Preskočiť na obsah
  |  

Tranzit po Rýne sa plne obnovil, jeho hladina po dažďoch stúpla

Hladina Rýna v Nemecku po nedávnych dažďoch výrazne stúpla a dostala sa na normálne úrovne. Nákladné lode sa preto môžu po tejto dôležitej trase opäť plaviť plne naložené, uviedli prevádzkovatelia lodí a obchodníci s komoditami.

Vysoké teploty a sucho spôsobili, že hladina Rýna v auguste klesla na úrovne, ktoré obmedzili lodnú dopravu a spôsobili nárast prepravných nákladov. Výška hladiny na severných úsekoch sa opäť vrátila do normálu. "Lode teraz môžu plávať plne naložené po celej rieke," uviedol jeden z prevádzkovateľov lodí.

Hladina vody pri mestečku Kaub, západne od Frankfurtu nad Mohanom, sa v utorok nachádzala na úrovni 2,51 metra. Nákladné lode potrebujú pri plnom naložení 1,5 metra. V auguste padla až na 32 centimetrov.

Nízka hladina spôsobila, že v auguste mohli niektoré nákladné lode plávať len v prípade, ak boli naložené približne na 25 percent. Rýn je dôležitou trasou pre transport komodít vrátane obilia, uhlia či ropných produktov.

(tasr)

  |  

USA plánujú poslať Ukrajine ďalší balík pomoci vrátane raketometov HIMARS

Spojené štáty plánujú poslať Ukrajine ďalšie štyri salvové raketomety HIMARS. Majú byť súčasťou nového balíka pomoci v hodnote 625 miliónov dolárov. Informuje o tom správa agentúry Reuters, ktorá sa odvoláva na vyjadrenia dvoch zdrojov oboznámených so situáciou.

Súčasťou balíka, ktorý by americká vláda mala oficiálne oznámiť v utorok, bude aj munícia, míny a obrnené vozidlá odolné voči explóziám mín (MRAP). Biely dom sa k balíku odmietol vyjadriť, píše Reuters.
Ide o prvý balík pomoci od anexie štyroch ukrajinských oblastí Ruskom, ktorú prezident Vladimír Putin oznámil minulý piatok.

Pomoc má byť na Ukrajinu poslaná na základe oprávnenia Presidential Drawdown Authority (PDA). To umožňuje v krízovej situácii urýchlene poskytnúť vojenskú pomoc bez odobrenia americkým Kongresom. Vojenská pomoc USA slúži na obranu pred ruskou inváziou, uvádza sa na oficiálnej webovej stránke americkej diplomacie.

(tasr)

  |  

Tisíce zamestnancov automobiliek dnes nenastúpili do práce. Stellantis a Volkswagen majú problémy

Slovenský automobilový priemysel pre stále nevyriešený problém s nedostatkom čipov už nejaký čas stagnuje. Dve automobilky – trnavský Stellantis a bratislavský Volkswagen – hlásia problémy a odstavenie produkcie.

V závode v Trnave obmedzili výrobu na dva dni a v bratislavskom Volkswagene majú komplikácie pri SUV segmente, informuje portál HNonline.sk. Tisícky zamestnancov z toho dôvodu dnes nenastúpili do práce. Dôvodom je nedostatok polovodičov a ďalšie problémy.

„Z dôvodu nedostatku elektrických komponentov dnes a zajtra (utorok) automobilka nevyrába. Výnimkou sú len niektoré sektory, ako napríklad časť logistiky a audit kvality," uviedol hovorca trnavskej fabriky Stellantis Michal Nič.

Problémy v oboch automobilkách podľa ich matiek majú pokračovať aj v budúcom roku.

(hnonline.sk, krk)

  |  

Úroda kukurice na zrno bude tento rok sotva polovičná

Úroda kukurice na zrno bude tento rok sotva polovičná, o tretinu slabšia bude aj produkcia cukrovej repy. Vyplýva to z tretieho odhadu úrody v roku 2022, zisťovaného k polovici septembra a aktuálne zverejneného Štatistickým úradom (ŠÚ) SR.

Tretí spresnený odhad očakávanej úrody v roku 2022 potvrdil medziročne nižšiu úrodu pri všetkých jesenných plodinách, najmä pre rapídny pokles výnosov z hektára.

