Rusko po krátkom prerušení obnoví dodávky plynu do Talianska cez Rakúsko. Ruský koncern Gazprom uviedol, že spoločne s talianskymi zákazníkmi sa podarilo nájsť riešenie problému spôsobeného zmenami regulácie v Rakúsku.
Rusko po krátkom prerušení obnoví dodávky plynu do Talianska cez Rakúsko. Ruský koncern Gazprom uviedol, že spoločne s talianskymi zákazníkmi sa podarilo nájsť riešenie problému spôsobeného zmenami regulácie v Rakúsku.
Rakúsky prevádzkovateľ plynovodnej siete už potvrdil, že akceptoval rezervácie na transport, čo umožní obnovenie ruských dodávok. Talianska energetická spoločnosť Eni uviedla, že uhradí garancie požadované Rakúskom, aby sa opäť mohol prepravovať ruský plyn cez Rakúsko ďalej do Talianska.
Dodávky ruského plynu cez vstupný bod Tarvisio sa zastavili v sobotu (1. 10.). Šéf Eni Claudio Descalzi v pondelok (3. 10.) uviedol, že ruský koncern Gazprom nedokázal po zmene regulácie v Rakúsku zaplatiť garanciu vo výške 20 miliónov eur za transport plynu z Rakúska do Talianska. Zmenená regulácia začala platiť od 1. októbra.
Podľa Descalziho denné dodávky cez vstupný bod Tarvisio predstavovali pred ich zastavením 20 miliónov kubických metrov (m3). Z celkového talianskeho importu plynu na ne pripadalo už len desať percent.
Prokurátor Krajskej prokuratúry (KP) v Bratislave podal návrh na väzobné stíhanie pre obvineného Dušana Dědečka, ktorý opitý autom spôsobil v nedeľu (2. 10.) tragickú nehodu v centre Bratislavy s piatimi obeťami.
Stotožnil sa tak s podnetom policajného vyšetrovateľa. O väzbe bude rozhodovať Okresný súd (OS) Bratislava I, ktorý tak musí urobiť do 72 hodín od podania návrhu. TASR to potvrdil hovorca Krajského súdu v Bratislave Pavol Adamčiak.
"V utorok (4. 10.) o 21.55 h bol podaný návrh na vzatie obvineného do väzby z útekového a preventívneho dôvodu," priblížil prokurátor a hovorca bratislavskej krajskej prokuratúry Juraj Chylo.
Sudca pre prípravné konanie OS Bratislava I určí termín rozhodovania o väzbe po preštudovaní doručeného návrhu a spisového materiálu. "Keďže ide o obzvlášť závažný zločin, v zmysle Trestného poriadku má súd na rozhodnutie o návrhu zákonnú lehotu 72 hodín od podania návrhu," dodal Adamčiak. Dušan Dědeček čelí obvineniu z trestného činu všeobecného ohrozenia. V prípade preukázania viny mu hrozí trest odňatia slobody na 20 až 25 rokov alebo na doživotie. Obvinený pod vplyvom alkoholu šoféroval v nedeľu neskoro večer auto, ktoré narazilo v centre Bratislavy do zastávky mestskej hromadnej dopravy - Zochova. Nehoda si vyžiadala piatich mŕtvych a niekoľko zranených.
Ruský prezident Vladimír Putin podpísal v stredu zákony o pričlenení štyroch ukrajinských regiónov okupovaných ruskou armádou k Ruskej federácii.
Ide o krok, ktorým šéf Kremľa zavŕšil formálnu anexiu ukrajinského územia, ktorá je však v rozpore s medzinárodným právom. Rusko začalo formálny proces pričlenenia štyroch ukrajinských území – samozvaných ľudových republík Doneckej a Luhanskej, ako aj oblastí Chersonskej a Záporožskej – minulý týždeň.
Ruská tlačová agentúra TASS uviedla, že dokumenty o anexii štyroch ukrajinských regiónov boli po Putinovom podpise zverejnené. "Hranice nových subjektov federácie budú vytýčené, ako vyplýva zo zmlúv, na základe hraníc, ktoré 'existovali v deň ich vzniku a prijatia do Ruskej federácie'," cituje denník The Guardian agentúru TASS.
Zmluvy o anexii približne 18 percent ukrajinského územia ratifikovali začiatkom tohto týždňa obe komory ruského parlamentu. Tieto formality nasledovali po tom, ako sa koncom septembra v spomínaných oblastiach uskutočnili takzvané referendá o pripojení k Rusku.
Veľvyslanci Európskej únie dosiahli dohodu o nových sankciách voči Rusku, vrátane zastropovania cien ruskej ropy. Referuje o tom web politico.eu. Utorková rámcová dohoda bola dohodnutá v miestnosti na stretnutí veľvyslancov, ktorí by mali v stredu schváliť konečnú verziu textu, uviedli diplomati pod podmienkou zachovania anonymity.
Najnovší balík, ktorý je ôsmym kolom sankcií únie voči Moskve, navrhla predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová minulý týždeň po tom, čo ruský prezident pohrozil použitím jadrových zbraní a zmobilizoval státisíce záložníkov.
Viaceré krajiny EÚ vyjadrili obavy v súvislosti s novými opatreniami, najmä pokiaľ ide o cenový strop na predaj ruskej ropy. EÚ však pracuje na tom, aby Putin „zaplatil“ za najnovšie eskalovanie vojny na Ukrajine, ktoré zahŕňalo usporiadanie falošných referend s cieľom anektovať štyri ukrajinské oblasti.
Návrh opatrení stanovuje právny základ cenového stropu, na ktorom sa predtým dohodli krajiny G7. Zatiaľ neexistuje žiadne rozhodnutie o skutočnej cene alebo cenovom rozpätí budúceho stropu, hoci USA uviedli, že to bude známe v priebehu týždňov.
Cieľom balíka je zasiahnuť aj ruský oceliarsky priemysel a pripraviť ruský režim o kľúčové technológie. Zahŕňa tiež viac opatrení proti jednotlivcom, ktorí pomáhajú ruskému prezidentovi Vladimirovi Putinovi vo vojnovom úsilí. Občanom EÚ zakazuje sedieť v správnych radách ruských štátnych podnikov.
To, že sa novým ministrom školstva, vedy, výskumu a športu SR stal Ján Horecký, je dobrá správa pre školstvo. Uviedol to predseda Výboru Národnej rady SR pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport Richard Vašečka (OĽaNO).
"My, čo pracujeme v oblasti výchovy a vzdelávania, poznáme Janka ako skúseného a odborne zdatného človeka, ktorý je otvorený na podnety z praxe a na rozumné inovácie," povedal šéf parlamentného školského výboru. Novému ministrovi praje zároveň veľa síl a trpezlivosti. "V rámci vzájomnej spolupráce ho v jeho neľahkej úlohe v čase hodnotovej i ekonomickej krízy naplno podporím," dodal.
Prezidentka SR Zuzana Čaputová v utorok (4. 10.) vymenovala nového ministra školstva, vedy, výskumu a športu SR Jána Horeckého. Po demisii Branislava Gröhlinga (SaS) bol dočasne poverený riadením rezortu školstva predseda vlády SR Eduard Heger (OĽaNO).
Kresťanská únia sa chce postaviť proti obštrukcii zo strany Progresívneho Slovenska (PS), ktoré avizovalo, že na šesť mesiacov zablokuje ich snahu o obmedzenie interrupcií.
Progresívci predložili na septembrovú schôdzu návrh zákona o pomoci tehotným ženám, svoj návrh však z rokovania schôdze stiahli, keďže návrh s touto témou podala aj poslankyňa Anna Záborská z klubu hnutia OĽaNO. Podľa rokovacieho poriadku platí, že ak predkladateľ návrh stiahne, nesmie byť návrh v tej istej veci zaradený na schôdzu parlamentu.
„Našťastie, rokovací poriadok Národnej rady SR (NR SR) dovoľuje prelomiť toto ustanovenie na návrh predsedu parlamentu. Nevzdáme sa. Ako predkladatelia návrhu zákona sa obrátime na predsedu parlamentu a na poslancov, aby sa postavili na stranu spravodlivosti a slušnosti," uviedla dnes v stanovisku Kresťanská únia.
