Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Spojené štáty sprostredkovali prepustenie 17 arménskych vojnových zajatcov

Azerbajdžan vďaka sprostredkovateľskému úsiliu USA prepustil 17 arménskych vojnových zajatcov. Oznámil to arménsky premiér Nikol Pašinjan.

"Veľmi si cením úsilie Spojených štátov pri sprostredkovaní návratu 17 našich zajatých vojakov," napísal v utorok na Twitteri Pašinjan, ktorý v tejto súvislosti vyjadril nádej, že sa podarí dosiahnuť pokrok aj pri riešení ďalších humanitárnych otázok a mierovom urovnaní sporov v regióne.

Angažovanie sa Washingtonu pri prepustení arménskych zajatcov podľa AFP poukazuje na rastúci vplyv Západu v nepokojnom kaukazskom regióne, kde Rusko po desaťročiach prichádza o svoje dominantné postavenie.

Moskva je v dôsledku vojenskej invázie na Ukrajinu medzinárodne izolovaná, vedúcu úlohu pri sprostredkovávaní normalizačného procesu medzi Arménskom a Azerbajdžanom preto prevzali Spojené štáty a EÚ, píše AFP.

EÚ 31. augusta sprostredkovala stretnutie medzi arménskym premiérom Pašinjanom a azerbajdžanským prezidentom Ilhamom Alijevom v Bruseli. Následne sa 20. septembra stretli šéfovia diplomacií oboch krajín na rozhovoroch v New Yorku sprostredkovaných americkým ministrom zahraničných vecí Antonym Blinkenom.

V nedeľu 3. októbra sa šéfovia diplomacií Arménska a Azerbajdžanu opäť stretli v Ženeve, kde diskutovali o budúcej mierovej dohode. Následne v utorok, keď Pašinjan ohlásil prepustenie arménskych zajatcov, absolvovali spoločný telefonát s Blinkenom.

Arménsko a Azerbajdžan viedli už dve vojny o územie Náhorného Karabachu - jednu v roku 1990 a druhú v roku 2020. Začiatkom septembra 2022 prepukli medzi oboma krajinami opäť ťažké boje, ktoré si vyžiadali vyše 280 obetí a zastavilo ich až prímerie sprostredkované USA.

Predchádzajúcu dohodu o prímerí z roku 2020 sprostredkovalo Rusko, ako dlhodobý hegemón v tomto regióne.

(tasr)

Minúta  |  

Rakúsko vydalo varovanie pred cestovaním do Iránu

Rakúske ministerstvo zahraničných vecí vydalo varovanie pred cestovaním do Iránu a vyzvalo rakúskych občanov, ktorí sa v tejto krajine nachádzajú, aby ju bezodkladne opustili. Tento krok súvisí s aktuálnymi nepokojmi a eskaláciou situácie počas masových demonštrácií, ktoré v Iráne vypukli po úmrtí Mahsy Amíníovej a trvajú už tretí týždeň.

"V dôsledku prebiehajúcich protestov a ich násilného potláčania zo strany iránskych úradov vydalo Rakúsko dočasné varovanie pred cestovaním do celého Iránu," uviedol v utorok rezort diplomacie vo Viedni.

V prípade núdze sa majú Rakúšania obrátiť na rakúske veľvyslanectvo v Teheráne. Vzhľadom na to, že môže dôjsť k častým obmedzeniam komunikačných služieb, najmä internetu a komunikačných aplikácií, sa rakúski občania nachádzajúci sa v Iráne môžu kedykoľvek obrátiť aj na pohotovostnú službu rakúskeho rezortu diplomacie. Ministerstvo upozornilo aj na svojvoľné zatýkanie počas protestov, ktoré sa týka aj nezúčastnených občanov iných krajín.

Mahsu Amíníovú (22) zatkla 13. septembra v Teheráne mravnostná polícia za údajné porušenie pravidiel obliekania. Vo väzbe náhle omdlela a po troch dňoch v kóme ju vyhlásili za mŕtvu. Aktivisti a Amíníovej príbuzní vinia políciu z použitia násilia, čo však iránske bezpečnostné sily odmietajú.

Jej smrť vyvolala rozsiahle protesty v Iráne, ako aj inde vo svete. Iránci demonštrujú proti iránskemu režimu a represiám zo strany vlády a bezpečnostných zložiek.

(tasr)

Minúta  |  

Trump žiada Najvyšší súd USA, aby zasiahol do sporu o skonfiškované dokumenty

Právnici bývalého prezidenta Donalda Trumpa požiadali v utorok Najvyšší súd USA, aby vstúpil do sporu o tajné dokumenty, ktoré zhabala FBI počas augustovej razie v Trumpovom sídle Mar-a-Lago na Floride. Informovala o tom agentúra AP.

Exprezidentov právny tím žiada sudcov najvyššieho súdu o to, aby mohol približne 100 skonfiškovaných dokumentov s rôznym stupňom utajenia preskúmať súdom poverený nezávislý kontrolór.

