4. októbra 2022 | 9:05

Minúta | 4. októbra 2022 | 9:05

Úroda kukurice na zrno bude tento rok sotva polovičná

Úroda kukurice na zrno bude tento rok sotva polovičná, o tretinu slabšia bude aj produkcia cukrovej repy. Vyplýva to z tretieho odhadu úrody v roku 2022, zisťovaného k polovici septembra a aktuálne zverejneného Štatistickým úradom (ŠÚ) SR.

Tretí spresnený odhad očakávanej úrody v roku 2022 potvrdil medziročne nižšiu úrodu pri všetkých jesenných plodinách, najmä pre rapídny pokles výnosov z hektára.

Celková produkcia druhej najpestovanejšej plodiny na Slovensku, kukurice na zrno, v roku 2022 bude najnižšia za posledných 15 rokov, približne 740-tisíc ton. Úroda by tak mala dosiahnuť o takmer 54 percent nižšiu hodnotu ako vlani, keď sa na Slovensku urodilo takmer 1,6 milióna ton.

Tretí odhad úrody v roku 2022 potvrdil ešte nižší hektárový výnos, ako odhadovali producenti v auguste, z hektára osiatej plochy by malo byť približne 4,47 tony kukurice. Očakávaný hektárový výnos je o 3,1 tony z hektára (t/ha) nižší ako 5-ročný priemer úrod a o 3,4 tony menší ako pred rokom.

Poľnohospodári súčasne korigovali osiatu plochu, pretože približne 6 percent pôdy, na ktorej bola osiata kukurica na zrno, preradili do kukurice nazeleno a siláž. Celkovo očakávaná zberová plocha tak klesla na 165 500 ha, čo je oproti roku 2021 nižšia výmera o 18,5 percenta.

Nižší celkový objem úrody o viac ako 19 percent sa očakáva aj pri kukurici a jej miešankách nazeleno a siláž (celková úroda by mala dosiahnuť takmer 1,5 milióna ton). Hektárový výnos by mal dosiahnuť necelých 21,8 t/ha, čo je o 6,1 tony menej ako vlani a súčasne o 8,1 tony menej ako päťročný priemer.

(tasr)

4. októbra 2022 | 6:30

Minúta | 4. októbra 2022 | 6:30

Japonsko ostro odsúdilo odpálenie balistickej rakety Severnou Kóreou

Japonsko v utorok ostro odsúdilo vystrelenie severokórejskej balistickej rakety, ktorá zrejme preletela ponad jeho územie. Vyhlásil to japonský premiér Fumio Kišida.

"Predpokladá sa, že ponad našu krajinu preletela balistická strela a spadla do Tichého oceánu. Toto je po nedávnom opakovanom odpaľovaní balistických striel aktom násilia. Ostro to odsudzujeme," povedal Kišida reportérom v Tokiu.

Japonská vláda dodala, že odpálenie rakety, ktoré aktivovalo celonárodný systém varovania J-Alert, si v krajine nevyžiadalo žiadne škody ani zranenia.

Severná Kórea odpálila v utorok už piatu balistickú raketu za uplynulý týždeň. "Zdá sa, že Severná Kórea vystrelila raketu. Prosím, evakuujte sa do budov alebo do podzemia," uviedla v utorok japonská vláda vo výzve vydanej o 7:29 h miestneho času (0:29 h SELČ). Japonská verejnoprávna televízia NHK, ktorá výzvu odvysielala, následne spresnila, že poplach sa vzťahoval na sever a severovýchod krajiny.

Približne o pol hodinu neskôr uviedol úrad japonského premiéra na sociálnej sieti Twitter, že "strela, ktorá sa javila ako severokórejská balistická raketa, zrejme preletela ponad Japonsko".

Japonská pobrežná stráž vzápätí informovala, že raketa už pravdepodobne dopadla do mora a vydala varovanie pre plavidlá.

O vystrelení nešpecifikovanej balistickej rakety Severnou Kóreou smerom na východ informovala v utorok aj juhokórejská armáda, pripomína AFP. Tamojší prezident Jun Sok-jol podľa agentúry Jonhap v súvislosti s odpálením balistickej strely pohrozil "rezolútnou" reakciou. Zároveň spresnil, že "raketa preletela približne 4 000 kilometrov".

KĽDR tak odpálila už piatu raketu za uplynulých niekoľko dní. K prvému odstrelu došlo pred štvrtkovou návštevou americkej viceprezidentky Kamaly Harrisovej v Južnej Kórei, k druhému niekoľko hodín po jej odchode z krajiny.

Južná Kórea, Japonsko a USA následne v piatok zorganizovali trojstranné protiponorkové cvičenia vo Východnom mori. Cvičenie sa uskutočnilo po tom, čo juhokórejskí predstavitelia počas uplynulého víkendu upozornili, že Pchjongjang by sa mohol pripravovať na odpálenie balistickej rakety z ponorky.