Kresťanská únia tvrdí, že poslanec parlamentu a podpredseda PS Tomáš Valášek vedome vykradol vo svojom návrhu ich návrh, ktorý predložili minulý rok, a to v drvivej väčšine od slova do slova. „Keď to urobí študent, volá sa to plagiát," povedala Katarína Poláčková z Kresťanskej únie. Valášek podľa jej slov „vyšperkoval“ ich návrh novými ustanoveniami, ako napríklad tým, že žena, ktorá nedovŕšila šestnásť rokov, môže ísť na umelé prerušenie tehotenstva aj bez súhlasu rodičov alebo zákonného zástupcu.
Kresťanská únia hovorí o „podlej obštrukcii" zo strany PS. Progresívci chcú podľa únie úmyselne zneužiť rokovací poriadok tak, ako to neurobil ani Mečiar. „Legislatívci v NR SR si nepamätajú, že by poslanci úmyselne podali a stiahli návrh zákona iba preto, aby sa o návrhu ich poslaneckých kolegov nemohlo ani rokovať. Toto je nové dno politickej kultúry na Slovensku v podaní Progresívneho Slovenska," konštatuje Kresťanská únia.
Maďarsko tvrdí, že nový cenový strop Európskej únie na ruskú ropu sa nebude týkať dodávok cez ropovody.
Tento cenový strop by mal byť súčasťou ôsmeho balíka sankcií EÚ proti Rusku. Maďarský minister zahraničných vecí Péter Szijjártó uviedol, že sa nebude vzťahovať na dodávky cez ropovod.
Maďarsko, ktoré je v rámci EÚ najhlasnejším kritikom sankcií proti Moskve, je vysoko závislé od ruskej ropy a plynu.
Rozhodnutie Washingtonu poslať Ukrajine viac vojenskej pomoci predstavuje hrozbu pre ruské záujmy a zvyšuje riziko vojenského konfliktu medzi Ruskom a Západom. Vyhlásil to v stredu ruský veľvyslanec v Spojených štátoch Anatolij Antonov.
"Vnímame to ako bezprostrednú hrozbu pre strategické záujmy našej krajiny," uviedol Antonov na sociálnej sieti Telegram.
"Dodávanie vojenských produktov zo strany USA a ich spojencov spôsobuje nielen predĺženie krviprelievania a nové obete, ale zvyšuje aj riziko priameho vojenského konfliktu medzi Ruskom a západnými krajinami," dodal Antonov.
Americký prezident Joe Biden oznámil v utorkovom telefonáte so svojím ukrajinským partnerom Volodymyrom Zelenským, že na Ukrajinu smeruje ďalšia vojenská pomoc od Spojených štátov v hodnote 625 miliónov dolárov vrátane salvových raketometov HIMARS, delostreleckých systémov, munície a obrnených vozidiel.
Irán povolil zadržiavanému Američanovi Baquerovi Namazimu opustiť krajinu a jeho syn Siamak Namazi dostal priepustku z väzenia. Informovali o tom agentúry AFP a Reuters.
"Neoprávnene zadržiavanému americkému občanovi Baquerovi Namazimu bolo povolené opustiť Irán, a jeho synovi Siamakovi, tiež neoprávnene zadržanému, udelili priepustku z väzenia," uviedol hovorca amerického ministerstva zahraničných vecí. To, či Baquer Irán opustil alebo kedy tak urobí, nebolo bezprostredne známe, dodáva Reuters.
Organizácia Spojených národov v sobotu oznámila, že Baquerovi Namazimu úrady povolili opustiť Irán, aby absolvoval liečbu v zahraničí, píše Reuters. Právnik rodiny v ten istý deň oznámil, že jeho syn Siamak dostal týždňovú priepustku z väzenia v Teheráne, kde bol takmer sedem rokov.
Americkému podnikateľovi Siamakovi Namazimu v roku 2015 počas návštevy príbuzných v Iráne úrady zakázali krajinu opustiť a neskôr ho zatkli za "kolaboráciu so zahraničnou vládou". Vo februári 2016 zadržali aj jeho otca, ktorý v minulosti pôsobil ako predstaviteľ Detského fondu OSN (UNICEF), a bol aj guvernérom provincie Chúzistán bohatej na ropu.
V októbri 2016 oboch iránsky súd odsúdil za špionáž na desať rokov väzenia. Baquera Namaziho v roku 2018 prepustili zo zdravotných dôvodov a odvtedy si trest odpykával v domácom väzení.
Marocká a španielska polícia v rámci spoločnej operácie odhalili a rozbili džihádistickú bunku podozrivú z napojenia na Islamský štát (IS).
Ako v noci na stredu informovala agentúra AFP, policajné razie sa uskutočnili v utorok ráno v španielskej enkláve Melilla na severnom pobreží Maroka a v neďalekom marockom meste Nador a zadržaných bolo počas nich jedenásť podozrivých.
Podľa marockej polície bolo pri prehliadkach zaistené "počítačové vybavenie" v podobe mobilných telefónov, SIM kariet, počítača a digitálnych médií.
Podľa toho istého zdroja podozriví s cieľom verbovať a získavať ľudí na vstup do teroristických organizácií "propagovali šírením svojich prejavov prostredníctvom počítačových systémov a digitálnej či priamej komunikácie extrémistickú ideológiu".
Zadržaní sú podozriví, že na internete "propagovali extrémistickú ideológiu so zámerom naverbovať ľudí do teroristických organizácií", uviedol marocký policajný zdroj.
Azerbajdžan vďaka sprostredkovateľskému úsiliu USA prepustil 17 arménskych vojnových zajatcov. Oznámil to arménsky premiér Nikol Pašinjan.
"Veľmi si cením úsilie Spojených štátov pri sprostredkovaní návratu 17 našich zajatých vojakov," napísal v utorok na Twitteri Pašinjan, ktorý v tejto súvislosti vyjadril nádej, že sa podarí dosiahnuť pokrok aj pri riešení ďalších humanitárnych otázok a mierovom urovnaní sporov v regióne.
Angažovanie sa Washingtonu pri prepustení arménskych zajatcov podľa AFP poukazuje na rastúci vplyv Západu v nepokojnom kaukazskom regióne, kde Rusko po desaťročiach prichádza o svoje dominantné postavenie.
Moskva je v dôsledku vojenskej invázie na Ukrajinu medzinárodne izolovaná, vedúcu úlohu pri sprostredkovávaní normalizačného procesu medzi Arménskom a Azerbajdžanom preto prevzali Spojené štáty a EÚ, píše AFP.
EÚ 31. augusta sprostredkovala stretnutie medzi arménskym premiérom Pašinjanom a azerbajdžanským prezidentom Ilhamom Alijevom v Bruseli. Následne sa 20. septembra stretli šéfovia diplomacií oboch krajín na rozhovoroch v New Yorku sprostredkovaných americkým ministrom zahraničných vecí Antonym Blinkenom.
V nedeľu 3. októbra sa šéfovia diplomacií Arménska a Azerbajdžanu opäť stretli v Ženeve, kde diskutovali o budúcej mierovej dohode. Následne v utorok, keď Pašinjan ohlásil prepustenie arménskych zajatcov, absolvovali spoločný telefonát s Blinkenom.
Arménsko a Azerbajdžan viedli už dve vojny o územie Náhorného Karabachu - jednu v roku 1990 a druhú v roku 2020. Začiatkom septembra 2022 prepukli medzi oboma krajinami opäť ťažké boje, ktoré si vyžiadali vyše 280 obetí a zastavilo ich až prímerie sprostredkované USA.
Predchádzajúcu dohodu o prímerí z roku 2020 sprostredkovalo Rusko, ako dlhodobý hegemón v tomto regióne.
Rakúske ministerstvo zahraničných vecí vydalo varovanie pred cestovaním do Iránu a vyzvalo rakúskych občanov, ktorí sa v tejto krajine nachádzajú, aby ju bezodkladne opustili. Tento krok súvisí s aktuálnymi nepokojmi a eskaláciou situácie počas masových demonštrácií, ktoré v Iráne vypukli po úmrtí Mahsy Amíníovej a trvajú už tretí týždeň.
