Preskočiť na obsah
  |  

Na viacerých miestach v Bratislave si uctili pamiatku obetí dopravnej nehody

Na viacerých miestach Bratislavy si v utorok vo večerných hodinách uctili päť obetí nedeľnej (2. 10.) tragickej dopravnej nehody. Tá sa stala v hlavnom meste na zástavke Zochova.

Študenti v areáli internátov v Mlynskej doline si uctili pamiatku svojich zosnulých spolužiakov z Univerzity Komenského a Slovenskej technickej univerzity v Bratislave minútovým stíšením po 20.00 h.

Vo viacerých izbách "v študentskom mestečku" študenti vypli svetlá a prostredníctvom bateriek na mobilných telefónoch v oknách a na balkónoch svietili. Týmto gestom chceli podľa organizátorov spomienky preukázať podporu a úprimnú sústrasť rodinám a priateľom zosnulých študentov.

V meste sa podvečer uskutočnil aj pochod na pamiatku obetí tragickej nehody. Spomienka sa začala pred Úradom vlády SR a neskôr sa sprievod presunul k miestu tragickej nehody, na zastávku Zochova.

Tam účastníci z radov Cyklokoalície a občianskeho združenia Znepokojené matky zapálili sviečky na počesť nevinných obetí. Cieľom stretnutia bolo aj upozorniť kompetentných na nutné systémové zmeny, aby sa podobné nehody už neopakovali.

V centre Bratislavy narazilo v nedeľu v noci auto s opitým vodičom do zastávky mestskej hromadnej dopravy. Nehoda si vyžiadala piatich mŕtvych a niekoľko zranených. Tri obete nehody boli študentmi Univerzity Komenského v Bratislave, dvaja boli prvákmi na Fakulte informatiky a informačných technológií Slovenskej technickej univerzity v Bratislave.

(tasr, min)

  |  

Elon Musk nakoniec pristúpi ku kúpe Twitteru

Obchodovanie s akciami Twitteru bolo v utorok zastavené, keďže akcie prudko vzrástli po správach, že Elon Musk po mesiacoch právnych sporov pristúpi ku kúpe spoločnosti za 44 miliárd dolárov. Správu založenú na anonymných zdrojoch prvýkrát priniesla agentúra Bloomberg News.

Musk bude pokračovať v ponuke na kúpu spoločnosti za 54,20 dolára za akciu. Pred zastavením obchodovania akcie vyskočili takmer o 13 percent na 47,95 dolára za akciu.

Podľa správy Musk v utorok poslal Twitteru list s ponukou na dokončenie obchodu, ktorý už má súhlas akcionárov, za pôvodnú cenu. Twitter po týchto správach neodpovedal na žiadosti o komentár.

Musk ešte v apríli ponúkol, že Twitter odkúpi, no neskôr sa pokúsil z dohody vycúvať, tvrdiac okrem iného to, že na sociálnej sieti je omnoho viac falošných účtov, ako firma uvádzala. Podľa Twitteru sa tým Musk snažil zakryť to, že akvizíciu už nepovažoval za atraktívnu.

Twitter sa tak rozhodol zažalovať Muska a žiadal dokončenie akvizície. Musk reagoval protižalobou a obvinil Twitter zo zavádzania jeho tímu v otázke skutočného počtu používateľov. Začiatok súdneho procesu s cieľom prinútiť Muska kúpiť Twitter bol na súde v Delaware naplánovaný na 17. októbra.

(sita)

  |  

EÚ zvažuje sankcie voči Iránu za "zabitie" mladej Kurdky, informoval Borell

Európska únia zvažuje zavedenie sankcií voči Iránu v súvislosti so "zabitím" 22-ročnej Kurdky Mahsy Amíníovej, ku ktorému došlo po jej zadržaní iránskou mravnostnou políciou, a takisto pre tvrdé zásahy zo strany bezpečnostných zložiek počas nasledujúcich protestov. V utorok to povedal šéf európskej diplomacie Josep Borrell, informuje agentúra AFP.

