náležitá napriek tomu, že Ukrajina nie je súčasťou NATO, povedal Petraeus.
Exriaditeľ CIA pripustil, že pravdepodobnosť rozšírenia atómovej radiácie do krajín NATO by sa podľa článku 5 mohla vykladať ako útok na člena NATO.
Dvaja pacienti po nedeľnej (2. 10.) nehode na bratislavskej zastávke Zochova sú v kritickom stave a umelom spánku. "Títo pacienti bojujú o život, naši zdravotníci robia všetko na ich záchranu," povedala pre TASR hovorkyňa Univerzitnej nemocnice Bratislava (UNB) Eva Kliská.
Do UNB previezli šesť pacientov z nehody. Ďalší dvaja pacienti sú podľa hovorkyne stredne ťažko zranení. Dvoch, ktorí mali ľahšie poranenia, po ošetrení prepustili do domácej liečby.
V centre Bratislavy narazilo v nedeľu o 22.24 auto s opitým vodičom do zastávky mestskej hromadnej dopravy. Nehoda si podľa záchranárov vyžiadala štyroch mŕtvych. Polícia žiada svedkov tragickej nehody, aby sa jej prihlásili.
Vojenského komisára ruskej Chabarovskej oblasti Jurija Lajka odvolali z funkcie po tom, čo miestne úrady poslali domov polovicu nedávno mobilizovaných mužov, ktorí nespĺňali odvodové kritériá. Oznámil to v pondelok tamojší gubernátor Michail Degťariov.
"Za desať dní dostalo niekoľko tisíc našich krajanov predvolanie a dostavili sa na vojenské komisariáty. Približne polovicu z nich sme poslali domov, pretože nespĺňali odvodové kritériá na to, aby mohli byť prijatí na vojenskú službu," uviedol Degťariov na sociálnej sieti Telegram.
Gubernátor Chabarovskej oblasti – administratívneho územia ležiaceho na ruskom Ďalekom východe – zároveň dodal, že odvolanie Lajka nijako neovplyvní plnenie úloh, ktoré zadal ruský prezident Vladimir Putin.
Šéf Kremľa vyhlásil čiastočnú mobilizáciu 21. septembra. Je to prvá mobilizácia vyhlásená v Rusku od druhej svetovej vojny.
V okolí miesta tragickej nočnej nehody v centre Bratislavy sa momentálne tvoria kolóny súvisiace s dopravnými obmedzeniami, ktoré si vyžaduje vyšetrovanie okolností tragédie.
Staromestská ulica je prejazdná len v ľavom pruhu, linky MHD zastávku Zochova odklonom míňajú. Informuje o tom Zelená vlna RTVS i Dopravný podnik Bratislava (DPB).
Policajti v centre hlavného mesta naďalej dokumentujú okolnosti nehody na zastávke Zochova, pri ktorej po náraze auta do zastávky štyria ľudia zomreli a šiesti sú zranení. Polícia vyzvala cestujúcu verejnosť, aby na presun do Petržalky využila alternatívne trasy.
Úprimnú sústrasť rodinám, blízkym a priateľom obetí tragickej autonehody, ktorá sa odohrala v nedeľu (2. 10.) v noci v centre Bratislavy, vyjadrila prezidentka Zuzana Čaputová. Na sociálnej sieti zároveň všetkým zraneným zaželala skoré uzdravenie.
Prezidentka svojím statusom apeluje na zodpovednosť za volantom. "Alkohol pri jazde autom nemá miesto. Pri sadaní za volant sa vždy, prosím, rozhodujme a správajme zodpovedne, aby sme svojím konaním nezapríčinili nešťastie a smútok iným ľuďom," napísala.
Na najmenej 43 sa zvýšil počet obetí piatkového samovražedného útoku na súkromné vzdelávacie centrum v afganskom hlavnom meste Kábul. Oznámila to v pondelok Misia Organizácie Spojených národov v Afganistane.
Misia OSN na Twitteri uviedla, že 43 osôb zomrelo a ďalších 83 utrpelo zranenia. Medzi obeťami boli najmä dievčatá a mladé ženy. OSN očakáva ďalší nárast v počte obetí.
Samovražedný útočník sa v piatok odpálil pri študovni, kde sa stovky študentov a študentiek pripravovali na prijímacie skúšky na univerzitu. K explózii došlo v západnej štvrti Kábulu väčšinovo obývanej šiítskymi Hazármi. Táto menšinová komunita je v krajine historicky utláčanou skupinou a v uplynulých rokoch sa stala terčom najbrutálnejších atentátov v Afganistane.
K zodpovednosti za útok sa bezprostredne nikto neprihlásil. Ide o ďalšiu zo série násilností, odkedy sa v Afganistane pred niečo vyše rokom opätovne chopilo moci radikálne hnutie Taliban, pripomenula agentúra AP.