(tasr)

4. októbra 2022 | 6:26

Minúta | 4. októbra 2022 | 6:26

Biden oznámil ďalšie sankcie voči Iránu pre násilné zásahy voči demonštrantom

Spojené štáty podniknú súvislosti s násilnými zásahmi iránskych bezpečnostných síl proti mierumilovným protestujúcim proti Iránu ďalšie reštriktívne opatrenia, oznámil v pondelok americký prezident Joe Biden.

"Tento týždeň Spojené štáty uvalia ďalšie sankcie na vykonávateľov násilia proti mierumilovným protestujúcim. Budeme pokračovať v podpore práv Iráncov na slobodné protesty a v pripisovaní zodpovednosti iránskym predstaviteľom," uviedol Biden vo vyhlásení.

Prezident USA zároveň uviedol, že je "hlboko znepokojený správami o silnejúcich násilných zásahoch" voči demonštrantom v Iráne, "medzi ktorými sú študenti a ženy, ktoré požadujú svoje rovnocenné práva a základnú ľudskú dôstojnosť".

"Spojené štáty stoja pri iránskych ženách a všetkých občanoch Iránu, ktorí inšpirujú svet svojou statočnosťou," dodal Biden.

V Iráne už tretím týždňom pokračujú rozsiahle pouličné protesty vyvolané smrťou mladej Kurdky Mahsy Aminiovej po zatknutí iránskou mravnostnou políciou po tom, čo mala údajne porušiť pravidlá obliekania.

Po smrti Aminiovej už uvalila americká vláda sankcie iránskej mravnostnej polícii a vysokopostaveným predstaviteľom tamojšej bezpečnosti, spresňuje DPA.

Biden nenaznačil, aké ďalšie opatrenia voči Iránu zvažuje, pripomína AFP. Na Teherán sú už uvalené zdrvujúce americké ekonomické sankcie, ktoré sú z veľkej časti spojené s iránskym jadrovým programom. Irán trvá na tom, že ho využíva len na civilné účely, medzinárodné spoločenstvo ho však podozrieva, že sa tajne snaží vyrobiť jadrovú zbraň.

Najvyšší iránsky duchovný vodca ajatolláh Alí Chameneí v pondelok vyhlásil, že nepokoje v krajine podnecujú Spojené štáty a Izrael.

(tasr)

3. októbra 2022 | 22:27

Minúta | 3. októbra 2022 | 22:27

Zelenskyj udelil veliteľom pluku Azov rad Zlatej hviezdy a titul Hrdina Ukrajiny

Piatim veliteľom ukrajinského pluku Azov, ktorí bránili oceliarne Azovstaľ a len nedávno sa dostali z ruského zajatia, udelil ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj rad Zlatej hviezdy a titul Hrdina Ukrajiny.

Zelenskyj o tom informoval v pondelok v statuse na sociálnej sieti Facebook a dodal, že vyznamenania im v Turecku odovzdal vedúci prezidentskej kancelárie Andrij Jermak.

Ukrajinská prvá dáma Olena Zelenská zverejnila v pondelok na sociálnych sieťach fotografie, ktoré zaznamenávajú stretnutie piatich veliteľov obrancov mariupolských oceliarní Azovstaľ so svojimi príbuznými.

Šlo o ich prvé stretnutie po mnohých mesiacoch a uskutočnilo sa v Turecku, kde prepustení velitelia pluku Azov musia – v súlade s dohodou a pod ochranou prezidenta Recepa Tayyipa Erdogana – zostať až do konca vojny na Ukrajine.

Výmenu vojnových zajatcov pomohli sprostredkovať Turecko a Saudská Arábia a uskutočnila sa 21. septembra.

Podľa vyhlásenia zverejneného na webe prezidentskej kancelárie Jermak zdôraznil nutnosť dosiahnuť prepustenie všetkých Ukrajincov, ktorí sú v zajatí, väzení, či násilne deportovaní.

,,Ľudia sú na Ukrajine to najcennejšie. A my bojujeme za návrat každého nášho vojaka a každého civilistu,” prízvukoval.

Upozornil aj na dôležitosť prístupnosti rehabilitácie prepustených vojakov, a to fyzickej i psychickej, a na pomoc pri ich návrate k bežnému životu.

Vyzdvihol aj úsilie rodín a priateľov obrancov oceliarní Azovstaľ a mesta Mariupol, ktorí ,,urputne bojovali" za ich návrat zo zajatia, a pokračujú v snahách o prepustenie ďalších zajatcov a väzňov.

Rusko v rámci dohody prepustilo 21. septembra vyše 200 Ukrajincov, ktorí niekoľko mesiacov bránili prístav Mariupol, kým sa na rozkaz Kyjeva nevzdali presile ruských okupantov.

Z ruského zajatia sa podarilo dostať aj desať cudzincov, ktorí sa rozhodli ako dobrovoľníci vydať do napadnutej krajiny a spolu s ukrajinskými vojakmi čeliť ruskej invázii.

