Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Biden oznámil ďalšie sankcie voči Iránu pre násilné zásahy voči demonštrantom

Spojené štáty podniknú súvislosti s násilnými zásahmi iránskych bezpečnostných síl proti mierumilovným protestujúcim proti Iránu ďalšie reštriktívne opatrenia, oznámil v pondelok americký prezident Joe Biden.

"Tento týždeň Spojené štáty uvalia ďalšie sankcie na vykonávateľov násilia proti mierumilovným protestujúcim. Budeme pokračovať v podpore práv Iráncov na slobodné protesty a v pripisovaní zodpovednosti iránskym predstaviteľom," uviedol Biden vo vyhlásení.

Prezident USA zároveň uviedol, že je "hlboko znepokojený správami o silnejúcich násilných zásahoch" voči demonštrantom v Iráne, "medzi ktorými sú študenti a ženy, ktoré požadujú svoje rovnocenné práva a základnú ľudskú dôstojnosť".

"Spojené štáty stoja pri iránskych ženách a všetkých občanoch Iránu, ktorí inšpirujú svet svojou statočnosťou," dodal Biden.

V Iráne už tretím týždňom pokračujú rozsiahle pouličné protesty vyvolané smrťou mladej Kurdky Mahsy Aminiovej po zatknutí iránskou mravnostnou políciou po tom, čo mala údajne porušiť pravidlá obliekania.

Po smrti Aminiovej už uvalila americká vláda sankcie iránskej mravnostnej polícii a vysokopostaveným predstaviteľom tamojšej bezpečnosti, spresňuje DPA.

Biden nenaznačil, aké ďalšie opatrenia voči Iránu zvažuje, pripomína AFP. Na Teherán sú už uvalené zdrvujúce americké ekonomické sankcie, ktoré sú z veľkej časti spojené s iránskym jadrovým programom. Irán trvá na tom, že ho využíva len na civilné účely, medzinárodné spoločenstvo ho však podozrieva, že sa tajne snaží vyrobiť jadrovú zbraň.

Najvyšší iránsky duchovný vodca ajatolláh Alí Chameneí v pondelok vyhlásil, že nepokoje v krajine podnecujú Spojené štáty a Izrael.

(tasr)

Minúta  |  

Trump zažaloval CNN za ohováranie. Žiada takmer pol miliardy dolárov

Bývalý prezident USA Donald Trump zažaloval v pondelok americkú spravodajskú televíznu sieť CNN za ohováranie a požaduje od nej odškodné vo výške 475 miliónov dolárov (483,4 milióna eur).

Trump v žalobe podanej na americkom okresnom súde v meste Fort Lauderdale v štáte Florida obvinil CNN, že proti nemu vedie kampaň "urážania na cti a ohovárania", pretože sa "obáva", že bude v roku 2024 opäť kandidovať na post prezidenta.

"CNN sa snažila využiť svoj obrovský vplyv – údajne ako 'dôveryhodný' spravodajský zdroj – na očiernenie žalobcu v mysliach svojich divákov a čitateľov s cieľom politicky ho poraziť," uviedli Trumpovi právnici v 29-stranovej sťažnosti.

CNN sa pokúsila pošpiniť meno Trumpa "sériou čoraz škandalóznejších, falošných a očierňujúcich označení ako 'rasista', 'ruský lokaj', 'povstalec' a v konečnom dôsledku 'Hitler,'" uvádza sa ďalej v sťažnosti.

Trump, ktorý požiadal o súdny proces pred porotou, mal počas svojho pôsobenia v úrade prezidenta USA napätý vzťah okrem CNN aj s ďalšími relevantnými spravodajskými médiami, ako je napríklad denník The New York Times, pripomína AFP. Trump ich označoval za "falošné správy" a opakovane proti nim zúrivo vystupoval na sociálnych sieťach.

(tasr)

Minúta  |  

Zelenskyj udelil veliteľom pluku Azov rad Zlatej hviezdy a titul Hrdina Ukrajiny

Piatim veliteľom ukrajinského pluku Azov, ktorí bránili oceliarne Azovstaľ a len nedávno sa dostali z ruského zajatia, udelil ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj rad Zlatej hviezdy a titul Hrdina Ukrajiny.

Zelenskyj o tom informoval v pondelok v statuse na sociálnej sieti Facebook a dodal, že vyznamenania im v Turecku odovzdal vedúci prezidentskej kancelárie Andrij Jermak.  

Ukrajinská prvá dáma Olena Zelenská zverejnila v pondelok na sociálnych sieťach fotografie, ktoré zaznamenávajú stretnutie piatich veliteľov obrancov mariupolských oceliarní Azovstaľ so svojimi príbuznými.

