Preskočiť na obsah
  |  

Elon Musk predstavil mierový plán pre Ukrajinu: Krym sa má stať súčasťou Ruska, Ukrajina má zostať neutrálna

Americko-kanadsko-juhoafrický miliardár Elon Musk v pondelok na sociálnej sieti Twitter predstavil svoj mierový plán pre Ukrajinu. Ako však komentovala britská stanica Sky News, novinári aj akademici mu vzápätí odporučili, aby radšej ostal pri technológiách a investíciách.

,,Treba opätovne usporiadať voľby (sic!) v anektovaných oblastiach pod dohľadom OSN. Ak to bude vôľa ľudí, Rusko sa odtiaľ stiahne. Krym nech sa oficiálne stane súčasťou Ruska, ako to bolo od roku 1783 (až do chyby Nikitu Chruščova). Je potrebné zabezpečiť zásobovanie Krymu vodou. Ukrajina zostane neutrálna," napísal Musk v pondelok.

https://twitter.com/elonmusk/status/1576998577758666752

Ukrajinský prezidentský poradca Mychajlo Podoľak mu odpovedal, že má lepší návrh: ,,1. Ukrajina oslobodí svoje územia vrátane anektovaného Krymu. 2. Rusko bude demilitarizované a zbavené jadrových zbraní, aby už nemohlo ohrozovať iných. 3. Vojnoví zločinci budú predvedení pred medzinárodný tribunál."

Na Muskov mierový plán zareagoval aj ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj. Na Twitteri v pondelok večer spustil hlasovanie s otázkou: ,,Ktorého Elona Muska máte radšej? – Toho, ktorý podporuje Ukrajinu. – Toho, ktorý podporuje Rusko." Hlasovať je možné do utorka večera.

(tasr)

  |  

EÚ a Izrael rokovali na vysokej úrovni prvýkrát po desiatich rokoch

Európska únia a Izrael sa v pondelok prvý raz po desiatich rokoch stretli na rokovaniach na vysokej úrovni, informovala agentúra AP.

Šéf európskej diplomacie Josep Borrell na rokovaní v Bruseli, ktoré sa konalo v hybridnom režime, uvítal nedávne vyjadrenie izraelského premiéra Jaira Lapida týkajúce sa ukončenia konfliktu  Izraela s Palestínčanmi.

,,To je to, čo chceme presadzovať aj my: chceme obnovenie politického procesu, ktorý môže viesť k riešeniu (koexistencii) dvoch štátov (izraelského a palestínskeho) a k mieru v regióne," povedal Borrell.

,,Musíme preskúmať, ako to môžeme uviesť do praxe," apeloval a dodal, že "je lepšie si sadnúť a úprimne diskutovať, ako sa vyhýbať akýmkoľvek kontaktom".

Na úvod rokovania však Borrell zdôraznil znepokojenie EÚ z násilností, ktoré daná oblasť Blízkeho východu momentálne zažíva. Poukázal aj to, že Izrael pokračuje v jednostranných krokoch, ako je rozširovanie osád či rozhodnutia v bezpečnostných otázkach.

Agentúra AP pripomenula, že pondelkové rokovanie ,,asociačnej rady" bolo prvým od júla roku 2012.

Izrael a EÚ podpísali dohodu o pridružení upravujúcu ich vzťahy v roku 1995 a pakt nadobudol platnosť v roku 2000. Rozhovory sa mali konať každoročne, ale Izrael zrušil stretnutie plánované v roku 2013, a to pre politiku EÚ proti židovským osadám. Niektoré krajiny EÚ sa odvtedy zdráhajú stretnúť s predstaviteľmi Izraela.

Lapid, ktorý schôdzku sledoval v režime videokonferencie, rokovanie s EÚ privítal a označil ho za dôležitý míľnik v zlepšujúcich sa vzťahoch medzi Izraelom a EÚ. Vyzdvihol pokrok, ktorý vo svojich vzťahoch obe strany dosiahli za uplynulý rok, a zdôraznil, že stále je možné urobiť ,,oveľa viac".

AP poznamenala, že Lapid vykonáva funkciu dočasného premiéra až do volieb, ktoré sa v Izraeli uskutočnia 1. novembra. Podľa AP Lapida v týchto voľbách čaká tvrdý súboj s bývalým predsedom vlády Benjaminom Netanjahuom.