Výmenou za svojich oslobodených bojovníkov Kyjev vydal Moskve 55 Rusov, ale aj prokremeľsky orientovaných Ukrajincov vrátane politika Viktora Medvedčuka. Ten je neraz označovaný ako Putinov kmotor, keďže ruský prezident je krstným otcom Medvedčukovej dcéry.

Na Ukrajine bol Medvedčuk obvinený z vlastizrady. V minulosti viedol stranu s názvom Opozičná platforma – Za život, ktorá mala priame väzby na Kremeľ. Ukrajinské úrady ju zakázali.

K spomínanej dlho očakávanej výmene zajatcov došlo 21. septembra – v deň, keď Putin v Rusku vyhlásil tzv. čiastočnú mobilizáciu a muži od 18 do 65 rokov začali dostávať povolávacie rozkazy.

(tasr)

3. októbra 2022 | 21:52

Minúta | 3. októbra 2022 | 21:52

CNN: Ukrajina navrhuje koordinovať s USA ciele svojich útokov, ak dostane ATACMS

Ukrajina požiadala Spojené štáty o dodávku taktických balistických rakiet ATACMS s dosahom 300 kilometrov. Kyjev zároveň navrhuje, že s Washingtonom bude koordinovať použitie týchto rakiet voči konkrétnym cieľom. Uviedla to v pondelok na svojom webe americká televízna spoločnosť CNN, ktorá sa odvolala na viaceré informované zdroje.

CNN konštatuje, že USA by takto dostali faktické "právo veta" nad raketovými útokmi ukrajinskej armády proti Rusku. Ukrajina tak chce presvedčiť administratívu prezidenta Joea Bidena, že poskytnutie tohto typu zbraní nepovedie k úderom na ruské územie. USA sa totiž obávajú, že dodávky zbraní schopných zasiahnuť ruské územie by mohli viesť k eskalácii vojny a k priamemu zatiahnutiu Spojených štátov do konfliktu.

Kyjev podľa nemenovaného ukrajinského predstaviteľa vymenoval konkrétne ciele, ktoré chce na svojom území zasiahnuť a na ktoré nemá so súčasnou vojenskou technikou dosah. Patria medzi ne zásobovacie trasy, letiská, letecké základne a sklady zbraní na južnej a východnej Ukrajine vrátane anektovaného Krymu.

Predstavitelia americkej administratívy sú však presvedčení, že v súčasnosti dodávané rakety do salvových raketometov HIMARS s dosahom 70 kilometrov na plnenie vojenských úloh Ukrajine postačujú.

Rakety ATACMS je možné odpaľovať z platforiem MLRS alebo HIMARS. Vizuálne je odpaľovací systém ATACMS podobný salvovému odpaľovaciemu systému HIMARS, avšak neobsahuje šesť rakiet ako HIMARS, ale iba jednu – s približne štvornásobným dosahom.

Bidenova administratíva minulú stredu oznámila financovanie dodávky ďalších 18 systémov HIMARS pre Ukrajinu, čím sa ich celkový počet zvýši na viac ako tri desiatky.

(tasr)

3. októbra 2022 | 20:43

Minúta | 3. októbra 2022 | 20:43

Nemeckí politici oslávili výročie znovuzjednotenia, vyzývali Nemcov na súdržnosť

Nemeckí politici v pondelok na slávnostných podujatiach v meste Erfurt oslávili 32. výročie znovuzjednotenia krajiny, pričom varovali, že súdržnosť obyvateľov Nemecka nie je možné brať ako samozrejmosť. TASR informuje na základe správ prevzatých z agentúry DPA a ďalších nemeckých médií.

Na oficiálnych ceremóniách v Erfurte v spolkovej krajine Durínsko sa zúčastnili stovky ľudí vrátane nemeckého kancelára Olafa Scholza a prezidenta Franka-Waltera Steinmeiera.

Kancelár Scholz počas svojho prejavu zdôraznil pretrvávajúcu nemeckú podporu Ukrajiny v boji proti ruským inváznym silám. Nemecko sa zasadzuje za to, aby sa v Európe obnovilo mierové usporiadanie, ktoré je ohrozované brutálnou útočnou vojnou Ruska na Ukrajine, uviedol.

Bärbel Basová, predsedníčka dolnej komory nemeckého parlamentu (Bundestag), na podujatí v erfurtskej opere upozornila, že rozdiely medzi bývalým západným a východným Nemeckom stále nevymizli. Spomenula aj stúpajúce protivládne nálady v častiach niekdajšieho komunistického východného Nemecka.

,,To, ako sa k sebe správame, výrazne určuje silu našej krajiny," povedala Basová a vyzvala na riešenie problémov prostredníctvom demokratickej diskusie. Varovala však, že porozumenie a rešpekt nemôžu prekvitať v otrávenej atmosfére, v ktorej spoločenskú súdržnosť podkopávajú nepravdivé informácie a nenávisť.

