Preskočiť na obsah
  |  

Kresťanská únia sa postaví proti obštrukcii progresívcov v súvislosti so zákonom o pomoci tehotným

Kresťanská únia sa chce postaviť proti obštrukcii zo strany Progresívneho Slovenska (PS), ktoré avizovalo, že na šesť mesiacov zablokuje ich snahu o obmedzenie interrupcií.

Progresívci predložili na septembrovú schôdzu návrh zákona o pomoci tehotným ženám, svoj návrh však z rokovania schôdze stiahli, keďže návrh s touto témou podala aj poslankyňa Anna Záborská z klubu hnutia OĽaNO. Podľa rokovacieho poriadku platí, že ak predkladateľ návrh stiahne, nesmie byť návrh v tej istej veci zaradený na schôdzu parlamentu.

„Našťastie, rokovací poriadok Národnej rady SR (NR SR) dovoľuje prelomiť toto ustanovenie na návrh predsedu parlamentu. Nevzdáme sa. Ako predkladatelia návrhu zákona sa obrátime na predsedu parlamentu a na poslancov, aby sa postavili na stranu spravodlivosti a slušnosti," uviedla dnes v stanovisku Kresťanská únia.

Kresťanská únia tvrdí, že poslanec parlamentu a podpredseda PS Tomáš Valášek vedome vykradol vo svojom návrhu ich návrh, ktorý predložili minulý rok, a to v drvivej väčšine od slova do slova. „Keď to urobí študent, volá sa to plagiát," povedala Katarína Poláčková z Kresťanskej únie. Valášek podľa jej slov „vyšperkoval“ ich návrh novými ustanoveniami, ako napríklad tým, že žena, ktorá nedovŕšila šestnásť rokov, môže ísť na umelé prerušenie tehotenstva aj bez súhlasu rodičov alebo zákonného zástupcu.

Kresťanská únia hovorí o „podlej obštrukcii" zo strany PS. Progresívci chcú podľa únie úmyselne zneužiť rokovací poriadok tak, ako to neurobil ani Mečiar. „Legislatívci v NR SR si nepamätajú, že by poslanci úmyselne podali a stiahli návrh zákona iba preto, aby sa o návrhu ich poslaneckých kolegov nemohlo ani rokovať. Toto je nové dno politickej kultúry na Slovensku v podaní Progresívneho Slovenska," konštatuje Kresťanská únia.

(sita)

  |  

Cenový strop na ruskú ropu sa nebude týkať ropovodných dodávok, tvrdí Maďarsko

Maďarsko tvrdí, že nový cenový strop Európskej únie na ruskú ropu sa nebude týkať dodávok cez ropovody.

Tento cenový strop by mal byť súčasťou ôsmeho balíka sankcií EÚ proti Rusku. Maďarský minister zahraničných vecí Péter Szijjártó uviedol, že sa nebude vzťahovať na dodávky cez ropovod.

Maďarsko, ktoré je v rámci EÚ najhlasnejším kritikom sankcií proti Moskve, je vysoko závislé od ruskej ropy a plynu.

(tasr)

  |  

Ruský veľvyslanec v USA: Vojenská pomoc USA Ukrajine zvyšuje riziko vojenského konfliktu

Rozhodnutie Washingtonu poslať Ukrajine viac vojenskej pomoci predstavuje hrozbu pre ruské záujmy a zvyšuje riziko vojenského konfliktu medzi Ruskom a Západom. Vyhlásil to v stredu ruský veľvyslanec v Spojených štátoch Anatolij Antonov.

"Vnímame to ako bezprostrednú hrozbu pre strategické záujmy našej krajiny," uviedol Antonov na sociálnej sieti Telegram.

"Dodávanie vojenských produktov zo strany USA a ich spojencov spôsobuje nielen predĺženie krviprelievania a nové obete, ale zvyšuje aj riziko priameho vojenského konfliktu medzi Ruskom a západnými krajinami," dodal Antonov.

Americký prezident Joe Biden oznámil v utorkovom telefonáte so svojím ukrajinským partnerom Volodymyrom Zelenským, že na Ukrajinu smeruje ďalšia vojenská pomoc od Spojených štátov v hodnote 625 miliónov dolárov vrátane salvových raketometov HIMARS, delostreleckých systémov, munície a obrnených vozidiel.

(tasr)

  |  

USA: Irán povolil opustiť krajinu zadržiavanému Američanovi Baquerovi Namazimu

Irán povolil zadržiavanému Američanovi Baquerovi Namazimu opustiť krajinu a jeho syn Siamak Namazi dostal priepustku z väzenia. Informovali o tom agentúry AFP a Reuters.

