Súbor 44 mincí vyrazených z čistého zlata a datovaných do siedmeho storočia po Kristovi objavili izraelskí archeológovia na lokalite antického mesta Caesarea Philippi (Kaisareia Filippeia), ktoré sa nachádza na úpätí hory Har Chermon na Golanských výšinách.
Mince ich majiteľ ukryl v stene počas moslimského dobýjania tejto oblasti v roku 635, odhadujú odborníci. Podľa nich tento nález osvetľuje záver byzantskej nadvlády nad daným územím. Byzantská ríša bola východnou polovicou Rímskej ríše a pretrvala viac ako tisíc rokov.
"Môžeme si predstaviť majiteľa, ktorý ukryl svoj majetok pod hrozbou vojny a dúfal, že sa jedného dňa poň vráti. Už vieme, že mal menej šťastia," uviedol vedúci výskumu Joav Lerer.
Niektoré z nájdených mincí boli vydané počas vlády byzantského cisára Fóka (vládol v rokoch 602 – 610), ale väčšina z nich bola vydaná za vlády jeho nasledovníka Hérakleia (vládol 610 – 641), tvrdí Gabriela Bidžovská, expertka na numizmatiku z Izraelského pamiatkového úradu (IAA).
Členské krajiny EÚ (Rada EÚ) odobrili v utorok smernicu, ktorá presadzuje primeranosť zákonom stanovených minimálnych miezd, a jej cieľom je dosiahnuť dôstojné pracovné a životné podmienky zamestnancov v Únii.
Dohodu na smernici v mene českého predsedníctva v Rade EÚ potvrdil podpredseda českej vlády a minister práce a sociálnych vecí Marian Jurečka.
Utorňajšej dohode predchádzalo osem kôl rokovaní medzi vyjednávačmi Rady EÚ a Európskeho parlamentu. Vyjednávači sa v júni dohodli na spoločnej pozícii k smernici, ktorú Európska komisia predložila v októbri 2020.
"V dobe, keď ľudia musia šetriť pre energetickú krízu, je tento zákon posolstvom nádeje. Minimálne mzdy a kolektívne stanovovanie miezd sú silné nástroje, ktoré možno použiť na zabezpečenie toho, aby všetci pracovníci dostávali platy, ktoré im umožňujú slušnú životnú úroveň," uviedol Jurečka v správe pre médiá.
Smernica stanovuje postupy na primeranosť zákonom stanovenej minimálnej mzdy, podporuje kolektívne vyjednávanie o stanovovaní miezd a zlepšuje účinný prístup k ochrane minimálnej mzdy pre tých pracovníkov, ktorí majú podľa vnútroštátneho práva nárok na minimálnu mzdu.
Od členských štátov so zákonnými minimálnymi mzdami sa požaduje, aby zaviedli procedurálny rámec na stanovenie a aktualizáciu týchto minimálnych miezd podľa súboru jasných kritérií. Aktualizácia zákonnej minimálnej mzdy sa bude vykonávať najmenej každé dva roky (každé štyri roky v krajinách, ktoré používajú mechanizmus automatickej indexácie).
Smernica však nepredpisuje konkrétnu úroveň minimálnej mzdy, ktorú musia členské štáty dosiahnuť.
Hromadné výpovede podalo vyše 2100 lekárov z 31 slovenských nemocníc. Lekári pokračujú v podávaní výpovedí aj v utorok a niekde sa k nim pridali aj sestry. Informoval o tom predseda Lekárskeho odborového združenia (LOZ) Peter Visolajský po stretnutí s ministrom zdravotníctva Vladimírom Lengvarským (nominant OĽaNO).
"Najviac zapojené sú najväčšie nemocnice, univerzitné a fakultné. Ale som rád, že sa pridali aj malé nemocnice, zdanlivo nepodstatné, ale pre systém veľmi opodstatnené nemocnice," skonštatoval Visolajský s tým, že situácia je podľa neho vážna. Priznal, že počet výpovedí je nečakane vysoký.
Podľa Visolajského sa odbory s Lengvarským nedohodli ani na utorňajšom stretnutí. Odôvodňuje to tým, že potrebujú vidieť reálne kroky a riešenia, nielen počúvať ústne sľuby, ktorých bolo za posledné roky dosť. Uvedomujú si však, že ide o nadrezortný problém.
"Výpovede sú na stole. Od tejto chvíle preberá zodpovednosť ministerstvo a vláda. Je na nich, aby situáciu riešili," odkázal. Sú však pripravení sadnúť si za rokovací stôl, ak kompetentní prídu s konkrétnymi návrhmi. Niektoré sľuby však vidia ako nereálne.
Poslanci Národnej rady (NR) SR v utorkovom hlasovaní odmietli tri návrhy z dielne nezaradeného poslanca Tomáša Valáška.
V jednom z nich, v návrhu novely Trestného poriadku, chcel poslanec upraviť konanie podľa paragrafu 363, ktorý vyvoláva na slovenskej politickej scéne rozpory.
"Cieľom predkladaného návrhu je obmedziť pôsobnosť generálneho prokurátora, zmenšiť priestor na svojvoľné alebo nedôvodné intervencie generálneho prokurátora SR do vyšetrovania trestnej činnosti a umožniť súdny prieskum jeho rozhodnutí vydaných na základe § 363 Trestného poriadku," uviedol Valášek v dôvodovej správe k návrhu novely Trestného poriadku.
Európska komisia (EK) by mala umožniť Slovensku použiť na riešenie energetickej krízy nevyčerpané eurofondy. Informoval o tom na sociálnej sieti podpredseda vlády a minister financií SR Igor Matovič (OĽaNO).
"Dnes som na rokovaní Ecofinu, všetkých ministrov financií Európskej únie (EÚ), v Luxemburgu a EK práve ústami výkonného podpredsedu Valdisa Dombrovskisa dala na našu žiadosť verejný prísľub, že Komisia urobí kroky, ktoré umožnia Slovensku použiť na riešenie energetickej krízy nevyčerpané eurofondy z obdobia 2014 až 2020," zdôraznil.
Podľa Matoviča je to obrovský úspech Slovenska. "Jediní sme o to žiadali a viac-menej jediným nám táto zmena pomôže. Veľká vďaka patrí premiérovi Eduardovi Hegerovi (OĽaNO) aj za jeho osobnú intervenciu," zdôraznil minister financií.
"Je to mimoriadne veľká vec, ktorá nám umožní domácnosti a firmy na Slovensku previesť cez energetickú krízu so silnou pomocnou rukou štátu. Celková pomoc ľuďom tak dosiahne dokopy rádovo až miliardy eur," dodal Matovič.
Kyjevský magistrát zásobuje evakuačné centrá jódovými tabletkami v rámci prípravy na možný jadrový útok na ukrajinskú metropolu.
Tabletky sú určené pre obyvateľov v oblastiach zasiahnutých radiáciou v prípade evakuácie, uviedol magistrát vo vyhlásení. Jódové tabletky pomáhajú chrániť štítnu žľazu pred účinkom rádioaktívneho jódu, ak sa užijú krátko pred alebo bezprostredne po ožiarení, vysvetľuje AP.
Ruský prezident Vladimír Putin nedávno vyhlásil, že na ochranu ruského územia – vrátane štyroch anektovaných ukrajinských oblastí – je odhodlaný použiť "všetky dostupné prostriedky". Podpredseda Rady bezpečnosti Ruskej federácie Dmitrij Medvedev v nadväznosti na tieto vyjadrenia otvorene hovoril o možnom použití strategických jadrových zbraní na ochranu krajiny.
Švédska pobrežná stráž uzavrela oblasť v okolí minulotýždňových únikov na potrubiach plynovodu Severný tok (Nord Stream) v Baltskom mori.
Urobila tak na príkaz prokuratúry pre potreby vyšetrovania týchto poškodení. Informuje o tom správa agentúry AP a správa nemeckého denníka Frankfurter Allgemeine Zeitung (FAZ).
Zákaz plavby a kotvenia platí v okruhu 9,26 kilometra (päť námorných míľ) v okolí únikov, píše FAZ s odvolaním sa na pondelkové vyjadrenie švédskej pobrežnej stráže. Okrem toho tam do odvolania nie je povolený ani rybolov či prieskum morského dna.
Prokurátor Mats Ljungqvist v pondelok uviedol, že prebiehajúce vyšetrovanie je zatiaľ v úvodnom štádiu, a preto nie je ešte schopný poskytnúť podrobnejšie informácie.
Minulotýždňové podmorské výbuchy vážne poškodili potrubia plynovodov Nord Stream 1 a 2 v Baltskom mori neďaleko Dánska a Švédska. Zároveň došlo k výraznému úniku metánu do ovzdušia.
Poslanci parlamentu neodvolali lídra OĽaNO a ministra financií Igora Matoviča z jeho funkcie. Za jeho odvolanie hlasovalo 73 zo 124 prítomných poslancov
Na vyslovenie nedôvery členovi vlády je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny všetkých poslancov.
Proti boli poslanci OĽaNO, desať z nich však bolo neprítomných. Všetci zo Smeru-SD hlasovali za odvolanie Matoviča, rovnako ako poslanci SaS okrem Martina Klusa, ktorý nebol prítomný. Poslanci zo Sme rodina boli buď proti, zdržali sa alebo sa nezaprezentovali.
Za vyslovenie nedôvery ministrovi financií hlasovali aj nezaradení poslanci pôsobiaci v mimoparlamentnom Hlase-SD, Republike, ale aj poslanci z ĽSNS, rovnako ako nezaradení Miroslav Kollár a Tomáš Valášek. Neprezentovali sa nezaradení Štefan Kuffa, Filip Kuffa, Tomáš Taraba, ale ani Katarína Hatráková a poslanci zo Za ľudí.
Mimoriadnu schôdzu iniciovala SaS, návrh na vyslovenie nedôvery podpísalo 32 poslancov. Okrem SaS ho podporili nezaradení Miroslav Kollár a Tomáš Valášek aj deväť poslancov z mimoparlamentného Hlasu-SD.
ODVOLÁVANIE IGORA MATOVIČA Z FUNKCIE MINISTRA FINANCIÍ SLEDUJEME ONLINE
17:28 Kollár: Voľby by boli najskôr o pol roka, krajinu nemožno uvrhnúť do chaosu
Predčasné voľby by mohli byť najskôr o pol roka, krajinu nemôžeme uvrhnúť do chaosu. Vyhlásil to predseda Národnej rady SR a šéf Sme rodina Boris Kollár. Hnutie podľa jeho slov nedrží vo funkcii ministra financií Igora Matoviča (OĽaNO), ale súčasnú menšinovú vládu. Podporovať ju bude dovtedy, kým bude schopná presadzovať návrhy na pomoc ľuďom.
"Táto vláda je v menšine len vďaka Richardovi Sulíkovi (SaS), ktorý si postavil hlavu, a vďaka jeho náprotivku Igorovi Matovičovi. My sme sa ocitli niekde, kde sme sa nechceli ocitnúť," povedal Kollár s tým, že Sme rodina bolo za zachovanie štvorkoalície.
Podotkol, že aktuálne sa treba sústrediť na pomoc ľuďom a presadenie dobrých návrhov. Ak by koaliční partneri takto nechceli postupovať, preferuje dohodu o predčasných voľbách naprieč politickým spektrom. Upozornil však, že tieto by mohli byť vzhľadom na lehoty najskôr o pol roka. "Nemôžeme nechať krajinu uvrhnúť do chaosu a hospodárskeho úpadku," zdôraznil. Ak by došlo k dohode na predčasných voľbách, Kollár by požadoval od opozičných strán, aby jasne hlasovali počas celých šiestich mesiacov so súčasnou koalíciou a podporovali pomoc ľuďom.
