Ukrajinské sily dosiahli najväčší pokrok na juhu krajiny od začiatku vojny po tom, čo sa im podarilo preraziť ruskú obranu.
Ruskom dosadený regionálny predstaviteľ uviedol, že ukrajinským vojakom sa pri postupe pozdĺž rieky Dneper podarilo dostať pod kontrolu niekoľko obcí. Ukrajinci tiež znovu získali mestečko Dudčany, ktoré sa nachádza zhruba 30 kilometrov južne od predošlej frontovej línie. To naznačuje dosiaľ najrýchlejší postup vojny na juhu Ukrajiny.
Svoju rýchlu ofenzívu rozšírila Ukrajina aj na východe, pričom jej sily získali späť ďalšie územia v oblastiach anektovaných Ruskom a ohrozujú zásobovanie pre jeho jednotky.
Prezident Volodymyr Zelenskyj uviedol, že ukrajinská armáda získala späť mestá vo viacerých oblastiach, ale ďalšie podrobnosti neposkytol.
Severná Kórea vyjadrila v utorok podporu nedávnej anexii štyroch ukrajinských oblastí Ruskom a obvinila Spojené štáty zo "zneužívania" Bezpečnostnej rady OSN (BR OSN), informujú správy agentúr AP a AFP.
Rusko v piatok vetovalo rezolúciu BR OSN, odsudzujúcu anexiu štyroch ukrajinských oblastí – Doneckej, Luhanskej, Záporožskej a Chersonskej – Moskvou po septembrových referendách. Spojené štáty i ďalšie západné krajiny označili toto hlasovanie za falošné a vyhlásili, že anexiu nikdy neuznajú.
Severokórejský minister zahraničných vecí Jo Čol-su však obraňoval tieto referendá ako "dokonale legitímne" a "uskutočnené v súlade s Chartou OSN na základe princípu rovnosti národov", citovala severokórejská štátna tlačová agentúra KCNA. "Prevažná väčšina voličov podporila integráciu do Ruska," povedal minister.
Piatkové ruské veto v bezpečnostnej rade nezískalo podporu – Čína a India sa zdržali, pripomína AFP. Podľa severokórejského ministra zahraničných vecí však USA "zasahujú do vnútorných záležitostí nezávislých krajín" a zneužívajú BR OSN.
Japonsko v utorok ostro odsúdilo vystrelenie severokórejskej balistickej rakety, ktorá zrejme preletela ponad jeho územie. Vyhlásil to japonský premiér Fumio Kišida.
"Predpokladá sa, že ponad našu krajinu preletela balistická strela a spadla do Tichého oceánu. Toto je po nedávnom opakovanom odpaľovaní balistických striel aktom násilia. Ostro to odsudzujeme," povedal Kišida reportérom v Tokiu.
Japonská vláda dodala, že odpálenie rakety, ktoré aktivovalo celonárodný systém varovania J-Alert, si v krajine nevyžiadalo žiadne škody ani zranenia.
Severná Kórea odpálila v utorok už piatu balistickú raketu za uplynulý týždeň. "Zdá sa, že Severná Kórea vystrelila raketu. Prosím, evakuujte sa do budov alebo do podzemia," uviedla v utorok japonská vláda vo výzve vydanej o 7:29 h miestneho času (0:29 h SELČ). Japonská verejnoprávna televízia NHK, ktorá výzvu odvysielala, následne spresnila, že poplach sa vzťahoval na sever a severovýchod krajiny.
Približne o pol hodinu neskôr uviedol úrad japonského premiéra na sociálnej sieti Twitter, že "strela, ktorá sa javila ako severokórejská balistická raketa, zrejme preletela ponad Japonsko".
Japonská pobrežná stráž vzápätí informovala, že raketa už pravdepodobne dopadla do mora a vydala varovanie pre plavidlá.
O vystrelení nešpecifikovanej balistickej rakety Severnou Kóreou smerom na východ informovala v utorok aj juhokórejská armáda, pripomína AFP. Tamojší prezident Jun Sok-jol podľa agentúry Jonhap v súvislosti s odpálením balistickej strely pohrozil "rezolútnou" reakciou. Zároveň spresnil, že "raketa preletela približne 4 000 kilometrov".
KĽDR tak odpálila už piatu raketu za uplynulých niekoľko dní. K prvému odstrelu došlo pred štvrtkovou návštevou americkej viceprezidentky Kamaly Harrisovej v Južnej Kórei, k druhému niekoľko hodín po jej odchode z krajiny.
Južná Kórea, Japonsko a USA následne v piatok zorganizovali trojstranné protiponorkové cvičenia vo Východnom mori. Cvičenie sa uskutočnilo po tom, čo juhokórejskí predstavitelia počas uplynulého víkendu upozornili, že Pchjongjang by sa mohol pripravovať na odpálenie balistickej rakety z ponorky.
Spojené štáty podniknú súvislosti s násilnými zásahmi iránskych bezpečnostných síl proti mierumilovným protestujúcim proti Iránu ďalšie reštriktívne opatrenia, oznámil v pondelok americký prezident Joe Biden.
"Tento týždeň Spojené štáty uvalia ďalšie sankcie na vykonávateľov násilia proti mierumilovným protestujúcim. Budeme pokračovať v podpore práv Iráncov na slobodné protesty a v pripisovaní zodpovednosti iránskym predstaviteľom," uviedol Biden vo vyhlásení.
Prezident USA zároveň uviedol, že je "hlboko znepokojený správami o silnejúcich násilných zásahoch" voči demonštrantom v Iráne, "medzi ktorými sú študenti a ženy, ktoré požadujú svoje rovnocenné práva a základnú ľudskú dôstojnosť".
"Spojené štáty stoja pri iránskych ženách a všetkých občanoch Iránu, ktorí inšpirujú svet svojou statočnosťou," dodal Biden.
V Iráne už tretím týždňom pokračujú rozsiahle pouličné protesty vyvolané smrťou mladej Kurdky Mahsy Aminiovej po zatknutí iránskou mravnostnou políciou po tom, čo mala údajne porušiť pravidlá obliekania.
Po smrti Aminiovej už uvalila americká vláda sankcie iránskej mravnostnej polícii a vysokopostaveným predstaviteľom tamojšej bezpečnosti, spresňuje DPA.
Biden nenaznačil, aké ďalšie opatrenia voči Iránu zvažuje, pripomína AFP. Na Teherán sú už uvalené zdrvujúce americké ekonomické sankcie, ktoré sú z veľkej časti spojené s iránskym jadrovým programom. Irán trvá na tom, že ho využíva len na civilné účely, medzinárodné spoločenstvo ho však podozrieva, že sa tajne snaží vyrobiť jadrovú zbraň.
Najvyšší iránsky duchovný vodca ajatolláh Alí Chameneí v pondelok vyhlásil, že nepokoje v krajine podnecujú Spojené štáty a Izrael.
Bývalý prezident USA Donald Trump zažaloval v pondelok americkú spravodajskú televíznu sieť CNN za ohováranie a požaduje od nej odškodné vo výške 475 miliónov dolárov (483,4 milióna eur).
Trump v žalobe podanej na americkom okresnom súde v meste Fort Lauderdale v štáte Florida obvinil CNN, že proti nemu vedie kampaň "urážania na cti a ohovárania", pretože sa "obáva", že bude v roku 2024 opäť kandidovať na post prezidenta.
"CNN sa snažila využiť svoj obrovský vplyv – údajne ako 'dôveryhodný' spravodajský zdroj – na očiernenie žalobcu v mysliach svojich divákov a čitateľov s cieľom politicky ho poraziť," uviedli Trumpovi právnici v 29-stranovej sťažnosti.
CNN sa pokúsila pošpiniť meno Trumpa "sériou čoraz škandalóznejších, falošných a očierňujúcich označení ako 'rasista', 'ruský lokaj', 'povstalec' a v konečnom dôsledku 'Hitler,'" uvádza sa ďalej v sťažnosti.
Trump, ktorý požiadal o súdny proces pred porotou, mal počas svojho pôsobenia v úrade prezidenta USA napätý vzťah okrem CNN aj s ďalšími relevantnými spravodajskými médiami, ako je napríklad denník The New York Times, pripomína AFP. Trump ich označoval za "falošné správy" a opakovane proti nim zúrivo vystupoval na sociálnych sieťach.
Piatim veliteľom ukrajinského pluku Azov, ktorí bránili oceliarne Azovstaľ a len nedávno sa dostali z ruského zajatia, udelil ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj rad Zlatej hviezdy a titul Hrdina Ukrajiny.