Durínsky premiér Bodo Ramelow, ktorý aktuálne predsedá hornej komore parlamentu (Spolkovej rade), konštatoval, že súčasné krízy vrátane koronavírusovej pandémie či problémov s dodávkami energií len ukázali to, čo nefungovalo a zdôraznili existujúce rozdiely medzi východným a západným Nemeckom. V tejto súvislosti apeloval na spoluprácu a solidaritu celej krajiny.

Nemecku zagratuloval k dňu znovuzjednotenia aj americký minister zahraničných vecí Antony Blinken. ,,Spojené štáty sú šťastné, že majú takéhoto silného partnera v úsilí hájiť demokraciu, ľudské práva, právny štát a inštitúcie, ktoré už takmer osem desaťročí zaručujú mier a bezpečnosť," povedal.

V Erfurte sa pri príležitosti osláv Dňa nemeckej jednoty od soboty koná aj trojdňový pouličný festival.

V durínskom meste Gera v pondelok podľa údajov polície protestovalo v uliciach okolo 10-tisíc ľudí. Píšťalkami a bubnami demonštrovali proti vládnej politike, inflácii a požadovali zrušenie sankcií voči Rusku. Demonštrácie boli ohlásené na pondelok aj v ďalších východonemeckých mestách, ako napríklad v saskom meste Plauen či v Magdeburgu v Sasku-Anhaltsku.

(tasr)

3. októbra 2022 | 20:20

Minúta | 3. októbra 2022 | 20:20

EÚ a Izrael rokovali na vysokej úrovni prvýkrát po desiatich rokoch

Európska únia a Izrael sa v pondelok prvý raz po desiatich rokoch stretli na rokovaniach na vysokej úrovni, informovala agentúra AP.

Šéf európskej diplomacie Josep Borrell na rokovaní v Bruseli, ktoré sa konalo v hybridnom režime, uvítal nedávne vyjadrenie izraelského premiéra Jaira Lapida týkajúce sa ukončenia konfliktu Izraela s Palestínčanmi.

,,To je to, čo chceme presadzovať aj my: chceme obnovenie politického procesu, ktorý môže viesť k riešeniu (koexistencii) dvoch štátov (izraelského a palestínskeho) a k mieru v regióne," povedal Borrell.

,,Musíme preskúmať, ako to môžeme uviesť do praxe," apeloval a dodal, že "je lepšie si sadnúť a úprimne diskutovať, ako sa vyhýbať akýmkoľvek kontaktom".

Na úvod rokovania však Borrell zdôraznil znepokojenie EÚ z násilností, ktoré daná oblasť Blízkeho východu momentálne zažíva. Poukázal aj to, že Izrael pokračuje v jednostranných krokoch, ako je rozširovanie osád či rozhodnutia v bezpečnostných otázkach.

Agentúra AP pripomenula, že pondelkové rokovanie ,,asociačnej rady" bolo prvým od júla roku 2012.

Izrael a EÚ podpísali dohodu o pridružení upravujúcu ich vzťahy v roku 1995 a pakt nadobudol platnosť v roku 2000. Rozhovory sa mali konať každoročne, ale Izrael zrušil stretnutie plánované v roku 2013, a to pre politiku EÚ proti židovským osadám. Niektoré krajiny EÚ sa odvtedy zdráhajú stretnúť s predstaviteľmi Izraela.

Lapid, ktorý schôdzku sledoval v režime videokonferencie, rokovanie s EÚ privítal a označil ho za dôležitý míľnik v zlepšujúcich sa vzťahoch medzi Izraelom a EÚ. Vyzdvihol pokrok, ktorý vo svojich vzťahoch obe strany dosiahli za uplynulý rok, a zdôraznil, že stále je možné urobiť ,,oveľa viac".

AP poznamenala, že Lapid vykonáva funkciu dočasného premiéra až do volieb, ktoré sa v Izraeli uskutočnia 1. novembra. Podľa AP Lapida v týchto voľbách čaká tvrdý súboj s bývalým predsedom vlády Benjaminom Netanjahuom.

Prieskumy verejnej mienky naznačujú, že aj keď sa Lapidovi podarí zostaviť novú vládu, v budúcom parlamente – podobne ako v tom súčasnom – budú dominovať strany tvrdej línie, ktoré sú proti palestínskej štátnosti.

Palestínsky prezident Mahmúd Abbás vo svojom prejave na Valnom zhromaždení OSN v New Yorku v septembri povedal, že ,,naša dôvera v dosiahnutie mieru založeného na spravodlivosti a medzinárodnom práve klesá v dôsledku izraelskej okupačnej politiky".

Posledné skutočné mierové rozhovory sa skončili v roku 2009 a kritici tvrdia, že rozrastajúce sa židovské osady na Západnom brehu a v iných lokalitách maria akékoľvek nádeje na tzv. dvojštátne riešenie. Abbásom vedená palestínska samospráva dlhodobo odmieta snahy o obnovenie rokovaní s Izraelom.

Palestínčania chcú, aby sa ich budúci štát rozprestieral na celom Západnom brehu a aby zahŕňal aj Izraelom anektovaný východný Jeruzalem a pásmo Gazy, ktoré ovláda palestínska militantná skupina Hamas.