16:04 Smer je pripravený rokovať o predčasných voľbách s celou opozíciou vrátane tarabovcov
Predčasné parlamentné voľby sú pod dnešnom hlasovaní v Národnej rade SR o ministrovi financií Igorovi Matovičovi (OĽaNO) podľa predsedu Smeru-SD Roberta Fica nevyhnutnosťou.
„Smer-SD berie na vedomie vytriezvenie SaS, ktorá dnes oznámila pripravenosť rokovať o predčasných voľbách. Smer je pripravený na okamžité rokovanie s celou opozíciou včítane poslancov okolo pána Tarabu, a to aj dnes večer,“ vyhlásil Fico. Na októbrovej schôdzi parlamentu je podľa neho potrebné schváliť zmenu ústavy, ktorá umožní skrátiť volebné obdobie prijatím ústavného zákona. Takýto ústavný zákon by bol následne predložený a schválený a predčasné voľby by sa mohli konať na jar 2023.
Strana Smer je podľa Fica pripravená aj na predloženie návrhu na vyslovenie nedôvery premiérovi Eduardovi Hegerovi, čo by znamenalo nedôveru celej vláde.
14:55 Premiér apeluje na odhodenie politických tričiek v parlamente a pomoc ľuďom
Ochrániť Slovensko pred následkami energetickej krízy je najvyššia priorita. Vyhlásil to premiér Eduard Heger (OĽaNO) na sociálnej sieti po tom, ako sa Národnej rade SR nepodarilo odvolať z funkcie ministra financií Igora Matoviča (OĽANO). Poďakoval sa poslancom, ktorí ministra vo funkcii podržali. Apeloval pritom na odhodenie politických tričiek, aby mohol parlament prijímať opatrenia na pomoc občanom a ochranu ekonomiky.
"V týchto časoch je pre nás maximálne dôležité, aby sme mohli celé naše úsilie vložiť do riešení energetickej krízy a prijímať opatrenia, ktoré pomôžu našim občanom a ochránia slovenskú ekonomiku. Môžeme tak pokračovať v odložení politických tričiek v parlamente, lebo rovnako ako počas pandémie, aj teraz ide o oveľa vyššie záujmy, ako sú politické spory," uviedol premiér.
Eduard Heger. Foto: TASR/Jakub Kotian
Predseda poslaneckého klubu OĽaNO Michal Šipoš je rád, že sa nepodarilo Matoviča odvolať. "Aj u nás v klube máme kolegov, ktorí neprišli na hlasovanie. Je to dôkaz toho, že klub je slobodný, poslanci majú svoj názor," poznamenal. Podstatné preňho je, že nikto z OĽaNO nehlasoval za vyslovenie nedôvery. Odmieta, že by mali nejakú dohodu s nezaradenými poslancami okolo Tomáša Tarabu, ktorí rovnako nehlasovali za odvolanie Matoviča a v utorok im prešlo niekoľko návrhov. Šipoš pripomenul, že schválili aj iné opozičné návrhy, aj body SaS. Liberálov označil za najbližších partnerov z opozície.
Premiér Heger poznamenal, že poslanci OĽaNO nie sú ovce. Hovorí o pluralite názorov a hĺbkovej diskusii v súvislosti s platformou v rámci klubu, ktorá avizovala výhrady voči Matovičovi a nezúčastnila sa na hlasovaní. Diskusia s Matovičom je podľa neho veľmi otvorená a konštruktívna. Od SaS očakával, že bude konštruktívnou a odbornou opozíciou, keďže to avizovala. Je mu ľúto, že zmenila postoj. Premiér podčiarkol, že prioritou najbližších mesiacov nie sú predčasné voľby, ale riešenie energetickej krízy. Reagoval tak na vyjadrenia SaS o otvorenosti diskusii o predčasných voľbách.
Za vyslovenie nedôvery Matovičovi hlasovalo v utorok 73 zo 124 prítomných poslancov. Na jeho odvolanie bol potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny všetkých poslancov, teda 76.
14:02 Šeliga poprel spoluprácu koalície s Tarabom
Poslanec Juraj Šeliga (Za ľudí) poprel spoluprácu vládnej koalície s poslancom Tomášom Tarabom a ďalšími poslancami združenými v mimoparlamentnej strane Život - národná strana. Koaličný poslanec to povedal po hlasovaní o odvolávaní ministra financií Igora Matoviča (OĽaNO). Priznal, že sa na to pýtal premiéra Eduarda Hegera (OĽaNO).
Šeligovi je ľúto, že sa ukázalo, že strana Sloboda a Solidarita (SaS) je za predčasné voľby. Celé to podľa neho bolo len barličkou na definitívne povalenie vlády. Dodal, že strana SaS sa očividne nikdy nechcela vrátiť do vlády. Pripustil však, že Matovičove výroky sú problematické, no nechce, aby sa Matovičom prekrylo všetko dobré, čo robí súčasná vláda. Zákony chcú podľa Šeligu presadzovať rokovaním, a to aj so stranou SaS.
Šeliga teda odmieta snahy o predčasné voľby a vystríha pred nebezpečenstvom, ktoré podľa neho môžu priniesť: "SaS má zrejme plán, že chce predčasné voľby čo najskôr, ja sa na tom podieľať nebudem. Nebudem za ne hlasovať, pretože si myslím, že takéto voľby na Slovensku nikdy nedopadli dobre. Je pre mňa nepochopiteľné, že len kvôli jednej osobe chcú doslova povaliť tretiu vládu. Ako keby si nepamätali rok 2011, keď padla Radičovej vláda a potom boli v roku 2012 boli voľby, ako to dopadlo. Nerozumiem kolegom z SaS, že sa nepoučili.."
13:43 Poslanec Taraba i jeho skupina poslancov podporujú súčasnú vládu, tvrdí Pellegrini
Poslanec Taraba i jeho skupina poslancov podporujú súčasnú vládu. Predseda strany Hlas-SD Peter Pellegrini to povedal na tlačovej besede po odvolávaní ministra financií Igora Matoviča (OĽaNO). Povedal, že to boli práve ich hlasy, ktoré chýbali na odvolanie šéfa rezortu financií. Pellegrini označil tarabovcov za zodpovedných za neúspech pri odvolávaní Matoviča a poukázal na rozpor v tom, že nehlasovali za odvolanie konkrétneho ministra, no majú v pláne iniciovať odvolávanie celej vlády. Je tiež zvedavý, ako sa strana Sloboda a solidarita (SaS) postaví k zmene ústavy v otázke predčasných volieb prostredníctvom referenda. Doplnil, že ho teší, že sa SaS stala súčasťou opozície, no rozhodujúce budú konkrétne činy, nie slová.
Hlas-SD podporí rokovania o predčasných voľbách. V tomto smere ale Pellegrini za rozhodujúci označil postoj predsedu parlamentu Borisa Kollára (Sme rodina), ktorý spolu so svojou stranou podľa neho umožňuje Igorovi Matovičovi vládnuť. Dodal, že Kollár definitívnym prechodom SaS do opozície preberá zodpovednosť za udržiavanie Matoviča pri moci. Pellegrini tiež deklaroval ochotu podpísať sa pod akékoľvek odvolávanie ministra vlády, no dodal, že Smer-SD i poslanec Taraba ich v tomto smere obchádzajú.
Voličstvo vyzval na hojnú účasť v komunálnych voľbách i odmietnutie kandidátov OĽaNO, aby takto dali najavo svoju nevôľu.
12:00 Matovič reaguje na sociálnej sieti: Ročník 73 mám rád
Na svoje zotrvanie vo funkcii reagoval na sociálnej sieti aj Igor Matovič: "V momente odvolávania na Slovensku získať na rokovaní všetkých ministrov financií v Luxemburgu pre Slovensko miliardy eur z nevyčerpaných eurofondov na pomoc ľuďom a riešenie energetickej krízy, je celkom slušný prostredník krvavým očiam pomstychtivej SaS.
Minister ďalej v statuje nazvanom "Ročník 73 mám rád", píše, že spolčiť sa s mafiou zo Smeru, HlasoSmeru a fašistom Mazurekom, je zase meganázorným ukazovákom, že Richard Sulík je schopný spolčiť sa po voľbách aj s diablom či povaliť aj štvrtú protikorupčnú vládu, ak by, božechráň, bol jej súčasťou.
11:40 Matovič ustál odvolávanie, zostáva vo funkcii ministra financií
Minister financií Igor Matovič (OĽaNO) zostáva vo funkcii. Plénum Národnej rady SR ho v utorok neodvolalo. Za vyslovenie nedôvery hlasovalo 73 zo 124 prítomných poslancov, proti bolo 45 poslancov a 5 zákonodarcov sa hlasovania zdržalo. Na vyslovenie nedôvery členovi vlády je pritom potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny všetkých poslancov, teda 76 hlasov.
Proti boli poslanci OĽaNO, desať z nich však bolo neprítomných. Všetci zo Smeru-SD hlasovali za odvolanie Matoviča, rovnako ako poslanci SaS okrem Martina Klusa, ktorý nebol prítomný. Poslanci zo Sme rodina boli buď proti, zdržali sa alebo sa nezaprezentovali.
Za vyslovenie nedôvery ministrovi financií hlasovali aj nezaradení poslanci pôsobiaci v Hlase-SD, Republike, ale aj poslanci z ĽSNS, rovnako ako nezaradení Miroslav Kollár a Tomáš Valášek. Nezaprezentovali sa nezaradení Štefan Kuffa, Filip Kuffa, Tomáš Taraba, ale ani Katarína Hatráková a poslanci zo Za ľudí.
Nezaradení poslanci NRSR Štefan Kuffa, Tomáš Taraba a Filip Kuffa. Foto: TASR/Jaroslav Novák
Mimoriadnu schôdzu iniciovala SaS, návrh na vyslovenie nedôvery podpísalo 32 poslancov. Okrem SaS ho podporili nezaradení Miroslav Kollár a Tomáš Valášek i deväť poslancov z Hlasu.
"Svoje povinnosti Matovič neplní v záujme občanov. Spôsobom výkonu funkcie ministra financií porušuje ústavu a zákony a podkopáva vieru občianskej spoločnosti v čestný a zodpovedný výkon funkcie," argumentujú liberáli s tým, že svojimi nápadmi a návrhmi ruinuje verejné financie a svojím prístupom sťažuje činnosť vlády.
11:29 Strana Za ľudí sa nezúčastní na odvolávaní Matoviča
Strana Za ľudí sa nezúčastní na odvolávaní Igora Matoviča z postu ministra financií. Informoval o tom Juraj Šeliga (Za ľudí) na svojom facebookovom profile. „Táto vláda má pre mňa väčšiu hodnotu ako osoba ministra financií. Ak niekto tvrdí, že odvolanie predsedu najsilnejšej politickej strany koaličnými poslancami posilní stabilitu vlády a poslaneckého klubu OĽaNO, tak opak je pravdou,“ napísal Šeliga.
Ako ďalej dodal, nevie sa postaviť do jedného radu s Ficom, Mazurekom a spol. a prispieť tak k pádu vlády. Pokračovanie prodemokratickej vlády s jasnou prozápadnou politickou orientáciou, ktorá sa bráni ruskej agresii, je pre neho viac, ako odvolávanie predsedu OĽaNO. Verí, že všetci rozumní ľudia okrem rečí Igora Matoviča vidia aj výsledky a hodnotu tejto vlády. „Rovnako verím, že každý rozumný človek vidí rozdiel medzi Robertom Ficom a Igorom Matovičom. Ja ten rozdiel vidím, a preto nebudem pomáhať predčasným voľbám,“ skonštatoval Šeliga.