Zelenskyj o tom informoval v pondelok v statuse na sociálnej sieti Facebook a dodal, že vyznamenania im v Turecku odovzdal vedúci prezidentskej kancelárie Andrij Jermak.
Ukrajinská prvá dáma Olena Zelenská zverejnila v pondelok na sociálnych sieťach fotografie, ktoré zaznamenávajú stretnutie piatich veliteľov obrancov mariupolských oceliarní Azovstaľ so svojimi príbuznými.
Šlo o ich prvé stretnutie po mnohých mesiacoch a uskutočnilo sa v Turecku, kde prepustení velitelia pluku Azov musia – v súlade s dohodou a pod ochranou prezidenta Recepa Tayyipa Erdogana – zostať až do konca vojny na Ukrajine.
Výmenu vojnových zajatcov pomohli sprostredkovať Turecko a Saudská Arábia a uskutočnila sa 21. septembra.
Podľa vyhlásenia zverejneného na webe prezidentskej kancelárie Jermak zdôraznil nutnosť dosiahnuť prepustenie všetkých Ukrajincov, ktorí sú v zajatí, väzení, či násilne deportovaní.
,,Ľudia sú na Ukrajine to najcennejšie. A my bojujeme za návrat každého nášho vojaka a každého civilistu,” prízvukoval.
Upozornil aj na dôležitosť prístupnosti rehabilitácie prepustených vojakov, a to fyzickej i psychickej, a na pomoc pri ich návrate k bežnému životu.
Vyzdvihol aj úsilie rodín a priateľov obrancov oceliarní Azovstaľ a mesta Mariupol, ktorí ,,urputne bojovali" za ich návrat zo zajatia, a pokračujú v snahách o prepustenie ďalších zajatcov a väzňov.
Rusko v rámci dohody prepustilo 21. septembra vyše 200 Ukrajincov, ktorí niekoľko mesiacov bránili prístav Mariupol, kým sa na rozkaz Kyjeva nevzdali presile ruských okupantov.
Z ruského zajatia sa podarilo dostať aj desať cudzincov, ktorí sa rozhodli ako dobrovoľníci vydať do napadnutej krajiny a spolu s ukrajinskými vojakmi čeliť ruskej invázii.
Výmenou za svojich oslobodených bojovníkov Kyjev vydal Moskve 55 Rusov, ale aj prokremeľsky orientovaných Ukrajincov vrátane politika Viktora Medvedčuka. Ten je neraz označovaný ako Putinov kmotor, keďže ruský prezident je krstným otcom Medvedčukovej dcéry.
Na Ukrajine bol Medvedčuk obvinený z vlastizrady. V minulosti viedol stranu s názvom Opozičná platforma – Za život, ktorá mala priame väzby na Kremeľ. Ukrajinské úrady ju zakázali.
K spomínanej dlho očakávanej výmene zajatcov došlo 21. septembra – v deň, keď Putin v Rusku vyhlásil tzv. čiastočnú mobilizáciu a muži od 18 do 65 rokov začali dostávať povolávacie rozkazy.
Ukrajina požiadala Spojené štáty o dodávku taktických balistických rakiet ATACMS s dosahom 300 kilometrov. Kyjev zároveň navrhuje, že s Washingtonom bude koordinovať použitie týchto rakiet voči konkrétnym cieľom. Uviedla to v pondelok na svojom webe americká televízna spoločnosť CNN, ktorá sa odvolala na viaceré informované zdroje.
CNN konštatuje, že USA by takto dostali faktické "právo veta" nad raketovými útokmi ukrajinskej armády proti Rusku. Ukrajina tak chce presvedčiť administratívu prezidenta Joea Bidena, že poskytnutie tohto typu zbraní nepovedie k úderom na ruské územie. USA sa totiž obávajú, že dodávky zbraní schopných zasiahnuť ruské územie by mohli viesť k eskalácii vojny a k priamemu zatiahnutiu Spojených štátov do konfliktu.
Kyjev podľa nemenovaného ukrajinského predstaviteľa vymenoval konkrétne ciele, ktoré chce na svojom území zasiahnuť a na ktoré nemá so súčasnou vojenskou technikou dosah. Patria medzi ne zásobovacie trasy, letiská, letecké základne a sklady zbraní na južnej a východnej Ukrajine vrátane anektovaného Krymu.
Predstavitelia americkej administratívy sú však presvedčení, že v súčasnosti dodávané rakety do salvových raketometov HIMARS s dosahom 70 kilometrov na plnenie vojenských úloh Ukrajine postačujú.
Rakety ATACMS je možné odpaľovať z platforiem MLRS alebo HIMARS. Vizuálne je odpaľovací systém ATACMS podobný salvovému odpaľovaciemu systému HIMARS, avšak neobsahuje šesť rakiet ako HIMARS, ale iba jednu – s približne štvornásobným dosahom.
Bidenova administratíva minulú stredu oznámila financovanie dodávky ďalších 18 systémov HIMARS pre Ukrajinu, čím sa ich celkový počet zvýši na viac ako tri desiatky.
Množstvo plynu, ktoré v uplynulých dňoch uniklo z plynovodov Nord Stream 1 a Nord Stream 2 v Baltskom mori, sa približne rovná ročným emisiám metánu krajiny veľkosti Dánska. Vyplýva to z výsledkov štúdie Integrovaného systému sledovania emisií uhlíka (ICOS), ktoré boli zverejnené v pondelok. TASR správu prevzala z webu britskej stanice Sky News.
Účinok metánu ako skleníkového plynu je až 30-násobne vyšší než v prípade oxidu uhličitého.
ICOS vypočítal dráhu masy uniknutého plynu, ktorú družice vinou oblačnosti zaznamenali iba čiastočne. Podľa simulácie sa plyn dostal nad Škandináviu a následne nad Britániu.
Dánska agentúra pre energetiku predtým odhadla, že únik sa v najhoršom možnom prípade rovná približne 32 percentám ročných emisií metánu v Dánsku.
Podmorskými plynovodmi Nord Stream 1 a Nord Stream 2 mal prúdiť zemný plyn z Ruska do Nemecka, ale pred incidentom neboli v prevádzke – Nord Stream 1 odstavilo Rusko na konci augusta a druhý ani nebol pre vojnu na Ukrajine spustený do prevádzky.
V priebehu minulého týždňa zaznamenali na plynovodoch úniky na štyroch miestach potrubí, ktoré sú položené na dne Baltského mora v hĺbke asi 80 metrov. Plynovody síce nefungovali, ale bol v nich natlakovaný plyn. Rusko aj západné krajiny sú presvedčené, že na plynovodoch došlo k sabotáži.
Nemeckí politici v pondelok na slávnostných podujatiach v meste Erfurt oslávili 32. výročie znovuzjednotenia krajiny, pričom varovali, že súdržnosť obyvateľov Nemecka nie je možné brať ako samozrejmosť. TASR informuje na základe správ prevzatých z agentúry DPA a ďalších nemeckých médií.
Na oficiálnych ceremóniách v Erfurte v spolkovej krajine Durínsko sa zúčastnili stovky ľudí vrátane nemeckého kancelára Olafa Scholza a prezidenta Franka-Waltera Steinmeiera.
Kancelár Scholz počas svojho prejavu zdôraznil pretrvávajúcu nemeckú podporu Ukrajiny v boji proti ruským inváznym silám. Nemecko sa zasadzuje za to, aby sa v Európe obnovilo mierové usporiadanie, ktoré je ohrozované brutálnou útočnou vojnou Ruska na Ukrajine, uviedol.
Bärbel Basová, predsedníčka dolnej komory nemeckého parlamentu (Bundestag), na podujatí v erfurtskej opere upozornila, že rozdiely medzi bývalým západným a východným Nemeckom stále nevymizli. Spomenula aj stúpajúce protivládne nálady v častiach niekdajšieho komunistického východného Nemecka.
,,To, ako sa k sebe správame, výrazne určuje silu našej krajiny," povedala Basová a vyzvala na riešenie problémov prostredníctvom demokratickej diskusie. Varovala však, že porozumenie a rešpekt nemôžu prekvitať v otrávenej atmosfére, v ktorej spoločenskú súdržnosť podkopávajú nepravdivé informácie a nenávisť.
Durínsky premiér Bodo Ramelow, ktorý aktuálne predsedá hornej komore parlamentu (Spolkovej rade), konštatoval, že súčasné krízy vrátane koronavírusovej pandémie či problémov s dodávkami energií len ukázali to, čo nefungovalo a zdôraznili existujúce rozdiely medzi východným a západným Nemeckom. V tejto súvislosti apeloval na spoluprácu a solidaritu celej krajiny.