"V dôsledku prebiehajúcich protestov a ich násilného potláčania zo strany iránskych úradov vydalo Rakúsko dočasné varovanie pred cestovaním do celého Iránu," uviedol v utorok rezort diplomacie vo Viedni.
V prípade núdze sa majú Rakúšania obrátiť na rakúske veľvyslanectvo v Teheráne. Vzhľadom na to, že môže dôjsť k častým obmedzeniam komunikačných služieb, najmä internetu a komunikačných aplikácií, sa rakúski občania nachádzajúci sa v Iráne môžu kedykoľvek obrátiť aj na pohotovostnú službu rakúskeho rezortu diplomacie. Ministerstvo upozornilo aj na svojvoľné zatýkanie počas protestov, ktoré sa týka aj nezúčastnených občanov iných krajín.
Mahsu Amíníovú (22) zatkla 13. septembra v Teheráne mravnostná polícia za údajné porušenie pravidiel obliekania. Vo väzbe náhle omdlela a po troch dňoch v kóme ju vyhlásili za mŕtvu. Aktivisti a Amíníovej príbuzní vinia políciu z použitia násilia, čo však iránske bezpečnostné sily odmietajú.
Jej smrť vyvolala rozsiahle protesty v Iráne, ako aj inde vo svete. Iránci demonštrujú proti iránskemu režimu a represiám zo strany vlády a bezpečnostných zložiek.
Právnici bývalého prezidenta Donalda Trumpa požiadali v utorok Najvyšší súd USA, aby vstúpil do sporu o tajné dokumenty, ktoré zhabala FBI počas augustovej razie v Trumpovom sídle Mar-a-Lago na Floride. Informovala o tom agentúra AP.
Exprezidentov právny tím žiada sudcov najvyššieho súdu o to, aby mohol približne 100 skonfiškovaných dokumentov s rôznym stupňom utajenia preskúmať súdom poverený nezávislý kontrolór.
Súd nižšej inštancie v septembri - na žiadosť ministerstva spravodlivosti USA rozhodol, že externý kontrolór môže preskúmať len tie dokumenty zhabané v Trumpovom sídle, ktoré nepodliehajú utajeniu. Trumpovi právnici žiadajú, aby najvyšší súd toto rozhodnutie zrušil a umožnil kontrolórovi prístup aj k utajeným dokumentom.
Agenti amerického Federálneho úradu pri razii z 8. augusta prehľadali Trumpovo floridské sídlo Mar-a-Lago a našli tam viac než 11.000 dokumentov a fotografií. Približne 100 z nich podliehalo rôznemu stupňu utajenia.
Americké ministerstvo spravodlivosti v tejto súvislosti vyšetruje Donalda Trumpa pre podozrenie z nezákonného prechovávania tajných materiálov, krádeže vládnych dokumentov a marenia výkonu spravodlivosti. Utajené dokumenty si mal Trump odniesť z Bieleho domu pri svojom odchode v januári 2021.
Trumpovi právnici v žiadosti najvyššiemu súdu argumentujú, že nezávislý kontrolór - skúsený brooklynský sudca Raymond Dearie - by mal preskúmať aj dokumenty označené ako utajené. Mal by pri tom zhodnotiť, či skutočne obsah.
Spojené štáty neevidujú nijaké známky toho, že by sa Rusko skutočne chystalo použiť jadrové zbrane, hoci sa tým vyhráža šéf Kremľa Vladimír Putin. Uviedla to v utorok hovorkyňa Bieleho domu Karine Jean-Pierreová.
"Akékoľvek jadrové zbrane či vyhrážanie sa ich použitím tu berieme veľmi vážne, chcem však povedať… že nevidíme žiaden dôvod na úpravu našej vlastne jadrovej stratégie, a nemáme ani nijaké náznaky toho, že by sa Rusko chystalo okamžite použiť jadrové zbrane," povedala novinárom Jean-Pierreová.
Putin v ostatnom čase eskaloval sedemmesačnú ruskú inváziu na Ukrajine vyhlásením čiastočnej mobilizácie v Rusku, ako aj vyhrážkami, že použije jadrové zbrane, pripomína Reuters.
Slovinský parlament v utorok oficiálne legalizoval manželstvá osôb rovnakého pohlavia, ako aj adopcie detí takýmito pármi, a to za rovnakých podmienok, aké sa vzťahujú na heterosexuálne manželstvá. TASR informuje na základe správ prevzatých z agentúr AFP a STA.
Za návrh zmien zákona o rodine, ktorý po novom definuje manželstvo ako zväzok dvoch osôb bez ohľadu na ich pohlavie, hlasovalo 48 poslancov Národného zhromaždenia, proti boli 29 a jeden sa hlasovania zdržal. Tieto kroky s okamžitou platnosťou schválil už v júlovom verdikte ústavný súd. Parlamentu vtedy nariadil, aby predmetný zákon upravil do šiestich mesiacov.
Súd vtedy rozhodol, že predošlý zákon bol diskriminujúci voči homosexuálnym párom, keďže za manželstvo považoval len zväzky muža a ženy a právo na adopcie takisto prináležalo len takýmto dvojiciam.
Zatiaľ čo návrh zákona jednomyseľne podporili koaliční poslanci, kriticky sa k nemu postavila konzervatívna opozícia - Slovinská demokratická strana (SDS) a stredopravicová strana Nové Slovinsko — Kresťanskí demokrati (Nsi).
SDS proti verdiktu súdu zorganizovala viacero demonštrácií, na ktorých sa zúčastnili tisíce ľudí. AFP pripomína, že manželstvá osôb rovnakého pohlavia legalizovalo 18 európskych krajín a väčšina z nich tiež umožňuje takýmto párom adopciu detí.
Niekoľko ďalších krajín, ako Česko, Chorvátsko, Cyprus, Estónsko, Grécko, Maďarsko či Taliansko umožňuje homosexuálom uzavrieť registrované partnerstvá, nie však manželstvá.
Na budúci pondelok sa uskutoční mimoriadne zasadnutie Valného zhromaždenia OSN k ruskej anexii štyroch čiastočne okupovaných oblastí na Ukrajine. Informuje o tom TASR na základe správy agentúry AFP, odvolávajúcej sa na hovorcu OSN.
Celkovo 193 krajín sa bude môcť vyjadriť k rezolúcii, ktorá sa v súčasnosti pripravuje po tom, čo Rusko minulý týždeň vetovalo na pôde Bezpečnostnej rady uznesenie odsudzujúce túto anexiu.
Premiér SR Eduard Heger a nový veľvyslanec Spojených štátov amerických na Slovensku Gautam Rana sa zhodli, že vzťahy medzi oboma krajinami sú bezproblémové. Urobili tak v rámci utorkového stretnutia na Úrade vlády SR. Informoval o tom tlačový a informačný odbor úradu.
Hovorili spolu o aktuálnej energetickej kríze, pričom predseda slovenskej vlády objasnil novému veľvyslancovi situáciu na Slovensku.
"Slovensko je zodpovedný spojenec a partner v NATO a EÚ, ale pri riešení energetickej krízy potrebujeme podporu nielen z Bruselu, ale aj z Washingtonu," povedal Heger.
Ďalšou témou bola aktuálna situácia na Ukrajine a zintenzívnenie vzťahov medzi Slovenskom a USA po ruskej agresii na Ukrajine.
"Financie vo výške 206 miliónov eur, ktoré SR dostane v rámci vojenskej pomoci od USA, ukazujú, že sme zodpovedným spojencom v transatlantickom priestore. Tieto peniaze budú využité na modernizáciu ozbrojených síl, antidronovú ochranu, ale aj na boj proti hybridným hrozbám," povedal Heger.
S americkým veľvyslancom diskutoval aj o posilnení bilaterálnych obchodných vzťahov či vzájomných investícií.
Mimoriadny a splnomocnený veľvyslanec Spojených štátov amerických na Slovensku Gautam Rana je kariérny diplomat, v zahraničnej službe pôsobí od roku 2002.