Vysoký predstaviteľ Európskej únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku Josep Borrell v nedeľu kritizoval minulotýždňové rozhodnutia Nikaraguy vyhostiť veľvyslankyňu EÚ a prerušiť diplomatické vzťahy s Holandskom.
Stredoamerická krajina Nikaragua v stredu (28. septembra) vyhlásila veľvyslankyňu EÚ Bettinu Muscheidtovú za nežiaducu osobu. Muscheidtová krajinu opustila v sobotu.
"EÚ hlboko ľutuje a odmieta toto bezdôvodné a jednostranné rozhodnutie," povedal Borrell. Tieto "nepriateľské" kroky podľa jeho slov ovplyvnia bilaterálne vzťahy medzi Nikaraguou a členskými krajinami EÚ a budú viesť k izolácii tejto stredoamerickej krajiny.
Borrell takisto vyjadril ľútosť nad rozhodnutím Nikaraguy prerušiť diplomatické vzťahy s Holandskom a vláde tejto európskej krajiny vyjadril podporu. Nikaragua Holandsko obvinila zo zasahovania do svojich záležitostí a neokoloniálneho správania.
Súčasná kríza v Nikarague musí byť podľa Borrellových slov vyriešená prostredníctvom dialógu medzi vládou a opozíciou.
Požiadavka nikaragujského rezortu diplomacie, aby Muscheidtová opustila krajinu, nasledovala po tom, ako EÚ minulý týždeň požiadala nikaragujského prezidenta Daniela Ortegu o "obnovenie demokracie". Žiadala tiež prepustenie tamojších politických väzňov a dodržiavanie ľudských práv.
V Nikarague v roku 2018 prepukli masové protesty proti Ortegovi. Policajné zásahy na demonštráciách si vyžiadali viac ako 300 obetí. Počas vlaňajších prezidentských volieb boli zatknutí všetci Ortegovi politickí protivníci.
Ortega (76), bývalý marxistický povstalec, ktorý koncom 70. rokov pomáhal zvrhnúť pravicovú diktatúru, sa vrátil k moci v roku 2007. Vo vlaňajších novembrových voľbách, ktoré sú považované za zmanipulované, si zabezpečil štvrté obdobie vo funkcii.
Najmenej sedem osôb na Haiti zomrelo na následky cholery, ktorú v tomto ostrovnom štáte opätovne zaznamenali po takmer troch rokoch.
Haitské ministerstvo zdravotníctva v nedeľu uviedlo, že v okolí hlavného mesta Port-au-Prince i v oblasti Cité Soleil na pobreží zaznamenali viacero prípadov.
Lauré Adrien z ministerstva uviedol, že chorobe podľahlo sedem alebo osem osôb. Väčšina týchto obetí podľa jeho slov nebola schopná dostať sa do nemocníc.
Adrien žiadal uvoľnenie blokád ciest, ktoré v krajine postavili demonštranti vyjadrujúci nespokojnosť so zvyšujúcimi sa cenami pohonných látok. Protesty a rabovanie v tejto krajine prepukli 11. septembra, keď premiér Ariel Henry oznámil zvýšenie cien pohonných látok z dôvodu príliš drahých dotácií.
Ministerstvo zdravotníctva uviedlo, že v krajine boli prijaté opatrenia na zabránenie šírenia ochorenia.
Cholera sa na Haiti rozšírila v roku 2010 po ničivom zemetrasení a vyžiadala si odvtedy už najmenej 10 000 obetí na životoch, píše AFP. Infekciu údajne zavliekli do tejto karibskej krajiny príslušníci mierových síl OSN, ktorí sem boli vyslaní po zmienenej prírodnej katastrofe.
Posledný pozitívny prípad – až do nedele – v krajine zaznamenali v roku 2019 a vo februári tohto roka sa konala slávnosť pri príležitosti eliminácie cholery v tejto krajine, pripomína AFP.
Ľavicový kandidát a bývalý brazílsky prezident Luiz Inácio Lula da Silva zvíťazil v nedeľňajšom prvom kole prezidentských volieb v Brazílii pred úradujúcim prezidentom Jairom Bolsonarom. O víťazovi sa rozhodne v druhom kole 30. októbra medzi týmito dvomi kandidátmi.
Lula da Silva získal 47,9 percenta hlasov; Bolsonaro 43,7 percenta, oznámila v nedeľu ústredná volebná komisia po sčítaní 97,2 percenta všetkých hlasov.
Žiadny z kandidátov nezískal v prvom kole viac než 50 percent všetkých hlasov, preto sa o novom prezidentovi rozhodne medzi dvoma najúspešnejšími kandidátmi v druhom kole 30. októbra.
O post hlavy štátu sa uchádzalo celkovo 11 kandidátov; hlavnými favoritmi však boli krajine pravicový Bolsonaro a ľavicový kandidát Lula da Silva, ktorý bol prezidentom Brazílie v rokoch 2003 – 2010.