17:06 Štvrtkové rokovanie pléna NR SR sa skončilo, hlasovať sa bude až v utorok
Štvrtkové rokovanie parlamentu sa skončilo skôr ako zvyčajne. Poslanci sa opäť zídu v piatok (30. 9.) od 9.00 h, no v tento deň sa už hlasovať nebude. Najbližšie tak poslancov čaká hlasovanie v utorok (4. 10.).
Rokovací deň zvyčajne končí o 19.00 h, predseda NR SR Boris Kollár (Sme rodina) ukončil schôdzu o vyše dve hodiny skôr. Dohodlo sa na tom poslanecké grémium, ktoré zasadlo po náhlom kolapse poslanca Jána Kerekrétiho (OĽaNO). Kollár mu zaželal, aby sa zo zdravotných ťažkostí čoskoro dostal.
Poslanci mali vo štvrtok popoludní hlasovať o návrhu na odvolanie lídra OĽaNO Igora Matoviča z funkcie ministra financií. Po ukončení debaty k odvolávaniu sa vrátili k riadnej 72. schôdzi. Venovali sa vládnym návrhom na skrátené legislatívne konanie, týkajúcim sa úpravy štátneho rozpočtu a 13. dôchodku.
Ján Kerekréti (OĽaNO). Foto: TASR/Michal Svítok
15:19 Rozpravu k odvolávaniu Matoviča ukončili, hlasovať sa bude o 17.00 h
Poslanci Národnej rady SR vo štvrtok ukončili diskusiu o návrhu na odvolanie Igora Matoviča (OĽaNO) z funkcie ministra financií. Hlasovať sa o tom bude o 17.00 h. V rozprave vystúpili štyria poslanci prihlásení písomne a štyria rečníci, ktorí sa prihlásili ústne. Matovič vystúpil v úvode aj v závere mimoriadnej schôdze. Jeho záverečné vystúpenie trvalo viac ako dve hodiny.
Šéf rezortu financií vo štvrtok vyhlásil, že rešpektuje koaličných partnerov aj premiéra a v prípade, že ho parlament odvolá, SaS dostane ponuku na návrat do vlády. Zdôraznil, že to bude proti jeho vôli, ale nebude to vetovať. "Ak by som mal konať podľa vlastného rozhodnutia, v živote by som takúto stranu s takýmto predsedom nevolal späť do koalície," dodal s tým, že SaS je podľa neho "škodná v politike".
Predsedníčka poslaneckého klubu SaS Anna Zemanová v závere diskusie skonštatovala, že Matovičove skutky počas výkonu jeho funkcie hovoria jasne, kto škodí Slovensku. Tvrdí, že neprijal ani najmenšiu sebareflexiu, pričom takýto človek podľa jej slov "ovláda premiéra aj ministrov". "Igor Matovič sa nechal skorumpovať vlastnou dokonalosťou a mocou," vyhlásila. Apelovala na poslancov a ministrov za OĽaNO, aby si otvorili oči a netvárili sa, že je všetko v poriadku. Zároveň vyzvala všetkých poslancov, aby sa rozhodli správne. Pri hlasovaní o návrhu na odvolanie Matoviča sa podľa nej ukáže, kto je nová koalícia.
13:53 Taraba chce od SaS podporu predčasných volieb, inak nepríde na hlasovanie
Poslanec Tomáš Taraba (nezaradený) sa nezúčastní na hlasovaní o návrhu na odvolanie Igora Matoviča (OĽaNO) z funkcie ministra financií, pokiaľ šéf SaS Richard Sulík do 17.00 h verejne nepovie, že dodá hlasy na predčasné voľby. Taraba to uviedol na sociálnej sieti.
"Hlasovať za zotrvanie Matoviča nebudem ani ja a ani jeden z mojich kolegov zo strany Život, pretože si nezaslúži byť ministrom financií," ozrejmil Taraba. V jeho strane pôsobia ešte poslanci Štefan Kuffa i Filip Kuffa (obaja nezaradení).
Matovič tvrdí, že pokiaľ ho parlament odvolá, SaS dostane ponuku na návrat do vlády. Taraba na to reagoval, že ani predstavitelia SaS si nezaslúžia vrátiť sa do vlády. "Takže nebudeme asistovať ani Matovičovi, ani Sulíkovi," napísal.
Požiadavka na predčasné voľby je podľa Tarabu jediné riešenie. "A na to nám chýbajú hlasy SaS. Takže ponuka je jasná a ak jej Sulík nevyhovie, je jasné, že má na odvolanie dosť hlasov, alebo odvolávanie nemyslí vážne," skonštatoval.
11:22 Matovič: Ak ma odvolajú, SaS dostane ponuku vrátiť sa, aj keď je to proti mojej vôli
V prípade odvolania šéfa hnutia OĽaNO Igora Matoviča z postu ministra financií dostane strana Sloboda a Solidarita (SaS) ponuku vrátiť sa naspäť do koalície. Vyhlásil to dnes Matovič počas svojho vystúpenia v parlamente na mimoriadnej schôdzi, na ktorej poslanci rokujú o návrhu skupiny 32 poslancov na jeho odvolanie. „Keď ma odvoláte, tak Sulík tú ponuku na návrat dostane. Ja to nebudem vetovať, nebudem sa hádzať o zem, nebudem si ako Riško kresliť červené čiary, dávať ultimáta a vydierať,“ vyhlásil Matovič.
Zároveň zdôraznil, že tak urobí preto, že si váži ľudí v OĽaNO aj ostatné strany v koalície, aj keď to určite nebude v súlade s jeho cítením. Je presvedčený, že SaS po troch povaleniach vlády do politiky nepatrí, „je to škodná v politike a vždy pokazí to, že tu konečne máme šancu žiť bez mafie pri moci“. Túto „horkú pilulku“ podľa vlastných slov prehltne v záujme toho, aby sa k moci nedostali mafiáni a fašisti, skonštatoval.
Byť so Sulíkom v jednej koalícii bolo podľa Matoviča „strašné“. Tvrdí, že po odchode šéfa liberálov z vlády prebiehajú koaličné rady aj rokovania vlády SR hladko a bez hádok, lebo tam nie je človek, ktorý si „v kuse dáva ultimáta, vydiera a vyhráža sa a podporí návrh z programového vyhlásenia vlády len vtedy, keď to za niečo iné zobchoduje“.
Politika ministerstva hospodárstva sa za ministrovania Richarda Sulíka (SaS) robila podľa Matoviča v reštaurácii Kogo na Hviezdoslavovom námestí v Bratislave a v Dubaji. Hovoril aj o tom, že Sulík sa ako predseda NR SR stretával s Marianom Kočnerom na trinástich raňajkách a vynášal mu informácie z voľby generálneho prokurátora. „V čí prospech konal, keď vynášal informácie dnes už odsúdenému mafiánovi? V kritickej chvíli života vlády Ivety Radičovej preukázal, že mu nešlo o ochranu demokracie alebo boj proti korupcii, ale len o záujem vlastný a zrejme aj niekoho iného,“ povedal minister financií.
Nevyhol sa ani kritike na adresu poslankyne Jany Bittó Cigánikovej (SaS), o ktorej povedal, že „ani po tom forhende, ktorý vyfasovala, nijako to nepomohlo k tomu, aby bola schopná absorbovať do svojej hlavy pravdu,“ pričom narážal na jej fyzickú potýčku s poslankyňou Romanou Tabák (klub Sme rodina).
09:20 Plénum pokračuje vo štvrtok v rozprave o odvolávaní Matoviča z funkcie ministra
Plénum Národnej rady SR vo štvrtok ráno pokračuje v rozprave k návrhu na odvolanie ministra financií Igora Matoviča (OĽaNO). Prihlásený je ešte jeden rečník ústne, hlasovať by sa tak o tomto návrhu mohlo už o 11.00 h. Mimoriadnu schôdzu iniciovala SaS, pričom návrh na vyslovenie nedôvery podpísalo 32 poslancov. Okrem SaS ho podporili nezaradení Miroslav Kollár a Tomáš Valášek aj deväť poslancov z mimoparlamentného Hlasu-SD.
"Svoje povinnosti Matovič neplní v záujme občanov. Spôsobom výkonu funkcie ministra financií porušuje ústavu a zákony a podkopáva vieru občianskej spoločnosti v čestný a zodpovedný výkon funkcie," argumentujú liberáli s tým, že svojimi nápadmi a návrhmi ruinuje verejné financie a svojím prístupom sťažuje činnosť vlády.
Po schôdzi k návrhu na vyslovenie nedôvery Matovičovi má vo štvrtok pokračovať riadna schôdza skrátenými legislatívnymi konaniami.
STREDA
19:05 Rozprava o Matovičovi sa skončila, hlasovanie bude vo štvrtok
Dnešná rozprava o odvolávaní ministra financií sa skončila, pokračovať bude v štvrtok, keď by mali poslanci o jeho zotrvaní vo funkcii aj hlasovať.
18:26 Pellegrini: Matoviča treba odvolať, aby nemohol ďalej škodiť Slovensku
Lídra OĽaNO Igora Matoviča treba odvolať z funkcie ministra financií, aby nemohol ďalej škodiť Slovensku, povedal líder mimoparlamentného Hlasu-SD Peter Pellegrini. Zdôraznil, že poslanci pôsobiaci v Hlase-SD návrh podporia.
Pellegrini poznamenal, že zákony v parlamente prechádzajú aj napriek odchodu SaS z vlády. "Jeho odvolanie by bolo prvou väčšou dierou do ich loďky," povedal o Matovičovi. Poslanci okolo Pellegriniho sa podpísali pod návrh SaS na odvolanie Matoviča, pretože si myslia, že je najväčším zlom slovenskej politiky.
Matovič používa podľa Pellegriniho lži, urážky, manipulácie i nadávky a nič sa na jeho správaní nezmení. "Dostal šancu, možno bol prekvapený, keď vyhral voľby, a už vtedy som hovoril, že sa stal premiérom za trest," pripomenul a dodal, že Matovič vo funkcii zlyhal.
18:08 Suja: Chceli od nás podporu pre Matoviča, odmietli sme ich
Poslanec strany Republika Miroslav Suja v pléne povedal, že sa ich niekto snažil osloviť, aby podporili Igora Matoviča. „Aj za nami boli, aby sme podporili Igora Matoviča. Poslali sme ich kade ľahšie,“ povedal v sále.
17:50 Matovič odišiel z rozpravy o vlastnom odvolávaní
Igor Matovič už nie je prítomný v parlamente počas rozpravy o jeho odvolávaní. Denník N upozornil na to, že v minulosti rovnaké správanie členom vlády sám vyčítal. Konkrétne v roku 2018 ministerke pôdohospodárstva Gabriele Matečnej za SNS.
17:25 Matovič odmieta dôvody na odvolanie, SaS vyzýva na odloženie nenávisti
Rozhodnutia vlády sú kolektívne a ak SaS niečo kritizuje, kritizuje aj seba. Vyhlásil to líder OĽaNO a minister financií Igor Matovič v parlamente počas diskusie k návrhu na jeho odvolanie. Zdôvodnenie návrhu označil za "znôšku výmyslov, manipulácií a fabulácií". Bol by rád, keby sa liberáli vrátili do koalície, zrušili svoje červené čiary a uznali si chybu. Hovorí o osobnej nenávisti z ich strany.