Nemecku zagratuloval k dňu znovuzjednotenia aj americký minister zahraničných vecí Antony Blinken. ,,Spojené štáty sú šťastné, že majú takéhoto silného partnera v úsilí hájiť demokraciu, ľudské práva, právny štát a inštitúcie, ktoré už takmer osem desaťročí zaručujú mier a bezpečnosť," povedal.
V Erfurte sa pri príležitosti osláv Dňa nemeckej jednoty od soboty koná aj trojdňový pouličný festival.
V durínskom meste Gera v pondelok podľa údajov polície protestovalo v uliciach okolo 10-tisíc ľudí. Píšťalkami a bubnami demonštrovali proti vládnej politike, inflácii a požadovali zrušenie sankcií voči Rusku. Demonštrácie boli ohlásené na pondelok aj v ďalších východonemeckých mestách, ako napríklad v saskom meste Plauen či v Magdeburgu v Sasku-Anhaltsku.
Americko-kanadsko-juhoafrický miliardár Elon Musk v pondelok na sociálnej sieti Twitter predstavil svoj mierový plán pre Ukrajinu. Ako však komentovala britská stanica Sky News, novinári aj akademici mu vzápätí odporučili, aby radšej ostal pri technológiách a investíciách.
,,Treba opätovne usporiadať voľby (sic!) v anektovaných oblastiach pod dohľadom OSN. Ak to bude vôľa ľudí, Rusko sa odtiaľ stiahne. Krym nech sa oficiálne stane súčasťou Ruska, ako to bolo od roku 1783 (až do chyby Nikitu Chruščova). Je potrebné zabezpečiť zásobovanie Krymu vodou. Ukrajina zostane neutrálna," napísal Musk v pondelok.
Ukrajinský prezidentský poradca Mychajlo Podoľak mu odpovedal, že má lepší návrh: ,,1. Ukrajina oslobodí svoje územia vrátane anektovaného Krymu. 2. Rusko bude demilitarizované a zbavené jadrových zbraní, aby už nemohlo ohrozovať iných. 3. Vojnoví zločinci budú predvedení pred medzinárodný tribunál."
Na Muskov mierový plán zareagoval aj ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj. Na Twitteri v pondelok večer spustil hlasovanie s otázkou: ,,Ktorého Elona Muska máte radšej? – Toho, ktorý podporuje Ukrajinu. – Toho, ktorý podporuje Rusko." Hlasovať je možné do utorka večera.
Európska únia a Izrael sa v pondelok prvý raz po desiatich rokoch stretli na rokovaniach na vysokej úrovni, informovala agentúra AP.
Šéf európskej diplomacie Josep Borrell na rokovaní v Bruseli, ktoré sa konalo v hybridnom režime, uvítal nedávne vyjadrenie izraelského premiéra Jaira Lapida týkajúce sa ukončenia konfliktu Izraela s Palestínčanmi.
,,To je to, čo chceme presadzovať aj my: chceme obnovenie politického procesu, ktorý môže viesť k riešeniu (koexistencii) dvoch štátov (izraelského a palestínskeho) a k mieru v regióne," povedal Borrell.
,,Musíme preskúmať, ako to môžeme uviesť do praxe," apeloval a dodal, že "je lepšie si sadnúť a úprimne diskutovať, ako sa vyhýbať akýmkoľvek kontaktom".
Na úvod rokovania však Borrell zdôraznil znepokojenie EÚ z násilností, ktoré daná oblasť Blízkeho východu momentálne zažíva. Poukázal aj to, že Izrael pokračuje v jednostranných krokoch, ako je rozširovanie osád či rozhodnutia v bezpečnostných otázkach.
Agentúra AP pripomenula, že pondelkové rokovanie ,,asociačnej rady" bolo prvým od júla roku 2012.
Izrael a EÚ podpísali dohodu o pridružení upravujúcu ich vzťahy v roku 1995 a pakt nadobudol platnosť v roku 2000. Rozhovory sa mali konať každoročne, ale Izrael zrušil stretnutie plánované v roku 2013, a to pre politiku EÚ proti židovským osadám. Niektoré krajiny EÚ sa odvtedy zdráhajú stretnúť s predstaviteľmi Izraela.
Lapid, ktorý schôdzku sledoval v režime videokonferencie, rokovanie s EÚ privítal a označil ho za dôležitý míľnik v zlepšujúcich sa vzťahoch medzi Izraelom a EÚ. Vyzdvihol pokrok, ktorý vo svojich vzťahoch obe strany dosiahli za uplynulý rok, a zdôraznil, že stále je možné urobiť ,,oveľa viac".
AP poznamenala, že Lapid vykonáva funkciu dočasného premiéra až do volieb, ktoré sa v Izraeli uskutočnia 1. novembra. Podľa AP Lapida v týchto voľbách čaká tvrdý súboj s bývalým predsedom vlády Benjaminom Netanjahuom.
Prieskumy verejnej mienky naznačujú, že aj keď sa Lapidovi podarí zostaviť novú vládu, v budúcom parlamente – podobne ako v tom súčasnom – budú dominovať strany tvrdej línie, ktoré sú proti palestínskej štátnosti.
Palestínsky prezident Mahmúd Abbás vo svojom prejave na Valnom zhromaždení OSN v New Yorku v septembri povedal, že ,,naša dôvera v dosiahnutie mieru založeného na spravodlivosti a medzinárodnom práve klesá v dôsledku izraelskej okupačnej politiky".
Posledné skutočné mierové rozhovory sa skončili v roku 2009 a kritici tvrdia, že rozrastajúce sa židovské osady na Západnom brehu a v iných lokalitách maria akékoľvek nádeje na tzv. dvojštátne riešenie. Abbásom vedená palestínska samospráva dlhodobo odmieta snahy o obnovenie rokovaní s Izraelom.
Palestínčania chcú, aby sa ich budúci štát rozprestieral na celom Západnom brehu a aby zahŕňal aj Izraelom anektovaný východný Jeruzalem a pásmo Gazy, ktoré ovláda palestínska militantná skupina Hamas.
Z najnovších prieskumov verejnej mienky vyplýva, že pripojenie Ukrajiny k vojenskej aliancii NATO si želá rekordných 83 percent Ukrajincov, informovala v pondelok agentúra Reuters.
Prieskum, ktorý uskutočnila kyjevská agentúra pre prieskum verejnej mienky Rating Group, sa uskutočnil na vzorke 2-tisíc Ukrajincov po oznámení prezidenta Volodymyra Zelenského, že Ukrajina podáva žiadosť o prijatie do NATO, a to v rámci zrýchlenej procedúry.
Podiel tých, ktorí podporujú členstvo v NATO, bol najvyšší, aký bol kedy zaznamenaný v rámci prieskumu na Ukrajine, uviedla agentúra Rating Group.
Proti vstupu Ukrajiny do NATO by hlasovali iba štyri percentá opýtaných a deväť percent respondentov uviedlo, že by nehlasovali.
Kancelária ukrajinského prezidenta v nedeľu uviedla, že podporu vstupu Ukrajiny do Severoatlantickej aliancie vyjadrilo už desať krajín tohto obranného bloku: Česko, Čierna Hora, Estónsko, Kanada, Lotyšsko, Litva, Poľsko, Rumunsko, Severné Macedónsko a Slovensko.
Ukrajinská armáda sa od začiatku ruskej invázie na Ukrajine prezbrojuje, keď od zbraní zo sovietskej éry postupne prechádza na štandardy NATO. Ambície Kyjeva vstúpiť do NATO boli pre Moskvu jednou zo zámienok na februárovú inváziu na Ukrajinu, napísala v nedeľu na svojom webe britská spravodajská stanica Sky News.
Generálplukovníka Žuravľova podľa správy RBC a viacerých ďalších ruských médií teraz nahradí generálporučík Roman Berdnikov. Moskva dosiaľ túto zmenu oficiálne nepotvrdila.
Západný vojenský okruh je jedným z piatich okruhov, z ktorých sa skladajú ruské ozbrojené sily.
Odvolanie Žuravľova nasleduje po značných stratách, ktoré Rusko v septembri utrpelo na severovýchode Ukrajiny a tiež po sobotňajšom ukrajinskom znovudobytí mesta Lyman v Doneckej oblasti, ktoré Rusom slúžilo ako logistický a dopravný uzol.
Ukrajinské prevzatie iniciatívy v sedemmesačnej vojne vyvolalo znepokojenie na strane Kremľa a zriedkavé posmešky ruskej verejnosti na adresu tamojších popredných činiteľov, píše Reuters.