Volebné miestnosti sa zatvorili o 17.00 h miestneho času (22.00 h SELČ). Na hlasovaní sa mohlo zúčastniť približne 156 miliónov voličov v Brazílii. Okrem prezidenta si volili všetkých 513 členov poslaneckej snemovne, tretinu Senátu a guvernérov a zákonodarcov vo všetkých 27 federálnych štátoch.
AKTUALIZOVANÉ Na bratislavskej Zochovej ulici narazilo krátko po 22.15 h v nedeľu auto do zastávky mestskej hromadnej dopravy (MHD). Nehoda si podľa doterajších informácií vyžiadala štyroch mŕtvych a šesť zranených. Piatu obeť záchranári nepotvrdili. Reagujú aj kľúčoví predstavitelia štátu.
Podľa doterajších informácií vodič osobného motorového vozidla narazil do zastávky MHD, na ktorej sa v tom čase nachádzalo viacero osôb, uviedli policajti. Prezídium Hasičského a záchranného zboru (HaZZ) priblížilo, že po príchode na miesto udalosti museli vyslobodzovať osoby z vozidla aj spod vozidla.
Na mieste zasahovali všetky záchranárske zložky. "Na mieste aktuálne vykonávame potrebné úkony. Hneď, ako to situácia umožní, poskytneme bližšie informácie," doplnila v čase nehody polícia. V aute značky Škoda Superb, ktoré šoféroval opitý vodič, sa podľa televízie JOJ nachádzal otec so synom.
Pod vplyvom alkoholu vraj podľa TV Markíza šoféroval generálny sekretár Deaflympijského výboru Slovenska Dušan Dědeček. V aute ako spolujazdec sedel podľa informácií Markízy aj jeho syn Lukáš Dědeček, ktorý je v tomto výbore kontrolórom. Ten leží v nemocnici s vážnymi zraneniami. Tieto správy sa zhodujú s informáciami, ktorými disponuje Štandard.
Zo šiestich zranených boli dvaja v kritickom stave. Záchranári ich uviedli do umelého spánku a s viacerými ťažkými poraneniami, takzvanou polytraumou, previezli do nemocnice. Informovala o tom hovorkyňa Operačného strediska záchrannej zdravotnej služby (OSZZS) SR Alena Krčová. Piatu obeť záchranári nepotvrdili.
"Podľa informácií, ktoré sme prijali na tiesňovej linke 155, na zastávke Zochova auto vrazilo do ľudí a na mieste saúdajne nachádzalo veľa zranených. Traja z nich podľahli ťažkým zraneniam na mieste, štvrtého sa pokúšali vyslaní záchranári oživovať, žiaľ, neúspešne. Lekár musel aj v jeho prípade konštatovať smrť," uviedla Krčová.
Okrem dvoch ťažko ranených boli ďalší štyria zranení pri vedomí. "Utrpeli najmä zlomeniny a úrazy hlavy. Posádky ich po ošetrení transportovali do nemocníc," doplnila hovorkyňa.
Polícia žiada svedkov nehody o pomoc. Ak ju niekto videl a má informácie, ktoré pomôžu pri vyšetrovaní, môže sa prihlásiť na bezplatnom čísle polície 158. Taktiež môže políciu kontaktovať cez súkromnú správu na sociálnej sieti Facebook na stránke Polícia SR Bratislavský kraj.
Foto: Martin Baumann/TASR
Reagujú predstavitelia mesta
Dopravu po Staromestskej ulici v Bratislave smerom na Most SNP po incidente úplne uzavreli. Linky mestskej hromadnej dopravy odklonili cez Námestie SNP a Rázusovo nábrežie. Na sociálnej sieti o tom informoval bratislavský primátor Matúš Vallo.
"Ťažko sa mi hľadajú slová na tragickú udalosť, ktorá sa stala neskoro večer na Zochovej ulici," uviedol Vallo a dodal, že vodič osobného auta bol údajne pod vplyvom alkoholu. Vyjadril úprimnú sústrasť rodinám.
"Staromestská ulica dnes platí za aroganciu tú najvyššiu cenu. Zatiaľ päť obetí a desať mladých ľudí v kritickom stave je daň za omamné látky – alkohol a neprimeranú jazdu," uviedla starostka bratislavského Starého Mesta Zuzana Aufrichtová, pričom však napísala nepresnú bilanciu. Rodinám obetí vyjadrila sústrasť.
Foto: Martin Baumann/TASR
Vodič bol podľa Hamrana agresívny
Vinníkovi nočnej tragickej nehody v centre Bratislavy namerali približne 1,6 promile alkoholu v krvi, jeho spolujazdcovi jedno promile. Na mieste tragickej nehody to uviedol v pondelok ráno prezident Policajného zboru (PZ) Štefan Hamran.