Nový americký veľvyslanec Gautam Rana a Zuzana Čaputová. Foto: Veľvyslanectvo USA na Slovensku
Európska únia by mala poskytovať Ukrajine rovnakú finančnú pomoc ako Spojené štáty, ktoré jej dávajú až 1,5 miliardy dolárov mesačne. Navrhuje to poľský premiér Mateusz Morawiecki, informuje TASR na základe správy poľskej agentúry PAP.
Morawiecki je podľa svojho príspevku na sociálnej sieti Facebook presvedčený, že cieľom Ruska je bankrot Ukrajiny. Rusko kalkuluje, že ak nebude Ukrajina schopná vyplácať štátnych zamestnancov a dôchodcov, poklesne aj jej bojová morálka, vysvetlil Morawiecki.
"Spojené štáty prisľúbili Ukrajine od jednej až do jeden a pol miliardy dolárov mesačne. Európska únia by mala Ukrajine poskytnúť takú istú sumu," vyzval Morawiecki. Európska únia sa v pondelok v memorande o porozumení zaviazala poskytnúť Ukrajine ďalšiu finančnú pomoc vo výške päť miliárd eur vo forme pôžičiek s niekoľkoročnou splatnosťou.
Podpredseda Európskej komisie Valdis Dombrovskis vysvetlil, že tieto peniaze by mali ísť na bezprostredné zabezpečenie likvidity ukrajinského štátu a vyplácanie miezd a dôchodkov. Prvá tranža má prísť na Ukrajinu v polovici októbra, ďalšie dve ešte do konca tohto roka.
Na viacerých miestach Bratislavy si v utorok vo večerných hodinách uctili päť obetí nedeľnej (2. 10.) tragickej dopravnej nehody. Tá sa stala v hlavnom meste na zástavke Zochova.
Študenti v areáli internátov v Mlynskej doline si uctili pamiatku svojich zosnulých spolužiakov z Univerzity Komenského a Slovenskej technickej univerzity v Bratislave minútovým stíšením po 20.00 h.
Vo viacerých izbách "v študentskom mestečku" študenti vypli svetlá a prostredníctvom bateriek na mobilných telefónoch v oknách a na balkónoch svietili. Týmto gestom chceli podľa organizátorov spomienky preukázať podporu a úprimnú sústrasť rodinám a priateľom zosnulých študentov.
V meste sa podvečer uskutočnil aj pochod na pamiatku obetí tragickej nehody. Spomienka sa začala pred Úradom vlády SR a neskôr sa sprievod presunul k miestu tragickej nehody, na zastávku Zochova.
Tam účastníci z radov Cyklokoalície a občianskeho združenia Znepokojené matky zapálili sviečky na počesť nevinných obetí. Cieľom stretnutia bolo aj upozorniť kompetentných na nutné systémové zmeny, aby sa podobné nehody už neopakovali.
V centre Bratislavy narazilo v nedeľu v noci auto s opitým vodičom do zastávky mestskej hromadnej dopravy. Nehoda si vyžiadala piatich mŕtvych a niekoľko zranených. Tri obete nehody boli študentmi Univerzity Komenského v Bratislave, dvaja boli prvákmi na Fakulte informatiky a informačných technológií Slovenskej technickej univerzity v Bratislave.
Obchodovanie s akciami Twitteru bolo v utorok zastavené, keďže akcie prudko vzrástli po správach, že Elon Musk po mesiacoch právnych sporov pristúpi ku kúpe spoločnosti za 44 miliárd dolárov. Správu založenú na anonymných zdrojoch prvýkrát priniesla agentúra Bloomberg News.
Musk bude pokračovať v ponuke na kúpu spoločnosti za 54,20 dolára za akciu. Pred zastavením obchodovania akcie vyskočili takmer o 13 percent na 47,95 dolára za akciu.
Podľa správy Musk v utorok poslal Twitteru list s ponukou na dokončenie obchodu, ktorý už má súhlas akcionárov, za pôvodnú cenu. Twitter po týchto správach neodpovedal na žiadosti o komentár.
Musk ešte v apríli ponúkol, že Twitter odkúpi, no neskôr sa pokúsil z dohody vycúvať, tvrdiac okrem iného to, že na sociálnej sieti je omnoho viac falošných účtov, ako firma uvádzala. Podľa Twitteru sa tým Musk snažil zakryť to, že akvizíciu už nepovažoval za atraktívnu.
Twitter sa tak rozhodol zažalovať Muska a žiadal dokončenie akvizície. Musk reagoval protižalobou a obvinil Twitter zo zavádzania jeho tímu v otázke skutočného počtu používateľov. Začiatok súdneho procesu s cieľom prinútiť Muska kúpiť Twitter bol na súde v Delaware naplánovaný na 17. októbra.
Európska únia zvažuje zavedenie sankcií voči Iránu v súvislosti so "zabitím" 22-ročnej Kurdky Mahsy Amíníovej, ku ktorému došlo po jej zadržaní iránskou mravnostnou políciou, a takisto pre tvrdé zásahy zo strany bezpečnostných zložiek počas nasledujúcich protestov. V utorok to povedal šéf európskej diplomacie Josep Borrell, informuje agentúra AFP.
"V reakcii na zabitie Mahsy Amíníovej a na spôsob, akým iránske bezpečnostné sily zakročili počas demonštrácií, budeme zvažovať všetky možnosti, ktoré máme k dispozícii vrátane reštriktívnych opatrení," povedal Borrell v Európskom parlamente. Ako spresnil, výrazom reštriktívne opatrenia má na mysli sankcie.
Borrell označil represie zo strany iránskeho režimu voči protestujúcim, ktoré viedli k "desiatkam strát na životoch", za neprimerané a neospravedlniteľné. Vyjadril obdiv k Iráncom a Iránkam, ktorí proti zabitiu Amíníovej protestujú, pričom žiadajú "rešpekt, spravodlivosť a rovnosť – nič viac". Ako poznamenal, nič nenasvedčuje tomu, že by v Iráne prebiehalo "dôveryhodné vyšetrovanie" príčiny a okolností smrti Amíníovej.
Amíníovú zatkla 13. septembra mravnostná polícia za údajné porušenie pravidiel obliekania. Vo väzbe náhle omdlela a po troch dňoch v kóme ju vyhlásili za mŕtvu. Iránske úrady tvrdia, že mladá žena zomrela prirodzenou smrťou. Podľa aktivistov aj jej príbuzných ju však policajti vo väzbe bili do hlavy obuškom a hlavu jej udreli o kapotu vozidla.
Jej smrť vyvolala rozsiahle protesty v Iráne aj inde vo svete. Protesty prebiehajú v Iráne už tretí týždeň, pričom prerástli do najväčšieho prejavu opozície voči tamojšiemu režimu v ostatných rokoch. Pri zásahoch iránskych bezpečnostných síl voči demonštrantom prišlo podľa aktivistov o život už najmenej 92 ľudí.
Minister hospodárstva Karel Hirman v utorok na spoločnom stretnutí uistil prezidentku Zuzanu Čaputovú, že dostupnosť energií na Slovensku bude zabezpečená. Ich cena bude nastavená pre domácnosti, verejné inštitúcie, malých podnikateľov aj veľkoodberateľov tak, aby sa nedostali do problémov. Prezidentka to v utorok uviedla na sociálnej sieti.
"S ministrom hospodárstva Karlom Hirmanom som hovorila o opatreniach, ktoré vláda pripravuje na zmiernenie dopadov energetickej krízy. Minister ma informoval, že sa pripravujeme na rôzne scenáre vývoja, aj v závislosti od vývoja spoločného európskeho riešenia," uviedla Čaputová.
Aktuálne prezentované európske riešenie je nateraz pre Slovenskú republiku nevýhodné, a preto sa ho snažíme spolu s ďalšími krajinami zmeniť. Rezort hospodárstva podľa prezidentky zároveň so zastropovaním cien pripravuje aj schémy pomoci, ktoré vyššie náklady na energie odberateľom vykompenzujú.
"Pána ministra som žiadala, aby občanov ani firmy nenechávali dlhšie v neistote a komunikovali im riešenia rôznych situácií, ktoré môžu nastať," dodala prezidentka. Je podľa nej dôležité, aby predstavitelia vlády boli jasní a jednotní v posolstvách, ktoré komunikujú ľuďom pri tejto téme, pretože inak môže vznikať ešte väčšia neistota a obavy.