Šlo o ich prvé stretnutie po mnohých mesiacoch a uskutočnilo sa v Turecku, kde prepustení velitelia pluku Azov musia – v súlade s dohodou a pod ochranou prezidenta Recepa Tayyipa Erdogana – zostať až do konca vojny na Ukrajine.

Výmenu vojnových zajatcov pomohli sprostredkovať Turecko a Saudská Arábia a uskutočnila sa 21. septembra.

Podľa vyhlásenia zverejneného na webe prezidentskej kancelárie Jermak zdôraznil nutnosť dosiahnuť prepustenie všetkých Ukrajincov, ktorí sú v zajatí, väzení, či násilne deportovaní.

,,Ľudia sú na Ukrajine to najcennejšie. A my bojujeme za návrat každého nášho vojaka a každého civilistu,” prízvukoval.

Upozornil aj na dôležitosť prístupnosti rehabilitácie prepustených vojakov, a to fyzickej i psychickej, a na pomoc pri ich návrate k bežnému životu.

Vyzdvihol aj úsilie rodín a priateľov obrancov oceliarní Azovstaľ a mesta Mariupol, ktorí ,,urputne bojovali" za ich návrat zo zajatia, a pokračujú v snahách o prepustenie ďalších zajatcov a väzňov.

Rusko v rámci dohody prepustilo 21. septembra vyše 200 Ukrajincov, ktorí niekoľko mesiacov bránili prístav Mariupol, kým sa na rozkaz Kyjeva nevzdali presile ruských okupantov.

Z ruského zajatia sa podarilo dostať aj desať cudzincov, ktorí sa rozhodli ako dobrovoľníci vydať do napadnutej krajiny a spolu s ukrajinskými vojakmi čeliť ruskej invázii.

Výmenou za svojich oslobodených bojovníkov Kyjev vydal Moskve 55 Rusov, ale aj prokremeľsky orientovaných Ukrajincov vrátane politika Viktora Medvedčuka. Ten je neraz označovaný ako Putinov kmotor, keďže ruský prezident je krstným otcom Medvedčukovej dcéry.

Na Ukrajine bol Medvedčuk obvinený z vlastizrady. V minulosti viedol stranu s názvom Opozičná platforma – Za život, ktorá mala priame väzby na Kremeľ. Ukrajinské úrady ju zakázali.

K spomínanej dlho očakávanej výmene zajatcov došlo 21. septembra – v deň, keď Putin v Rusku vyhlásil tzv. čiastočnú mobilizáciu a muži od 18 do 65 rokov začali dostávať povolávacie rozkazy.

(tasr)

Minúta  |  

CNN: Ukrajina navrhuje koordinovať s USA ciele svojich útokov, ak dostane ATACMS

Ukrajina požiadala Spojené štáty o dodávku taktických balistických rakiet ATACMS s dosahom 300 kilometrov. Kyjev zároveň navrhuje, že s Washingtonom bude koordinovať použitie týchto rakiet voči konkrétnym cieľom. Uviedla to v pondelok na svojom webe americká televízna spoločnosť CNN, ktorá sa odvolala na viaceré informované zdroje.

CNN konštatuje, že USA by takto dostali faktické "právo veta" nad raketovými útokmi ukrajinskej armády proti Rusku. Ukrajina tak chce presvedčiť administratívu prezidenta Joea Bidena, že poskytnutie tohto typu zbraní nepovedie k úderom na ruské územie. USA sa totiž obávajú, že dodávky zbraní schopných zasiahnuť ruské územie by mohli viesť k eskalácii vojny a k priamemu zatiahnutiu Spojených štátov do konfliktu.

Kyjev podľa nemenovaného ukrajinského predstaviteľa vymenoval konkrétne ciele, ktoré chce na svojom území zasiahnuť a na ktoré nemá so súčasnou vojenskou technikou dosah. Patria medzi ne zásobovacie trasy, letiská, letecké základne a sklady zbraní na južnej a východnej Ukrajine vrátane anektovaného Krymu.      

Predstavitelia americkej administratívy sú však presvedčení, že v súčasnosti dodávané rakety do salvových raketometov HIMARS s dosahom 70 kilometrov na plnenie vojenských úloh Ukrajine postačujú.

Rakety ATACMS je možné odpaľovať z platforiem MLRS alebo HIMARS. Vizuálne je odpaľovací systém ATACMS podobný salvovému odpaľovaciemu systému HIMARS, avšak neobsahuje šesť rakiet ako HIMARS, ale iba jednu – s približne štvornásobným dosahom.

Bidenova administratíva minulú stredu oznámila financovanie dodávky ďalších 18 systémov HIMARS pre Ukrajinu, čím sa ich celkový počet zvýši na viac ako tri desiatky.