"Ani jedno rozhodnutie vlády, ani jeden zákon neboli bez vášho súhlasu a keď ste aj s niečím nesúhlasili, napríklad rodinný balíček, povedali ste, že ho nepodporujete, ale nemáte nič proti tomu, že ho presadíme s opozíciou, a nebudete ho vetovať," skonštatoval Matovič. Na balíčku podľa neho postavila SaS celú krízu a argumenty. Pýta sa, prečo strana odborníkov v koalícii súhlasila s neodbornými riešeniami z jeho strany, ktoré teraz kritizuje.
Vyzval SaS, aby špecifikovala, v čom koná v neprospech občanov. Ak liberáli tvrdia, že porušuje ústavu a zákony, mali by podľa neho podať trestné oznámenie. Odmieta, že by rezort financií pod jeho vedením zlyhal, argumentuje menším deficitom než pred tromi rokmi.
17:20 Richard Sulík v pléne hovorí, že mafia, o ktorej hovorí Matovič, je už pri moci a len vďaka nemu
„Tie strany sú už tu, ony si len potrebujú s pokojom vyčkať prvé voľby, či to bude riadny termín alebo predčasný,“ povedal Sulík. Zároveň vylúčil povolebnú koalíciu so Smerom, nevylúčil však spoluprácu s Hlasom.
17:05 Šipoš: Nechceme sa zúčastňovať na zásnubách SaS s mafiánmi
Šéf poslaneckého klubu OĽaNO Michal Šipoš vysvetlil neúčasť straníkov v pléne pri odvolávaní Matoviča slovami, že sa nebudú zúčastňovať na „zásnubách SaS s mafiánmi“. „Je to zo strany SaS hnus, ktorý sme si donedávna ani len nevedeli predstaviť,“ napísal na sociálnej sieti.
16:45 Sulík: Odvolávanie Matoviča nie je osobná nenávisť
Líder SaS Richard Sulík vo svojom prejave povedal, že ho neprekvapujú „cynické klamstvá a polopravdy“ zo strany ministra financií Igora Matoviča. Je rád, že SaS z koalície odišla.
„Jeho odvolávanie nie je osobná nenávisť,“ poznamenal.
16:20 Matovič vyzval SaS, aby urobila krok späť
Minister financií Igor Matovič vo svojom prejave vyzval SaS, aby urobila krok späť a ustúpila od osobnej nenávisti.
„Či už to budete brať doslovne alebo sarkasticky, že ste stáli na správnej strane dejín, skúste si uvedomiť, s kým ste si sadli do opozičných lavíc, či títo ľudia sú ochrancovia morálky. Bol by som rád, keby ste sa vrátili späť do koalície, uznali chybu a vrátili sa späť, aby sme spolu bojovali proti mafii. Verím, že to dokážete. Ak odložíte nenávisť a chuť mstiť sa. Slovensko nečaká na to, aby videlo kohútie zápasy v Národnej rade. Radi by videli, že riešime skutočné problémy ľudí. Vaša osobná chuť sa mi pomstiť nie je skutočný problém Slovenska. Nevedia, aká bude inflácia, aké budú ceny energií. Môžete sa vrátiť späť. My vás radi privítame,“ uviedol Matovič.
15:30 Zemanová: Matovič je politik, ktorý si službu verejnosti zmýlil s hračkou
Minister financií a líder OĽANO Igor Matovič je politik, ktorý si službu verejnosti zmýlil s hračkou. Vyhlásila to predsedníčka poslaneckého klubu SaS Anna Zemanová v úvode diskusie o návrhu na vyslovenie nedôvery ministrovi počas mimoriadnej schôdze Národnej rady (NR) SR. Za dôvod na jeho odvolanie označila napríklad spreneverenie sa verejnej funkcii a sľubu člena vlády či prístup k verejným financiám.
„Nemôžeme zatvárať oči pred prešľapmi Igora Matoviča. Z víťaza volieb sa stal člen vlády s najmenšou dôverou. Minister financií sa spreneveril sľubu člena vlády. Politiku využíva ako nástroj súkromnej vojny a pomsty. Dôvody na vyslovenie nedôvery Igorovi Matovičovi sú ústavné, politické, právne, etické. Škodí demokratickému právnemu štátu a občianskej spoločnosti. Je neprípustné uchopenie verejnej funkcie spôsobom, ako to urobil Igor Matovič,“ uviedla Zemanová.
15:20 Heger: Predkladatelia návrhu na odvolanie Matoviča nevidia skutočné problémy
Predkladatelia návrhu na odvolanie lídra OĽaNO Igora Matoviča z postu ministra financií nevnímajú dôsledky inflácie, čo im bráni vidieť skutočné problémy Slovenska. V diskusii k návrhu na odvolanie Matoviča to povedal premiér Eduard Heger (OĽaNO). V pléne predniesol stanovisko vlády, ktorá nesúhlasí s návrhom na vyslovenie nedôvery Matovičovi.
Premiér tvrdí, že navrhovatelia na rozdiel od bežných občanov disponujú príjmami, vďaka ktorým sú schopní bez problémov absorbovať následky energetickej krízy aj rastúcej inflácie.
"Mrzí ma, že toto im bráni vidieť skutočné problémy Slovenska, preto dnes dávajú prednosť sporu s ministrom financií pred tým, aby sme odložili politické tričká, zjednotili sa, aby boli vláda a parlament súdržní pri schvaľovaní nevyhnutnej pomoci občanom," vyhlásil premiér.
Podľa Hegera vláda považuje dôvody na odvolanie Matoviča za opakovane verejne vyvrátené a vysvetlené.
14:24 Matovič čelí pokusu o odvolanie, plénum začalo mimoriadnu schôdzu
Minister financií Igor Matovič (OĽaNO) čelí pokusu o odvolanie z funkcie. Poslanci Národnej rady SR v stredu popoludní odštartovali rokovanie mimoriadnej schôdze venovanej návrhu na vyslovenie nedôvery šéfovi rezortu financií. Plénum parlamentu sa v úvode schôdze dohodlo, že bude rokovať v stredu do 19.00 h a ak by sa tento bod dovtedy neprerokoval, poslanci budú v mimoriadnej schôdzi pokračovať vo štvrtok (29. 9.) od 9.00 h. Ak by poslanci návrh na vyslovenie nedôvery Matovičovi prerokovali do štvrtka 11.00 h, hlasovalo by sa vtedy. Ak to nestihnú, hlasovať o tom budú následne o 17.00 h.
Mimoriadnu schôdzu iniciovala SaS, pričom návrh na vyslovenie nedôvery podpísalo 32 poslancov. Okrem SaS ho podporili nezaradení Miroslav Kollár a Tomáš Valášek i deväť poslancov z mimoparlamentného Hlasu-SD. "Svoje povinnosti Matovič neplní v záujme občanov. Spôsobom výkonu funkcie ministra financií porušuje ústavu a zákony a podkopáva vieru občianskej spoločnosti v čestný a zodpovedný výkon funkcie," argumentujú liberáli s tým, že svojimi nápadmi a návrhmi ruinuje verejné financie a svojím prístupom sťažuje činnosť vlády. SaS vylučuje osobné dôvody na Matovičovo odvolanie.
12:46 Pellegrini: Je psou povinnosťou opozície hlasovať za odvolanie Matoviča
Igor Matovič (OĽaNO) nemôže stáť na čele rezortu financií. Je preto "psou povinnosťou" celej opozície hlasovať za jeho odvolanie z funkcie ministra. Vyhlásil to v stredu na tlačovej konferencii v Národnej rade SR poslanec a líder Hlasu-SD Peter Pellegrini. V parlamente už podľa neho Matovič nenarobí také škody ako z postu ministra financií.
"Odmietam akékoľvek teórie a drísty o tom, že odvolávanie Igora Matoviča má alebo nemá vplyv na to, či táto vládna koalícia vydrží alebo nevydrží. Keby aj vydržala, mne je to jedno, ale tento človek nemôže stáť na čele ministerstva financií," zdôraznil Pellegrini. Slovensko má podľa jeho slov vo vedení "neexistujúceho premiéra s arogantným a zlým, neschopným, hulvátskym ministrom financií".
Peter Pellegrini. Foto: TASR/Jaroslav Novák
Pellegrini poukázal aj na aktuálnu prognózu Národnej banky Slovenska (NBS), ktorú označil ako "hrôzostrašnú". "Slovensko sa rúti do recesie s obrovskou infláciou," upozornil. Aj preto je podľa neho dôvod na to, aby poslanci v parlamente Matovičovi "vystavili účet". Vyzval zároveň premiéra Eduarda Hegera (OĽaNO), aby na základe prognózy NBS predstúpil pred ľudí a povedal im, ako prežijú najbližšie obdobie.
Kritizoval skutočnosť, že plénum v stredu odmietlo viaceré návrhy zákonov z dielne nezaradených poslancov pôsobiacich v Hlase-SD. Medzi nimi aj návrh na to, aby bol priznaný poberateľom dôchodkov nárok na "skutočný a spravodlivý 13. dôchodok", alebo aj zvýšenie sumy prídavku na dieťa o 200 eur pri nástupe do prvého ročníka základnej školy. Koalícia podľa neho ukázala aroganciu a cynizmus.
12:39 Vláda nesúhlasí s odvolaním ministra financií Matoviča
Vláda nesúhlasí s návrhom skupiny poslancov Národnej rady SR na vyslovenie nedôvery ministrovi financií Igorovi Matovičovi. Kabinet o tom rozhodol na stredajšom rokovaní.
Návrh skupiny poslancov Národnej rady SR na vyslovenie nedôvery Matovičovi vláda vníma ako neopodstatnený. "Vláda SR považuje dôvody na odvolanie podpredsedu vlády a ministra financií za opakovane verejne vyvrátené a vysvetlené, ale napriek tomu zopakuje, prečo považuje tieto dôvody za nezakladajúce sa na pravde," uvádza sa v predloženom materiáli.
Navrhovatelia vo svojom odôvodnení konštatujú, že schválením balíčka pomoci poskytnutej rodinám pri mimoriadnom náraste inflácie došlo k opovrhnutiu Ústavou SR, zákonmi a demokratickými princípmi a nevidia dôvod na urýchlené konanie vlády. Vláda trvá na tom, že táto pomoc bola nevyhnutná a rýchlosť jej prijatia opodstatnená.
Navrhovatelia vo svojom odôvodnení taktiež členovi vlády vyčítajú ruinovanie verených financií tým, že finančný dosah tzv. rodinného balíčka vo výške 1,3 miliardy eur nemal adekvátne krytie. "V tejto súvislosti si vláda dovoľuje nesúhlasiť, keďže Ministerstvo financií SR opakovane komunikovalo, akým spôsobom bude tzv. rodinný balíček finančne krytý," uvádza sa v materiáli.
Ďalšia námietka navrhovateľov smeruje k očkovacej lotérii. V materiáli sa konštatuje, že aj tá však bola odsúhlasená všetkými koaličnými partnermi a následne schválená v Národnej rade SR. Ani jeden z koaličných partnerov si neuplatnil právo veta, na ktoré má právo v koaličnej zmluve, preto vláda SR považuje túto námietku za neopodstatnenú.
12:22 Poslanci pôsobiaci v Republike budú hlasovať za odvolanie ministra financií
Poslanci Národnej rady SR pôsobiaci v hnutí Republika budú hlasovať za návrh na odvolanie lídra OĽaNO Igora Matoviča z funkcie ministra financií. Informovali o tom na stredajšej tlačovej konferencii. Ak niekto z opozície váha, poslanci ich vyzvali, aby návrh na odvolanie podporili.