Prezidentka sa s ministrom Hirmanom dohodla na užšej koordinácii v oblasti zahraničnej politiky, kde sú značné možnosti posilnenia našej energetickej spolupráce s mnohými krajinami. "Aj o tom budem rokovať na stretnutí 13 hláv európskych štátov, ktoré sa uskutočňuje tento štvrtok na Malte," dodala Čaputová.
Libérijské úrady s pomocou amerického Úradu pre medzinárodný boj proti narkotikám (INL) skonfiškovali čistý kokaín v hodnote približne 100 miliónov dolárov. V utorok o tom informoval libérijský minister spravodlivosti Musa Dean. TASR správu prevzala z agentúry AFP.
Úradom sa podarilo zhabať kokaín ešte v sobotu na predmestí libérijskej metropoly Monrovia. Podľa Deana boli zadržaní dvaja podozriví z Guinei-Bissau a Libanonu.
Libérijský protidrogový úrad (LDEA) nepotvrdil informácie na sociálnych sieťach, že drogy sa nachádzali v prepravkách s mrazenými rybami. Uviedol, že v súčasnosti prebieha rozsiahle vyšetrovanie. Polícia zároveň pátra po možných spolupáchateľoch.
Veľvyslanectvo Spojených štátov v Libérii zablahoželalo libérijským úradom k skonfiškovaniu drog a vo vyhlásení uviedlo, že je to výsledok " vynikajúcej komunikácie medzi orgánmi činnými v trestnom konaní na celom svete“, pričom okrem USA a Libérie spomenulo aj Brazíliu.
Rusko sa nechce zúčastňovať na "rétorických cvičeniach" o jadrových zbraniach, do ktorých sa teraz pustili západné médiá a politici, uviedol v utorok na brífingu hovorca ruského prezidenta Dmitrij Peskov. Informovala o tom agentúra Reuters.
Peskov tak reagoval na žiadosť jedného novinára o vyjadrenie k článkom v západných médiách, podľa ktorých sa Rusko chystá dokázať svoju pripravenosť použiť zbrane hromadného ničenia vykonaním jadrových testov na hraniciach Ukrajiny, respektíve v Čiernom mori.
Reuters pripomína, že na predchádzajúcich brífingoch Peskov zvykol pri podobných otázkach novinárov odkázať na ruskú doktrínu o použití jadrových zbraní.
Podľa pondelkového článku v britskom denníku The Times Severoatlantická aliancia varovala svojich členov, že ruský prezident Vladimir Putin sa chystá demonštrovať svoju ochotu použiť jadrové zbrane uskutočnením jadrového testu na ukrajinských hraniciach.
Noviny s odvolaním sa na poľského vojenského analytika Konrada Muzyku uviedli, že v centrálnej časti Ruska bol zaznamenaný pohyb vlaku, ktorého vypravenie súvisí údajne s 12. hlavnou správou ruského ministerstva obrany, zodpovednou za jadrové zbrane.
Použitie jadrových zbraní na bojisku by podľa Muzyku bolo pre Rusko spojené so značným rizikom: zbraň by mohla zlyhať a zasiahnuť a zamoriť niektoré z ruských pohraničných miest, ako je napríklad Belgorod.
Taliansky denník La Repubblica zasa v nedeľu informoval, že aliancia NATO rozposlala svojim členským štátom správu tajnej služby o pohybe jadrovej ponorky K329-Belgorod. Tá sa presunula do vôd Severného ľadového oceána, pričom by mohla po prvý raz otestovať jadrové supertorpédo Poseidon, označované aj ako "zbraň súdneho dňa".
Talianske ministerstvo obrany sa k tejto záležitosti odmietlo vyjadriť a Severoatlantická aliancia na žiadosť Reuters o komentár zatiaľ tiež nereagovala. Agentúra Reuters pripomenula, že keď Putin 21. septembra oznamoval prvú mobilizáciu ruských vojenských záložníkov od druhej svetovej vojny a podporil plán na anexiu rozsiahlych území Ukrajiny, adresoval Západu aj varovanie, že neblufuje, keď hovorí, že na obranu Ruska je pripravený použiť jadrové zbrane.
Na základe počtu jadrových hlavíc je Rusko najväčšou jadrovou mocnosťou na svete: podľa federácie amerických vedcov má Rusko vo výzbroji 5 977 jadrových hlavíc, zatiaľ čo Spojené štáty ich majú 5 428 kusov. Podľa denníka The Times sa riziko, že Rusko použije jadrové zbrane, zvýšilo po tom, čo jeho armáda v poslednom čase zažíva vojenské neúspechy na bojiskách Ukrajiny.
Maďarsko považuje Uzbekistan za mimoriadne dôležitého partnera v regióne Strednej Ázie. Vyhlásil to v utorok v Budapešti predseda maďarskej vlády Viktor Orbán po schôdzke s uzbeckým prezidentom Šavkatom Mirzijojevom. Informuje o tom spravodajca TASR v Budapešti s odvolaním sa na agentúru MTI.
"Spolupráca (Maďarska a Uzbekistanu) má strategický význam z politického, bezpečnostného, ekonomického a takisto z energetického hľadiska," citoval Orbána jeho hovorca Bertalan Havasi. Rokujúce strany skonštatovali, že vzájomná hospodárska spolupráca nebola nikdy taká intenzívna ako v súčasnosti, čo je výsledkom činnosti Maďarsko-uzbeckej obchodnej rady.
Na schôdzke zaznelo, že v rámci programu Stipendium Hungaricum poskytne Maďarsko desiatim uzbeckým študentom ročnú odbornú prípravu v oblasti atómovej energetiky v záujme stimulovania energetickej a jadrovej spolupráce medzi týmito krajinami.
Predstavitelia Maďarska a Uzbekistanu pri príležitosti budapeštianskeho stretnutia podpísali 11 dohôd o spolupráci v oblastiach justície, ochrany životného prostredia, športu i pôdohospodárstva.
Orbán prijal Mirzijojevovo pozvanie na novembrový samit krajín Turkickej rady, ktorý sa bude konať v uzbeckom Samarkande. Maďarsko má v Turkickej rade štatút pozorovateľa. Členmi tohto zoskupenia sú Azerbajdžan, Kazachstan, Kirgizsko, Turecko a Uzbekistan.
Dva týždne plateného voľna pre otcov, aj keď matka poberá súčasne materské alebo rodičovský príspevok. Túto novinku prináša novela Zákonníka práce (ZP) z dielne Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny (MPSVR) SR, ktorú v utorok schválila Národná rada (NR) SR. Ide o transpozíciu smerníc EÚ do právneho poriadku SR. Novela zákona bude účinná od novembra 2022. Zákon podporilo 132 zo 133 prítomných poslancov.
Cieľom právnej úpravy je podľa MPSVR podpora rovnomernejšieho rozdelenia opatrovateľských povinností medzi ženami a mužmi a vytvorenie puta medzi otcom a dieťaťom už v ranom veku detí, čo najskôr po narodení.
Novelou sa podľa MPSVR zosúlaďujú právne predpisy SR so smernicou EÚ o rovnováhe medzi pracovným a súkromným životom rodičov a osôb s opatrovateľskými povinnosťami. Vzhľadom na to, že obdobie poberania materského iným poistencom (otcom) je v podmienkach SR v porovnaní s inými krajinami EÚ nastavené nadštandardne, novela navrhuje, aby sa obdobie výplaty materského otcovi po narodení dieťaťa započítavalo do úhrnného obdobia nárokov na materské pri tom istom dieťati.
Podľa novely zákona otcovi dieťaťa počas otcovskej dovolenky vznikne nárok na dávku materské iného poistenca (otca) zo sociálneho poistenia v rozsahu 14 kalendárnych dní v období šiestich týždňov od narodenia dieťaťa, bez ohľadu na skutočnosť, či matka dieťaťa poberá materské alebo rodičovský príspevok.