(tasr)

3. októbra 2022 | 19:25

Minúta | 3. októbra 2022 | 19:25

Lengvarský: Nedosiahnutie dohody s lekárskymi odborármi je krajná možnosť

Nedosiahnutie dohody s lekárskymi odborármi je krajná možnosť. Po stretnutí s riaditeľmi štátnych nemocníc to uviedol minister zdravotníctva Vladimír Lengvarský (nominant OĽANO). Výpovede podľa neho podalo okolo dvetisíc lekárov.

,,Myslím si, že je priskoro, aby sme tu hovorili ďalšie plány a riešili krízové scenáre. Zatiaľ pracujeme s myšlienkou a vnímame tak aj prístup odborových funkcionárov, že je tu ochota sa dohodnúť," spresnil. Pracovná povinnosť je podľa neho vylúčená.

Lengvarský skonštatoval, že s lekárskymi odborármi sa plánuje stretnúť v najbližších dňoch. ,,Dialóg bude v najbližšej dobe veľmi intenzívny," podotkol. Číslo výpovedí sa podľa neho stále mení, v niektorých nemocniciach výpovede nepadli.

Riaditeľ Univerzitnej nemocnice Bratislava Alexander Mayer uviedol, že súčasná situácia nie je prejavom nespokojnosti s vedením nemocníc, ale so systémom. ,,Nevznikla však za posledný týždeň ani za posledný rok. Nezmeníme ju mávnutím prútika. Dôležité je o tom veľmi otvorene komunikovať," skonštatoval a dodal, že lekárom rozumie.

Riaditeľka Fakultnej nemocnice s poliklinikou F. D. Roosevelta v Banskej Bystrici Miriam Lapuníková tiež zdôraznila potrebu rokovania. Požiadavky odborárov sú podľa nej legitímne. ,,Jediné, na čo je priestor, je sadnúť si k rokovaciemu stolu a veľmi pragmaticky sa zaoberať všetkými požiadavkami a tým, ako ich splniť," doplnila.

Zdravotná starostlivosť sa podľa riaditeľa Univerzitnej nemocnica Louisa Pasteura Košice Ľuboslava Beňu v súčasnosti poskytuje bez akýchkoľvek zmien. ,,Vytvoril sa priestor, aby sme v priebehu dvoch mesiacov veľmi konštruktívne a pragmaticky vyrokovali všetky veci, ktoré sa týkajú požiadaviek predostrených Lekárskym odborovým združením," dodal.

Lekárske odborové združenie (LOZ) minulý týždeň informovalo, že ku koncu septembra podalo výpoveď najmenej 2 050 lekárov. Lekárski odborári už dlhšie avizovali podanie výpovedí na znak nesúhlasu s aktuálnymi podmienkami v systéme.

(tasr)

3. októbra 2022 | 19:08

Minúta | 3. októbra 2022 | 19:08

Na základni pri Moskve došlo k hromadnej bitke medzi vojakmi

K hromadnej bitke medzi nedávno povolanými záložníkmi a už dlhšie slúžiacimi vojakmi došlo na jednej z ruských vojenských základní pri Moskva. V pondelok o tom informovala agentúra DPA s odvolaním sa na ruský internetový portál Baza.

,,Nových (vojakov) tam neprivítali chlebom a soľou, ale práve naopak: Vojaci, ktorí tam slúžia, žiadali od tých nových ich oblečenie a mobilné telefóny," napísal uvedený server.

Konflikt podľa tohto zdroja eskaloval do hromadnej bitky, pričom prevahu získali noví vojaci. Incident sa skončil tým, že asi 20 "mazákov", ktorí sa pôvodne pokúšali novopríchodzích šikanovať, sa muselo zamknúť v jednej z budov a privolať na pomoc políciu. Situáciu sa podarilo urovnať až po príchode policajtov a obe strany sa rozhodli nepodať trestné oznámenie.

Prebiehajúca mobilizácia – vôbec prvá od druhej svetovej vojny –, ktorú vyhlásil ruský prezident Vladimir Putin 21. septembra, spôsobila medzi obyvateľmi Ruska pobúrenie. Mnoho Rusov je nespokojných s tým, že vojenské úrady posielajú povolávacie rozkazy aj mužom, ktorí nie sú spôsobilí pre vojenskú službu, ako napríklad študenti a chorí či postarší ľudia. Do služby mali byť totiž podľa Putinových sľubov povolávaní iba muži s vojenskými skúsenosťami či s vojenským odborným zameraním. Okrem toho sú často hlásené problémy s chýbajúcim oblečením, vybavením či jedlom pre vojakov.

Chaotická mobilizácia do vojny na Ukrajine okrem toho spôsobila, že z Ruska v snahe vyhnúť sa povolaniu do armády odišli tisíce ľudí.

Ruské úrady medzičasom priznali smrť dvoch mužov povolaných do služby v ruskej armáde v rámci tzv. čiastočnej mobilizácie. Podľa údajov právnika Pavla Čikova zomrelo počas mobilizačnej fázy, a teda ešte pred nasadením do bojov na Ukrajine, už šesť mužov.