Poslanci pôsobiaci v Republike označili Matoviča za deštruktívneho politika. Opatrenia, s ktorými prišiel počas pandémie, vnímajú ako drastické a kontraproduktívne. "Minul miliardy na nápady, ktoré sa ukázali ako nefunkčné," povedal Milan Mazurek (nezaradený). Dodal, že premiér Eduard Heger (OĽaNO) je nesvojprávny a nerobí vlastné rozhodnutia, za skutočného šéfa vlády považujú Matoviča. Čím dlhšie bude Matovič tolerovaný vo funkcii, tým neskôr budú občania podľa poslancov vidieť riešenia problémov.
Milan Mazurek. Foto: TASR/Pavol Zachar
Minister financií Igor Matovič (OĽaNO) bude v stredu čeliť odvolávaniu z funkcie na mimoriadnej schôdzi Národnej rady SR, ktorá sa bude konať od 14:00 hodiny.
PONDELOK
Návrh na vyslovenie nedôvery ministrovi financií iniciovala SaS. Podpísalo ho 32 poslancov. Okrem SaS ho podporili nezaradení Miroslav Kollár a Tomáš Valášek aj deväť poslancov Hlasu-SD.
"Svoje povinnosti Matovič neplní v záujme občanov. Spôsobom výkonu funkcie ministra financií porušuje ústavu a zákony a podkopáva vieru občianskej spoločnosti v čestný a zodpovedný výkon funkcie," argumentujú liberáli s tým, že svojimi nápadmi a návrhmi ruinuje verejné financie a svojím prístupom sťažuje činnosť vlády. SaS vylučuje osobné dôvody na Matovičovo odvolanie.
Matovičovo odvolávanie v parlamente podporí aj opozičný Smer, ktorý však za jediné východisko z ústavnej krízy považuje predčasné voľby.
Matovič na iniciatívu SaS reagoval slovami o spájaní sa s mafiou. Krok liberálov označil za potvrdenie, že sa SaS po voľbách "bez hanby spojí aj so smerákmi" či s Hlasom. Predseda poslaneckého klubu OĽaNO Michal Šipoš vidí za postojom SaS snahu o pomstu Matovičovi.
Sme rodina ani Za ľudí odvolanie nepodporia
Koaličné strany Za ľudí a Sme rodina nepodporia odvolanie Igora Matoviča z funkcie ministra financií. Vyplýva to z vyjadrení vicepremiérky a líderky Za ľudí Veroniky Remišovej a ministra práce a podpredsedu Sme rodina Milana Krajniaka na tlačovej konferencii.
Krajniak skonštatoval, že odvolanie člena vlády nepodporia, pretože sú súčasťou vládnej koalície. "Dúfam, že tento politický súboj prebehne v tomto prípade rýchlo," podotkol s tým, že parlament by sa mal venovať najmä zákonom na pomoc ľuďom.
Strana Za ľudí podľa Remišovej nikdy nepodporila odvolanie člena koalície. Skritizovala stranu SaS, že sa pri zbere podpisov k návrhu na odvolanie Matoviča spojila s Hlasom. "Žiadna antipatia nestojí za takýto typ spájania," doplnila.
Smer návrh podporí, ale…
Opozičný Smer podporí odvolávanie ministra financií Igora Matoviča z funkcie všetkými 27 hlasmi. Samotné odvolávanie v Národnej rade SR bude však podľa neho "len nechutným divadlom bez užitočného konca". Smer to uviedol na sociálnej sieti s tým, že jediné riešenie ústavnej krízy sú predčasné voľby. Matovičovo odvolávanie iniciovala opozičná SaS.
"Odvolanie Igora Matoviča bez predčasných volieb nič nevyrieši. Nebude ani chlieb lacnejší, ani sa nezmení vládna mizéria predstavovaná najmä premiérom Eduardom Hegerom," píše Smer na sociálnej sieti.
Opozičná strana trvá na predčasných voľbách, ktoré považuje za jediné východisko z hlbokej ústavnej, vládnej a spoločenskej krízy. "Smer bojuje za predčasné voľby a neželá si návrat SaS, ktorá nesie rovnakú mieru zodpovednosti za tragický vývoj na Slovensku," doplnila strana.
Horná komora ruského parlamentu, Rada federácie, v utorok jednohlasne ratifikovala zmluvy o vstupe ukrajinskej Doneckej a Luhanskej ľudovej republiky a Chersonskej a Záporožskej oblasti do Ruskej federácie.
Zmluvy o pričlenení štyroch ukrajinských oblastí, ktoré počas sedem mesiacov trvajúceho konfliktu obsadila ruská armáda, schválila v pondelok dolná komora ruského parlamentu – Štátna duma.
Ratifikované zmluvy teraz predložia ruskému prezidentovi Vladimirovi Putinovi, ktorý ich musí podpísať, aby bol formálny proces anexie úplný.
Rusko začalo formálny proces pričlenenia ukrajinských oblastí okupovaných ruskou armádou minulý týždeň. K anexii asi 18 percent ukrajinského územia Moskva pristúpila na základe takzvaných referend o pripojení k Rusku, ktoré sa v štyroch ukrajinských regiónoch konali od 23. – 27. septembra.
Podľa západných krajín a Kyjeva boli v rozpore s medzinárodným právom, konali sa pod nátlakom a nereprezentovali skutočnú verejnú mienku.
Spojené kráľovstvo vyslalo do oblasti Severného mora fregatu Kráľovského vojenského námorníctva na ochranu potrubí a káblov.
Fregata HMS Somerset podľa britského ministerstva obrany spolupracuje s nórskym vojenským námorníctvom s cieľom zaistiť bezpečnosť "tých, ktorí pracujú v okolí potrubia".
Minulotýždňové poškodenie potrubí plynovodu Nord Stream podľa britského ministra obrany Bena Wallacea potvrdilo, že severské krajiny a Spojené kráľovstvo sú zraniteľné voči ľuďom, ktorí "vykonávajú činnosť" na kábloch a potrubiach.
Wallace takisto povedal, že Spojené kráľovstvo si zabezpečí dve špecializované lode na ochranu siete, pretože britský "internet a energia" sú vo vysokej miere závislé od káblov a potrubí.
Lekárski odborári sa v utorok doobeda stretnú s ministrom zdravotníctva Vladimírom Lengvarským (nominant OĽaNO). TASR o tom informoval predseda Lekárskeho odborového združenia (LOZ) Peter Visolajský.
Minister na pondelkovej (3. 10.) tlačovej konferencii zdôraznil potrebu rokovania s lekárskymi odborármi. Avizoval, že sa s nimi plánuje stretnúť v najbližších dňoch. Nedosiahnutie dohody je podľa neho krajná možnosť.
LOZ minulý týždeň informovalo, že ku koncu septembra podalo výpoveď najmenej 2 050 lekárov. Lekárski odborári už dlhšie avizovali podanie výpovedí na znak nesúhlasu s aktuálnymi podmienkami v systéme. Deklarovali, že sú naďalej ochotní konštruktívne rokovať.
Rusko je v spojitosti s veľkým počtom odvedencov vystavené záťaži a nie je schopné poskytovať všetkým týmto vojakom dostatočnú výzbroj a výcvik. Uviedlo to v utorok britské ministerstvo obrany na svojej oficiálnej webovej stránke.
Ruský prezident Vladimír Putin minulý týždeň v piatok podpísal dekrét, na základe ktorého musí do povinnej vojenskej služby nastúpiť 120-tisíc mužov. Ide však o jesenný odvod do armády, ktorý je oddelený od mobilizácie 300-tisíc rezervistov, ktorú Putin oznámil ešte 21. septembra, upozorňuje britské ministerstvo obrany vo svojej pravidelnej správe.
Jesenný odvod sa začne 1. novembra, čo je o mesiac neskôr než zvyčajne. Tento posun je podľa britského ministerstva potvrdením zvýšenej záťaže, ktorá ovplyvňuje schopnosť Ruska vycvičiť a vyzbrojiť vysoký počet povolaného personálu.
Hladina Rýna v Nemecku po nedávnych dažďoch výrazne stúpla a dostala sa na normálne úrovne. Nákladné lode sa preto môžu po tejto dôležitej trase opäť plaviť plne naložené, uviedli prevádzkovatelia lodí a obchodníci s komoditami.
Vysoké teploty a sucho spôsobili, že hladina Rýna v auguste klesla na úrovne, ktoré obmedzili lodnú dopravu a spôsobili nárast prepravných nákladov. Výška hladiny na severných úsekoch sa opäť vrátila do normálu. "Lode teraz môžu plávať plne naložené po celej rieke," uviedol jeden z prevádzkovateľov lodí.
Hladina vody pri mestečku Kaub, západne od Frankfurtu nad Mohanom, sa v utorok nachádzala na úrovni 2,51 metra. Nákladné lode potrebujú pri plnom naložení 1,5 metra. V auguste padla až na 32 centimetrov.
Nízka hladina spôsobila, že v auguste mohli niektoré nákladné lode plávať len v prípade, ak boli naložené približne na 25 percent. Rýn je dôležitou trasou pre transport komodít vrátane obilia, uhlia či ropných produktov.
Spojené štáty plánujú poslať Ukrajine ďalšie štyri salvové raketomety HIMARS. Majú byť súčasťou nového balíka pomoci v hodnote 625 miliónov dolárov. Informuje o tom správa agentúry Reuters, ktorá sa odvoláva na vyjadrenia dvoch zdrojov oboznámených so situáciou.
Súčasťou balíka, ktorý by americká vláda mala oficiálne oznámiť v utorok, bude aj munícia, míny a obrnené vozidlá odolné voči explóziám mín (MRAP). Biely dom sa k balíku odmietol vyjadriť, píše Reuters. Ide o prvý balík pomoci od anexie štyroch ukrajinských oblastí Ruskom, ktorú prezident Vladimír Putin oznámil minulý piatok.
Pomoc má byť na Ukrajinu poslaná na základe oprávnenia Presidential Drawdown Authority (PDA). To umožňuje v krízovej situácii urýchlene poskytnúť vojenskú pomoc bez odobrenia americkým Kongresom. Vojenská pomoc USA slúži na obranu pred ruskou inváziou, uvádza sa na oficiálnej webovej stránke americkej diplomacie.
Slovenský automobilový priemysel pre stále nevyriešený problém s nedostatkom čipov už nejaký čas stagnuje. Dve automobilky – trnavský Stellantis a bratislavský Volkswagen – hlásia problémy a odstavenie produkcie.
V závode v Trnave obmedzili výrobu na dva dni a v bratislavskom Volkswagene majú komplikácie pri SUV segmente, informuje portál HNonline.sk. Tisícky zamestnancov z toho dôvodu dnes nenastúpili do práce. Dôvodom je nedostatok polovodičov a ďalšie problémy.
„Z dôvodu nedostatku elektrických komponentov dnes a zajtra (utorok) automobilka nevyrába. Výnimkou sú len niektoré sektory, ako napríklad časť logistiky a audit kvality," uviedol hovorca trnavskej fabriky Stellantis Michal Nič.
Problémy v oboch automobilkách podľa ich matiek majú pokračovať aj v budúcom roku.
Úroda kukurice na zrno bude tento rok sotva polovičná, o tretinu slabšia bude aj produkcia cukrovej repy. Vyplýva to z tretieho odhadu úrody v roku 2022, zisťovaného k polovici septembra a aktuálne zverejneného Štatistickým úradom (ŠÚ) SR.