Nárok na materské by si po novom mohli otcovia rozdeliť na dve obdobia (súčasný nárok sa rozdelí na samostatné nároky). V porovnaní so súčasnou právnou úpravou sa aktuálne ucelené obdobie (napríklad 28 týždňov) nároku na materské iného poistenca (otca) môže rozdeliť na dve obdobia poberania materského (napríklad dva týždne a 26 týždňov pri starostlivosti o jedno dieťa). Krátko po narodení dieťaťa by si teda mohol požiadať o dávku v trvaní maximálne dvoch týždňov a o zvyšok si môže požiadať neskôr. Toto obdobie dvoch týždňov sa započíta do celkového obdobia 28 týždňov, počas ktorého má otec (pri starostlivosti o jedno dieťa) nárok na materské aj v súčasnosti.
Materské počas otcovskej dovolenky má byť financované z nemocenského poistenia vykonávaného Sociálnou poisťovňou. V súvislosti so starostlivosťou o narodené dieťa mu naďalej bude patriť platená otcovská dovolenka v trvaní 28 týždňov, respektíve 31 týždňov, ak ide o osamelého muža, alebo v trvaní 37 týždňov, ak ide o dve alebo viac detí.
Plénum schválilo pozmeňovací návrh, podľa ktorého sa predĺži šesťtýždňové obdobie od narodenia dieťaťa, v ktorom môže otec dieťaťa čerpať prvú časť materského, o obdobie, počas ktorého bolo dieťa po pôrode hospitalizované zo zdravotných dôvodov dieťaťa alebo matky.
Zároveň poslanci schválili návrhy parlamentných výborov, ktoré okrem iného rozšírili možnosti propagácie odborových organizácií. Tie budú mať možnosť primeraným spôsobom osloviť zamestnanca s cieľom ponúknuť mu v nej členstvo. Spôsob oslovenia zamestnanca dohodne odborová organizácia so zamestnávateľom. Ak k dohode nedôjde, zamestnávateľ je povinný poskytnúť zamestnancovi písomnú informáciu o odborovej organizácii, ktorá u neho pôsobí.
Predčasné voľby by mohli byť najskôr o pol roka, krajinu nemôžeme uvrhnúť do chaosu. Vyhlásil to predseda Národnej rady (NR) SR a šéf Sme rodina Boris Kollár. Hnutie podľa jeho slov nedrží vo funkcii ministra financií Igora Matoviča (OĽANO), ale súčasnú menšinovú vládu. Podporovať ju bude dovtedy, kým bude schopná presadzovať návrhy na pomoc ľuďom.
"Táto vláda je v menšine len kvôli Richardovi Sulíkovi (SaS), ktorý si postavil hlavu a kvôli jeho náprotivku Igorovi Matovičovi. My sme sa ocitli niekde, kde sme sa nechceli ocitnúť," povedal Kollár novinárom s tým, že Sme rodina bolo za zachovanie štvorkoalície.
Podotkol, že aktuálne sa treba sústrediť na pomoc ľuďom a presadenie dobrých návrhov. Ak by koaliční partneri takto nechceli postupovať, preferuje dohodu o predčasných voľbách naprieč politickým spektrom. Upozornil však, že tieto by mohli byť vzhľadom na lehoty najskôr o pol roka.
"Nemôžeme nechať krajinu uvrhnúť do chaosu a hospodárskeho úpadku," zdôraznil. Ak by prišlo na dohodu o predčasných voľbách, Kollár by požadoval od opozičných strán, aby jasne hlasovali počas celých šiestich mesiacov so súčasnou koalíciou a podporovali pomoc ľuďom.
Polícia navrhuje väzbu pre opitého vodiča, ktorý spôsobil v nedeľu (2. 10.) tragickú nehodu v centre Bratislavy s piatimi obeťami.
Obvinili ho z trestného činu všeobecného ohrozenia. V prípade preukázania viny mu hrozí trest odňatia slobody na 20 až 25 rokov alebo na doživotie. Polícia o tom informovala na sociálnej sieti.
Prezidentka SR Zuzana Čaputová v utorok podpísala novely energetických zákonov, ktoré majú pomôcť v boji s drahými energiami.
Energetické novely okrem iného uvoľňujú vláde ruky pri vyhlasovaní núdzového stavu v energetike a všeobecného hospodárskeho záujmu pri cenách energií. Súčasťou noviel je aj opatrenie, ktoré posilňuje kontrolnú činnosť slovenského parlamentu. Vďaka nemu, ak vláda vyhlási núdzový stav v energetike, tak môže trvať najviac 180 dní. Ak bude mať vláda záujem núdzový stav predĺžiť, musí požiadať o schválenie parlament.
Vďaka novelám zákonov sa rozšíri koncept stavu núdze v elektroenergetike a plynárenstve. „Štát tak bude mať dostatočné legislatívne nástroje, vďaka ktorým bude môcť pružne a efektívne reagovať na prípadný vznik stavu núdze,“ podotkol rezort hospodárstva.
V stave núdze bude možné na základe rozhodnutia vlády nariadiť účastníkom trhu s elektrinou alebo plynom opatrenia na zabezpečenie dostupnosti elektriny za určené ceny, resp. za primeranú náhradu vo forme úhrady primeraných nákladov. Ukladané opatrenia musia byť primerané, nediskriminačné a transparentné. Opatrenia môže ministerstvo nariadiť len v nevyhnutnom rozsahu a na nevyhnutný čas.
Predseda Výboru Národnej rady (NR) SR pre hospodárske záležitosti Peter Kremský (OĽaNO) vyzval vedenie Slovenského plynárenského priemyslu (SPP), aby zastavilo "šikanovanie" a odpájanie podnikateľov a občanov a vzdalo sa svojich funkcií.
Poslanec údajne eviduje niekoľko prípadov, v ktorých dodávatelia elektriny a plynu zrušili zmluvy drobným odberateľom a následne im ponúkli nové zmluvy s vyššími cenami.
"V posledných dňoch som sa stretol s viacerými prípadmi, keď dodávatelia elektriny a plynu zrušili existujúce zmluvy drobným podnikateľom alebo občanom. Potom im ponúkli násobne vyššie ceny a keď okamžite nepodpísali novú zmluvu, v priebehu niekoľkých dní im vypli plyn a elektrinu," vysvetlil Kremský. Ide podľa neho najmä o odberateľov štátnej spoločnosti SPP. Ten stále vedú nominanti bývalého ministra hospodárstva Richarda Sulíka (SaS).
"Je neprijateľné, že takéto necitlivé praktiky v takýchto ťažkých časoch používa štátny podnik. Štátna firma sa nesmie zneužívať na podrazy a šírenie paniky medzi ľuďmi, najmä keď poctivo platia svoje účty a dodávateľovi energií nedlhujú. Môže to spôsobiť krach firiem, zvýšenie nezamestnanosti a ekonomický úpadok," upozornil predseda hospodárskeho výboru.
Bieloruský prezident Alexander Lukašenko v utorok obvinil Ukrajinu, že do pohraničnej oblasti s Bieloruskom poslala 15-tisíc vojakov a označil to za provokáciu. Informovala o tom agentúra Reuters.
Lukašenko podľa agentúry BelTA uviedol, že ukrajinská vojenská jednotka, ktorá prišla k hraniciam, zablokovala cesty a začala zriaďovať kontrolné stanovištia a palebné pozície.
Lukašenko tvrdí, že Kyjev "neustále vykonáva optický, rádioelektronický a rádiotechnický prieskum nášho územia, vojsk a objektov". Ukrajinu obvinil z toho, že "svojimi dronmi často narúša štátnu hranicu".
Ukrajinskí predstavitelia na žiadosť agentúry Reuters na vyjadrenie k týmto obvineniam bezprostredne nereagovali.
Predčasné parlamentné voľby sú pod dnešnom hlasovaní v Národnej rade SR o ministrovi financií Igorovi Matovičovi (OĽaNO) podľa predsedu Smeru-SD Roberta Fica nevyhnutnosťou.
„Smer-SD berie na vedomie vytriezvenie SaS, ktorá dnes oznámila pripravenosť rokovať o predčasných voľbách. Smer je pripravený na okamžité rokovanie s celou opozíciou vrátane poslancov okolo pána Tarabu, a to aj dnes večer,“ vyhlásil Fico.