Moskva pred necelými dvoma týždňami nahradila najvyššie postaveného generála zodpovedného za logistiku armády Dmitrija Bulgakova. V auguste zase podľa správy štátnej agentúry RIA Novosti odvolala veliteľa Čiernomorskej flotily, k čomu došlo po sérií lapsusov zahŕňajúcich potopenie vojenskej lode, ako aj stratu ôsmich bojových lietadiel.
Európska únia sa v memorande o porozumení zaviazala poskytnúť Ukrajine ďalšiu finančnú pomoc vo výške päť miliárd eur, informovali o tom v pondelok predstavitelia EÚ aj Ukrajiny, píše TASR. Ako poznamenáva agentúra DPA, ide o pôžičky s niekoľkoročnou splatnosťou.
,,Je to ďalšie gesto, ktoré potvrdzuje odhodlanie Európskej únie podporovať Ukrajinu vo víťazstve v tejto vojne a tiež v jej snahách o obnovu a európsku budúcnosť," napísal na sociálnej sieti Twitter ukrajinský premiér Denys Šmyhaľ. Poďakoval sa za to predsedníčke Európskej komisie Ursule von der Leyenovej a lotyšskému podpredsedovi Komisie Valdisovi Dombrovskisovi.
Štátny rozpočet Ukrajiny, vrátane armádneho, od začiatku ruskej invázie koncom februára do veľkej miery financujú západné krajiny. Dombrovskis na Twitteri vysvetlil, že tieto peniaze od Európskej únie by mali ísť na bezprostredné zabezpečenie likvidity ukrajinského štátu a vyplácanie miezd a dôchodkov. Prvá tranža má prísť na Ukrajinu v polovici októbra, ďalšie dve ešte do konca tohto roka.
Nedosiahnutie dohody s lekárskymi odborármi je krajná možnosť. Po stretnutí s riaditeľmi štátnych nemocníc to uviedol minister zdravotníctva Vladimír Lengvarský (nominant OĽANO). Výpovede podľa neho podalo okolo dvetisíc lekárov.
,,Myslím si, že je priskoro, aby sme tu hovorili ďalšie plány a riešili krízové scenáre. Zatiaľ pracujeme s myšlienkou a vnímame tak aj prístup odborových funkcionárov, že je tu ochota sa dohodnúť," spresnil. Pracovná povinnosť je podľa neho vylúčená.
Lengvarský skonštatoval, že s lekárskymi odborármi sa plánuje stretnúť v najbližších dňoch. ,,Dialóg bude v najbližšej dobe veľmi intenzívny," podotkol. Číslo výpovedí sa podľa neho stále mení, v niektorých nemocniciach výpovede nepadli.
Riaditeľ Univerzitnej nemocnice Bratislava Alexander Mayer uviedol, že súčasná situácia nie je prejavom nespokojnosti s vedením nemocníc, ale so systémom. ,,Nevznikla však za posledný týždeň ani za posledný rok. Nezmeníme ju mávnutím prútika. Dôležité je o tom veľmi otvorene komunikovať," skonštatoval a dodal, že lekárom rozumie.
Riaditeľka Fakultnej nemocnice s poliklinikou F. D. Roosevelta v Banskej Bystrici Miriam Lapuníková tiež zdôraznila potrebu rokovania. Požiadavky odborárov sú podľa nej legitímne. ,,Jediné, na čo je priestor, je sadnúť si k rokovaciemu stolu a veľmi pragmaticky sa zaoberať všetkými požiadavkami a tým, ako ich splniť," doplnila.
Zdravotná starostlivosť sa podľa riaditeľa Univerzitnej nemocnica Louisa Pasteura Košice Ľuboslava Beňu v súčasnosti poskytuje bez akýchkoľvek zmien. ,,Vytvoril sa priestor, aby sme v priebehu dvoch mesiacov veľmi konštruktívne a pragmaticky vyrokovali všetky veci, ktoré sa týkajú požiadaviek predostrených Lekárskym odborovým združením," dodal.
Lekárske odborové združenie (LOZ) minulý týždeň informovalo, že ku koncu septembra podalo výpoveď najmenej 2 050 lekárov. Lekárski odborári už dlhšie avizovali podanie výpovedí na znak nesúhlasu s aktuálnymi podmienkami v systéme.
Švédsko do oblasti úniku plynu z plynovodov Nord Stream v Baltskom mori vyslalo záchranársku ponorku, ktorá je schopná vykonávať náročnejšie úlohy pod vodou. Informuje o tom TASR na základe správy agentúry AP, ktorá sa odvoláva na pondelkové vyhlásenie švédskeho námorníctva.
Švédska pobrežná stráž však uviedla, že v oblasti sa najbližšie očakáva nepriaznivé počasie. Nie je teda jasné, či bude možné skontrolovať stav potrubí plynovodu.
Podľa pobrežnej stráže sa medzičasom zvýšil únik plynu z oblasti menšieho poškodenia plynovodu Nord Stream 2. Pobrežná stráž nespresnila možné príčiny zvýšeného úniku plynu. Z Nord Streamu 1 však už plyn prestal unikať.
Úniky plynu z potrubí Nord Stream 1 a 2 vyšetruje spoločný tím vyšetrovateľov zo Švédska, Dánska, Nemecka a ďalších krajín.
Ruský prezident Vladimir Putin obvinil západné krajiny zo spáchania sabotáže na podmorských plynovodoch vedúcich z Ruska do Nemecka. Spojené štáty a ich spojenci tieto obvinenia odmietajú s tým, že Rusko už dlhšie vydiera Európu obmedzením dodávok plynu.
Minulotýždňové podmorské výbuchy vážne poškodili potrubia plynovodov Nord Stream 1 a 2 v Baltskom mori neďaleko Dánska a Švédska. Zároveň došlo k výraznému úniku metánu do ovzdušia.
V Nórsku na žiadosť polície medzitým posilnili ochranu plynových a ropných zariadení národnou gardou Heimevernet.
K hromadnej bitke medzi nedávno povolanými záložníkmi a už dlhšie slúžiacimi vojakmi došlo na jednej z ruských vojenských základní pri Moskva. V pondelok o tom informovala agentúra DPA s odvolaním sa na ruský internetový portál Baza.
,,Nových (vojakov) tam neprivítali chlebom a soľou, ale práve naopak: Vojaci, ktorí tam slúžia, žiadali od tých nových ich oblečenie a mobilné telefóny," napísal uvedený server.
Konflikt podľa tohto zdroja eskaloval do hromadnej bitky, pričom prevahu získali noví vojaci. Incident sa skončil tým, že asi 20 "mazákov", ktorí sa pôvodne pokúšali novopríchodzích šikanovať, sa muselo zamknúť v jednej z budov a privolať na pomoc políciu. Situáciu sa podarilo urovnať až po príchode policajtov a obe strany sa rozhodli nepodať trestné oznámenie.
Prebiehajúca mobilizácia – vôbec prvá od druhej svetovej vojny –, ktorú vyhlásil ruský prezident Vladimir Putin 21. septembra, spôsobila medzi obyvateľmi Ruska pobúrenie. Mnoho Rusov je nespokojných s tým, že vojenské úrady posielajú povolávacie rozkazy aj mužom, ktorí nie sú spôsobilí pre vojenskú službu, ako napríklad študenti a chorí či postarší ľudia. Do služby mali byť totiž podľa Putinových sľubov povolávaní iba muži s vojenskými skúsenosťami či s vojenským odborným zameraním. Okrem toho sú často hlásené problémy s chýbajúcim oblečením, vybavením či jedlom pre vojakov.
Chaotická mobilizácia do vojny na Ukrajine okrem toho spôsobila, že z Ruska v snahe vyhnúť sa povolaniu do armády odišli tisíce ľudí.
Ruské úrady medzičasom priznali smrť dvoch mužov povolaných do služby v ruskej armáde v rámci tzv. čiastočnej mobilizácie. Podľa údajov právnika Pavla Čikova zomrelo počas mobilizačnej fázy, a teda ešte pred nasadením do bojov na Ukrajine, už šesť mužov.
Čínske rafinérske firmy pravdepodobne výrazne zvýšia export ropných produktov v závere tohto roka. Rast exportu by okrem toho mal pokračovať aj na začiatku roka 2023. Odhadujú to analytici a zdroje z trhu v reakcii na rozhodnutie vlády zvýšiť vývozné kvóty. TASR o tom informuje na základe správy agentúry Reuters.
