Preskočiť na obsah
  |  

Potrebujeme podporu nielen z Bruselu, ale aj z Washingtonu. Heger prijal amerického veľvyslanca

Premiér SR Eduard Heger a nový veľvyslanec Spojených štátov amerických na Slovensku Gautam Rana sa zhodli, že vzťahy medzi oboma krajinami sú bezproblémové. Urobili tak v rámci utorkového stretnutia na Úrade vlády SR. Informoval o tom tlačový a informačný odbor úradu.

Hovorili spolu o aktuálnej energetickej kríze, pričom predseda slovenskej vlády objasnil novému veľvyslancovi situáciu na Slovensku.

"Slovensko je zodpovedný spojenec a partner v NATO a EÚ, ale pri riešení energetickej krízy potrebujeme podporu nielen z Bruselu, ale aj z Washingtonu," povedal Heger.

Ďalšou témou bola aktuálna situácia na Ukrajine a zintenzívnenie vzťahov medzi Slovenskom a USA po ruskej agresii na Ukrajine.

"Financie vo výške 206 miliónov eur, ktoré SR dostane v rámci vojenskej pomoci od USA, ukazujú, že sme zodpovedným spojencom v transatlantickom priestore. Tieto peniaze budú využité na modernizáciu ozbrojených síl, antidronovú ochranu, ale aj na boj proti hybridným hrozbám," povedal Heger.

S americkým veľvyslancom diskutoval aj o posilnení bilaterálnych obchodných vzťahov či vzájomných investícií.

Mimoriadny a splnomocnený veľvyslanec Spojených štátov amerických na Slovensku Gautam Rana je kariérny diplomat, v zahraničnej službe pôsobí od roku 2002.

Nový americký veľvyslanec Gautam Rana a Zuzana Čaputová. Foto: Veľvyslanectvo USA na Slovensku

(tasr)

  |  

Morawiecki vyzýva EÚ, aby držala krok s americkou finančnou pomocou Ukrajine

Európska únia by mala poskytovať Ukrajine rovnakú finančnú pomoc ako Spojené štáty, ktoré jej dávajú až 1,5 miliardy dolárov mesačne. Navrhuje to poľský premiér Mateusz Morawiecki, informuje TASR na základe správy poľskej agentúry PAP.

Morawiecki je podľa svojho príspevku na sociálnej sieti Facebook presvedčený, že cieľom Ruska je bankrot Ukrajiny. Rusko kalkuluje, že ak nebude Ukrajina schopná vyplácať štátnych zamestnancov a dôchodcov, poklesne aj jej bojová morálka, vysvetlil Morawiecki.

"Spojené štáty prisľúbili Ukrajine od jednej až do jeden a pol miliardy dolárov mesačne. Európska únia by mala Ukrajine poskytnúť takú istú sumu," vyzval Morawiecki. Európska únia sa v pondelok v memorande o porozumení zaviazala poskytnúť Ukrajine ďalšiu finančnú pomoc vo výške päť miliárd eur vo forme pôžičiek s niekoľkoročnou splatnosťou.

Podpredseda Európskej komisie Valdis Dombrovskis vysvetlil, že tieto peniaze by mali ísť na bezprostredné zabezpečenie likvidity ukrajinského štátu a vyplácanie miezd a dôchodkov. Prvá tranža má prísť na Ukrajinu v polovici októbra, ďalšie dve ešte do konca tohto roka.

(tasr, min)

  |  

Na viacerých miestach v Bratislave si uctili pamiatku obetí dopravnej nehody

Na viacerých miestach Bratislavy si v utorok vo večerných hodinách uctili päť obetí nedeľnej (2. 10.) tragickej dopravnej nehody. Tá sa stala v hlavnom meste na zástavke Zochova.

Študenti v areáli internátov v Mlynskej doline si uctili pamiatku svojich zosnulých spolužiakov z Univerzity Komenského a Slovenskej technickej univerzity v Bratislave minútovým stíšením po 20.00 h.

Vo viacerých izbách "v študentskom mestečku" študenti vypli svetlá a prostredníctvom bateriek na mobilných telefónoch v oknách a na balkónoch svietili. Týmto gestom chceli podľa organizátorov spomienky preukázať podporu a úprimnú sústrasť rodinám a priateľom zosnulých študentov.

V meste sa podvečer uskutočnil aj pochod na pamiatku obetí tragickej nehody. Spomienka sa začala pred Úradom vlády SR a neskôr sa sprievod presunul k miestu tragickej nehody, na zastávku Zochova.

Tam účastníci z radov Cyklokoalície a občianskeho združenia Znepokojené matky zapálili sviečky na počesť nevinných obetí. Cieľom stretnutia bolo aj upozorniť kompetentných na nutné systémové zmeny, aby sa podobné nehody už neopakovali.

V centre Bratislavy narazilo v nedeľu v noci auto s opitým vodičom do zastávky mestskej hromadnej dopravy. Nehoda si vyžiadala piatich mŕtvych a niekoľko zranených. Tri obete nehody boli študentmi Univerzity Komenského v Bratislave, dvaja boli prvákmi na Fakulte informatiky a informačných technológií Slovenskej technickej univerzity v Bratislave.

(tasr, min)

  |  

Elon Musk nakoniec pristúpi ku kúpe Twitteru

Obchodovanie s akciami Twitteru bolo v utorok zastavené, keďže akcie prudko vzrástli po správach, že Elon Musk po mesiacoch právnych sporov pristúpi ku kúpe spoločnosti za 44 miliárd dolárov. Správu založenú na anonymných zdrojoch prvýkrát priniesla agentúra Bloomberg News.

