Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Cenový strop na ruskú ropu sa nebude týkať ropovodných dodávok, tvrdí Maďarsko

Maďarsko tvrdí, že nový cenový strop Európskej únie na ruskú ropu sa nebude týkať dodávok cez ropovody.

Tento cenový strop by mal byť súčasťou ôsmeho balíka sankcií EÚ proti Rusku. Maďarský minister zahraničných vecí Péter Szijjártó uviedol, že sa nebude vzťahovať na dodávky cez ropovod.

Maďarsko, ktoré je v rámci EÚ najhlasnejším kritikom sankcií proti Moskve, je vysoko závislé od ruskej ropy a plynu.

(tasr)

Minúta  |  

Ruský veľvyslanec v USA: Vojenská pomoc USA Ukrajine zvyšuje riziko vojenského konfliktu

Rozhodnutie Washingtonu poslať Ukrajine viac vojenskej pomoci predstavuje hrozbu pre ruské záujmy a zvyšuje riziko vojenského konfliktu medzi Ruskom a Západom. Vyhlásil to v stredu ruský veľvyslanec v Spojených štátoch Anatolij Antonov.

"Vnímame to ako bezprostrednú hrozbu pre strategické záujmy našej krajiny," uviedol Antonov na sociálnej sieti Telegram.

"Dodávanie vojenských produktov zo strany USA a ich spojencov spôsobuje nielen predĺženie krviprelievania a nové obete, ale zvyšuje aj riziko priameho vojenského konfliktu medzi Ruskom a západnými krajinami," dodal Antonov.

Americký prezident Joe Biden oznámil v utorkovom telefonáte so svojím ukrajinským partnerom Volodymyrom Zelenským, že na Ukrajinu smeruje ďalšia vojenská pomoc od Spojených štátov v hodnote 625 miliónov dolárov vrátane salvových raketometov HIMARS, delostreleckých systémov, munície a obrnených vozidiel.

(tasr)

Minúta  |  

USA: Irán povolil opustiť krajinu zadržiavanému Američanovi Baquerovi Namazimu

Irán povolil zadržiavanému Američanovi Baquerovi Namazimu opustiť krajinu a jeho syn Siamak Namazi dostal priepustku z väzenia. Informovali o tom agentúry AFP a Reuters.

"Neoprávnene zadržiavanému americkému občanovi Baquerovi Namazimu bolo povolené opustiť Irán, a jeho synovi Siamakovi, tiež neoprávnene zadržanému, udelili priepustku z väzenia," uviedol hovorca amerického ministerstva zahraničných vecí. To, či Baquer Irán opustil alebo kedy tak urobí, nebolo bezprostredne známe, dodáva Reuters.

Organizácia Spojených národov v sobotu oznámila, že Baquerovi Namazimu úrady povolili opustiť Irán, aby absolvoval liečbu v zahraničí, píše Reuters. Právnik rodiny v ten istý deň oznámil, že jeho syn Siamak dostal týždňovú priepustku z väzenia v Teheráne, kde bol takmer sedem rokov.

Americkému podnikateľovi Siamakovi Namazimu v roku 2015 počas návštevy príbuzných v Iráne úrady zakázali krajinu opustiť a neskôr ho zatkli za "kolaboráciu so zahraničnou vládou". Vo februári 2016 zadržali aj jeho otca, ktorý v minulosti pôsobil ako predstaviteľ Detského fondu OSN (UNICEF), a bol aj guvernérom provincie Chúzistán bohatej na ropu.

V októbri 2016 oboch iránsky súd odsúdil za špionáž na desať rokov väzenia. Baquera Namaziho v roku 2018 prepustili zo zdravotných dôvodov a odvtedy si trest odpykával v domácom väzení.

(tasr)

Minúta  |  

Marockí a španielski policajti odhalili v Melille džihádistickú bunku

Marocká a španielska polícia v rámci spoločnej operácie odhalili a rozbili džihádistickú bunku podozrivú z napojenia na Islamský štát (IS).

Ako v noci na stredu informovala agentúra AFP, policajné razie sa uskutočnili v utorok ráno v španielskej enkláve Melilla na severnom pobreží Maroka a v neďalekom marockom meste Nador a zadržaných bolo počas nich jedenásť podozrivých.

Podľa marockej polície bolo pri prehliadkach zaistené "počítačové vybavenie" v podobe mobilných telefónov, SIM kariet, počítača a digitálnych médií.

Podľa toho istého zdroja podozriví s cieľom verbovať a získavať ľudí na vstup do teroristických organizácií "propagovali šírením svojich prejavov prostredníctvom počítačových systémov a digitálnej či priamej komunikácie extrémistickú ideológiu".