(tasr)

3. októbra 2022 | 18:38

Minúta | 3. októbra 2022 | 18:38

Čína pravdepodobne výrazne zvýši na prelome rokov vývoz ropných produktov

Čínske rafinérske firmy pravdepodobne výrazne zvýšia export ropných produktov v závere tohto roka. Rast exportu by okrem toho mal pokračovať aj na začiatku roka 2023. Odhadujú to analytici a zdroje z trhu v reakcii na rozhodnutie vlády zvýšiť vývozné kvóty. TASR o tom informuje na základe správy agentúry Reuters.

Prípadné zvýšenie exportu ropných výrobkov by mohlo podporiť čínsku ekonomiku, ktorá na domácom trhu zaznamenáva útlm. V 2. kvartáli dosiahla čínska ekonomika medziročný rast iba o 0,4 percenta, čo bol najslabší výsledok od poklesu hrubého domáceho produktu (HDP) Číny v 1. kvartáli 2020 po rozšírení nového koronavírusu v krajine. Na porovnanie, v 1. štvrťroku vzrástla čínska ekonomika o 4,8 percenta.

Navyše väčší objem ropných produktov zo strany Číny by mohol pomôcť čiastočne nahradiť dodávky ropy z Ruska, na ktoré začiatkom decembra plánuje Európska únia uvaliť čiastočné embargo. To by mohlo do určitej miery stabilizovať ropné trhy. ,,Zvýšenie vývozu ropných výrobkov z Číny podporí ropné trhy v situácii, keď sa očakáva embargo EÚ na ruské dodávky," povedala Sugandha Sačdevová, viceprezidentka pre komoditný a menový výskum v indickej spoločnosti Religare Broking.

Nové kvóty zahrnujú 13,25 milióna ton produktov ako benzín, nafta a letecké palivo. Okrem toho aj 1,75 milióna ton lodného paliva s nízkym obsahom síry. Spolu s novými kvótami dosiahne celkový tohtoročný objem čínskych vývozných kvót pre benzín, naftu a letecké palivo 37,25 milióna ton. To je rovnaký objem ako v roku 2021.

Analytici zo Citigroup odhadujú, že čínske rafinérie by mohli v mesiacoch november – december mesačný objem exportu zdvojnásobiť na 4 až 5 miliónov ton. Očakáva sa, že najviac sa zvýši export nafty, keďže tento produkt generuje oproti benzínu a leteckému palivu vyšší zisk.

(tasr)

3. októbra 2022 | 18:21

Minúta | 3. októbra 2022 | 18:21

Šéf Macronovho úradu je obvinený z konfliktu záujmov

Blízky spolupracovník francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona bol v pondelok obvinený z konfliktu záujmov. Kauza súvisí s údajnými väzbami obvineného Alexisa Kohlera na taliansku lodnú spoločnosť Mediterranean Shipping Company (MSC).

Uviedla to v pondelok francúzska prokuratúra zodpovedná za odhaľovanie závažnej hospodárskej a finančnej kriminality (PNF).

Kohler pôsobí ako generálny sekretár Elyzejského paláca a vďaka tomuto svojmu postu patrí medzi najvplyvnejších činiteľov vo Francúzsku.

Momentálne je vyšetrovaný a obvinený z konfliktu záujmov, ktorého sa údajne dopustil prostredníctvom profesionálnych a rodinných väzieb na taliansko-švajčiarsku lodnú spoločnosť MSC. Túto firmu riadia bratranci Kohlerovej matky.

Kohlerov právnik v pondelok vo vyhlásení ,,kategoricky poprel akékoľvek pochybenie" svojho mandanta, zatiaľ čo predstaviteľ Macronovho úradu uviedol, že Kohler zostáva vo svojej funkcii.

Mimovládna protikorupčná organizácia Anticor, ktorá svojho času na tento prípad upozornila, žiada Kohlerovu demisiu.

Kauza vypukla ešte v roku 2018, keď organizácia Anticor podala na Kohlera žalobu za nezákonné ovplyvňovanie v súvislosti so zákazkami udelenými spoločnosti MSC v rokoch 2010 a 2011.

(tasr)

3. októbra 2022 | 18:07

Minúta | 3. októbra 2022 | 18:07

Kontroly na česko-slovenskej hranici budú podľa Víta Rakušana pokračovať

Hraničné kontroly na hranici Česka a Slovenska budú podľa českého ministra vnútra Víta Rakušana takmer isto pokračovať aj po desiatich dňoch. Povedal to v pondelok na stretnutí ministrov vnútra Slovenska, Česka, Rakúska a Maďarska v Bratislave. „To, čo zažívame je bezprecedentné. Medziročný nárast migrácie v Českej republike je 1 200 percent, a to som sa nepomýlil o nulu,“ cituje ministra spravodajský portál Novinky.cz.