Tretí spresnený odhad očakávanej úrody v roku 2022 potvrdil medziročne nižšiu úrodu pri všetkých jesenných plodinách, najmä pre rapídny pokles výnosov z hektára.
Celková produkcia druhej najpestovanejšej plodiny na Slovensku, kukurice na zrno, v roku 2022 bude najnižšia za posledných 15 rokov, približne 740-tisíc ton. Úroda by tak mala dosiahnuť o takmer 54 percent nižšiu hodnotu ako vlani, keď sa na Slovensku urodilo takmer 1,6 milióna ton.
Tretí odhad úrody v roku 2022 potvrdil ešte nižší hektárový výnos, ako odhadovali producenti v auguste, z hektára osiatej plochy by malo byť približne 4,47 tony kukurice. Očakávaný hektárový výnos je o 3,1 tony z hektára (t/ha) nižší ako 5-ročný priemer úrod a o 3,4 tony menší ako pred rokom.
Poľnohospodári súčasne korigovali osiatu plochu, pretože približne 6 percent pôdy, na ktorej bola osiata kukurica na zrno, preradili do kukurice nazeleno a siláž. Celkovo očakávaná zberová plocha tak klesla na 165 500 ha, čo je oproti roku 2021 nižšia výmera o 18,5 percenta.
Nižší celkový objem úrody o viac ako 19 percent sa očakáva aj pri kukurici a jej miešankách nazeleno a siláž (celková úroda by mala dosiahnuť takmer 1,5 milióna ton). Hektárový výnos by mal dosiahnuť necelých 21,8 t/ha, čo je o 6,1 tony menej ako vlani a súčasne o 8,1 tony menej ako päťročný priemer.
Predseda Európskej rady Charles Michel v utorok odsúdil test severokórejskej balistickej strely, ktorá preletela ponad Japonsko.
"Rázne odsudzujem zámerný pokus Severnej Kórey o ohrozenie bezpečnosti v tejto oblasti vypálením balistickej rakety ponad Japonsko," napísal Michel na Twitteri. Tento krok Pchjongjangu označil za "neopodstatnenú agresiu a do očí bijúce porušenie medzinárodného práva". EÚ podľa jeho slov vyjadruje solidaritu Japonsku a Južnej Kórei.
Test severokórejskej balistickej strely v utorok v Japonsku aktivoval systém varovania pred vzdušnými útokmi J-Alert. Japonský premiér Fumio Kišida jej odpálenie označil za "obludné". Raketový test vo svojich vyjadreniach odsúdili aj Spojené štáty.
Išlo dovedna o siedmy prípad odpálenia severokórejskej rakety ponad Japonsko, pripomenula agentúra DPA. Naposledy sa tak stalo v roku 2017. Pri najnovšom pokuse strela podľa japonských zdrojov dopadla do Tichého oceánu zhruba 3 000 kilometrov východne od Japonska.
Ruská vesmírna agentúra Roskosmos rokuje s Moskvou o pokračovaní svojej účasti na prevádzke Medzinárodnej vesmírnej stanice (ISS) aj po roku 2024. Uviedol to v pondelok šéf ruských vesmírnych programov pre lety s ľudskou posádkou Sergej Krikaľov.
"(Roskosmos) začal rokovať s našou vládou o predĺžení našej účasti v programe ISS a dúfame, že budúci rok dostaneme povolenie na pokračovanie," povedal Krikaľov novinárom.
Po zhoršení vzťahov medzi Ruskom a západnými krajinami, ku ktorému došlo v dôsledku vojny na Ukrajine, oznámil šéf Roskosmos Jurij Borisov, že Rusko "po roku 2024" opustí ISS a vybuduje svoju vlastnú orbitálnu stanicu. Pre tento plán však neurčil presný dátum.
Krikaľov v pondelok priznal, že vybudovanie vlastnej vesmírnej stanice nebude také rýchle, takže, ako poznamenal, "budeme pokračovať v lietaní (na ISS), kým nebudeme mať nejakú novú infraštruktúru".
Krikaľov sa takto vyjadril v angličtine na tlačovej konferencii amerického Národného úradu pre letectvo a vesmír (NASA) súvisiacej so stredajším štartom rakety SpaceX, ktorá na ISS vynesie jedného ruského kozmonauta a dvoch amerických a jedného japonského astronauta.
Severná Kórea sa pripravuje na skúšky technológií pre novú medzikontinentálnu balistickú raketu (ICBM) na kvapalné palivo a balistickú strelu odpaľovanú z ponorky (SLBM). V utorok to uviedlo juhokórejské ministerstvo obrany, podľa ktorého je Pchjongjang naďalej pripravený na vykonanie ďalšieho jadrového testu.
Ministerstvo obrany poznamenalo, že KĽDR sa zároveň neustále snaží modernizovať rakety na tuhé palivo. Dodalo, že hlavné severokórejské jadrové zariadenia – vrátane reaktora v stredisku v Jongbjone – sú v bežnej prevádzke a Severná Kórea je naďalej schopná vykonať jadrový test.
Juhokórejský minister obrany I Čong-sup tvrdí, že Pchjongjang dokončil prípravy na siedmu jadrovú skúšku už "približne v máji", no je veľmi náročné predpovedať, kedy ju vykonajú. Dodal, že ďalší jadrový test môže zahŕňať aj malú atómovú zbraň pripravenú na použitie.
Na Lomnickom štíte je po chladnej a na zrážky bohatej druhej polovici septembra rekordne hrubá snehová pokrývka.
Informoval o tom Slovenský hydrometeorologický ústav (SHMÚ), podľa ktorého pozorovatelia ešte v pondelok ráno 3. októbra hlásili už 70 cm snehu. Ide podľa nich o vôbec najvyššiu hodnotu nielen pre daný deň, ale aj pre celú prvú polovicu októbra na tejto stanici podľa údajov od roku 1951.
Podľa meteorológov by zrážky mali výraznejšie ustávať počas dnešného dňa. „V stredu však očakávame výrazné oteplenie. Kým v utorok okolo poludnia bude na Lomnickom štíte okolo -6 stupňov Celzia, v stredu večer očakávajú až 10 stupňov Celzia. Vzduch bude suchý a bude veterno. Tieto podmienky tak spôsobia výrazný úbytok snehovej pokrývky,“ avizoval na sociálnej sieti SHMÚ.
V bavorskej metropole Mníchov sa v pondelok skončil nemecký pivný festival Oktoberfest. Napriek tomu, že sa táto vychýrená akcia konala po dvojročnej prestávke spôsobenej koronavírusovou pandémiou, nedosiahla takú vysokú návštevnosť ako pred tromi rokmi, informuje agentúra DPA.
Tohoročný Oktoberfest sprevádzalo chladné a daždivé počasie. Dvojtýždňový festival podľa oficiálnych údajov navštívilo dovedna 5,7 milióna ľudí. Návštevníkov tak bolo o vyše pol milióna menej než v roku 2019, keď ich na festival zavítalo zhruba 6,3 milióna.
K tohoročnej nižšej návštevnosti podľa DPA pravdepodobne prispelo aj nepriaznivé počasie, ktoré organizátorov prinútilo zrušiť zákaz predaja vareného vína.
Šéf organizačného tímu festivalu Clemens Baumgärtner uviedol, že počasie bolo vôbec najhoršie za posledných 20 rokov. Začiatok Oktoberfestu pritom organizátori pred mnohými rokmi práve v snahe vyhnúť sa chladnému a daždivému počasiu presunuli z pôvodného októbra na september, pripomína DPA.
Ukrajinské sily dosiahli najväčší pokrok na juhu krajiny od začiatku vojny po tom, čo sa im podarilo preraziť ruskú obranu.
Ruskom dosadený regionálny predstaviteľ uviedol, že ukrajinským vojakom sa pri postupe pozdĺž rieky Dneper podarilo dostať pod kontrolu niekoľko obcí. Ukrajinci tiež znovu získali mestečko Dudčany, ktoré sa nachádza zhruba 30 kilometrov južne od predošlej frontovej línie. To naznačuje dosiaľ najrýchlejší postup vojny na juhu Ukrajiny.
Svoju rýchlu ofenzívu rozšírila Ukrajina aj na východe, pričom jej sily získali späť ďalšie územia v oblastiach anektovaných Ruskom a ohrozujú zásobovanie pre jeho jednotky.
Prezident Volodymyr Zelenskyj uviedol, že ukrajinská armáda získala späť mestá vo viacerých oblastiach, ale ďalšie podrobnosti neposkytol.
Severná Kórea vyjadrila v utorok podporu nedávnej anexii štyroch ukrajinských oblastí Ruskom a obvinila Spojené štáty zo "zneužívania" Bezpečnostnej rady OSN (BR OSN), informujú správy agentúr AP a AFP.
Rusko v piatok vetovalo rezolúciu BR OSN, odsudzujúcu anexiu štyroch ukrajinských oblastí – Doneckej, Luhanskej, Záporožskej a Chersonskej – Moskvou po septembrových referendách. Spojené štáty i ďalšie západné krajiny označili toto hlasovanie za falošné a vyhlásili, že anexiu nikdy neuznajú.
Severokórejský minister zahraničných vecí Jo Čol-su však obraňoval tieto referendá ako "dokonale legitímne" a "uskutočnené v súlade s Chartou OSN na základe princípu rovnosti národov", citovala severokórejská štátna tlačová agentúra KCNA. "Prevažná väčšina voličov podporila integráciu do Ruska," povedal minister.
Piatkové ruské veto v bezpečnostnej rade nezískalo podporu – Čína a India sa zdržali, pripomína AFP. Podľa severokórejského ministra zahraničných vecí však USA "zasahujú do vnútorných záležitostí nezávislých krajín" a zneužívajú BR OSN.
Japonsko v utorok ostro odsúdilo vystrelenie severokórejskej balistickej rakety, ktorá zrejme preletela ponad jeho územie. Vyhlásil to japonský premiér Fumio Kišida.
"Predpokladá sa, že ponad našu krajinu preletela balistická strela a spadla do Tichého oceánu. Toto je po nedávnom opakovanom odpaľovaní balistických striel aktom násilia. Ostro to odsudzujeme," povedal Kišida reportérom v Tokiu.
Japonská vláda dodala, že odpálenie rakety, ktoré aktivovalo celonárodný systém varovania J-Alert, si v krajine nevyžiadalo žiadne škody ani zranenia.
Severná Kórea odpálila v utorok už piatu balistickú raketu za uplynulý týždeň. "Zdá sa, že Severná Kórea vystrelila raketu. Prosím, evakuujte sa do budov alebo do podzemia," uviedla v utorok japonská vláda vo výzve vydanej o 7:29 h miestneho času (0:29 h SELČ). Japonská verejnoprávna televízia NHK, ktorá výzvu odvysielala, následne spresnila, že poplach sa vzťahoval na sever a severovýchod krajiny.
Približne o pol hodinu neskôr uviedol úrad japonského premiéra na sociálnej sieti Twitter, že "strela, ktorá sa javila ako severokórejská balistická raketa, zrejme preletela ponad Japonsko".
Japonská pobrežná stráž vzápätí informovala, že raketa už pravdepodobne dopadla do mora a vydala varovanie pre plavidlá.
O vystrelení nešpecifikovanej balistickej rakety Severnou Kóreou smerom na východ informovala v utorok aj juhokórejská armáda, pripomína AFP. Tamojší prezident Jun Sok-jol podľa agentúry Jonhap v súvislosti s odpálením balistickej strely pohrozil "rezolútnou" reakciou. Zároveň spresnil, že "raketa preletela približne 4 000 kilometrov".