Okrem opitosti mala byť dôvodom nehody aj niekoľkonásobne prekročená rýchlosť, pri ktorej vodič stratil kontrolu nad vozidlom. "Z toho, čo som videl, som nezaregistroval žiadne brzdné stopy," dodal policajný prezident. Vodič bol aj so spolujazdcom, ktorý utrpel ľahké zranenia, na mieste zadržaný. "Ešte aj vtedy sa správal agresívne," upozornil.
Spresnil, že nehoda sa stala v nedeľu (2. 10.) o 22.24 h a ide o pravdepodobne najtragickejšiu udalosť pri podobných dopravných nešťastiach. V dôsledku nehody zomreli štyria ľudia, niekoľko ďalších bolo zranených. "Traja sú v kritickom stave, bojujú v súčasnosti o život," dodal policajný šéf.
Štefan Hamran. Foto: Jakub Kotian/TASR
Tragédia zarezonovala aj vo vysokej politike
Úprimnú sústrasť pozostalým a rodinám vyjadril aj predseda Národnej rady Boris Kollár (Sme rodina). "S hrôzou a zdesením som prijal túto správu. Opitý vodič vrazil do zastávky plnej ľudí. Musíme mať nulovú toleranciu k alkoholu za volantom," vyhlásil na sociálnej sieti.
Šéf parlamentu vyjadril presvedčenie, že vodič nevyviazne len s podmienkou. "Zničil jednou nezodpovednosťou veľa osudov rodín," skonštatoval politik.
"O situáciu som sa počas celej noci zaujímal a som informovaný kontinuálne," uistil zas minister vnútra Roman Mikulec. "Zdravotníci v tejto chvíli bojujú o životy zranených. Pevne verím, že sa im to podarí," dodal minister v pondelok ráno.
Mikulec na mieste nehody vyjadril nepochopenie nad skutkom vinníka a zároveň ľútosť nad dôsledkami tragédie. "Je to hrozné, medzi obeťami a zranenými boli študenti, niektorí z nich mali v pondelok absolvovať prvý deň na vysokej škole, je to obrovská tragédia," zdôraznil minister, ktorý zároveň uistil, že bude podporovať sprísnenie legislatívy.
V nedeľu večer v dôsledku nehody zbytočne vyhasli štyri životy, medzi nimi aj mladých ľudí. Je to nesmierna tragédia. Na sociálnej sieti to v súvislosti s udalosťou zdôraznil predseda vlády SR Eduard Heger. Pozostalým vyslovujem úprimnú sústrasť a zraneným skoré vyliečenie," napísal premiér. Motoristov požiadal o zodpovedné správanie sa pri šoférovaní.
Úprimnú sústrasť rodinám, blízkym a priateľom vyjadrila aj prezidentka Zuzana Čaputová. Na sociálnej sieti zároveň všetkým zraneným zaželala skoré uzdravenie. Prezidentka svojím statusom apeluje na zodpovednosť za volantom. "Alkohol pri jazde autom nemá miesto. Pri sadaní za volant sa vždy, prosím, rozhodujme a správajme zodpovedne, aby sme svojím konaním nezapríčinili nešťastie a smútok iným ľuďom," napísala.
V Jemene sa v nedeľu skončilo šesťmesačné prímerie. Organizácia Spojených národov, ktorá ho sprostredkovala, informovala, že bude aj naďalej pokračovať v rokovaniach o predĺžení pokoja zbraní so súperiacimi stranami. Osobitný vyslanec OSN pre Jemen Hans Grundberg ich zároveň vyzval, aby sa v tomto čase zdržali akýchkoľvek vzájomných provokácií. Informuje o tom agentúra AP.
Grundberg vyjadril ľútosť nad tým, že sa v nedeľu nepodarilo dosiahnuť dohodu o predĺžení prímeria. Zároveň poďakoval jemenskej medzinárodne uznávanej vláde za to, že sa ,,pozitívne angažovala" v snahe o presadenie návrhu prímeria zo strany OSN.
Lídrov znepriatelených strán vyzval, aby sa naďalej snažili dosiahnuť dohodu. ,,Vyzývam ich, aby si splnili svoju povinnosť voči jemenskému ľudu a snažili sa o dosiahnutie mieru," povedal.
Prímerie medzi vládou, ktorú podporuje koalícia vedená Saudskou Arábiou a šiitskými povstalcami, vstúpilo do platnosti 2. apríla, najskôr na dva mesiace a následne bolo ešte dvakrát predĺžené - v júni a naposledy v auguste. Obe strany, ktoré spolu bojujú už od roku 2014, na jeho ďalšie predĺženie vyzývalo medzinárodné spoločenstvo, vrátane generálneho tajomníka OSN Antónia Guterresa. Takúto výzvu na pôde Bezpečnostnej rady OSN dokonca spoločne podporili aj USA a Rusko.
Osobitný vyslanec OSN pre Jemen Hans Grundberg sa v nedeľu podľa správ jemenských médií v Rijáde stretol s Rašádom Alímim, šéfom jemenskej prezidentskej rady, výkonného orgánu jemenskej vlády.