Celková produkcia druhej najpestovanejšej plodiny na Slovensku, kukurice na zrno, v roku 2022 bude najnižšia za posledných 15 rokov, približne 740-tisíc ton. Úroda by tak mala dosiahnuť o takmer 54 percent nižšiu hodnotu ako vlani, keď sa na Slovensku urodilo takmer 1,6 milióna ton.

Tretí odhad úrody v roku 2022 potvrdil ešte nižší hektárový výnos, ako odhadovali producenti v auguste, z hektára osiatej plochy by malo byť približne 4,47 tony kukurice. Očakávaný hektárový výnos je o 3,1 tony z hektára (t/ha) nižší ako 5-ročný priemer úrod a o 3,4 tony menší ako pred rokom.

Poľnohospodári súčasne korigovali osiatu plochu, pretože približne 6 percent pôdy, na ktorej bola osiata kukurica na zrno, preradili do kukurice nazeleno a siláž. Celkovo očakávaná zberová plocha tak klesla na 165 500 ha, čo je oproti roku 2021 nižšia výmera o 18,5 percenta.

Nižší celkový objem úrody o viac ako 19 percent sa očakáva aj pri kukurici a jej miešankách nazeleno a siláž (celková úroda by mala dosiahnuť takmer 1,5 milióna ton). Hektárový výnos by mal dosiahnuť necelých 21,8 t/ha, čo je o 6,1 tony menej ako vlani a súčasne o 8,1 tony menej ako päťročný priemer.

(tasr)

  |  

EÚ: Michel odsúdil test severokórejskej strely, ktorá preletela ponad Japonsko

Predseda Európskej rady Charles Michel v utorok odsúdil test severokórejskej balistickej strely, ktorá preletela ponad Japonsko.

"Rázne odsudzujem zámerný pokus Severnej Kórey o ohrozenie bezpečnosti v tejto oblasti vypálením balistickej rakety ponad Japonsko," napísal Michel na Twitteri. Tento krok Pchjongjangu označil za "neopodstatnenú agresiu a do očí bijúce porušenie medzinárodného práva". EÚ podľa jeho slov vyjadruje solidaritu Japonsku a Južnej Kórei.

Test severokórejskej balistickej strely v utorok v Japonsku aktivoval systém varovania pred vzdušnými útokmi J-Alert. Japonský premiér Fumio Kišida jej odpálenie označil za "obludné". Raketový test vo svojich vyjadreniach odsúdili aj Spojené štáty.

Išlo dovedna o siedmy prípad odpálenia severokórejskej rakety ponad Japonsko, pripomenula agentúra DPA. Naposledy sa tak stalo v roku 2017. Pri najnovšom pokuse strela podľa japonských zdrojov dopadla do Tichého oceánu zhruba 3 000 kilometrov východne od Japonska.

(tasr)

  |  

Roskosmos chce zotrvať na ISS aj po roku 2024

Ruská vesmírna agentúra Roskosmos rokuje s Moskvou o pokračovaní svojej účasti na prevádzke Medzinárodnej vesmírnej stanice (ISS) aj po roku 2024. Uviedol to v pondelok šéf ruských vesmírnych programov pre lety s ľudskou posádkou Sergej Krikaľov.

"(Roskosmos) začal rokovať s našou vládou o predĺžení našej účasti v programe ISS a dúfame, že budúci rok dostaneme povolenie na pokračovanie," povedal Krikaľov novinárom.

Po zhoršení vzťahov medzi Ruskom a západnými krajinami, ku ktorému došlo v dôsledku vojny na Ukrajine, oznámil šéf Roskosmos Jurij Borisov, že Rusko "po roku 2024" opustí ISS a vybuduje svoju vlastnú orbitálnu stanicu. Pre tento plán však neurčil presný dátum.

Krikaľov v pondelok priznal, že vybudovanie vlastnej vesmírnej stanice nebude také rýchle, takže, ako poznamenal, "budeme pokračovať v lietaní (na ISS), kým nebudeme mať nejakú novú infraštruktúru".

Krikaľov sa takto vyjadril v angličtine na tlačovej konferencii amerického Národného úradu pre letectvo a vesmír (NASA) súvisiacej so stredajším štartom rakety SpaceX, ktorá na ISS vynesie jedného ruského kozmonauta a dvoch amerických a jedného japonského astronauta.

(tasr)