Prípadné zvýšenie exportu ropných výrobkov by mohlo podporiť čínsku ekonomiku, ktorá na domácom trhu zaznamenáva útlm. V 2. kvartáli dosiahla čínska ekonomika medziročný rast iba o 0,4 percenta, čo bol najslabší výsledok od poklesu hrubého domáceho produktu (HDP) Číny v 1. kvartáli 2020 po rozšírení nového koronavírusu v krajine. Na porovnanie, v 1. štvrťroku vzrástla čínska ekonomika o 4,8 percenta.
Navyše väčší objem ropných produktov zo strany Číny by mohol pomôcť čiastočne nahradiť dodávky ropy z Ruska, na ktoré začiatkom decembra plánuje Európska únia uvaliť čiastočné embargo. To by mohlo do určitej miery stabilizovať ropné trhy. ,,Zvýšenie vývozu ropných výrobkov z Číny podporí ropné trhy v situácii, keď sa očakáva embargo EÚ na ruské dodávky," povedala Sugandha Sačdevová, viceprezidentka pre komoditný a menový výskum v indickej spoločnosti Religare Broking.
Nové kvóty zahrnujú 13,25 milióna ton produktov ako benzín, nafta a letecké palivo. Okrem toho aj 1,75 milióna ton lodného paliva s nízkym obsahom síry. Spolu s novými kvótami dosiahne celkový tohtoročný objem čínskych vývozných kvót pre benzín, naftu a letecké palivo 37,25 milióna ton. To je rovnaký objem ako v roku 2021.
Analytici zo Citigroup odhadujú, že čínske rafinérie by mohli v mesiacoch november – december mesačný objem exportu zdvojnásobiť na 4 až 5 miliónov ton. Očakáva sa, že najviac sa zvýši export nafty, keďže tento produkt generuje oproti benzínu a leteckému palivu vyšší zisk.
Blízky spolupracovník francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona bol v pondelok obvinený z konfliktu záujmov. Kauza súvisí s údajnými väzbami obvineného Alexisa Kohlera na taliansku lodnú spoločnosť Mediterranean Shipping Company (MSC).
Uviedla to v pondelok francúzska prokuratúra zodpovedná za odhaľovanie závažnej hospodárskej a finančnej kriminality (PNF).
Kohler pôsobí ako generálny sekretár Elyzejského paláca a vďaka tomuto svojmu postu patrí medzi najvplyvnejších činiteľov vo Francúzsku.
Momentálne je vyšetrovaný a obvinený z konfliktu záujmov, ktorého sa údajne dopustil prostredníctvom profesionálnych a rodinných väzieb na taliansko-švajčiarsku lodnú spoločnosť MSC. Túto firmu riadia bratranci Kohlerovej matky.
Kohlerov právnik v pondelok vo vyhlásení ,,kategoricky poprel akékoľvek pochybenie" svojho mandanta, zatiaľ čo predstaviteľ Macronovho úradu uviedol, že Kohler zostáva vo svojej funkcii.
Mimovládna protikorupčná organizácia Anticor, ktorá svojho času na tento prípad upozornila, žiada Kohlerovu demisiu.
Kauza vypukla ešte v roku 2018, keď organizácia Anticor podala na Kohlera žalobu za nezákonné ovplyvňovanie v súvislosti so zákazkami udelenými spoločnosti MSC v rokoch 2010 a 2011.
Hraničné kontroly na hranici Česka a Slovenska budú podľa českého ministra vnútra Víta Rakušana takmer isto pokračovať aj po desiatich dňoch. Povedal to v pondelok na stretnutí ministrov vnútra Slovenska, Česka, Rakúska a Maďarska v Bratislave. „To, čo zažívame je bezprecedentné. Medziročný nárast migrácie v Českej republike je 1 200 percent, a to som sa nepomýlil o nulu,“ cituje ministra spravodajský portál Novinky.cz.
Česko podľa Rakušana na tieto čísla muselo reagovať a so zrušením kontrol chce počkať, až kým sa nerozbehnú niektoré opatrenia a budú mať výsledky – že čísla budú klesať. Problém nelegálnej migrácie je celoeurópsky a nedá sa riešiť na bilaterálnej úrovni, povedal minister.
Ministri vnútra sa zhodli na tom, že je potrebné chrániť vonkajšie hranice schengenského priestoru. Zhodli sa aj na tom, že je potrebné rokovať s krajinami západného Balkánu, napríklad aj o ich vízovej politike. Diskutovali aj o spoločných postupoch riešenia prevádzačstva a chcú apelovať na Európsku komisiu, aby sa venovala readmisnej – návratovej politike, pretože bez potrebných nástrojov nie je možné riešiť migráciu.
Generálneho riaditeľa ukrajinskej Záporožskej atómovej elektrárne (ZAES) Ihora Murašova prepustili po tom, ako ho v piatok zadržala ruská vojenská hliadka. Uviedol to v pondelok šéf Medzinárodnej agentúry pre atómovú agentúru (MAAE) Rafael Grossi. TASR správu prevzala z agentúry Reuters.
,,Vítam prepustenie generálneho riaditeľa ukrajinskej jadrovej elektrárne v Záporoží Ihora Murašova. Bolo mi potvrdené, že Murašov sa bezpečne vrátil k svojej rodine," uviedol Grossi na sociálnej sieti Twitter.
Ako uviedla MAAE v sobotu, Rusko ju informovalo, že Murašov bol ,,dočasne zadržaný, aby zodpovedal nejaké otázky". Ukrajinský štátny podnik Enerhoatom, ktorý najväčšiu jadrovú elektráreň v Európe prevádzkuje, vyhlásil, že Murašova zadržali okolo 16.00 h miestneho času, keď sa vracal z elektrárne do priľahlého mesta Enerhodar.
,,Zastavili auto a so zaviazanými očami ho odviezli neznámym smerom. V súčasnosti nemáme nijaké informácie o mieste pobytu Ihora Murašova a jeho osude," uvádzala agentúra vo vyhlásení.
Ukrajinské ministerstvo zahraničných vecí vo svojom vyhlásení obvinilo Rusko z ďalšieho ,,aktu štátneho terorizmu" a vážneho porušenia medzinárodného práva.
Záporožskú jadrovú elektráreň okupujú od marca ruské invázne sily, pracuje tam však ukrajinský personál. Kyjev tvrdí, že Rusi v jej areáli sústredili ťažkú vojenskú techniku. Elektráreň sa viackrát stala terčom ostreľovania, z ktorého sa navzájom obviňovali Rusko a Ukrajina.
Záporožská oblasť je jedným zo štyroch ukrajinských regiónov, ktoré Rusko v piatok oficiálne anektovalo. Kyjev a Západ označili tento krok za nelegitímny a protirečiaci medzinárodnému právu. Neuznali ani takzvané referendá na okupovaných územiach Ukrajiny, ktoré anexii predchádzali.
Poslanci maďarského parlamentu v pondelok schválili prvý zo série návrhov zákonov, ktoré sú potrebné na dosiahnutie dohody Maďarska s Európskou komisiou ohľadne podmienok na vyplácanie eurofondov. Podľa servera Index.hu príslušnú úpravu trestného zákona podporilo 136 poslancov, siedmi boli proti a 14 zákonodarcov sa zdržalo hlasovania, informuje spravodajca TASR.
Maďarský trestný zákon bol tak rozšírený o nový procesný mechanizmus pre prípad závažného trestného činu súvisiaceho s výkonom verejnej moci alebo nakladaním s verejným majetkom, píše server.
Kabinet premiéra Viktora Orbána od júna rokuje s eurokomisiou, aby vyhovel jej požiadavkám a získal pozastavené dotácie. Minister zodpovedný za regionálny rozvoj a eurofondy Tibor Navracsics 18. septembra avizoval prvý balík návrhov novelizovaných zákonov v súlade s požiadavkami EÚ, ktorý vláda predložila parlamentu 19. septembra.
V návrhoch predložených parlamentu vicepremiérom Zsoltom Semjénom a ministerkou spravodlivosti Judit Vargovou sa menia pravidlá vyšetrovania finančných podvodov. Úpravy nariaďujú Národnému úradu pre dane a clá (NAV) súčinnosť pri kontrolách zo strany Európskeho úradu pre boj proti podvodom (OLAF).
EK 18. septembra odporučila znížiť sumu vyplácanú Maďarsku zo spoločného rozpočtu EÚ o približne 7,5 miliardy eur v dôsledku porušovania zásad právneho štátu a nedostatkov v boji proti korupcii.
,,Aj keď Európska komisia aktuálne zmrazila 65 percent eurofondov určených pre Maďarsko, do konca roka Budapešť uzatvorí dohodu s Bruselom a vyplácanie eurofondov bude pokračovať," vyhlásil v septembri Navracsics.