Prieskumy verejnej mienky naznačujú, že aj keď sa Lapidovi podarí zostaviť novú vládu, v budúcom parlamente – podobne ako v tom súčasnom – budú dominovať strany tvrdej línie, ktoré sú proti palestínskej štátnosti.

Palestínsky prezident Mahmúd Abbás vo svojom prejave na Valnom zhromaždení OSN v New Yorku v septembri povedal, že ,,naša dôvera v dosiahnutie mieru založeného na spravodlivosti a medzinárodnom práve klesá v dôsledku izraelskej okupačnej politiky".

Posledné skutočné mierové rozhovory sa skončili v roku 2009 a kritici tvrdia, že rozrastajúce sa židovské osady na Západnom brehu a v iných lokalitách maria akékoľvek nádeje na tzv. dvojštátne riešenie. Abbásom vedená palestínska samospráva dlhodobo odmieta snahy o obnovenie rokovaní s Izraelom.

Palestínčania chcú, aby sa ich budúci štát rozprestieral na celom Západnom brehu a aby zahŕňal aj Izraelom anektovaný východný Jeruzalem a pásmo Gazy, ktoré ovláda palestínska militantná skupina Hamas.

(tasr)

  |  

Členstvo Ukrajiny v NATO podporuje rekordných 83 percent Ukrajincov

Z najnovších prieskumov verejnej mienky vyplýva, že pripojenie Ukrajiny k vojenskej aliancii NATO si želá rekordných 83 percent Ukrajincov, informovala v pondelok agentúra Reuters.

Prieskum, ktorý uskutočnila kyjevská agentúra pre prieskum verejnej mienky Rating Group, sa uskutočnil na vzorke 2-tisíc Ukrajincov po oznámení prezidenta Volodymyra Zelenského, že Ukrajina podáva žiadosť o prijatie do NATO, a to v rámci zrýchlenej procedúry.

Podiel tých, ktorí podporujú členstvo v NATO, bol najvyšší, aký bol kedy zaznamenaný v rámci prieskumu na Ukrajine, uviedla agentúra Rating Group.

Proti vstupu Ukrajiny do NATO by hlasovali iba štyri percentá opýtaných a deväť percent respondentov uviedlo, že by nehlasovali.

Kancelária ukrajinského prezidenta v nedeľu uviedla, že podporu vstupu Ukrajiny do Severoatlantickej aliancie vyjadrilo už desať krajín tohto obranného bloku: Česko, Čierna Hora, Estónsko, Kanada, Lotyšsko, Litva, Poľsko, Rumunsko, Severné Macedónsko a Slovensko.

Ukrajinská armáda sa od začiatku ruskej invázie na Ukrajine prezbrojuje, keď od zbraní zo sovietskej éry postupne prechádza na štandardy NATO. Ambície Kyjeva vstúpiť do NATO boli pre Moskvu jednou zo zámienok na februárovú inváziu na Ukrajinu, napísala v nedeľu na svojom webe britská spravodajská stanica Sky News.

(tasr)

  |  

Rusko odvolalo veliteľa Západného vojenského okruhu

Generálplukovníka Žuravľova podľa správy RBC a viacerých ďalších ruských médií teraz nahradí generálporučík Roman Berdnikov. Moskva dosiaľ túto zmenu oficiálne nepotvrdila.

Západný vojenský okruh je jedným z piatich okruhov, z ktorých sa skladajú ruské ozbrojené sily.

Odvolanie Žuravľova nasleduje po značných stratách, ktoré Rusko v septembri utrpelo na severovýchode Ukrajiny a tiež po sobotňajšom ukrajinskom znovudobytí mesta Lyman v Doneckej oblasti, ktoré Rusom slúžilo ako logistický a dopravný uzol.

Ukrajinské prevzatie iniciatívy v sedemmesačnej vojne vyvolalo znepokojenie na strane Kremľa a zriedkavé posmešky ruskej verejnosti na adresu tamojších popredných činiteľov, píše Reuters.

Moskva pred necelými dvoma týždňami nahradila najvyššie postaveného generála zodpovedného za logistiku armády Dmitrija Bulgakova. V auguste zase podľa správy štátnej agentúry RIA Novosti odvolala veliteľa Čiernomorskej flotily, k čomu došlo po sérií lapsusov zahŕňajúcich potopenie vojenskej lode, ako aj stratu ôsmich bojových lietadiel.