Súd nižšej inštancie v septembri - na žiadosť ministerstva spravodlivosti USA rozhodol, že externý kontrolór môže preskúmať len tie dokumenty zhabané v Trumpovom sídle, ktoré nepodliehajú utajeniu. Trumpovi právnici žiadajú, aby najvyšší súd toto rozhodnutie zrušil a umožnil kontrolórovi prístup aj k utajeným dokumentom.

Agenti amerického Federálneho úradu pri razii z 8. augusta prehľadali Trumpovo floridské sídlo Mar-a-Lago a našli tam viac než 11.000 dokumentov a fotografií. Približne 100 z nich podliehalo rôznemu stupňu utajenia.

Americké ministerstvo spravodlivosti v tejto súvislosti vyšetruje Donalda Trumpa pre podozrenie z nezákonného prechovávania tajných materiálov, krádeže vládnych dokumentov a marenia výkonu spravodlivosti. Utajené dokumenty si mal Trump odniesť z Bieleho domu pri svojom odchode v januári 2021.

Trumpovi právnici v žiadosti najvyššiemu súdu argumentujú, že nezávislý kontrolór - skúsený brooklynský sudca Raymond Dearie - by mal preskúmať aj dokumenty označené ako utajené. Mal by pri tom zhodnotiť, či skutočne obsah.

(tasr)

Minúta  |  

USA: Nič nenasvedčuje tomu, že by sa Rusko naozaj chystalo použiť jadrové zbrane

Spojené štáty neevidujú nijaké známky toho, že by sa Rusko skutočne chystalo použiť jadrové zbrane, hoci sa tým vyhráža šéf Kremľa Vladimír Putin. Uviedla to v utorok hovorkyňa Bieleho domu Karine Jean-Pierreová.

"Akékoľvek jadrové zbrane či vyhrážanie sa ich použitím tu berieme veľmi vážne, chcem však povedať… že nevidíme žiaden dôvod na úpravu našej vlastne jadrovej stratégie, a nemáme ani nijaké náznaky toho, že by sa Rusko chystalo okamžite použiť jadrové zbrane," povedala novinárom Jean-Pierreová.

Putin v ostatnom čase eskaloval sedemmesačnú ruskú inváziu na Ukrajine vyhlásením čiastočnej mobilizácie v Rusku, ako aj vyhrážkami, že použije jadrové zbrane, pripomína Reuters.

(tasr)

Minúta  |  

Slovinský parlament legalizoval manželstvá osôb rovnakého pohlavia

Slovinský parlament v utorok oficiálne legalizoval manželstvá osôb rovnakého pohlavia, ako aj adopcie detí takýmito pármi, a to za rovnakých podmienok, aké sa vzťahujú na heterosexuálne manželstvá. TASR informuje na základe správ prevzatých z agentúr AFP a STA.

Za návrh zmien zákona o rodine, ktorý po novom definuje manželstvo ako zväzok dvoch osôb bez ohľadu na ich pohlavie, hlasovalo 48 poslancov Národného zhromaždenia, proti boli 29 a jeden sa hlasovania zdržal. Tieto kroky s okamžitou platnosťou schválil už v júlovom verdikte ústavný súd. Parlamentu vtedy nariadil, aby predmetný zákon upravil do šiestich mesiacov.

Súd vtedy rozhodol, že predošlý zákon bol diskriminujúci voči homosexuálnym párom, keďže za manželstvo považoval len zväzky muža a ženy a právo na adopcie takisto prináležalo len takýmto dvojiciam.

Zatiaľ čo návrh zákona jednomyseľne podporili koaliční poslanci, kriticky sa k nemu postavila konzervatívna opozícia - Slovinská demokratická strana (SDS) a stredopravicová strana Nové Slovinsko — Kresťanskí demokrati (Nsi).

SDS proti verdiktu súdu zorganizovala viacero demonštrácií, na ktorých sa zúčastnili tisíce ľudí.
AFP pripomína, že manželstvá osôb rovnakého pohlavia legalizovalo 18 európskych krajín a väčšina z nich tiež umožňuje takýmto párom adopciu detí.

Niekoľko ďalších krajín, ako Česko, Chorvátsko, Cyprus, Estónsko, Grécko, Maďarsko či Taliansko umožňuje homosexuálom uzavrieť registrované partnerstvá, nie však manželstvá.

(tasr, min)

Minúta  |  

Valné zhromaždenie OSN sa bude zaoberať anexiou ukrajinských území Ruskom

Na budúci pondelok sa uskutoční mimoriadne zasadnutie Valného zhromaždenia OSN k ruskej anexii štyroch čiastočne okupovaných oblastí na Ukrajine. Informuje o tom TASR na základe správy agentúry AFP, odvolávajúcej sa na hovorcu OSN.

Celkovo 193 krajín sa bude môcť vyjadriť k rezolúcii, ktorá sa v súčasnosti pripravuje po tom, čo Rusko minulý týždeň vetovalo na pôde Bezpečnostnej rady uznesenie odsudzujúce túto anexiu.

(tasr, min)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.