Musk bude pokračovať v ponuke na kúpu spoločnosti za 54,20 dolára za akciu. Pred zastavením obchodovania akcie vyskočili takmer o 13 percent na 47,95 dolára za akciu.

Podľa správy Musk v utorok poslal Twitteru list s ponukou na dokončenie obchodu, ktorý už má súhlas akcionárov, za pôvodnú cenu. Twitter po týchto správach neodpovedal na žiadosti o komentár.

Musk ešte v apríli ponúkol, že Twitter odkúpi, no neskôr sa pokúsil z dohody vycúvať, tvrdiac okrem iného to, že na sociálnej sieti je omnoho viac falošných účtov, ako firma uvádzala. Podľa Twitteru sa tým Musk snažil zakryť to, že akvizíciu už nepovažoval za atraktívnu.

Twitter sa tak rozhodol zažalovať Muska a žiadal dokončenie akvizície. Musk reagoval protižalobou a obvinil Twitter zo zavádzania jeho tímu v otázke skutočného počtu používateľov. Začiatok súdneho procesu s cieľom prinútiť Muska kúpiť Twitter bol na súde v Delaware naplánovaný na 17. októbra.

(sita)

  |  

EÚ zvažuje sankcie voči Iránu za "zabitie" mladej Kurdky, informoval Borell

Európska únia zvažuje zavedenie sankcií voči Iránu v súvislosti so "zabitím" 22-ročnej Kurdky Mahsy Amíníovej, ku ktorému došlo po jej zadržaní iránskou mravnostnou políciou, a takisto pre tvrdé zásahy zo strany bezpečnostných zložiek počas nasledujúcich protestov. V utorok to povedal šéf európskej diplomacie Josep Borrell, informuje agentúra AFP.

"V reakcii na zabitie Mahsy Amíníovej a na spôsob, akým iránske bezpečnostné sily zakročili počas demonštrácií, budeme zvažovať všetky možnosti, ktoré máme k dispozícii vrátane reštriktívnych opatrení," povedal Borrell v Európskom parlamente. Ako spresnil, výrazom reštriktívne opatrenia má na mysli sankcie.

Borrell označil represie zo strany iránskeho režimu voči protestujúcim, ktoré viedli k "desiatkam strát na životoch", za neprimerané a neospravedlniteľné. Vyjadril obdiv k Iráncom a Iránkam, ktorí proti zabitiu Amíníovej protestujú, pričom žiadajú "rešpekt, spravodlivosť a rovnosť – nič viac". Ako poznamenal, nič nenasvedčuje tomu, že by v Iráne prebiehalo "dôveryhodné vyšetrovanie" príčiny a okolností smrti Amíníovej.

Amíníovú zatkla 13. septembra mravnostná polícia za údajné porušenie pravidiel obliekania. Vo väzbe náhle omdlela a po troch dňoch v kóme ju vyhlásili za mŕtvu. Iránske úrady tvrdia, že mladá žena zomrela prirodzenou smrťou. Podľa aktivistov aj jej príbuzných ju však policajti vo väzbe bili do hlavy obuškom a hlavu jej udreli o kapotu vozidla.

Jej smrť vyvolala rozsiahle protesty v Iráne aj inde vo svete. Protesty prebiehajú v Iráne už tretí týždeň, pričom prerástli do najväčšieho prejavu opozície voči tamojšiemu režimu v ostatných rokoch. Pri zásahoch iránskych bezpečnostných síl voči demonštrantom prišlo podľa aktivistov o život už najmenej 92 ľudí.

(tasr, min)

  |  

Prezidentka rokovala s ministrom hospodárstva o opatreniach v energetike

Minister hospodárstva Karel Hirman v utorok na spoločnom stretnutí uistil prezidentku Zuzanu Čaputovú, že dostupnosť energií na Slovensku bude zabezpečená. Ich cena bude nastavená pre domácnosti, verejné inštitúcie, malých podnikateľov aj veľkoodberateľov tak, aby sa nedostali do problémov. Prezidentka to v utorok uviedla na sociálnej sieti.

"S ministrom hospodárstva Karlom Hirmanom som hovorila o opatreniach, ktoré vláda pripravuje na zmiernenie dopadov energetickej krízy. Minister ma informoval, že sa pripravujeme na rôzne scenáre vývoja, aj v závislosti od vývoja spoločného európskeho riešenia," uviedla Čaputová.

Aktuálne prezentované európske riešenie je nateraz pre Slovenskú republiku nevýhodné, a preto sa ho snažíme spolu s ďalšími krajinami zmeniť. Rezort hospodárstva podľa prezidentky zároveň so zastropovaním cien pripravuje aj schémy pomoci, ktoré vyššie náklady na energie odberateľom vykompenzujú.

"Pána ministra som žiadala, aby občanov ani firmy nenechávali dlhšie v neistote a komunikovali im riešenia rôznych situácií, ktoré môžu nastať," dodala prezidentka. Je podľa nej dôležité, aby predstavitelia vlády boli jasní a jednotní v posolstvách, ktoré komunikujú ľuďom pri tejto téme, pretože inak môže vznikať ešte väčšia neistota a obavy.

Prezidentka sa s ministrom Hirmanom dohodla na užšej koordinácii v oblasti zahraničnej politiky, kde sú značné možnosti posilnenia našej energetickej spolupráce s mnohými krajinami. "Aj o tom budem rokovať na stretnutí 13 hláv európskych štátov, ktoré sa uskutočňuje tento štvrtok na Malte," dodala Čaputová.

(tasr, min)