Ukrajinské úrady požiadali v pondelok obyvateľov hlavného mesta Kyjev, aby sa opätovne vrátili k noseniu ochranných rúšok na tvár. Dôvodom je nárast prípadov nákazy novým koronavírusom a tiež skutočnosť, že zdravotníctvo v krajine je značne zdevastované ruskou inváziou, informuje agentúra AFP.
Len za minulý týždeň pribudlo v Kyjeve 2 515 prípadov nákazy koronavírusom, pričom hospitalizovaných bolo s covidom 242 ľudí a ďalších 22 osôb tomuto ochoreniu podľahlo. Uvádza to tamojšie mestské zastupiteľstvo. Kyjevčanov zároveň vyzvalo, aby nosili rúška v prostriedkoch mestskej hromadnej dopravy, vo vzdelávacích inštitúciách a tiež v prevádzkach služieb.
Od 19. do 25. septembra zaznamenali v celej Ukrajine 44 137 nových prípadov nákazy koronavírusom, spomedzi ktorých skončilo v nemocnici 6 667 ľudí a 161 zomrelo, informuje tamojšie ministerstvo zdravotníctva. Námestník ministra zdravotníctva Igor Kuzin hovoril minulý týždeň o ,,náraste" prípadov infekcie, pričom dodal, že ukrajinské zdravotníctvo zažíva pre vojnu ,,každodenné straty".
,,Od začiatku invázie bolo zničených 18 zdravotných zariadení, ktoré prijímali covidových pacientov, ďalších 15 bolo čiastočne zničených a vyše 100 ďalších je násilne okupovaných," povedal.
Dodal, že zavádzanie covidových opatrení bude pomerne ťažké, pretože krajina sa teraz ,,sústreďuje na iného nepriateľa". Najvyššie počty nakazených a obetí covidu sa podľa Kuzina očakávajú práve v týchto dňoch.
Epidemiologické reštrikcie boli na Ukrajine zrušené 24. februára – v deň vypuknutia ruskej invázie – keď tam bolo zavedené stanné právo, pripomína AFP.
Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) koncom augusta informovala, že ukrajinské zdravotníctvo vojna síce ťažko zasiahla, no stále ešte v rámci daných možností funguje. S prichádzajúcou zimou a počas nej však bude podľa WHO ,,skúšané ako nikdy predtým".
Minister obrany SR Jaroslav Naď v pondelok v priestoroch rezortu obrany prijal nového mimoriadneho a splnomocneného veľvyslanca USA v SR Gautama Ranu. Pri tejto príležitosti potvrdil záujem pokračovať v intenzívnej bilaterálnej spolupráci so Spojenými štátmi americkými ako strategickým partnerom Slovenska v oblasti obrany a bezpečnosti. TASR o tom informovala hovorkyňa Ministerstva obrany SR Martina Kovaľ Kakaščíková.
,,Ruská invázia na Ukrajinu a jej vplyv na bezpečnosť celého euroatlantického priestoru predstavuje dramatickú zmenu bezpečnostného prostredia. Agresívne akcie Ruska predstavujú výzvu a hrozbu pre Slovensko a bezpečnosť všetkých spojencov," uviedol Naď. Ako doplnil, zároveň zdôrazňujú potrebu efektívnej medzinárodnej spolupráce pri posilňovaní kolektívnej obrany spojencov, a to aj v oblasti informačnej bezpečnosti.
Súčasťou rokovania bola aj modernizácia infraštruktúry a techniky Ozbrojených síl SR, pri ktorej sú USA taktiež kľúčovým partnerom. Dôkazom toho je podľa slov hovorkyne rezortu obrany nielen obstaranie stíhacích lietadiel F-16 či viacúčelových vrtuľníkov UH-60M Black Hawk a ďalšie projekty, ale aj nedávne poskytnutie grantu v hodnote 200 miliónov dolárov na obstaranie vojenskej techniky.
,,Spojenectvo v rámci Aliancie znamená spoločnú zodpovednosť za bezpečnosť, preto oceňujem, že bilaterálna spolupráca medzi SR a USA v oblasti obrany je dlhodobo na vysokej úrovni, a sme pripravení pokračovať v dobre nastavenom tempe," deklaroval Naď.
Prezidentka SR Zuzana Čaputová v pondelok odovzdala poverovacie listiny trom novým veľvyslancom SR. Ide o veľvyslancov SR v Bosne a Hercegovine, Portugalsku a v Španielsku.
Roman Hlobeň bude veľvyslancom SR v Bosne a Hercegovine. ,,V krajine dlhodobo podporujeme nielen jej reformné úsilie a snahy vstúpiť do Európskej únie, ale aj jej stabilitu a bezpečnosť. Preto dnes v Bosne a Hercegovine pôsobí aj viac ako 50 príslušníkov slovenských ozbrojených síl, ktorí sú súčasťou operácie Európskej únie Althea," uviedla prezidentka SR na sociálnej sieti. Je presvedčená, že Hlobeň bude v podpore Bosny a Hercegoviny pokračovať a zasadzovať sa v novej funkcii o ďalší rozvoj našich vzťahov.
Novým veľvyslancom Slovenska v Portugalsku bude Tibor Králik. Podľa slov Čaputovej je Portugalsko pre nás perspektívny partner v oblasti energetiky a dovozu plynu do Európy. ,,Je tiež inšpiráciou v tom, ako má nastavený systém podpory vedy a výskumu. Priestoru na spoluprácu a výmenu skúseností je tu veľa aj v oblasti zelenej a digitálnej transformácie alebo pri efektívnom využívaní eurofondov," skonštatovala hlava štátu.
,,V Španielsku nás bude zastupovať veľvyslanec Juraj Tomaga, ktorý túto krajinu veľmi dobre pozná," povedala prezidentka SR. Verím, že aj to mu umožní ešte viac rozvinúť a využiť potenciál našich vzťahov so Španielskom v ekonomickej oblasti vrátane energetiky, ale aj v kultúre alebo vzdelávaní.
Iránsky najvyšší vodca ajatolláh Alí Chameneí sa v pondelok prvýkrát verejne vyjadril k protestom, ktoré v Iráne vypukli po smrti mladej Kurdky Mahsy Amíníovej. Demonštrácie označil za "výtržnosti" a z ich plánovania obvinil Izrael a Spojené štáty. TASR správu prevzala z agentúry AP.
Protesty vyvolané smrťou Amíníovej, ktorá zomrela vo väzbe po tom, čo ju zatkla iránska mravnostná polícia za údajné porušenie pravidiel obliekania, sa v Iráne konajú už tretí týždeň. Iránske bezpečnostné zložky zasiahli v noci na pondelok aj proti študentskému protestu na prestížnej Šarífovej technologickej univerzite v Teheráne, pričom zatkli stovky mladých ľudí.
Chameneí v pondelkovom príhovore k študentom policajnej akadémie uviedol, že je "zdrvený" z Aminiovej smrti, ktorú označil za "smutný incident". Zároveň však ostro odsúdil protesty, ktoré podľa neho podnietili zahraničné mocnosti s cieľom destabilizovať Irán.
"Tieto výtržnosti boli naplánované... Amerikou, sionistickým režimom (Izraelom) a ich ľuďmi," vyhlásil Chameneí. Dodal tiež, že všetci, ktorí využívajú protesty na to, aby škodili Iránu, si zaslúžia tvrdé tresty.
Pri zásahoch iránskych bezpečnostných síl voči účastníkom protestov prišlo o život už najmenej 92 ľudí.
Prezidenti Vyšehradskej štvorky sa stretnú v Bratislave v utorok 11. októbra. TASR o tom informoval hovorca prezidentky SR Martin Strižinec.
Prezidentka SR Zuzana Čaputová privíta v Primaciálnom paláci v Bratislave českého prezidenta Miloša Zemana, poľského prezidenta Andrzeja Dudu a maďarskú prezidentku Katalin Novákovú.
Stretnutie prezidentov sa začne o 11.00 h oficiálnym privítacím ceremoniálom na Primaciálnom námestí. Nasledovať budú dve plenárne rokovania prezidentov a približne o 16.20 sa uskutoční spoločná tlačová konferencia.
Prezidenti Vyšehradskej štvorky sa stretnú v Bratislave v utorok 11. októbra. TASR o tom informoval hovorca prezidentky SR Martin Strižinec.
Prezidentka SR Zuzana Čaputová privíta v Primaciálnom paláci v Bratislave českého prezidenta Miloša Zemana, poľského prezidenta Andrzeja Dudu a maďarskú prezidentku Katalin Novákovú.
