6. októbra 2022 | 8:06

Minúta | 6. októbra 2022 | 8:06

Prieskum: Firmy zamestnancom kompenzujú infláciu aj pracovnými výhodami

Firmy aj napriek tomu, že by chceli, nie sú schopné zamestnancom zvýšiť mzdy tak, aby to pokrylo infláciu a očakávania pracovníkov. Platy sa však zvyšovali vo všetkých sektoroch naprieč celou SR. Nedostatočné zvýšenie finančných ohodnotení spoločnosti kompenzujú pridaním ďalších pracovných výhod. Slovensko však stráca zamestnávateľskú konkurencieschopnosť oproti okolitým krajinám.

Výrazný rast nezamestnanosti pritom nenastane, jej miera má kmitať medzi 5,5 až 7,5 percenta a bude aj naďalej chýbať kvalifikovaná pracovná sila. Vyplynulo to z prieskumu personálnej agentúry Grafton Slovakia, ktorý skúma finančné ohodnotenie stoviek pracovných pozícií v siedmich odboroch a ôsmich regiónoch SR.

Z prieskumu vyplynulo, že sa rozširovala ponuka zamestnaneckých výhod, ako je flexibilná pracovná doba či home office aj zo zahraničia. Medzi očakávané benefity zo strany väčšiny zamestnancov tak v súčasnosti patrí nielen zvýšenie mzdy o mieru inflácie, ale aj poskytnutie ďalších nefinančných výhod. V prípade dobrých individuálnych alebo firemných výsledkov očakávajú tiež trinásty a štrnásty plat či osobnú finančnú prémiu.

"Úroveň zvyšovania miezd plošne nedosiahne úroveň inflácie, čo spôsobí pokles životnej úrovne a apetítu bežných ľudí utrácať za tovar a služby. Dôsledkom bude nízky ekonomický rast," uviedol riaditeľ personálnej agentúry Martin Malo.

Podľa neho sú však aj oblasti, ktoré nepociťujú takmer žiadne dosahy inflácie. "Na rozdiel od priemyslu, ktorý je zasiahnutý najviac, napríklad odvetvie informačných technológií z pohľadu miezd rastie," dodal.

(tasr)

6. októbra 2022 | 6:30

Minúta | 6. októbra 2022 | 6:30

Dnes je pamätný deň – Deň obetí Dukly

Tak ako každý rok, aj tentoraz sa na pietnych miestach na Dukle a vo Svidníku uskutočnia spomienkové akty. Pamätný deň Deň obetí Dukly pripadá na dnešný deň 6. október, keď si pripomíname 78. výročie karpatsko-duklianskej operácie, ktorá je spätá so začiatkom oslobodzovacích bojov na území Slovenska.

Zámerom operácie bolo rozbitie nacistických vojsk v predhorí Karpát a rýchlym prechodom karpatskými hrebeňmi prejsť na Slovensko s cieľom poskytnúť pomoc Slovenskému národnému povstaniu (SNP). Karpatsko-duklianska operácia sa začala 8. septembra 1944 a trvala do 28. októbra 1944 ako súčasť širšie vedenej Východokarpatskej operácie.

Sovietske vojská a jednotky 1. československého armádneho zboru pod velením generála Ludvíka Svobodu museli prekonať nacistickými vojskami úporne bránené horské pásma. Po zlomení odporu protivníka sa im podarilo ovládnuť Dukliansky priesmyk takmer až po mesiaci bojov 6. októbra 1944.

Červená armáda mala podľa pôvodných operačných plánov Duklu obísť, ale vzhľadom na vypuknutie SNP zmenilo hlavné sovietske velenie plány so zámerom pomôcť Povstaniu. Napriek tomu, že operácia sovietskych vojsk a 1. československého armádneho zboru nesplnila hlavný cieľ spojiť sa s povstalcami, nemecké velenie bolo nútené stiahnuť z východného Slovenska 12 500 mužov, čo sa priaznivo odrazilo na dočasnej stabilizácii povstaleckého frontu.

Karpatsko-duklianska operácia bola jednou z najťažších a najkrvavejších operácií druhej svetovej vojny. Vyžiadala si veľké obete na obidvoch stranách bojovej línie. Sovietska 38. armáda stratila 13 264 vojakov, 48 750 utrpelo zranenia. Aj jednotky 1. čs. armádneho zboru priniesli značné obete, keď zahynulo 1 630 vojakov a 4 069 ich bolo zranených. Straty na strane nacistických vojsk sa odhadovali na 52 000 padlých a zranených.

Boje v oblasti Duklianskeho priesmyku a obete druhej svetovej vojny pripomínajú národné kultúrne pamiatky Duklianske bojisko a pamätníky na Dukle a vo Svidníku. Dominantou národnej kultúrnej pamiatky je 28 metrov vysoký Pamätník čs. armádneho zboru postavený v roku 1949 podľa architektonického návrhu českého architekta Josefa Grusa.

Pri príležitosti 70. výročia karpatsko-duklianskej operácie umiestnili v areáli umeleckú kópiu pôvodnej sochy československého vojaka, ktorú stvárnil český sochár Jan Adolf Vítek. Súsošie Žalujem, ktoré vytvoril slovenský sochár Ján Kulich, bolo umiestnené do zmodernizovaných priestorov vyhliadkovej veže Dukla.