Na októbrovej schôdzi parlamentu je podľa neho potrebné schváliť zmenu ústavy, ktorá umožní skrátiť volebné obdobie prijatím ústavného zákona. Takýto ústavný zákon by bol následne predložený a schválený a predčasné voľby by sa mohli konať na jar 2023.
Strana Smer je podľa Fica pripravená aj na predloženie návrhu na vyslovenie nedôvery premiérovi Eduardovi Hegerovi, čo by znamenalo nedôveru celej vláde.
Veľkoruský ideológ Alexandr Dugin podáva trestné oznámenie na českú ministerku obrany Janu Černochovú pre jej údajnú podporu a propagáciu terorizmu. Na zistenie serveru Aktuálně.cz upozorňujú agentúry.
Dugin kritizuje reakciu Černochovej na smrť jeho dcéry, ktorú ministerka zverejnila koncom augusta na sociálnej sieti Twitter. Podľa znenia trestného oznámenia Černochová svojím výrokom spáchala zločin podpory a propagácie terorizmu. Novinárku Dariu Duginovú zabila v auguste bomba nastražená v aute.
"Potláčam prirodzenú ľudskú reakciu na tragickú smrť. Ale toto sú skutoční vrahovia a vojnoví štváči," napísala vtedy Černochová s tým, že jej nie je ľúto ani zabitej Duginovej, ani smútiaceho otca. "Je mi ľúto tisícov ľudí zavraždených v dôsledku ich propagandy a odpornej ideológie," uviedla šéfka rezortu obrany.
Dugin českej političke vyčíta, že sa za svoje slová neospravedlnila, ale "naopak ich hrôzu a škodlivosť ešte zostrovala". Keďže Černochová je členkou vlády, je podľa Dugina možné vyvodiť, že Česko v medzinárodnom meradle podporuje terorizmus. Premiéra Petra Fialu zároveň obvinil z prehlbovania protiruskej xenofóbie.
Ruský ideológ podal trestné oznámenie prostredníctvom českého advokáta Jiřího Vyvadila, ktorému dal plnú moc. Advokát bol v minulosti poslancom a senátorom ČSSD, pôsobil aj ako poradca niekdajšieho premiéra Jiřího Paroubka či ako sudca Najvyššieho súdu.
"Trestné oznámenie, hoci nezmyslené, môže podať každý," reagovala ministerka na sociálnej sieti Twitter. Podľa nej advokát Vyvadil dostal "notičky z Kremľa". "Trestné oznámenie ma teda necháva úplne pokojnou. Vlastizradnosť niektorých zapredancov už menej," dodala Černochová.
Prezidentka SR Zuzana Čaputová v utorok v Prezidentskom paláci vymenovala nového ministra školstva, vedy, výskumu a športu SR Jána Horeckého. Doteraz bol vedením rezortu školstva dočasne poverený premiér Eduard Heger (OĽaNO).
Horecký pôsobil ako učiteľ matematiky a geografie. Na pozíciu riaditeľa bratislavskej Spojenej školy sv. Františka z Assisi nastúpil v máji 2008, viedol ju do júla 2020. Manažérske schopnosti v oblasti školstva zúročil aj ako prezident Združenia katolíckych škôl Slovenska (ZKŠS), ktorým bol v rokoch 2011 až 2019. V januári 2021 sa stal manažérom siete škôl Felix
Ministri za SaS podali demisie po tom, ako koaliční partneri počas vládnej krízy nenaplnili ich požiadavku na odchod lídra OĽaNO Igora Matoviča z vlády. Vládna kríza sa vyostrila pre pretrvávajúce nezhody Matoviča a predsedu SaS Richarda Sulíka.
Nových ministrov hospodárstva, spravodlivosti aj zahraničných vecí a európskych záležitostí vymenovala Čaputová 12. septembra. Kandidát na post šéfa rezortu školstva v tom čase nebol ešte v rámci koalície dohodnutý, vedením bol preto dočasne poverený premiér.
Prezidentka: Od Horeckého sa očakáva najmä riešenie energetickej krízy na školách
Ministerstvo školstva si bude vyžadovať riešenie problémov, ktoré neznesú odklad. Od nového šéfa rezortu školstva Jána Horeckého sa v prvom rade očakávajú odpovede na existenčné otázky škôl spojené s energetickou krízou. Uviedla to prezidentka SR Zuzana Čaputová v príhovore pri jeho menovaní.
Poukázala na to, že regionálne školy avizovali vážne problémy s platením rastúcich cien energií, vysoké školy chcú zastaviť vyučovania na deň študentstva a reformy z plánu obnovy sú v neistote. "Celá spoločnosť sa zhodujeme na tom, že si nemôžeme dovoliť zavreté školy a ďalšiu absenciu výučby," apelovala prezidentka.
Spomenula tiež dosiahnutie reformných míľnikov z plánu obnovy. "Do konca roka 2022 musia byť naplnené zmeny v predškolskom vzdelávaní. Rovnako je potrebné prijať legislatívne úpravy k zavedeniu a financovaniu podporných opatrení vo výchove a vzdelávaní, ktoré sa týkajú detí s postihom," povedala Čaputová.
Slovensko tiež podľa nej potrebuje pokračovanie rozbehnutých reforiem, najmä dotiahnutie reformy vysokých škôl, dlhoočakávanú kurikulárnu reformu alebo desegregáciu rómskych detí vo vzdelávaní.
"Čaká sa od vás veľmi veľa za krátky čas. Pri našom rozhovore ste mi povedali, že to vnímate podobne. A dodali ste ešte jednu sympatickú vec – že ste si vedomý svojich limitov a potreby obklopiť sa odborníkmi, ktorí vám pomôžu riadiť taký široký a zložitý rezort," podotkla hlava štátu vo svojom príhovore.
Lídri trojkoalície hľadali za ministra školstva "konzervatívne orientovaného odborníka". Toto kritérium koaličných lídrov podľa Čaputovej Horecký spĺňa. "Vymenovaním za ministra však prestávate byť manažér jednej siete škôl s jasne vyhraneným svetonázorom," podotkla.
Prezidentka skonštatovala, že z Horeckého sa stáva verejný činiteľ, od ktorého budú mať rôzne segmenty spoločnosti veľké očakávania, ale to najväčšie očakávanie, ktoré musí žiadať od seba, je zostať vecný a férový. "Veľmi oceňujem, keď ste mi v osobnom rozhovore potvrdili, že rozhodne nepôjdete cestou rozdeľovania. Brázdy v našej spoločnosti sú hlboké a vo vláde potrebujeme tých, ktorí chcú stavať mosty, nie tých, ktorí ich pália," uviedla.
Ján Horecký a Zuzana Čaputová. Foto: TASR/Martin Baumann
Horecký: Pre budúcnosť Slovenska potrebujeme teraz prvotriedne školstvo
Cieľom nového ministra školstva, vedy, výskumu a športu SR Jána Horeckého je, aby školstvo nepripomínalo charterový let. Uviedol to počas utorkovej tlačovej konferencie po jeho vymenovaní do funkcie prezidentkou Zuzanou Čaputovou s tým, že pre budúcnosť Slovenska potrebujeme teraz prvotriedne školstvo, čo sa týka podmienok, obsahu a foriem vzdelávania, ale aj výsledkov.
Horecký uviedol, že sú veci, ktoré musí riešiť bezodkladne, ide najmä o zvýšené prevádzkové náklady škôl za energie. "Budeme to musieť dosledovať," povedal s tým, že bude potrebné previesť školy cez túto krízu. Poukázal tiež na to, že škola má potenciál byť skvelým miestom pre život a prácu. Tvrdí, že chce, aby sa deti tešili do školy. "Aby učitelia mohli byť hrdí nielen na svoje povolanie, ale aj na výsledky svojich žiakov a ich ďalší naplnený život," povedal nový šéf rezortu školstva.
Poukázal aj na ďalšie priority, ide najmä o ciele plánu obnovy či kurikulárnu reformu. Spomenul aj vysokoškolskú reformu, ktorú je podľa jeho slov potrebné dotiahnuť do konca.