Zadržaní sú podozriví, že na internete "propagovali extrémistickú ideológiu so zámerom naverbovať ľudí do teroristických organizácií", uviedol marocký policajný zdroj.

(tasr)

Minúta  |  

Spojené štáty sprostredkovali prepustenie 17 arménskych vojnových zajatcov

Azerbajdžan vďaka sprostredkovateľskému úsiliu USA prepustil 17 arménskych vojnových zajatcov. Oznámil to arménsky premiér Nikol Pašinjan.

"Veľmi si cením úsilie Spojených štátov pri sprostredkovaní návratu 17 našich zajatých vojakov," napísal v utorok na Twitteri Pašinjan, ktorý v tejto súvislosti vyjadril nádej, že sa podarí dosiahnuť pokrok aj pri riešení ďalších humanitárnych otázok a mierovom urovnaní sporov v regióne.

Angažovanie sa Washingtonu pri prepustení arménskych zajatcov podľa AFP poukazuje na rastúci vplyv Západu v nepokojnom kaukazskom regióne, kde Rusko po desaťročiach prichádza o svoje dominantné postavenie.

Moskva je v dôsledku vojenskej invázie na Ukrajinu medzinárodne izolovaná, vedúcu úlohu pri sprostredkovávaní normalizačného procesu medzi Arménskom a Azerbajdžanom preto prevzali Spojené štáty a EÚ, píše AFP.

EÚ 31. augusta sprostredkovala stretnutie medzi arménskym premiérom Pašinjanom a azerbajdžanským prezidentom Ilhamom Alijevom v Bruseli. Následne sa 20. septembra stretli šéfovia diplomacií oboch krajín na rozhovoroch v New Yorku sprostredkovaných americkým ministrom zahraničných vecí Antonym Blinkenom.

V nedeľu 3. októbra sa šéfovia diplomacií Arménska a Azerbajdžanu opäť stretli v Ženeve, kde diskutovali o budúcej mierovej dohode. Následne v utorok, keď Pašinjan ohlásil prepustenie arménskych zajatcov, absolvovali spoločný telefonát s Blinkenom.

Arménsko a Azerbajdžan viedli už dve vojny o územie Náhorného Karabachu - jednu v roku 1990 a druhú v roku 2020. Začiatkom septembra 2022 prepukli medzi oboma krajinami opäť ťažké boje, ktoré si vyžiadali vyše 280 obetí a zastavilo ich až prímerie sprostredkované USA.

Predchádzajúcu dohodu o prímerí z roku 2020 sprostredkovalo Rusko, ako dlhodobý hegemón v tomto regióne.

(tasr)

Minúta  |  

Rakúsko vydalo varovanie pred cestovaním do Iránu

Rakúske ministerstvo zahraničných vecí vydalo varovanie pred cestovaním do Iránu a vyzvalo rakúskych občanov, ktorí sa v tejto krajine nachádzajú, aby ju bezodkladne opustili. Tento krok súvisí s aktuálnymi nepokojmi a eskaláciou situácie počas masových demonštrácií, ktoré v Iráne vypukli po úmrtí Mahsy Amíníovej a trvajú už tretí týždeň.

"V dôsledku prebiehajúcich protestov a ich násilného potláčania zo strany iránskych úradov vydalo Rakúsko dočasné varovanie pred cestovaním do celého Iránu," uviedol v utorok rezort diplomacie vo Viedni.

V prípade núdze sa majú Rakúšania obrátiť na rakúske veľvyslanectvo v Teheráne. Vzhľadom na to, že môže dôjsť k častým obmedzeniam komunikačných služieb, najmä internetu a komunikačných aplikácií, sa rakúski občania nachádzajúci sa v Iráne môžu kedykoľvek obrátiť aj na pohotovostnú službu rakúskeho rezortu diplomacie. Ministerstvo upozornilo aj na svojvoľné zatýkanie počas protestov, ktoré sa týka aj nezúčastnených občanov iných krajín.

Mahsu Amíníovú (22) zatkla 13. septembra v Teheráne mravnostná polícia za údajné porušenie pravidiel obliekania. Vo väzbe náhle omdlela a po troch dňoch v kóme ju vyhlásili za mŕtvu. Aktivisti a Amíníovej príbuzní vinia políciu z použitia násilia, čo však iránske bezpečnostné sily odmietajú.

Jej smrť vyvolala rozsiahle protesty v Iráne, ako aj inde vo svete. Iránci demonštrujú proti iránskemu režimu a represiám zo strany vlády a bezpečnostných zložiek.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.