Vodca jemenských povstalcov Mehdi Mashat však na stretnutí politikov v Saná podľa miestnych médií povedal, že návrhy OSN ,,sa nestretli s túžbami jemenského ľudu". Povstalci zvaní aj húsíovia ešte v sobotu deklarovali, že prímerie sa ocitlo v ,,slepej uličke".
V dôsledku prímeria sa podľa nedávnych odhadov humanitárnych aktivistov o 60 percent znížil počet obetí konfliktu, a zároveň sa štvornásobne zvýšili dodávky pohonných hmôt do prístavného mesta Hudajda ovládanom povstalcami. Aj obyvatelia Saná uvádzali, že ich každodenný život sa dramaticky zlepšil. Do tohto mesta sa zároveň dostalo viac dodávok základného tovaru a ceny klesli.
Agentúra AFP uvádza, že na humanitárnu pomoc je v 30-miliónovom Jemene odkázaných približne 23,4 milióna obyvateľov.
Izrael zadržiava takmer 800 Palestínčanov bez súdneho procesu alebo vznesenia obvinení, čo je najvyšší počet od roku 2008. Informovala o tom v nedeľu izraelská ľudskoprávna organizácia HaMoked, ktoré tieto údaje dlhodobo monitoruje.
Podľa jej zistení je v izraelských väzniciach momentálne zadržiavaných 798 Palestínčanov v tzv. administratívnej väzbe, ktorá umožňuje väzniť podozrivé osoby až šesť mesiacov a tento čas môžu súdy opakovane predlžovať.
HaMoked uvádza, že počet Palestínčanov držaných v administratívnej väzbe vzrástol v priebehu posledných mesiacov, keď Izrael začal podnikať pravidelné, takmer každodenné razie v Predjordánsku v reakcii na sériu útokov na izraelské ciele z jari tohto roku.
V administratívnej väzbe bolo naposledy viac ako 800 Palestínčanov v máji 2009, keď takisto eskalovalo násilie v izraelsko-palestínskom konflikte.
Izrael tvrdí, že administratívna väzba je nevyhnutným opatrením v prípade potenciálne nebezpečných militantov, ktorí by mohli páchať násilné skutky, ale zatiaľ neexistuje dostatok dôkazov na ich stíhanie, alebo ak hrozí prezradenie citlivých skutočností, respektíve informátorov.
Osoby zadržiavané v takejto väzbe mesiace alebo v niektorých prípadoch aj roky často ani nevedia, z čoho sú obvinené a na základe akých dôkazov. Niektorí Palestínčania sa snažia na svoje dlhodobé zadržiavanie reagovať vyhlasovaním protestných hladoviek.
Túto prax izraelských úradov opakovane kritizujú a za protiprávnu označujú obhajcovia ľudských práv, ako aj OSN a EÚ. Podľa aktivistov Izrael týmto spôsobom odopiera zadržiavaným osobám právo na spravodlivý súdny proces. Izrael sa bráni tvrdením, že inštitút administratívnej väzby podlieha kontrole izraelských súdov a zadržiavaní majú právo sa proti nej odvolať na vojenskom alebo najvyššom súde.
Víťazom nedeľňajších predčasných parlamentných volieb sa zrejme stala strana bývalého premiéra Boja Borisova. Vyplýva to z exit pollov zverenených po skončení hlasovania, uvádzajú agentúry AFP a AP.
Podľa prieskumov medzi voličmi vychádzajúcimi z volebných miestností Borisovova konzervatívna strana Občania za európsky rozvoj Bulharska (GERB) získala zhruba 25 percent odovzdaných hlasov.
Na druhom mieste pravdepodobne skončí centristická reformistická strana Pokračujeme v zmene (PP) Borisovovho rivala Kirila Petkova, ktorej exit polly predpovedajú zisk okolo 19 percent hlasov.
Volebná účasť bola zrejme len nízka: do 17.00 h prišlo odovzdať svoje hlasy len necelých 30 percent voličov, čo je menej než v predchádzajúcich voľbách. Práve nízka účasť podľa pozorovateľov prispela k víťazstvu Bojka Borisova, ktorý má silnú základňu jemu verných voličov.
Víťazstvo bývalej vládnej strany GERB predpovedali už predvolebné prieskumy. Trojnásobný expremiér Borisov však pravdepodobne nebude môcť zostaviť vládu samostatne a má len malé šance na nájdenie potenciálnych koaličných partnerov. Väčšina ostatných strán totiž viní Borisovovu stranu z korupcie a odmieta s ňou spolupracovať.
Išlo už o štvrté parlamentné voľby v Bulharsku, zmietanom politickou nestabilitou a ekonomickými ťažkosťami, za uplynulých 18 mesiacov. Predbežné výsledky pravdepodobne zverejnia v pondelok.