Česko podľa Rakušana na tieto čísla muselo reagovať a so zrušením kontrol chce počkať, až kým sa nerozbehnú niektoré opatrenia a budú mať výsledky – že čísla budú klesať. Problém nelegálnej migrácie je celoeurópsky a nedá sa riešiť na bilaterálnej úrovni, povedal minister.

Ministri vnútra sa zhodli na tom, že je potrebné chrániť vonkajšie hranice schengenského priestoru. Zhodli sa aj na tom, že je potrebné rokovať s krajinami západného Balkánu, napríklad aj o ich vízovej politike. Diskutovali aj o spoločných postupoch riešenia prevádzačstva a chcú apelovať na Európsku komisiu, aby sa venovala readmisnej – návratovej politike, pretože bez potrebných nástrojov nie je možné riešiť migráciu.

(sita)

3. októbra 2022 | 17:56

Minúta | 3. októbra 2022 | 17:56

Zadržiavaného riaditeľa Záporožskej jadrovej elektrárne prepustili

Generálneho riaditeľa ukrajinskej Záporožskej atómovej elektrárne (ZAES) Ihora Murašova prepustili po tom, ako ho v piatok zadržala ruská vojenská hliadka. Uviedol to v pondelok šéf Medzinárodnej agentúry pre atómovú agentúru (MAAE) Rafael Grossi. TASR správu prevzala z agentúry Reuters.

,,Vítam prepustenie generálneho riaditeľa ukrajinskej jadrovej elektrárne v Záporoží Ihora Murašova. Bolo mi potvrdené, že Murašov sa bezpečne vrátil k svojej rodine," uviedol Grossi na sociálnej sieti Twitter.

Ako uviedla MAAE v sobotu, Rusko ju informovalo, že Murašov bol ,,dočasne zadržaný, aby zodpovedal nejaké otázky". Ukrajinský štátny podnik Enerhoatom, ktorý najväčšiu jadrovú elektráreň v Európe prevádzkuje, vyhlásil, že Murašova zadržali okolo 16.00 h miestneho času, keď sa vracal z elektrárne do priľahlého mesta Enerhodar.

,,Zastavili auto a so zaviazanými očami ho odviezli neznámym smerom. V súčasnosti nemáme nijaké informácie o mieste pobytu Ihora Murašova a jeho osude," uvádzala agentúra vo vyhlásení.

Ukrajinské ministerstvo zahraničných vecí vo svojom vyhlásení obvinilo Rusko z ďalšieho ,,aktu štátneho terorizmu" a vážneho porušenia medzinárodného práva.

Záporožskú jadrovú elektráreň okupujú od marca ruské invázne sily, pracuje tam však ukrajinský personál. Kyjev tvrdí, že Rusi v jej areáli sústredili ťažkú vojenskú techniku. Elektráreň sa viackrát stala terčom ostreľovania, z ktorého sa navzájom obviňovali Rusko a Ukrajina.

Záporožská oblasť je jedným zo štyroch ukrajinských regiónov, ktoré Rusko v piatok oficiálne anektovalo. Kyjev a Západ označili tento krok za nelegitímny a protirečiaci medzinárodnému právu. Neuznali ani takzvané referendá na okupovaných územiach Ukrajiny, ktoré anexii predchádzali.

(tasr)

3. októbra 2022 | 17:47

Minúta | 3. októbra 2022 | 17:47

Maďarský parlament schválil prvý zo zákonov potrebných na vyplatenie fondov EÚ

Poslanci maďarského parlamentu v pondelok schválili prvý zo série návrhov zákonov, ktoré sú potrebné na dosiahnutie dohody Maďarska s Európskou komisiou ohľadne podmienok na vyplácanie eurofondov. Podľa servera Index.hu príslušnú úpravu trestného zákona podporilo 136 poslancov, siedmi boli proti a 14 zákonodarcov sa zdržalo hlasovania, informuje spravodajca TASR.

Maďarský trestný zákon bol tak rozšírený o nový procesný mechanizmus pre prípad závažného trestného činu súvisiaceho s výkonom verejnej moci alebo nakladaním s verejným majetkom, píše server.

Kabinet premiéra Viktora Orbána od júna rokuje s eurokomisiou, aby vyhovel jej požiadavkám a získal pozastavené dotácie. Minister zodpovedný za regionálny rozvoj a eurofondy Tibor Navracsics 18. septembra avizoval prvý balík návrhov novelizovaných zákonov v súlade s požiadavkami EÚ, ktorý vláda predložila parlamentu 19. septembra.

V návrhoch predložených parlamentu vicepremiérom Zsoltom Semjénom a ministerkou spravodlivosti Judit Vargovou sa menia pravidlá vyšetrovania finančných podvodov. Úpravy nariaďujú Národnému úradu pre dane a clá (NAV) súčinnosť pri kontrolách zo strany Európskeho úradu pre boj proti podvodom (OLAF).

EK 18. septembra odporučila znížiť sumu vyplácanú Maďarsku zo spoločného rozpočtu EÚ o približne 7,5 miliardy eur v dôsledku porušovania zásad právneho štátu a nedostatkov v boji proti korupcii.