"V reakcii na zabitie Mahsy Amíníovej a na spôsob, akým iránske bezpečnostné sily zakročili počas demonštrácií, budeme zvažovať všetky možnosti, ktoré máme k dispozícii vrátane reštriktívnych opatrení," povedal Borrell v Európskom parlamente. Ako spresnil, výrazom reštriktívne opatrenia má na mysli sankcie.

Borrell označil represie zo strany iránskeho režimu voči protestujúcim, ktoré viedli k "desiatkam strát na životoch", za neprimerané a neospravedlniteľné. Vyjadril obdiv k Iráncom a Iránkam, ktorí proti zabitiu Amíníovej protestujú, pričom žiadajú "rešpekt, spravodlivosť a rovnosť – nič viac". Ako poznamenal, nič nenasvedčuje tomu, že by v Iráne prebiehalo "dôveryhodné vyšetrovanie" príčiny a okolností smrti Amíníovej.

Amíníovú zatkla 13. septembra mravnostná polícia za údajné porušenie pravidiel obliekania. Vo väzbe náhle omdlela a po troch dňoch v kóme ju vyhlásili za mŕtvu. Iránske úrady tvrdia, že mladá žena zomrela prirodzenou smrťou. Podľa aktivistov aj jej príbuzných ju však policajti vo väzbe bili do hlavy obuškom a hlavu jej udreli o kapotu vozidla.

Jej smrť vyvolala rozsiahle protesty v Iráne aj inde vo svete. Protesty prebiehajú v Iráne už tretí týždeň, pričom prerástli do najväčšieho prejavu opozície voči tamojšiemu režimu v ostatných rokoch. Pri zásahoch iránskych bezpečnostných síl voči demonštrantom prišlo podľa aktivistov o život už najmenej 92 ľudí.

(tasr, min)

  |  

Prezidentka rokovala s ministrom hospodárstva o opatreniach v energetike

Minister hospodárstva Karel Hirman v utorok na spoločnom stretnutí uistil prezidentku Zuzanu Čaputovú, že dostupnosť energií na Slovensku bude zabezpečená. Ich cena bude nastavená pre domácnosti, verejné inštitúcie, malých podnikateľov aj veľkoodberateľov tak, aby sa nedostali do problémov. Prezidentka to v utorok uviedla na sociálnej sieti.

"S ministrom hospodárstva Karlom Hirmanom som hovorila o opatreniach, ktoré vláda pripravuje na zmiernenie dopadov energetickej krízy. Minister ma informoval, že sa pripravujeme na rôzne scenáre vývoja, aj v závislosti od vývoja spoločného európskeho riešenia," uviedla Čaputová.

Aktuálne prezentované európske riešenie je nateraz pre Slovenskú republiku nevýhodné, a preto sa ho snažíme spolu s ďalšími krajinami zmeniť. Rezort hospodárstva podľa prezidentky zároveň so zastropovaním cien pripravuje aj schémy pomoci, ktoré vyššie náklady na energie odberateľom vykompenzujú.

"Pána ministra som žiadala, aby občanov ani firmy nenechávali dlhšie v neistote a komunikovali im riešenia rôznych situácií, ktoré môžu nastať," dodala prezidentka. Je podľa nej dôležité, aby predstavitelia vlády boli jasní a jednotní v posolstvách, ktoré komunikujú ľuďom pri tejto téme, pretože inak môže vznikať ešte väčšia neistota a obavy.

Prezidentka sa s ministrom Hirmanom dohodla na užšej koordinácii v oblasti zahraničnej politiky, kde sú značné možnosti posilnenia našej energetickej spolupráce s mnohými krajinami. "Aj o tom budem rokovať na stretnutí 13 hláv európskych štátov, ktoré sa uskutočňuje tento štvrtok na Malte," dodala Čaputová.

(tasr, min)

  |  

Úrady v Libérii zhabali čistý kokaín v hodnote 100 miliónov dolárov

Libérijské úrady s pomocou amerického Úradu pre medzinárodný boj proti narkotikám (INL) skonfiškovali čistý kokaín v hodnote približne 100 miliónov dolárov. V utorok o tom informoval libérijský minister spravodlivosti Musa Dean. TASR správu prevzala z agentúry AFP.