Horecký povedal, že sa rád stretne s bývalým ministrom školstva Branislavom Gröhlingom (SaS). Predseda vlády Eduard Heger (OĽaNO) uviedol, že nový šéf rezortu školstva bude mať jeho plnú podporu, tú mal podľa jeho slov aj bývalý minister školstva Gröhling. Poukázal na to, že vzdelávanie, ale aj zdravotníctvo sú prioritou tejto vlády.
Heger poznamenal, že na uvoľnený post šéfa rezortu školstva nehľadal pravičiara, ľavičiara, konzervatívca ani liberála, ale hľadal odborníka. Poukázal na jeho dlhoročné pôsobenie v oblasti školstva, označil ho aj za inovátora. "Je to nespochybniteľný odborník s viac ako 20-ročnou skúsenosťou v školstve," uviedol premiér. Poukázal na to, že je aj skúseným manažérom. "Som rád, že tento človek zasadne na stoličku rezortu školstva," povedal. Zároveň poďakoval za prácu aj bývalým štátnym tajomníkom.
Konkrétne mená nových štátnych tajomníkov rezortu školstva zatiaľ nekonkretizoval. Heger i Horecký potvrdili, že by mohli byť vymenovaní vládou čo najskôr.
V poslaneckom klube hnutia OĽaNO nie sú ovce, ale ľudia, ktorí majú svoj názor a podľa neho sa správajú. V klube funguje zdravá diskusia. Povedal to premiér a podpredseda OĽaNO Eduard Heger dnes na tlačovej konferencii v reakcii na to, že deviati poslanci klubu sa nezúčastnili na hlasovaní o vyslovení nedôvery ministrovi financií Igorovi Matovičovi (OĽaNO).
„Aj to je dôkaz, že náš klub je slobodný, každý môže prejaviť svoj názor. Každý z poslancov má svoj mandát podľa svojho vedomia a svedomia a tak je to správne,“ povedal Heger.
Zároveň sa poďakoval všetkým poslancom, ktorí hlasovali proti odvolaniu Matoviča a zdôraznil, že schôdza bola zbytočná, pretože Slovensko má teraz úplne iné priority a treba riešiť v prvom rade pomoc ľuďom v čase energetickej krízy.
Premiér Heger zdôraznil, že prioritou najbližších mesiacov nie sú predčasné voľby, ale riešenie energetickej krízy, platov zdravotníkov a opatrenia na pomoc ľuďom. Mrzia ho vyjadrenia strany SaS, ktorá dnes vyhlásila, že je pripravená rokovať o predčasných voľbách.
Rozviedka NATO informuje o plánoch ruského prezidenta Vladimira Putina použiť proti Ukrajine jadrové zbrane.
Ukrajinské sily dosiahli v pondelok najväčší prielom na juhu krajiny od začiatku vojny. Prerazili frontovú líniu a rýchlo postupovali pozdĺž rieky Dneper, čím ohrozili zásobovacie línie pre tisíce ruských vojakov. Nové vybojované územie prichádza krátko potom, čo ukrajinské jednotky v sobotu vytlačili Rusov z kľúčového mesta Lyman v Doneckej oblasti na východe Ukrajiny.
Ešte v piatok pritom ruský prezident Vladimir Putin v Kremli slávnostne ohlasoval anexiu štyroch ukrajinských regiónov (zhruba pätnásť percent rozlohy Ukrajiny) k Rusku. Kremeľ sa pri tej príležitosti opakovane zaviazal, že bude brániť celé svoje územie – vrátane novopripojených regiónov – všetkými dostupnými prostriedkami, vrátane jadrových zbraní. Podpredseda Rady bezpečnosti Ruskej federácie Dmitrij Medvedev v nadväznosti na tieto vyjadrenia otvorene hovoril o možnom použití strategických jadrových zbraní na ochranu krajiny.
To navrhuje aj čečenský vodca Ramzan Kadyrov, ktorý v sobotu po páde Lymanu vyhlásil, že Rusko by malo na Ukrajine zvážiť použitie jadrových zbraní s nízkou účinnosťou.
Za veľkou mlákou však upozorňujú, že v prípade nukleárneho útoku neostanú nečinní. Americký poradca pre národnú bezpečnosť Jake Sullivan povedal, že Washington varoval Moskvu pred konkrétnymi „katastrofickými následkami“, ak použije jadrové zbrane. Bývalý riaditeľ americkej výzvednej služby CIA David Petraeus v nedeľu tvrdil, že Spojené štáty a ich spojenci by v reakcii zničili ruské jednotky a vybavenie na ukrajinskom území a potopili aj ruskú Čiernomorskú flotilu.
Verbálne Kremeľ nepripúšťa jadrový útok, hoci po vojenskej stránke žne v susednom štáte prehry. „Je to veľmi emotívna chvíľa,“ povedal v pondelok hovorca Kremľa Dmitrij Peskov na dennom brífingu. „V našej krajine sa použitie jadrových zbraní deje len na základe toho, čo je uvedené v príslušnej doktríne,“ zdôraznil v reakcii na sobotňajšie vyhlásenie Kadyrova, spojenca ruského prezidenta Vladimira Putina.
Agentúra Reuters s odvolaním sa na Federáciu amerických vedcov informuje, že Rusko je najväčšia jadrová veľmoc na svete čo do počtu jadrových hlavíc. Krajina medveďa má 5 977 hlavíc, zatiaľ čo Spojené štáty majú 5 428 hlavíc. Tento arzenál by dokázal niekoľkokrát zničiť našu planétu.
Kyjev nenecháva nič na náhodu. V utorok sa objavili správy, že Kyjevský magistrát zásobuje evakuačné centrá jódovými tabletkami v rámci prípravy na možný jadrový útok na ukrajinskú metropolu.
Tabletky sú určené pre obyvateľov v oblastiach zasiahnutých radiáciou v prípade evakuácie, uviedol magistrát vo vyhlásení. Jódové tabletky pomáhajú chrániť štítnu žľazu pred účinkom rádioaktívneho jódu, ak sa užijú krátko pred alebo bezprostredne po ožiarení.
Jadrová ponorka má vykonať testy, tvrdí rozviedka NATO
Prípravy na najhorší scenár sa môžu ukrajinskej strane zísť. Posledné utajené manévre ruských silových zložiek majú napovedať, že jadrová eskalácia vojny je na dosah.
Ruský kanál Rybar zdieľal v nedeľu na Telegrame zábery vojenského vlaku, ktorý presúval smerom k ukrajinským hraniciam sofistikované vojenské vybavenie, informoval Daily Mail. Vlak vraj patrí pod 12. hlavné riaditeľstvo ruského ministerstva obrany, ktoré „zodpovedá za jadrovú muníciu, jej skladovanie, údržbu, prepravu a výdaj jednotkám“.
Či vlak skutočne vyslalo 12. hlavné riaditeľstvo, nemožno nezávisle overiť a chýbajú aj dôkazy o tom, že prepravuje nukleárnu bombu alebo jadrový materiál.
Vyostrovať sa má aj situácia v ruských námorných vodách. NATO varovalo členské štáty, že ruská jadrová ponorka Belgorod opustila svoju základňu za polárnym kruhom. Informuje o tom taliansky server La Repubblica. Belgorod je najväčšou ponorkou na svete, stavali ju tridsať rokov a do vôd ju spustili iba tento rok v júli. Rusko tvrdí, že dokáže niesť jadrové podmorské torpéda Poseidon, nazývané „zbraň Apokalypsy“, ktoré vraj môžu vyvolať obrovské „jadrové cunami“ a môžu zaplaviť prímorské mestá a urobiť ich na celé desaťročia neobývateľnými.
Rozviedka NATO sa domnieva, že špičková ponorka, oficiálne známa ako K-329 Belgorod, zostáva v arktických vodách. Vraj môže byť na ceste do Karského mora pri pobreží ruského ostrova Nová Zem, s cieľom vykonať sériu tajných testov.
Ani táto informácia nie je overená. Napríklad Hans Christensen, riaditeľ Projektu jadrových informácií vo Federácii amerických vedcov, poznamenal, že torpéda Poseidon sú stále vo fáze vývoja a nebudú funkčné minimálne niekoľko nasledujúcich rokov. Sankcie, ktoré na Rusko uvrhli západné krajiny, ich vývoj pravdepodobne ešte spomalia.