KĽDR tak odpálila už piatu raketu za uplynulých niekoľko dní. K prvému odstrelu došlo pred štvrtkovou návštevou americkej viceprezidentky Kamaly Harrisovej v Južnej Kórei, k druhému niekoľko hodín po jej odchode z krajiny.
Južná Kórea, Japonsko a USA následne v piatok zorganizovali trojstranné protiponorkové cvičenia vo Východnom mori. Cvičenie sa uskutočnilo po tom, čo juhokórejskí predstavitelia počas uplynulého víkendu upozornili, že Pchjongjang by sa mohol pripravovať na odpálenie balistickej rakety z ponorky.
Spojené štáty podniknú súvislosti s násilnými zásahmi iránskych bezpečnostných síl proti mierumilovným protestujúcim proti Iránu ďalšie reštriktívne opatrenia, oznámil v pondelok americký prezident Joe Biden.
"Tento týždeň Spojené štáty uvalia ďalšie sankcie na vykonávateľov násilia proti mierumilovným protestujúcim. Budeme pokračovať v podpore práv Iráncov na slobodné protesty a v pripisovaní zodpovednosti iránskym predstaviteľom," uviedol Biden vo vyhlásení.
Prezident USA zároveň uviedol, že je "hlboko znepokojený správami o silnejúcich násilných zásahoch" voči demonštrantom v Iráne, "medzi ktorými sú študenti a ženy, ktoré požadujú svoje rovnocenné práva a základnú ľudskú dôstojnosť".
"Spojené štáty stoja pri iránskych ženách a všetkých občanoch Iránu, ktorí inšpirujú svet svojou statočnosťou," dodal Biden.
V Iráne už tretím týždňom pokračujú rozsiahle pouličné protesty vyvolané smrťou mladej Kurdky Mahsy Aminiovej po zatknutí iránskou mravnostnou políciou po tom, čo mala údajne porušiť pravidlá obliekania.
Po smrti Aminiovej už uvalila americká vláda sankcie iránskej mravnostnej polícii a vysokopostaveným predstaviteľom tamojšej bezpečnosti, spresňuje DPA.
Biden nenaznačil, aké ďalšie opatrenia voči Iránu zvažuje, pripomína AFP. Na Teherán sú už uvalené zdrvujúce americké ekonomické sankcie, ktoré sú z veľkej časti spojené s iránskym jadrovým programom. Irán trvá na tom, že ho využíva len na civilné účely, medzinárodné spoločenstvo ho však podozrieva, že sa tajne snaží vyrobiť jadrovú zbraň.
Najvyšší iránsky duchovný vodca ajatolláh Alí Chameneí v pondelok vyhlásil, že nepokoje v krajine podnecujú Spojené štáty a Izrael.
Bývalý prezident USA Donald Trump zažaloval v pondelok americkú spravodajskú televíznu sieť CNN za ohováranie a požaduje od nej odškodné vo výške 475 miliónov dolárov (483,4 milióna eur).
Trump v žalobe podanej na americkom okresnom súde v meste Fort Lauderdale v štáte Florida obvinil CNN, že proti nemu vedie kampaň "urážania na cti a ohovárania", pretože sa "obáva", že bude v roku 2024 opäť kandidovať na post prezidenta.
"CNN sa snažila využiť svoj obrovský vplyv – údajne ako 'dôveryhodný' spravodajský zdroj – na očiernenie žalobcu v mysliach svojich divákov a čitateľov s cieľom politicky ho poraziť," uviedli Trumpovi právnici v 29-stranovej sťažnosti.
CNN sa pokúsila pošpiniť meno Trumpa "sériou čoraz škandalóznejších, falošných a očierňujúcich označení ako 'rasista', 'ruský lokaj', 'povstalec' a v konečnom dôsledku 'Hitler,'" uvádza sa ďalej v sťažnosti.
Trump, ktorý požiadal o súdny proces pred porotou, mal počas svojho pôsobenia v úrade prezidenta USA napätý vzťah okrem CNN aj s ďalšími relevantnými spravodajskými médiami, ako je napríklad denník The New York Times, pripomína AFP. Trump ich označoval za "falošné správy" a opakovane proti nim zúrivo vystupoval na sociálnych sieťach.
Piatim veliteľom ukrajinského pluku Azov, ktorí bránili oceliarne Azovstaľ a len nedávno sa dostali z ruského zajatia, udelil ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj rad Zlatej hviezdy a titul Hrdina Ukrajiny.
Zelenskyj o tom informoval v pondelok v statuse na sociálnej sieti Facebook a dodal, že vyznamenania im v Turecku odovzdal vedúci prezidentskej kancelárie Andrij Jermak.
Ukrajinská prvá dáma Olena Zelenská zverejnila v pondelok na sociálnych sieťach fotografie, ktoré zaznamenávajú stretnutie piatich veliteľov obrancov mariupolských oceliarní Azovstaľ so svojimi príbuznými.
Šlo o ich prvé stretnutie po mnohých mesiacoch a uskutočnilo sa v Turecku, kde prepustení velitelia pluku Azov musia – v súlade s dohodou a pod ochranou prezidenta Recepa Tayyipa Erdogana – zostať až do konca vojny na Ukrajine.
Výmenu vojnových zajatcov pomohli sprostredkovať Turecko a Saudská Arábia a uskutočnila sa 21. septembra.
Podľa vyhlásenia zverejneného na webe prezidentskej kancelárie Jermak zdôraznil nutnosť dosiahnuť prepustenie všetkých Ukrajincov, ktorí sú v zajatí, väzení, či násilne deportovaní.
,,Ľudia sú na Ukrajine to najcennejšie. A my bojujeme za návrat každého nášho vojaka a každého civilistu,” prízvukoval.
Upozornil aj na dôležitosť prístupnosti rehabilitácie prepustených vojakov, a to fyzickej i psychickej, a na pomoc pri ich návrate k bežnému životu.
Vyzdvihol aj úsilie rodín a priateľov obrancov oceliarní Azovstaľ a mesta Mariupol, ktorí ,,urputne bojovali" za ich návrat zo zajatia, a pokračujú v snahách o prepustenie ďalších zajatcov a väzňov.
Rusko v rámci dohody prepustilo 21. septembra vyše 200 Ukrajincov, ktorí niekoľko mesiacov bránili prístav Mariupol, kým sa na rozkaz Kyjeva nevzdali presile ruských okupantov.
Z ruského zajatia sa podarilo dostať aj desať cudzincov, ktorí sa rozhodli ako dobrovoľníci vydať do napadnutej krajiny a spolu s ukrajinskými vojakmi čeliť ruskej invázii.
Výmenou za svojich oslobodených bojovníkov Kyjev vydal Moskve 55 Rusov, ale aj prokremeľsky orientovaných Ukrajincov vrátane politika Viktora Medvedčuka. Ten je neraz označovaný ako Putinov kmotor, keďže ruský prezident je krstným otcom Medvedčukovej dcéry.
Na Ukrajine bol Medvedčuk obvinený z vlastizrady. V minulosti viedol stranu s názvom Opozičná platforma – Za život, ktorá mala priame väzby na Kremeľ. Ukrajinské úrady ju zakázali.
K spomínanej dlho očakávanej výmene zajatcov došlo 21. septembra – v deň, keď Putin v Rusku vyhlásil tzv. čiastočnú mobilizáciu a muži od 18 do 65 rokov začali dostávať povolávacie rozkazy.
Ukrajina požiadala Spojené štáty o dodávku taktických balistických rakiet ATACMS s dosahom 300 kilometrov. Kyjev zároveň navrhuje, že s Washingtonom bude koordinovať použitie týchto rakiet voči konkrétnym cieľom. Uviedla to v pondelok na svojom webe americká televízna spoločnosť CNN, ktorá sa odvolala na viaceré informované zdroje.
CNN konštatuje, že USA by takto dostali faktické "právo veta" nad raketovými útokmi ukrajinskej armády proti Rusku. Ukrajina tak chce presvedčiť administratívu prezidenta Joea Bidena, že poskytnutie tohto typu zbraní nepovedie k úderom na ruské územie. USA sa totiž obávajú, že dodávky zbraní schopných zasiahnuť ruské územie by mohli viesť k eskalácii vojny a k priamemu zatiahnutiu Spojených štátov do konfliktu.
Kyjev podľa nemenovaného ukrajinského predstaviteľa vymenoval konkrétne ciele, ktoré chce na svojom území zasiahnuť a na ktoré nemá so súčasnou vojenskou technikou dosah. Patria medzi ne zásobovacie trasy, letiská, letecké základne a sklady zbraní na južnej a východnej Ukrajine vrátane anektovaného Krymu.
Predstavitelia americkej administratívy sú však presvedčení, že v súčasnosti dodávané rakety do salvových raketometov HIMARS s dosahom 70 kilometrov na plnenie vojenských úloh Ukrajine postačujú.
Rakety ATACMS je možné odpaľovať z platforiem MLRS alebo HIMARS. Vizuálne je odpaľovací systém ATACMS podobný salvovému odpaľovaciemu systému HIMARS, avšak neobsahuje šesť rakiet ako HIMARS, ale iba jednu – s približne štvornásobným dosahom.
Bidenova administratíva minulú stredu oznámila financovanie dodávky ďalších 18 systémov HIMARS pre Ukrajinu, čím sa ich celkový počet zvýši na viac ako tri desiatky.
Množstvo plynu, ktoré v uplynulých dňoch uniklo z plynovodov Nord Stream 1 a Nord Stream 2 v Baltskom mori, sa približne rovná ročným emisiám metánu krajiny veľkosti Dánska. Vyplýva to z výsledkov štúdie Integrovaného systému sledovania emisií uhlíka (ICOS), ktoré boli zverejnené v pondelok. TASR správu prevzala z webu britskej stanice Sky News.
Účinok metánu ako skleníkového plynu je až 30-násobne vyšší než v prípade oxidu uhličitého.
ICOS vypočítal dráhu masy uniknutého plynu, ktorú družice vinou oblačnosti zaznamenali iba čiastočne. Podľa simulácie sa plyn dostal nad Škandináviu a následne nad Britániu.
Dánska agentúra pre energetiku predtým odhadla, že únik sa v najhoršom možnom prípade rovná približne 32 percentám ročných emisií metánu v Dánsku.
Podmorskými plynovodmi Nord Stream 1 a Nord Stream 2 mal prúdiť zemný plyn z Ruska do Nemecka, ale pred incidentom neboli v prevádzke – Nord Stream 1 odstavilo Rusko na konci augusta a druhý ani nebol pre vojnu na Ukrajine spustený do prevádzky.
V priebehu minulého týždňa zaznamenali na plynovodoch úniky na štyroch miestach potrubí, ktoré sú položené na dne Baltského mora v hĺbke asi 80 metrov. Plynovody síce nefungovali, ale bol v nich natlakovaný plyn. Rusko aj západné krajiny sú presvedčené, že na plynovodoch došlo k sabotáži.
Nemeckí politici v pondelok na slávnostných podujatiach v meste Erfurt oslávili 32. výročie znovuzjednotenia krajiny, pričom varovali, že súdržnosť obyvateľov Nemecka nie je možné brať ako samozrejmosť. TASR informuje na základe správ prevzatých z agentúry DPA a ďalších nemeckých médií.
Na oficiálnych ceremóniách v Erfurte v spolkovej krajine Durínsko sa zúčastnili stovky ľudí vrátane nemeckého kancelára Olafa Scholza a prezidenta Franka-Waltera Steinmeiera.