Masový hrob s pozostatkami 42 ľudí odkryli v líbyjskom meste Syrta, ktoré je bývalou baštou skupiny Islamský štát (IS). Podľa agentúry AFP o tom v nedeľu informoval tamojší úrad pre nezvestné osoby.
Masový hrob sa nachádza na mieste bývalej školy. V koordinácii s úradom súdneho lekárstva boli z tiel odobraté vzorky DNA na analýzu, dodal úrad bez ďalších podrobností.
Pobrežné mesto Syrta bolo v rokoch 2015 – 2016 v rukách IS, ktorý pri jeho ovládnutí využil chaos, čo zachvátil veľkú časť Líbye po zvrhnutí a zabití diktátora Muammara Kaddáfího počas povstania v roku 2011.
Džihádistickú skupinu IS v decembri roku 2016 – po mesiacoch intenzívnych a pouličných bojov – zo Syrty vytlačili sily lojálne vtedajšej vláde národného porozumenia.
V októbri roku 2017 bol neďaleko Syrty objavený hrob s telami 21 koptských kresťanov, ktorých džihádisti popravili ešte v roku 2015.
Ďalší masový hrob s pozostatkami 34 kresťanov bol objavený neďaleko Syrty v decembri roku 2018, viac ako tri roky po tom, čo IS zverejnil video, na ktorom jeho príslušníci popravili najmenej 28 mužov označených za koptských kresťanov.
Iránsky ultrakonzervatívny prezident Ebráhím Raísí v nedeľu označil prebiehajúce nepokoje v krajine za "sprisahanie nepriateľov Iránu", ktoré podľa neho bolo neúspešné.
Vo vyhlásení zverejnenom prezidentskou kanceláriou sa píše, že "v čase, keď islamská republika prekonávala ekonomické problémy, aby sa stala aktívnejšou v regióne a vo svete, nepriatelia vstúpili do hry so zámerom izolovať Irán. Ale toto sprisahanie sa im nepodarilo."
Pouličné protesty v Iráne vyvolala správa o smrti 22-ročnej Kurdky Mahsy Amíníovej, o ktorej iránske úrady informovali 16. septembra. Tri dni predtým Amíníovú zatkla mravnostná polícia za údajné porušenie pravidiel obliekania. Iránske úrady tvrdia, že mladá žena zomrela prirodzenou smrťou. Podľa aktivistov ju však policajti bili do hlavy obuškom a hlavu jej udreli o kapotu vozidla.
Pri zásahoch iránskych bezpečnostných síl voči účastníkom protestov vyvolaných smrťou Mahsy Amíníovej prišlo o život už najmenej 92 ľudí.
Členské krajiny Európskej únie si začali predvolávať ruských veľvyslancov, aby im tlmočili protest proti nelegálnej ruskej anexii ukrajinských území. Ide o súčasť spoločnej reakcie EÚ, ktorú koordinuje Európska služba pre vonkajšiu činnosť (EEAS), informovala v nedeľu agentúra DPA.
Nemecké ministerstvo zahraničných vecí pre DPA potvrdilo, že si predvolalo ruského ambasádora v Berlíne.
Podobné predvolania dostali už aj veľvyslanci Ruska v Taliansku, Rakúsku a Dánsku, ktorí sa majú na tamojšie rezorty diplomacie dostaviť v pondelok.
Belgicko si vedúceho ruskej diplomatickej misie predvolalo už v piatok, keď Rusko formálne anektovalo štyri okupované oblasti Ukrajiny: Doneckú, Luhanskú, Záporožskú a Chersonskú, v ktorých sa predtým konali tzv. referendá o ich pripojení k Rusku. Tieto anexie ukrajinských území, ktoré Moskva ani v plnom rozsahu neovláda, už odsúdili mnohé krajiny sveta ako zjavné porušenie medzinárodného práva.
Tzv. „zmluvy" o prijatí okupovaných ukrajinských oblastí do Ruskej federácie, ktoré boli „slávnostne" podpísané 30. septembra v Kremli, odobril v nedeľu ruský ústavný súd. Tieto „zmluvy" musia ešte totiž schváliť obe komory ruského parlamentu, čo sa očakáva začiatkom budúceho týždňa.
Kancelária ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského tvrdí, že podporu jej vstupu do Severoatlantickej aliancie vyjadrilo už desať krajín tohto obranného bloku. Na svojom webe o tom informoval britský denník The Guardian.
Poradca vedúceho prezidentskej kancelárie Mychajlo Podoľak v statuse na platforme Twitter napísal, že krajiny, ktoré podporujú žiadosť Ukrajiny o ,,zrýchlený" vstup do Severoatlantickej aliancie, sú „väčšinou tie, ktoré si pamätajú pazúry (ruského) impéria".
Podoľak dodal, že „Ukrajina je vďačná spojencom za preukázanie vodcovstva a zodpovednosť". „Dnes sa tvoria dejiny," uviedol.