Stretnutie prezidentov sa začne o 11.00 h oficiálnym privítacím ceremoniálom na Primaciálnom námestí. Nasledovať budú dve plenárne rokovania prezidentov a približne o 16.20 sa uskutoční spoločná tlačová konferencia.
Členské štáty Európskej únie sa dohodli na poskytnutí výcviku pre 15-tisíc ukrajinských vojakov. Informoval o tom nemecký magazín Der Spiegel s odvolaním sa na svoje zdroje v Bruseli.
Tento plán by mali ďalej prerokovať v Bruseli na budúci týždeň. Zo správy nemeckého magazínu vyplýva, že Brusel vyčlení peniaze pre Poľsko, kde vznikne centrála tohto výcvikového programu. Ten má prebiehať aj v ďalších krajinách.
Nemecko poskytne Ukrajincom bojový výcvik v simulačnom stredisku. Cvičiť bude aj ženistov, zdravotníkov a ďalších špecialistov.
Giorgia Meloniová, líderka národno-konzervatívnej strany Bratia Talianska (FdI), ktorá zvíťazila v septembrových talianskych parlamentných voľbách, chce zloženie novej vlády predstaviť do 20. októbra.
Informovala o tom v pondelok agentúra APA s tým, že Meloniová vedie v súčasnosti rokovania o novej koaličnej vláde so spriaznenými stranami konzervatívneho bloku: Ligou Mattea Salviniho a stranou Vpred Taliansko (FI) expremiéra Silvia Berlusconiho.
Vládny kabinet má podľa informácií z kruhov FdI pozostávať z profesionálnych politikov a nestraníckych odborníkov, ktorí vláde zaistia medzinárodný rešpekt.
Meloniovej FdI získala vo voľbách 26 percent hlasov voličov a ňou vedená pravicová koalícia bude mať v parlamente jasnú väčšinu. Očakáva sa, že prezident Sergio Mattarella po rokovaniach Meloniovú ako šéfku najsilnejšej strany poverí zostavením novej vlády.
Mimoparlamentná strana Hlas-SD podporí v boji o kreslo predsedu Trenčianskeho samosprávneho kraja (TSK) doterajšieho predsedu Jaroslava Bašku. V pondelok to v Trenčíne povedal predseda Hlasu-SD Peter Pellegrini.
"Strana Hlas-SD pristupuje ku komunálnym a regionálnym voľbám veľmi zodpovedne, Myslíme si, že už sa musí skončiť obdobie, keď sa nám do najvyšších pozícií v mestách a krajoch dostávajú aktivisti, krikľúni alebo hejteri, ktorí v skutočnosti nič iné neprinášajú. A potom to aj tak v niektorých našich mestách a dokonca v niektorých krajoch na Slovensku vyzerá," skonštatoval Pellegrini.
Ako dodal, voľba podpory Bašku bola v strane jednomyseľná. Baška podľa neho dokázal, že je schopný človek, ktorý v prospech kraja pracuje nonstop od jeho nástupu do funkcie. "Jeho dynamika v Trenčianskom samosprávnom kraji je citeľná," zdôraznil Pellegrini.
Od zavedenia kontrol na česko-slovenských hraniciach zaistila česká polícia 1 142 nelegálnych migrantov. V pondelok to uviedla Polícia ČR na sociálnej sieti Twitter.
Od štvrtka 29. septembra skontrolovali českí policajti na hraniciach so Slovenskom viac ako 92-tisíc osôb. Odhalili tiež 33 prevádzačov a 371 osôb vrátili v rámci readmisnej dohody na Slovensko.
V sobotu ráno v meste Břeclav napríklad na juhovýchode Moravy havarovala dodávka, v ktorej bolo 29 migrantov zo Sýrie. Šofér nezastavil na hraničnej kontrole na priechode Lanžhot – Brodské a polícii unikal smerom na Břeclav, kde nezvládol prejazd zákrutou.
Česká polícia zaviedla od polnoci zo stredy na štvrtok (29. 9.) kontroly na 27 bývalých hraničných priechodoch i na takzvanej zelenej hranici. Zapríčinil to zvyšujúci sa počet utečencov, ktorí smerujú do Nemecka a Rakúska.
Kontroly by mali trvať minimálne desať dní, teda do 8. októbra, česká vláda môže potom rozhodnúť o ich predĺžení.
Štyri krajiny chcú riešiť nelegálnu migráciu spoločne
Slovensko, Česko, Maďarsko a Rakúsko chcú hľadať riešenia v súvislosti s nelegálnou migráciou spoločne. Opatrenia chcú prijímať tak, aby sa udržal voľný pohyb v rámci schengenu. Spolupracovať chcú s Európskou komisiou (EK), s ktorou sa majú viesť rokovania tam, kde nelegálna migrácia vzniká.
Volajú po lepšej ochrane vonkajšej hranice schengenu. Apelujú na aktívnejšie zapojenie Frontexu. Zosúladiť sa má aj riešenie prevádzačstva. Minister vnútra SR Roman Mikulec (OĽaNO) o tom informoval po pondelkovom rokovaní so svojimi rezortnými partnermi z Česka, Maďarska a Rakúska v Bratislave.
Roman Mikulec. Foto: TASR/Martin Baumann
"Zhodli sme sa na tom, že Komisia v súčinnosti s našimi krajinami bude oveľa intenzívnejšie rokovať s krajinami západného Balkánu, aby sme riešili nelegálnu migráciu tam, kde vzniká," uviedol Mikulec. V spolupráci s EK chcú tiež krajiny vyzvať Frontex, aby nasadil svoje dostupné sily, teda 1 500 ľudí, na vonkajšiu hranicu schengenu. Slovensko podľa Mikulca zároveň ponúklo Maďarsku policajtov na ochranu maďarsko-srbskej hranice.
Problémom je aj návratová politika
Témou rokovania bola aj návratová politika. "Potrebujeme mať nástroje a budeme spoločne tlačiť na Komisiu, aby riešila readmisné dohody s tretími krajinami. Pretože ak nebudú fungovať, potom nebudú efektívne ani bilaterálne readmisné dohody. Potrebujeme, aby sme migrantov, ak ich zachytíme v ktorejkoľvek našej krajine, vedeli efektívne vrátiť do krajiny, odkiaľ prišli," priblížil Mikulec.
Rokovania s krajinami západného Balkánu musia byť podľa Rakušana partnerské, priateľské, ale tiež veľmi dôrazné. "Ak sa nepodarí obmedziť prílev migrantov na západobalkánskej ceste do Európy, tak my budeme vo vnútornom priestore schengenu riešiť len dôsledky a čiastkové problémy, ale nikdy nie príčinu," vysvetlil. Všetky prednesené návrhy zo stretnutia ministrov majú byť zaradené do programu októbrového stretnutia ministrov vnútra EÚ. Apeluje tiež, aby sa do riešenia migrácie zapojili ďalšie členské krajiny EÚ, ako je Nemecko. Potrebné je podľa neho rokovať tiež s partnermi, ako sú Turecko či Srbsko.
Maďarský minister Sándor Pintér priblížil, že tento rok zažívajú najväčší nápor nelegálnej migrácie od roku 2105. V krajine zastavili alebo obrátili už 100-tisíc nelegálnych migrantov. Poďakoval sa za 50 policajtov z Rakúska a 38 z Česka, ktorí pomáhajú zabezpečovať vonkajšiu hranicu schengenu. Avizuje nasadenie 4-tisíc pohraničných vojakov na južnú hranicu krajiny. V maďarských väzniciach je už 2-tisíc prevádzačov, ktorí sú už právoplatne odsúdení alebo čakajú na svoj trest.
Rakúsky minister vnútra Gerhard Karner doplnil, že okrem kontroly vonkajšej hranice je dôležité kontrolovať aj vnútorné hranice, ako to robí Rakúsko napríklad na svojej hranici so Slovinskom či Nemecko na hranici s Rakúskom.
Orbán: Migrácia prichádza z východu, hranice sú pod tlakom aj z juhu
Ochrana proti ilegálnej migrácii je čoraz ťažšia, čísla sú znepokojujúce, pričom je tu aj problém vojny, vysokých cien energií a sankcií. Podľa servera infostart.hu to vyhlásil v pondelok v Budapešti predseda maďarskej vlády Viktor Orbán po schôdzke so srbským prezidentom Aleksandrom Vučičom a rakúskym kancelárom Karlom Nehammerom.
Orbán poukázal na migračný tlak z východu, ale zdôraznil, že pod tlakom migrantov sú aj južné hranice. Premiér vyjadril ľútosť nad tým, že politika Európskej únie sa nemení, čo podľa jeho slov prináša hospodársky prepad, ktorý motivuje ilegálnu migráciu.