Kancelár Scholz počas svojho prejavu zdôraznil pretrvávajúcu nemeckú podporu Ukrajiny v boji proti ruským inváznym silám. Nemecko sa zasadzuje za to, aby sa v Európe obnovilo mierové usporiadanie, ktoré je ohrozované brutálnou útočnou vojnou Ruska na Ukrajine, uviedol.
Bärbel Basová, predsedníčka dolnej komory nemeckého parlamentu (Bundestag), na podujatí v erfurtskej opere upozornila, že rozdiely medzi bývalým západným a východným Nemeckom stále nevymizli. Spomenula aj stúpajúce protivládne nálady v častiach niekdajšieho komunistického východného Nemecka.
,,To, ako sa k sebe správame, výrazne určuje silu našej krajiny," povedala Basová a vyzvala na riešenie problémov prostredníctvom demokratickej diskusie. Varovala však, že porozumenie a rešpekt nemôžu prekvitať v otrávenej atmosfére, v ktorej spoločenskú súdržnosť podkopávajú nepravdivé informácie a nenávisť.
Durínsky premiér Bodo Ramelow, ktorý aktuálne predsedá hornej komore parlamentu (Spolkovej rade), konštatoval, že súčasné krízy vrátane koronavírusovej pandémie či problémov s dodávkami energií len ukázali to, čo nefungovalo a zdôraznili existujúce rozdiely medzi východným a západným Nemeckom. V tejto súvislosti apeloval na spoluprácu a solidaritu celej krajiny.
Nemecku zagratuloval k dňu znovuzjednotenia aj americký minister zahraničných vecí Antony Blinken. ,,Spojené štáty sú šťastné, že majú takéhoto silného partnera v úsilí hájiť demokraciu, ľudské práva, právny štát a inštitúcie, ktoré už takmer osem desaťročí zaručujú mier a bezpečnosť," povedal.
V Erfurte sa pri príležitosti osláv Dňa nemeckej jednoty od soboty koná aj trojdňový pouličný festival.
V durínskom meste Gera v pondelok podľa údajov polície protestovalo v uliciach okolo 10-tisíc ľudí. Píšťalkami a bubnami demonštrovali proti vládnej politike, inflácii a požadovali zrušenie sankcií voči Rusku. Demonštrácie boli ohlásené na pondelok aj v ďalších východonemeckých mestách, ako napríklad v saskom meste Plauen či v Magdeburgu v Sasku-Anhaltsku.
Americko-kanadsko-juhoafrický miliardár Elon Musk v pondelok na sociálnej sieti Twitter predstavil svoj mierový plán pre Ukrajinu. Ako však komentovala britská stanica Sky News, novinári aj akademici mu vzápätí odporučili, aby radšej ostal pri technológiách a investíciách.
,,Treba opätovne usporiadať voľby (sic!) v anektovaných oblastiach pod dohľadom OSN. Ak to bude vôľa ľudí, Rusko sa odtiaľ stiahne. Krym nech sa oficiálne stane súčasťou Ruska, ako to bolo od roku 1783 (až do chyby Nikitu Chruščova). Je potrebné zabezpečiť zásobovanie Krymu vodou. Ukrajina zostane neutrálna," napísal Musk v pondelok.
Ukrajinský prezidentský poradca Mychajlo Podoľak mu odpovedal, že má lepší návrh: ,,1. Ukrajina oslobodí svoje územia vrátane anektovaného Krymu. 2. Rusko bude demilitarizované a zbavené jadrových zbraní, aby už nemohlo ohrozovať iných. 3. Vojnoví zločinci budú predvedení pred medzinárodný tribunál."
Na Muskov mierový plán zareagoval aj ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj. Na Twitteri v pondelok večer spustil hlasovanie s otázkou: ,,Ktorého Elona Muska máte radšej? – Toho, ktorý podporuje Ukrajinu. – Toho, ktorý podporuje Rusko." Hlasovať je možné do utorka večera.
Európska únia a Izrael sa v pondelok prvý raz po desiatich rokoch stretli na rokovaniach na vysokej úrovni, informovala agentúra AP.
Šéf európskej diplomacie Josep Borrell na rokovaní v Bruseli, ktoré sa konalo v hybridnom režime, uvítal nedávne vyjadrenie izraelského premiéra Jaira Lapida týkajúce sa ukončenia konfliktu Izraela s Palestínčanmi.
,,To je to, čo chceme presadzovať aj my: chceme obnovenie politického procesu, ktorý môže viesť k riešeniu (koexistencii) dvoch štátov (izraelského a palestínskeho) a k mieru v regióne," povedal Borrell.
,,Musíme preskúmať, ako to môžeme uviesť do praxe," apeloval a dodal, že "je lepšie si sadnúť a úprimne diskutovať, ako sa vyhýbať akýmkoľvek kontaktom".
Na úvod rokovania však Borrell zdôraznil znepokojenie EÚ z násilností, ktoré daná oblasť Blízkeho východu momentálne zažíva. Poukázal aj to, že Izrael pokračuje v jednostranných krokoch, ako je rozširovanie osád či rozhodnutia v bezpečnostných otázkach.
Agentúra AP pripomenula, že pondelkové rokovanie ,,asociačnej rady" bolo prvým od júla roku 2012.
Izrael a EÚ podpísali dohodu o pridružení upravujúcu ich vzťahy v roku 1995 a pakt nadobudol platnosť v roku 2000. Rozhovory sa mali konať každoročne, ale Izrael zrušil stretnutie plánované v roku 2013, a to pre politiku EÚ proti židovským osadám. Niektoré krajiny EÚ sa odvtedy zdráhajú stretnúť s predstaviteľmi Izraela.
Lapid, ktorý schôdzku sledoval v režime videokonferencie, rokovanie s EÚ privítal a označil ho za dôležitý míľnik v zlepšujúcich sa vzťahoch medzi Izraelom a EÚ. Vyzdvihol pokrok, ktorý vo svojich vzťahoch obe strany dosiahli za uplynulý rok, a zdôraznil, že stále je možné urobiť ,,oveľa viac".
AP poznamenala, že Lapid vykonáva funkciu dočasného premiéra až do volieb, ktoré sa v Izraeli uskutočnia 1. novembra. Podľa AP Lapida v týchto voľbách čaká tvrdý súboj s bývalým predsedom vlády Benjaminom Netanjahuom.
Prieskumy verejnej mienky naznačujú, že aj keď sa Lapidovi podarí zostaviť novú vládu, v budúcom parlamente – podobne ako v tom súčasnom – budú dominovať strany tvrdej línie, ktoré sú proti palestínskej štátnosti.
Palestínsky prezident Mahmúd Abbás vo svojom prejave na Valnom zhromaždení OSN v New Yorku v septembri povedal, že ,,naša dôvera v dosiahnutie mieru založeného na spravodlivosti a medzinárodnom práve klesá v dôsledku izraelskej okupačnej politiky".
Posledné skutočné mierové rozhovory sa skončili v roku 2009 a kritici tvrdia, že rozrastajúce sa židovské osady na Západnom brehu a v iných lokalitách maria akékoľvek nádeje na tzv. dvojštátne riešenie. Abbásom vedená palestínska samospráva dlhodobo odmieta snahy o obnovenie rokovaní s Izraelom.
Palestínčania chcú, aby sa ich budúci štát rozprestieral na celom Západnom brehu a aby zahŕňal aj Izraelom anektovaný východný Jeruzalem a pásmo Gazy, ktoré ovláda palestínska militantná skupina Hamas.
Z najnovších prieskumov verejnej mienky vyplýva, že pripojenie Ukrajiny k vojenskej aliancii NATO si želá rekordných 83 percent Ukrajincov, informovala v pondelok agentúra Reuters.
Prieskum, ktorý uskutočnila kyjevská agentúra pre prieskum verejnej mienky Rating Group, sa uskutočnil na vzorke 2-tisíc Ukrajincov po oznámení prezidenta Volodymyra Zelenského, že Ukrajina podáva žiadosť o prijatie do NATO, a to v rámci zrýchlenej procedúry.
Podiel tých, ktorí podporujú členstvo v NATO, bol najvyšší, aký bol kedy zaznamenaný v rámci prieskumu na Ukrajine, uviedla agentúra Rating Group.
Proti vstupu Ukrajiny do NATO by hlasovali iba štyri percentá opýtaných a deväť percent respondentov uviedlo, že by nehlasovali.
Kancelária ukrajinského prezidenta v nedeľu uviedla, že podporu vstupu Ukrajiny do Severoatlantickej aliancie vyjadrilo už desať krajín tohto obranného bloku: Česko, Čierna Hora, Estónsko, Kanada, Lotyšsko, Litva, Poľsko, Rumunsko, Severné Macedónsko a Slovensko.
Ukrajinská armáda sa od začiatku ruskej invázie na Ukrajine prezbrojuje, keď od zbraní zo sovietskej éry postupne prechádza na štandardy NATO. Ambície Kyjeva vstúpiť do NATO boli pre Moskvu jednou zo zámienok na februárovú inváziu na Ukrajinu, napísala v nedeľu na svojom webe britská spravodajská stanica Sky News.
Generálplukovníka Žuravľova podľa správy RBC a viacerých ďalších ruských médií teraz nahradí generálporučík Roman Berdnikov. Moskva dosiaľ túto zmenu oficiálne nepotvrdila.
Západný vojenský okruh je jedným z piatich okruhov, z ktorých sa skladajú ruské ozbrojené sily.
Odvolanie Žuravľova nasleduje po značných stratách, ktoré Rusko v septembri utrpelo na severovýchode Ukrajiny a tiež po sobotňajšom ukrajinskom znovudobytí mesta Lyman v Doneckej oblasti, ktoré Rusom slúžilo ako logistický a dopravný uzol.
Ukrajinské prevzatie iniciatívy v sedemmesačnej vojne vyvolalo znepokojenie na strane Kremľa a zriedkavé posmešky ruskej verejnosti na adresu tamojších popredných činiteľov, píše Reuters.
Moskva pred necelými dvoma týždňami nahradila najvyššie postaveného generála zodpovedného za logistiku armády Dmitrija Bulgakova. V auguste zase podľa správy štátnej agentúry RIA Novosti odvolala veliteľa Čiernomorskej flotily, k čomu došlo po sérií lapsusov zahŕňajúcich potopenie vojenskej lode, ako aj stratu ôsmich bojových lietadiel.
Európska únia sa v memorande o porozumení zaviazala poskytnúť Ukrajine ďalšiu finančnú pomoc vo výške päť miliárd eur, informovali o tom v pondelok predstavitelia EÚ aj Ukrajiny, píše TASR. Ako poznamenáva agentúra DPA, ide o pôžičky s niekoľkoročnou splatnosťou.
,,Je to ďalšie gesto, ktoré potvrdzuje odhodlanie Európskej únie podporovať Ukrajinu vo víťazstve v tejto vojne a tiež v jej snahách o obnovu a európsku budúcnosť," napísal na sociálnej sieti Twitter ukrajinský premiér Denys Šmyhaľ. Poďakoval sa za to predsedníčke Európskej komisie Ursule von der Leyenovej a lotyšskému podpredsedovi Komisie Valdisovi Dombrovskisovi.
Štátny rozpočet Ukrajiny, vrátane armádneho, od začiatku ruskej invázie koncom februára do veľkej miery financujú západné krajiny. Dombrovskis na Twitteri vysvetlil, že tieto peniaze od Európskej únie by mali ísť na bezprostredné zabezpečenie likvidity ukrajinského štátu a vyplácanie miezd a dôchodkov. Prvá tranža má prísť na Ukrajinu v polovici októbra, ďalšie dve ešte do konca tohto roka.