(tasr)

Minúta  |  

ICOS: Z Nord Streamu uniklo toľko metánu, čo Dánsko vyprodukuje za rok

Množstvo plynu, ktoré v uplynulých dňoch uniklo z plynovodov Nord Stream 1 a Nord Stream 2 v Baltskom mori, sa približne rovná ročným emisiám metánu krajiny veľkosti Dánska. Vyplýva to z výsledkov štúdie Integrovaného systému sledovania emisií uhlíka (ICOS), ktoré boli zverejnené v pondelok. TASR správu prevzala z webu britskej stanice Sky News.

Účinok metánu ako skleníkového plynu je až 30-násobne vyšší než v prípade oxidu uhličitého.

ICOS vypočítal dráhu masy uniknutého plynu, ktorú družice vinou oblačnosti zaznamenali iba čiastočne. Podľa simulácie sa plyn dostal nad Škandináviu a následne nad Britániu.

Dánska agentúra pre energetiku predtým odhadla, že únik sa v najhoršom možnom prípade rovná približne 32 percentám ročných emisií metánu v Dánsku.

Podmorskými plynovodmi Nord Stream 1 a Nord Stream 2 mal prúdiť zemný plyn z Ruska do Nemecka, ale pred incidentom neboli v prevádzke – Nord Stream 1 odstavilo Rusko na konci augusta a druhý ani nebol pre vojnu na Ukrajine spustený do prevádzky.

V priebehu minulého týždňa zaznamenali na plynovodoch úniky na štyroch miestach potrubí, ktoré sú položené na dne Baltského mora v hĺbke asi 80 metrov. Plynovody síce nefungovali, ale bol v nich natlakovaný plyn. Rusko aj západné krajiny sú presvedčené, že na plynovodoch došlo k sabotáži.

(tasr)

Minúta  |  

Nemeckí politici oslávili výročie znovuzjednotenia, vyzývali Nemcov na súdržnosť

Nemeckí politici v pondelok na slávnostných podujatiach v meste Erfurt oslávili 32. výročie znovuzjednotenia krajiny, pričom varovali, že súdržnosť obyvateľov Nemecka nie je možné brať ako samozrejmosť. TASR informuje na základe správ prevzatých z agentúry DPA a ďalších nemeckých médií.

Na oficiálnych ceremóniách v Erfurte v spolkovej krajine Durínsko sa zúčastnili stovky ľudí vrátane nemeckého kancelára Olafa Scholza a prezidenta Franka-Waltera Steinmeiera.

Kancelár Scholz počas svojho prejavu  zdôraznil pretrvávajúcu nemeckú podporu Ukrajiny v boji proti ruským inváznym silám. Nemecko sa zasadzuje za to, aby sa v Európe obnovilo mierové usporiadanie, ktoré je ohrozované brutálnou útočnou vojnou Ruska na Ukrajine, uviedol.

Bärbel Basová, predsedníčka dolnej komory nemeckého parlamentu (Bundestag), na podujatí v erfurtskej opere upozornila, že rozdiely medzi bývalým západným a východným Nemeckom stále nevymizli. Spomenula aj stúpajúce protivládne nálady v častiach niekdajšieho komunistického východného Nemecka.

,,To, ako sa k sebe správame, výrazne určuje silu našej krajiny," povedala Basová a vyzvala na riešenie problémov prostredníctvom demokratickej diskusie. Varovala však, že porozumenie a rešpekt nemôžu prekvitať v otrávenej atmosfére, v ktorej spoločenskú súdržnosť podkopávajú nepravdivé informácie a nenávisť.

Durínsky premiér Bodo Ramelow, ktorý aktuálne predsedá hornej komore parlamentu (Spolkovej rade), konštatoval, že súčasné krízy vrátane koronavírusovej pandémie či problémov s dodávkami energií len ukázali to, čo nefungovalo a zdôraznili existujúce rozdiely medzi východným a západným Nemeckom. V tejto súvislosti apeloval na spoluprácu a solidaritu celej krajiny.

Nemecku zagratuloval k dňu znovuzjednotenia aj americký minister zahraničných vecí Antony Blinken. ,,Spojené štáty sú šťastné, že majú takéhoto silného partnera v úsilí hájiť demokraciu, ľudské práva, právny štát a inštitúcie, ktoré už takmer osem desaťročí zaručujú mier a bezpečnosť," povedal.

V Erfurte sa pri príležitosti osláv Dňa nemeckej jednoty od soboty koná aj trojdňový pouličný festival.

V durínskom meste Gera v pondelok podľa údajov polície protestovalo v uliciach okolo 10-tisíc ľudí. Píšťalkami a bubnami demonštrovali proti vládnej politike, inflácii a požadovali zrušenie sankcií voči Rusku. Demonštrácie boli ohlásené na pondelok aj v ďalších východonemeckých mestách, ako napríklad v saskom meste Plauen či v Magdeburgu v Sasku-Anhaltsku.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.