"Migrácia sa kvalitatívne posunula na vyššiu úroveň. Migranti už používajú strelné zbrane proti sebe aj proti tým, čo strážia hranice. Chránime celú Európu, plníme schengenské záväzky, ale naším cieľom je posunúť obrannú líniu čo najjužnejšie," dodal Orbán s poznámkou, že Srbsku a Severnému Macedónsku Maďarsko aj doposiaľ pomáhalo, teraz však táto spolupráca musí dostať novú dimenziu.
Viktor Orbán a Aleksander Vučič. Foto: TASR/AP
Vučič účastníkov stretnutia ubezpečil, že Srbsko bude spoľahlivým partnerom "maďarských a rakúskych priateľov". Podľa jeho slov sa rokovanie týkalo všetkých dôležitých tém v oblastiach energetiky i financií. "Sme chudobnejšou krajinou než tieto dve (Maďarsko a Rakúsko), nečaká nás ľahká zima ani budúca jar. Ťažká bude aj ďalšia zima," zdôraznil Vučič.
Srbský prezident zároveň vyjadril nádej, že maďarskí a rakúski lídri tlmočia srbský hlas v Bruseli s tým, že koncom roka sa zmenia právne možnosti vstupu Srbska do EÚ.
Podľa slov Nehammera problémy, o ktorých sa rokovalo v Budapešti, sa dotýkajú aj Rakúska. A to aj napriek tomu, že Rakúsko nemá vonkajšie úniové hranice, ktorých by sa týkal problém migrácie. Dodal, že aj Rakúsko poskytuje utečencom ochranu a útočisko. Ocenil rakúske vzťahy s maďarskou políciou a poznamenal, že technickú spoluprácu chce jeho krajina využiť na to, aby bolo možné migrantov vracať priamo cez hranice a aby to isté platilo aj na južných hraniciach Srbska.
Vozidlo s migrantmi narazilo v Maďarsku do dvoch áut
Vozidlo s 12 migrantmi, ktoré riadil srbský vodič, v pondelok ráno nezastavilo policajnej hliadke pri západomaďarskom Szombathelyi a narazilo do služobného auta policajtov, následne aj do vozidla jazdiaceho v protismere. Uviedla to maďarská polícia na svojej internetovej stránke police.hu.
Pri nehode, ktorá sa stala v smere do Kőszegu na štátnej ceste č. 87, nikto neutrpel zranenia. V aute viezol prevádzač občanov Indie a Turecka bez platných dokladov. Migrantov polícia odviedla k dočasným hraničným zábranám.
Občana Srbska zadržala polícia a začala ho stíhať pre podozrenie z trestného činu prevádzačstva a ďalších trestných činov, píše police.hu.
Český minister zahraničných vecí Jan Lipavský rozhodol o predvolaní ruského veľvyslanca Alexandra Zmejevského na ministerstvo zahraničných vecí ČR (MZV ČR) v dôsledku ruskej anexie časti Ukrajiny. Lipavský to uviedol v pondelok na sociálnej sieti Twitter.
Šéf českej diplomacie napísal, že ruského veľvyslanca si predvolal "pre flagrantné porušovanie medzinárodného práva a ilegálnu anexiu území Ukrajiny". Postoj Česka Zmejevskému tlmočil ministrov námestník Jaroslav Kurfürst. "Dali sme jasne najavo, že zločinnú agresiu a nehanebnú krádež území nebudeme tolerovať," dodal šéf českej diplomacie.
Veľvyslancov Ruskej federácie si už predvolali viaceré členské štáty Európskej únie. Ide o súčasť spoločnej reakcie eurobloku, ktorú koordinuje Európska služba pre vonkajšiu činnosť (EEAS).
Ochrana proti ilegálnej migrácii je čoraz ťažšia, čísla sú znepokojujúce, pričom je tu aj problém vojny, vysokých cien energií a sankcií. Podľa servera infostart.hu to vyhlásil v pondelok v Budapešti predseda maďarskej vlády Viktor Orbán po schôdzke so srbským prezidentom Aleksandrom Vučičom a rakúskym kancelárom Karlom Nehammerom.
Orbán poukázal na migračný tlak z východu, ale zdôraznil, že pod tlakom migrantov sú aj južné hranice. Premiér vyjadril ľútosť nad tým, že politika Európskej únie sa nemení, čo podľa jeho slov prináša hospodársky prepad, ktorý motivuje ilegálnu migráciu.
"Migrácia sa kvalitatívne posunula na vyššiu úroveň. Migranti už používajú strelné zbrane proti sebe aj proti tým, čo strážia hranice. Chránime celú Európu, plníme schengenské záväzky, ale naším cieľom je posunúť obrannú líniu čo najjužnejšie," dodal Orbán s poznámkou, že Srbsku a Severnému Macedónsku Maďarsko aj doposiaľ pomáhalo, teraz však táto spolupráca musí dostať novú dimenziu.
Dolná komora ruského parlamentu, Štátna duma, ratifikovala v pondelok jednohlasne zmluvy o vstupe ukrajinskej Doneckej a Luhanskej ľudovej republiky a Chersonskej a Záporožskej oblasti do Ruskej federácie.
"Rozhodnutie bolo prijaté jednohlasne. V Ruskej federácii je teraz 89 subjektov," uviedol predseda Štátnej dumy Viačeslav Volodin na sociálnej sieti Telegram. Zverejnil mapu Ruska, na ktorej sú jeho súčasťou aj spomínané štyri ukrajinské regióny a Krymský polostrov, ktorý Rusko anektovalo ešte v roku 2014. Anexia ani jednej z častí ukrajinského územia nebola medzinárodne uznaná.
Krátko po hlasovaní zagratuloval ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov predstaviteľom štyroch anektovaných ukrajinských regiónov. Uviedol, že si je istý, že zmluvy ratifikuje aj horná komora ruského parlamentu, Rada federácie. Tá má o zmluvách hlasovať v utorok.
Podľa agentúry Reuters sa očakávalo, že Štátna duma a v utorok i Rada federácie jednohlasne schvália zmluvy o pričlenení ukrajinských oblastí, keďže parlament automaticky schvaľuje politiku Kremľa.
České ministerstvo zahraničných vecí (MZV ČR) vyzvalo občanov Českej republiky, ktorí sa nachádzajú v Rusku, aby krajinu opustili. Dôvodom je zhoršenie bezpečnostnej situácie. Rezort zároveň varoval ľudí pred cestou do Ruskej federácie. MZV ČR to uviedlo v pondelok na svojom webe.
"S ohľadom na prebiehajúcu vojenskú inváziu Ruskej federácie na Ukrajinu a možnú hrozbu zhoršenia bezpečnosti v krajine, najmä pre občanov štátov EÚ a NATO, MZV ČR dôrazne varuje pred cestami na územie Ruskej federácie," napísal rezort.
Tým, ktorí sa v krajine rozhodnú aj napriek varovaniu zostať, ministerstvo odporúča dbať na maximálnu opatrnosť, sledovať dôveryhodné médiá a mať pripravený plán opustenia krajiny v prípade núdze. Radí tiež vyhýbať sa miestam, kde sa konajú demonštrácie.
"Na uliciach možno častejšie stretnúť policajné hliadky, ktoré môžu kontrolovať vašu totožnosť, majte svoje doklady vždy so sebou," radí český rezort diplomacie.
Poľský minister zahraničných vecí Zbigniew Rau podpísal diplomatickú nótu určenú Nemecku, v ktorej oficiálne požiadal o reparácie za druhú svetovú vojnu. Šéf poľskej diplomacie to oznámil v pondelok.
"(Diplomatická nóta) vyjadruje stanovisko poľského ministra zahraničných vecí, že strany by mali podniknúť okamžité kroky na trvalé a efektívne… urovnanie otázky dôsledkov agresie a nemeckej okupácie," povedal Rau na tlačovej konferencii.
Otázku reparácií za druhú svetovú vojnu minister nastolí aj počas utorkového stretnutia so svojou nemeckou rezortnou kolegyňou Annalenou Baerbockovou vo Varšave, uviedol v pondelok hovorca poľského ministerstva zahraničných vecí Lukasz Jasina.
Šéf poľskej vládnucej konzervatívnej strany Právo a spravodlivosť (PiS) Jaroslaw Kaczynski v septembri vyčíslil škody, ktoré Poľsku spôsobilo nacistické Nemecko počas druhej svetovej vojny, na 6,2 bilióna zlotých (viac než 1,3 bilióna eur). Nemecko, najväčší obchodný partner Poľska, následne vyhlásilo, že všetky finančné nároky spojené s vojnou boli vyrovnané.