(tasr)

  |  

EÚ poskytne Ukrajine päťmiliardovú pôžičku

Európska únia sa v memorande o porozumení zaviazala poskytnúť Ukrajine ďalšiu finančnú pomoc vo výške päť miliárd eur, informovali o tom v pondelok predstavitelia EÚ aj Ukrajiny, píše TASR. Ako poznamenáva agentúra DPA, ide o pôžičky s niekoľkoročnou splatnosťou.

,,Je to ďalšie gesto, ktoré potvrdzuje odhodlanie Európskej únie podporovať Ukrajinu vo víťazstve v tejto vojne a tiež v jej snahách o obnovu a európsku budúcnosť," napísal na sociálnej sieti Twitter ukrajinský premiér Denys Šmyhaľ. Poďakoval sa za to predsedníčke Európskej komisie Ursule von der Leyenovej a lotyšskému podpredsedovi Komisie Valdisovi Dombrovskisovi.

Štátny rozpočet Ukrajiny, vrátane armádneho, od začiatku ruskej invázie koncom februára do veľkej miery financujú západné krajiny. Dombrovskis na Twitteri vysvetlil, že tieto peniaze od Európskej únie by mali ísť na bezprostredné zabezpečenie likvidity ukrajinského štátu a vyplácanie miezd a dôchodkov. Prvá tranža má prísť na Ukrajinu v polovici októbra, ďalšie dve ešte do konca tohto roka.

(tasr)

  |  

Lengvarský: Nedosiahnutie dohody s lekárskymi odborármi je krajná možnosť

Nedosiahnutie dohody s lekárskymi odborármi je krajná možnosť. Po stretnutí s riaditeľmi štátnych nemocníc to uviedol minister zdravotníctva Vladimír Lengvarský (nominant OĽANO). Výpovede podľa neho podalo okolo dvetisíc lekárov.

,,Myslím si, že je priskoro, aby sme tu hovorili ďalšie plány a riešili krízové scenáre. Zatiaľ pracujeme s myšlienkou a vnímame tak aj prístup odborových funkcionárov, že je tu ochota sa dohodnúť," spresnil. Pracovná povinnosť je podľa neho vylúčená.

Lengvarský skonštatoval, že s lekárskymi odborármi sa plánuje stretnúť v najbližších dňoch. ,,Dialóg bude v najbližšej dobe veľmi intenzívny," podotkol. Číslo výpovedí sa podľa neho stále mení, v niektorých nemocniciach výpovede nepadli.

Riaditeľ Univerzitnej nemocnice Bratislava Alexander Mayer uviedol, že súčasná situácia nie je prejavom nespokojnosti s vedením nemocníc, ale so systémom. ,,Nevznikla však za posledný týždeň ani za posledný rok. Nezmeníme ju mávnutím prútika. Dôležité je o tom veľmi otvorene komunikovať," skonštatoval a dodal, že lekárom rozumie.

Riaditeľka Fakultnej nemocnice s poliklinikou F. D. Roosevelta v Banskej Bystrici Miriam Lapuníková tiež zdôraznila potrebu rokovania. Požiadavky odborárov sú podľa nej legitímne. ,,Jediné, na čo je priestor, je sadnúť si k rokovaciemu stolu a veľmi pragmaticky sa zaoberať všetkými požiadavkami a tým, ako ich splniť," doplnila.

Zdravotná starostlivosť sa podľa riaditeľa Univerzitnej nemocnica Louisa Pasteura Košice Ľuboslava Beňu v súčasnosti poskytuje bez akýchkoľvek zmien. ,,Vytvoril sa priestor, aby sme v priebehu dvoch mesiacov veľmi konštruktívne a pragmaticky vyrokovali všetky veci, ktoré sa týkajú požiadaviek predostrených Lekárskym odborovým združením," dodal.

Lekárske odborové združenie (LOZ) minulý týždeň informovalo, že ku koncu septembra podalo výpoveď najmenej 2 050 lekárov. Lekárski odborári už dlhšie avizovali podanie výpovedí na znak nesúhlasu s aktuálnymi podmienkami v systéme.

(tasr)