Prezident Zelenskyj v piatok 30. septembra oznámil podanie žiadosti o vstup Ukrajiny do NATO, a to v rámci zrýchlenej procedúry.
Podľa ukrajinských médií žiadosť Ukrajiny podporilo už desať krajín: Česko, Čierna Hora, Estónsko, Kanada, Lotyšsko, Litva, Poľsko, Rumunsko, Severné Macedónsko a Slovensko.
Ukrajinská armáda sa od začiatku ruskej invázie na Ukrajine prezbrojuje, od zbraní zo sovietskej éry postupne prechádza na štandardy NATO. Ambície Kyjeva vstúpiť do NATO boli pre Moskvu jednou zo zámienok na februárovú inváziu na Ukrajinu, napísala britská spravodajská stanica Sky News.
Turecké bojové lietadlá podnikli útok na severe Iraku, pri ktorom zabili najmenej 23 kurdských militantov. K náletu došlo hlboko vo vnútrozemí Iraku, približne 140 kilometrov od tureckých hraníc, informovala agentúra AP.
Podľa nedeľňajšieho oznámenia ministerstva obrany v Ankare turecké stíhačky F-16 podnikli útok v hornatom regióne Asos, ktorý je súčasťou irackého autonómneho regiónu Kurdistan. Bilancia militantov ,,zneutralizovaných" v dôsledku tureckých úderov zrejme ešte porastie, uviedlo ministerstvo.
Turecká armáda už od roku 2019 podniká vojenské operácie na severe Iraku namierené voči bojovníkom Kurdskej strany pracujúcich (PKK). Ankara to zdôvodňuje potrebou zabrániť cezhraničným útokom kurdských ozbrojencov na územie Turecka. V rámci aktuálnej operácie, prebiehajúcej v severnom Iraku od apríla tohto roku, turecká armáda nasadzuje letecké aj pozemné sily.
K júli došlo v severoirackom Kurdistane k delostreleckému útoku na turistické stredisko, pri ktorom zahynulo najmenej deväť civilistov vrátane detí a ďalších 23 utrpelo zranenia. Iracká vláda obvinila z útoku Turecko, ktoré však akúkoľvek zodpovednosť poprelo. Udalosť vyvolala v Iraku vlnu protitureckých protestov.
Exminister rezortu zahraničia Ivan Korčok neprijal ponuku od SaS. Mal byť lídrom kandidátky pre budúce voľby. Strana jeho rozhodnutie rešpektuje.
"Po dôslednom zvážení všetkých súvislostí a okolností som sa rozhodol na ponuku SaS nereflektovať a ukončiť tak súčasnú etapu môjho politického pôsobenia," priblížil Korčok na sociálnej sieti. Dodal, že si ponuku od šéfa SaS Richarda Sulíka váži, pretože išlo o návrh predpokladajúci jeho významné zapojenie do vnútornej politiky. Inými slovami, je s tým spojené kariérne riziko a najmä záruka ostrejších sporov.
Rozhodnutie dnes bývalý minister zverejnil na svojom Facebooku.
"Strana SaS rešpektuje rozhodnutie Ivana Korčoka nateraz sa neangažovať v domácej politike," reagoval hovorca strany Ondrej Šprlák.
Celé angažovanie s Korčokom je pre pamätníkov starej SaS trochu prekvapivé. Korčok nerobil zahraničnú politiku, s akou sa SaS ucháchadzala o podporu vo voľbách, nezasadil sa proti ďalšej centralizácii, ani ďalším dlhom, ani zelenej ideologickej politike. Minister Korčok bol v témach EÚ konformný, za čo sa tešil potlesku médií. V podstate bol pravým opakom Richarda Sulíka. Nesedí ani Korčokov najnovší argument, že neprešiel voľbami. SaS ho totiž chcela za nového volebného lídra, mandát by teda získal tam. Skutočné dôvody teda budú niekde inde.
Na druhom mieste skončila opozičná Únia zelených a farmárov (ZZS), ktorá dostala 12,5 percenta hlasov. Zisk 10,9 percenta hlasov posunul na tretie miesto novovzniknutú volebnú alianciu Zjednotená kandidátka (AS).
Do nového parlamentu (Saeima) sa dostali len dvaja z troch koaličných partnerov Karinša — národno-konzervatívna Národná aliancia (NA), ktorú volilo 9,3 percenta voličov, a liberálna strana Za rozvoj/Za! (6,8 percenta). Strana Konzervatívci v parlamente tentoraz zastúpená nebude.
Opozičná strana Harmónia, ktorá má zvyčajne silnú podporu veľkej ruskojazyčnej menšiny, tentoraz úplne prepadla. Víťaz volieb v roku 2018 získal len 4,8 percenta hlasov, takže zostal mimo parlamentu.
Rusky hovoriacu menšinu tak bude zastupovať euroskeptická a centristická strana Za stabilitu!, ktorá vznikla vo februári 2021 a dostala 6,8 percenta hlasov.