Úradom sa podarilo zhabať kokaín ešte v sobotu na predmestí libérijskej metropoly Monrovia. Podľa Deana boli zadržaní dvaja podozriví z Guinei-Bissau a Libanonu.

Libérijský protidrogový úrad (LDEA) nepotvrdil informácie na sociálnych sieťach, že drogy sa nachádzali v prepravkách s mrazenými rybami. Uviedol, že v súčasnosti prebieha rozsiahle vyšetrovanie. Polícia zároveň pátra po možných spolupáchateľoch.

Veľvyslanectvo Spojených štátov v Libérii zablahoželalo libérijským úradom k skonfiškovaniu drog a vo vyhlásení uviedlo, že je to výsledok " vynikajúcej komunikácie medzi orgánmi činnými v trestnom konaní na celom svete“, pričom okrem USA a Libérie spomenulo aj Brazíliu.

(tasr, min)

  |  

Rusko sa nezapojí do diskusie o plánoch na použitie jadrových zbraní, uviedol Peskov

Rusko sa nechce zúčastňovať na "rétorických cvičeniach" o jadrových zbraniach, do ktorých sa teraz pustili západné médiá a politici, uviedol v utorok na brífingu hovorca ruského prezidenta Dmitrij Peskov. Informovala o tom agentúra Reuters.

Peskov tak reagoval na žiadosť jedného novinára o vyjadrenie k článkom v západných médiách, podľa ktorých sa Rusko chystá dokázať svoju pripravenosť použiť zbrane hromadného ničenia vykonaním jadrových testov na hraniciach Ukrajiny, respektíve v Čiernom mori.

Reuters pripomína, že na predchádzajúcich brífingoch Peskov zvykol pri podobných otázkach novinárov odkázať na ruskú doktrínu o použití jadrových zbraní.

Podľa pondelkového článku v britskom denníku The Times Severoatlantická aliancia varovala svojich členov, že ruský prezident Vladimir Putin sa chystá demonštrovať svoju ochotu použiť jadrové zbrane uskutočnením jadrového testu na ukrajinských hraniciach.

Noviny s odvolaním sa na poľského vojenského analytika Konrada Muzyku uviedli, že v centrálnej časti Ruska bol zaznamenaný pohyb vlaku, ktorého vypravenie súvisí údajne s 12. hlavnou správou ruského ministerstva obrany, zodpovednou za jadrové zbrane.

Použitie jadrových zbraní na bojisku by podľa Muzyku bolo pre Rusko spojené so značným rizikom: zbraň by mohla zlyhať a zasiahnuť a zamoriť niektoré z ruských pohraničných miest, ako je napríklad Belgorod.

Taliansky denník La Repubblica zasa v nedeľu informoval, že aliancia NATO rozposlala svojim členským štátom správu tajnej služby o pohybe jadrovej ponorky K329-Belgorod. Tá sa presunula do vôd Severného ľadového oceána, pričom by mohla po prvý raz otestovať jadrové supertorpédo Poseidon, označované aj ako "zbraň súdneho dňa".

Talianske ministerstvo obrany sa k tejto záležitosti odmietlo vyjadriť a Severoatlantická aliancia na žiadosť Reuters o komentár zatiaľ tiež nereagovala. Agentúra Reuters pripomenula, že keď Putin 21. septembra oznamoval prvú mobilizáciu ruských vojenských záložníkov od druhej svetovej vojny a podporil plán na anexiu rozsiahlych území Ukrajiny, adresoval Západu aj varovanie, že neblufuje, keď hovorí, že na obranu Ruska je pripravený použiť jadrové zbrane.

Na základe počtu jadrových hlavíc je Rusko najväčšou jadrovou mocnosťou na svete: podľa federácie amerických vedcov má Rusko vo výzbroji 5 977 jadrových hlavíc, zatiaľ čo Spojené štáty ich majú 5 428 kusov. Podľa denníka The Times sa riziko, že Rusko použije jadrové zbrane, zvýšilo po tom, čo jeho armáda v poslednom čase zažíva vojenské neúspechy na bojiskách Ukrajiny.

(tasr, min)