"Neoprávnene zadržiavanému americkému občanovi Baquerovi Namazimu bolo povolené opustiť Irán, a jeho synovi Siamakovi, tiež neoprávnene zadržanému, udelili priepustku z väzenia," uviedol hovorca amerického ministerstva zahraničných vecí. To, či Baquer Irán opustil alebo kedy tak urobí, nebolo bezprostredne známe, dodáva Reuters.

Organizácia Spojených národov v sobotu oznámila, že Baquerovi Namazimu úrady povolili opustiť Irán, aby absolvoval liečbu v zahraničí, píše Reuters. Právnik rodiny v ten istý deň oznámil, že jeho syn Siamak dostal týždňovú priepustku z väzenia v Teheráne, kde bol takmer sedem rokov.

Americkému podnikateľovi Siamakovi Namazimu v roku 2015 počas návštevy príbuzných v Iráne úrady zakázali krajinu opustiť a neskôr ho zatkli za "kolaboráciu so zahraničnou vládou". Vo februári 2016 zadržali aj jeho otca, ktorý v minulosti pôsobil ako predstaviteľ Detského fondu OSN (UNICEF), a bol aj guvernérom provincie Chúzistán bohatej na ropu.

V októbri 2016 oboch iránsky súd odsúdil za špionáž na desať rokov väzenia. Baquera Namaziho v roku 2018 prepustili zo zdravotných dôvodov a odvtedy si trest odpykával v domácom väzení.

(tasr)

  |  

Marockí a španielski policajti odhalili v Melille džihádistickú bunku

Marocká a španielska polícia v rámci spoločnej operácie odhalili a rozbili džihádistickú bunku podozrivú z napojenia na Islamský štát (IS).

Ako v noci na stredu informovala agentúra AFP, policajné razie sa uskutočnili v utorok ráno v španielskej enkláve Melilla na severnom pobreží Maroka a v neďalekom marockom meste Nador a zadržaných bolo počas nich jedenásť podozrivých.

Podľa marockej polície bolo pri prehliadkach zaistené "počítačové vybavenie" v podobe mobilných telefónov, SIM kariet, počítača a digitálnych médií.

Podľa toho istého zdroja podozriví s cieľom verbovať a získavať ľudí na vstup do teroristických organizácií "propagovali šírením svojich prejavov prostredníctvom počítačových systémov a digitálnej či priamej komunikácie extrémistickú ideológiu".

Zadržaní sú podozriví, že na internete "propagovali extrémistickú ideológiu so zámerom naverbovať ľudí do teroristických organizácií", uviedol marocký policajný zdroj.

(tasr)

  |  

Spojené štáty sprostredkovali prepustenie 17 arménskych vojnových zajatcov

Azerbajdžan vďaka sprostredkovateľskému úsiliu USA prepustil 17 arménskych vojnových zajatcov. Oznámil to arménsky premiér Nikol Pašinjan.

"Veľmi si cením úsilie Spojených štátov pri sprostredkovaní návratu 17 našich zajatých vojakov," napísal v utorok na Twitteri Pašinjan, ktorý v tejto súvislosti vyjadril nádej, že sa podarí dosiahnuť pokrok aj pri riešení ďalších humanitárnych otázok a mierovom urovnaní sporov v regióne.

Angažovanie sa Washingtonu pri prepustení arménskych zajatcov podľa AFP poukazuje na rastúci vplyv Západu v nepokojnom kaukazskom regióne, kde Rusko po desaťročiach prichádza o svoje dominantné postavenie.

Moskva je v dôsledku vojenskej invázie na Ukrajinu medzinárodne izolovaná, vedúcu úlohu pri sprostredkovávaní normalizačného procesu medzi Arménskom a Azerbajdžanom preto prevzali Spojené štáty a EÚ, píše AFP.

EÚ 31. augusta sprostredkovala stretnutie medzi arménskym premiérom Pašinjanom a azerbajdžanským prezidentom Ilhamom Alijevom v Bruseli. Následne sa 20. septembra stretli šéfovia diplomacií oboch krajín na rozhovoroch v New Yorku sprostredkovaných americkým ministrom zahraničných vecí Antonym Blinkenom.

V nedeľu 3. októbra sa šéfovia diplomacií Arménska a Azerbajdžanu opäť stretli v Ženeve, kde diskutovali o budúcej mierovej dohode. Následne v utorok, keď Pašinjan ohlásil prepustenie arménskych zajatcov, absolvovali spoločný telefonát s Blinkenom.

Arménsko a Azerbajdžan viedli už dve vojny o územie Náhorného Karabachu - jednu v roku 1990 a druhú v roku 2020. Začiatkom septembra 2022 prepukli medzi oboma krajinami opäť ťažké boje, ktoré si vyžiadali vyše 280 obetí a zastavilo ich až prímerie sprostredkované USA.

Predchádzajúcu dohodu o prímerí z roku 2020 sprostredkovalo Rusko, ako dlhodobý hegemón v tomto regióne.

(tasr)