,,Aj keď Európska komisia aktuálne zmrazila 65 percent eurofondov určených pre Maďarsko, do konca roka Budapešť uzatvorí dohodu s Bruselom a vyplácanie eurofondov bude pokračovať," vyhlásil v septembri Navracsics.

(tasr)

3. októbra 2022 | 17:29

Minúta | 3. októbra 2022 | 17:29

Kyjevské úrady žiadajú občanov, aby sa vrátili k noseniu rúšok

Ukrajinské úrady požiadali v pondelok obyvateľov hlavného mesta Kyjev, aby sa opätovne vrátili k noseniu ochranných rúšok na tvár. Dôvodom je nárast prípadov nákazy novým koronavírusom a tiež skutočnosť, že zdravotníctvo v krajine je značne zdevastované ruskou inváziou, informuje agentúra AFP.

Len za minulý týždeň pribudlo v Kyjeve 2 515 prípadov nákazy koronavírusom, pričom hospitalizovaných bolo s covidom 242 ľudí a ďalších 22 osôb tomuto ochoreniu podľahlo. Uvádza to tamojšie mestské zastupiteľstvo. Kyjevčanov zároveň vyzvalo, aby nosili rúška v prostriedkoch mestskej hromadnej dopravy, vo vzdelávacích inštitúciách a tiež v prevádzkach služieb.

Od 19. do 25. septembra zaznamenali v celej Ukrajine 44 137 nových prípadov nákazy koronavírusom, spomedzi ktorých skončilo v nemocnici 6 667 ľudí a 161 zomrelo, informuje tamojšie ministerstvo zdravotníctva. Námestník ministra zdravotníctva Igor Kuzin hovoril minulý týždeň o ,,náraste" prípadov infekcie, pričom dodal, že ukrajinské zdravotníctvo zažíva pre vojnu ,,každodenné straty".

,,Od začiatku invázie bolo zničených 18 zdravotných zariadení, ktoré prijímali covidových pacientov, ďalších 15 bolo čiastočne zničených a vyše 100 ďalších je násilne okupovaných," povedal.

Dodal, že zavádzanie covidových opatrení bude pomerne ťažké, pretože krajina sa teraz ,,sústreďuje na iného nepriateľa". Najvyššie počty nakazených a obetí covidu sa podľa Kuzina očakávajú práve v týchto dňoch.

Epidemiologické reštrikcie boli na Ukrajine zrušené 24. februára – v deň vypuknutia ruskej invázie – keď tam bolo zavedené stanné právo, pripomína AFP.

Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) koncom augusta informovala, že ukrajinské zdravotníctvo vojna síce ťažko zasiahla, no stále ešte v rámci daných možností funguje. S prichádzajúcou zimou a počas nej však bude podľa WHO ,,skúšané ako nikdy predtým".

(tasr)

3. októbra 2022 | 17:25

Minúta | 3. októbra 2022 | 17:25

Naď chce pokračovať v intenzívnej bilaterálnej spolupráci s USA

Minister obrany SR Jaroslav Naď v pondelok v priestoroch rezortu obrany prijal nového mimoriadneho a splnomocneného veľvyslanca USA v SR Gautama Ranu. Pri tejto príležitosti potvrdil záujem pokračovať v intenzívnej bilaterálnej spolupráci so Spojenými štátmi americkými ako strategickým partnerom Slovenska v oblasti obrany a bezpečnosti. TASR o tom informovala hovorkyňa Ministerstva obrany SR Martina Kovaľ Kakaščíková.

,,Ruská invázia na Ukrajinu a jej vplyv na bezpečnosť celého euroatlantického priestoru predstavuje dramatickú zmenu bezpečnostného prostredia. Agresívne akcie Ruska predstavujú výzvu a hrozbu pre Slovensko a bezpečnosť všetkých spojencov," uviedol Naď. Ako doplnil, zároveň zdôrazňujú potrebu efektívnej medzinárodnej spolupráce pri posilňovaní kolektívnej obrany spojencov, a to aj v oblasti informačnej bezpečnosti.

Súčasťou rokovania bola aj modernizácia infraštruktúry a techniky Ozbrojených síl SR, pri ktorej sú USA taktiež kľúčovým partnerom. Dôkazom toho je podľa slov hovorkyne rezortu obrany nielen obstaranie stíhacích lietadiel F-16 či viacúčelových vrtuľníkov UH-60M Black Hawk a ďalšie projekty, ale aj nedávne poskytnutie grantu v hodnote 200 miliónov dolárov na obstaranie vojenskej techniky.

,,Spojenectvo v rámci Aliancie znamená spoločnú zodpovednosť za bezpečnosť, preto oceňujem, že bilaterálna spolupráca medzi SR a USA v oblasti obrany je dlhodobo na vysokej úrovni, a sme pripravení pokračovať v dobre nastavenom tempe," deklaroval Naď.

(tasr)