Strana Harmónia odsúdila ruskú inváziu na Ukrajinu, avšak menej sa vyjadrovala k obvineniam, že ruské sily páchajú zverstvá v oblasti ľudských práv, píše agentúra AFP.
Europoslanec Nils Ušakovs z Harmónie povedal, že strana stratila podporu za svoju kritiku invázie. ,,Harmónia sa musela rozhodnúť, či bude konať zodpovedne, alebo sa bude populisticky zahrávať s národnou bezpečnosťou a štátnymi záujmami. Naša strana urobila jasnú voľbu a odsúdila ruskú agresiu na Ukrajine a toto stanovisko nezmeníme," uviedol Ušakovs pre agentúru LETA.
Po skončení volieb Karinš deklaroval pripravenosť viesť budúcu vládu. Analytici predpokladajú, že koaličné rokovania budú zložité.
Predvolebnej kampani dominovala ruská invázia na Ukrajinu a jej následky. Mnohí Lotyši sú tiež znepokojení prudkým rastom cien energií a rastúcou infláciou.
Lotyšsko, ktoré po stáročia ovládali križiaci, Švédi, Poliaci a potom Rusi, získalo nezávislosť v roku 1918 a v rokoch 1944 - 1990 sa ocitlo pod sovietskou okupáciou. V súčasnosti tam po rusky hovoriaca menšina tvorí približne 30 percent z 1,8 milióna obyvateľov.
Zhruba 156 miliónov voličov v Brazílii rozhoduje v nedeľu vo voľbách o prezidentovi krajiny a volí aj všetkých 513 členov poslaneckej snemovne, tretinu Senátu a guvernérov a zákonodarcov vo všetkých 27 federálnych štátoch.
Najviac pozornosti pútajú prezidentské voľby, ktorých hlavnými aktérmi sú ľavicový kandidát, exprezident Luiz Inácio Lula da Silva a krajne pravicový súčasný prezident Jair Bolsonaro.
Ako informovala agentúra AFP, volebné miestnosti sa otvorili o 08.00 h miestneho času (13.00 h SELČ) a hlasovať sa bude osem hodín.
Podľa posledných prieskumov verejnej mienky zverejnených v sobotu večer Lula, ktorý bol prezidentom Brazílie v rokoch 2003-10, by mal získať okolo 50 percent hlasov, zatiaľ čo Bolsonara chce podporiť 36 percent opýtaných.
Ak sa tento trend potvrdí vo voľbách, Lula má na dosah výsledok potrebný pre víťazstvo už v ich prvom kole: musí však na to získať polovicu platných hlasov plus jeden hlas.
Svoj hlas vo voľbách už odovzdali obaja hlavní kandidáti prezidentských volieb, informovala agentúra AFP.
Bolsonaro pritom uviedol, že ,,transparentné voľby sa musia rešpektovať." Nevyjadril sa však, či bude rešpektovať výsledok hlasovania, ak prehrá.
Povedal, že je presvedčený o svojom víťazstve napriek tomu, že prieskumy ukazujú dvojciferný náskok jeho protikandidáta.
Lula po tom, ako odvolil, pred novinármi povedal, že sa uchádza o post prezidenta, ,,aby sa krajina vrátila do normálu" po štyroch rokoch vládnutia krajne pravicového prezidenta Bolsonara.
Voľbám predchádzala veľmi agresívna volebná kampaň, v ktorej sa súperi navzájom vykresľovali ako hrozba pre brazílsku demokraciu.
Britská stanica BBC pripomenula, že víťaz volieb dostane krajinu vo veľmi ťaživej ekonomickej situácii: stimulačné výdavky počas pandémie a hospodárske otrasy po ruskej invázii na Ukrajinu totiž v Brazílii zvýšili infláciu i spotrebiteľské ceny.
Podľa mnohých pozorovateľov však budú prezidentské voľby predovšetkým akýmsi referendom o brazílskej demokracii, pričom pripomínajú konfrontáciu medzi Joeom Bidenom a Donaldom Trumpom vo voľbách v USA spred takmer dvoch rokov.
Pokiaľ ide o výsledky volieb, Bolsonaro už dávnejšie vyhlásil, že je pripravený akceptovať akékoľvek výsledky volieb, ale len v prípade, že ich bude možné považovať za spravodlivé.
Práve tieto Bolsonarove vyhrážky vyvolali obavy, že po voľbách dôjde k brazílskej verzii nepokojov, aké vypukli 6. januára 2021 v americkom Kapitole po tom, ako Trump odmietol akceptovať svoju volebnú prehru.
Minister verejnej bezpečnosti Anderson Torres sa snažil bagatelizovať tieto obavy, keď uviedol, že pred voľbami bolo do ulíc nasadených viac ako 500-tisíc príslušníkov bezpečnostných síl. ,,Máme voľby, nie vojnu," povedal.