(tasr)

5. októbra 2022 | 21:45

Minúta | 5. októbra 2022 | 21:45

Vo Francúzsku v rámci šetrenia odstavia teplú vodu vo verejných budovách

Vo Francúzsku v rámci opatrení, ktorých cieľom je šetriť energiami, odstavia na toaletách vo verejných budovách teplú vodu a obce budú musieť znížiť teplotu v plavárňach o jeden stupeň Celzia. V stredu o tom informovalo francúzske ministerstvo energetiky. TASR správu prevzala z agentúry Reuters.

Francúzska vláda vo štvrtok predstaví opatrenia na šetrenie energie pre jednotlivé sektory. Priemysel, domácnosti a samosprávy by mali znížiť svoju spotrebu energie o desať percent. Vláda sa tak chce vyhnúť prípadným výpadkom dodávok elektriny či plynu počas zimných mesiacov spôsobeným zastavením dodávok plynu z Ruska a stúpajúcimi cenami energií.

Denník Le Parisien napísal, že len náklady na teplú vodu v administratívnych budovách tvoria desať percent z celkových výdavkov francúzskeho štátu, ktorý zamestnáva viac ako päť miliónov ľudí.

"Vláda požiada zamestnancov verejného sektora, aby na pracovné cesty v trvaní do štyroch hodín využívali radšej vlaky, než lietadlá," uviedol vládny predstaviteľ pre agentúru Reuters.

Francúzske ministerstvo dopravy v súčasnosti pracuje na pláne finančných výhod pre tých, ktorí na cestu do práce využívajú zdieľanú jazdu autom. Vláda tiež spustí komunikačnú kampaň, ktorá bude vyzývať občanov, aby šetrili energiou vo všetkých oblastiach každodenného života.

Opatrenia na zníženie spotreby energie prijímajú jednotlivé samosprávy aj v iných častiach Francúzska. V Paríži skrátili dobu osvetlenia Eiffelovej veže, múzea Louvre, zámku Versailles či obchodov na ulici Champs-Élysées, v meste Lille zasa zhasli nočné osvetlenie verejných budov s výnimkou hlavného námestia a opery. Viacero miest obmedzilo aj vykurovanie v budovách.

Po výzve francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona na "energetickú triezvosť" v súvislosti s dôsledkami vojny na Ukrajine sa zavedenie podobných opatrení očakáva v ďalších francúzskych mestách a obciach.

(tasr)

5. októbra 2022 | 20:47

Minúta | 5. októbra 2022 | 20:47

Leyenová pred samitom v Prahe predložila štyri body riešenia energetickej krízy

Energetická kríza v EÚ je vážna, vstúpila do novej fázy, a preto len spoločný európsky postup môže znížiť náklady na energie pre rodiny a podniky a zabezpečiť energetickú bezpečnosť pre túto a ďalšiu zimu. Uviedla to v stredu predsedníčka Európskej komisie (EK) Ursula von der Leyenová v liste šéfom vlád a štátov, ktorí sa vo štvrtok zídu na mimoriadnom dvojdňovom samite EÚ v Prahe.

Šéfka EK v otvorenom liste upozornila, že hoci ceny plynu v posledných týždňoch klesli, zostávajú veľmi vysoké a predstavujú veľkú záťaž pre ľudí, ekonomiku a pre jednotný trh EÚ. Von der Leyenová v snahe vyhnúť sa narušeniu spoločného trhu vyzvala na jednotnú a spoločnú európsku odpoveď a solidaritu medzi členskými štátmi a susedmi Únie, pričom lídrom EÚ predstavila štyri východiskové body z krízy.

V prvom rade treba prijať opatrenia, ktoré znížia cenu dovážaného plynu a zároveň zachovajú bezpečnosť dodávok. "Odporúčam zintenzívniť rokovania s našimi spoľahlivými dodávateľmi o znížení cien dovážaného plynu všetkého druhu," uviedla s odkazom na krajiny ako Nórsko a USA. Spresnila, že spoločná energetická platforma EÚ by mala koordinovať plnenie a skladovanie plynu v zásobníkoch pred budúcou zimou, zaistiť spoločný nákup a vyhnúť sa scenáru, keď si členské štáty navzájom predražujú a zvyšujú ceny plynu.

Druhým krokom je spolupráca EK s členskými štátmi na vypracovaní intervencie na obmedzenie cien na trhu so zemným plynom, keďže dnes veľká časť Európy platí za plyn, najmä LNG, vyššiu cenu ako jej globálni konkurenti. Komisia už začala pracovať na doplnkovom cenovom indexe EÚ voči tomu súčasnému, ktorý by lepšie odrážal energetickú realitu v Európe a viedol k nižším cenám.

Šéfka EK vyzvala na "náročnejšie záväzky týkajúce sa úspor plynu" s cieľom znížiť dopyt, ako aj záväzné dohody o solidarite medzi členskými štátmi. Spresnila, že eurokomisia bude spolupracovať s národnými vládami pri navrhovaní cenových stropov, pričom bude mať na pamäti národné rozdiely na trhu s energiou.

Do tretice treba zamedziť tomu, aby vysoké ceny plynu ťahali nahor ceny elektriny. Preto je EK pripravená diskutovať o zavedení dočasného stropu ceny plynu používaného na výrobu elektriny. Takýto cenový strop treba navrhnúť tak, aby nezvyšoval celkovú spotrebu plynu. To si vyžaduje záväzné požiadavky na úspory, ako aj zabezpečenie cezhraničných tokov dotovanej elektriny.

Štvrtý bod sa týka vyšších investícií na prechod k energetickej nezávislosti. Ide o investície do infraštruktúry, ako sú potrubia, prepojenia alebo obnoviteľné zdroje, a tiež do energetickej efektívnosti (izolácia domov či zavádzanie tepelných čerpadiel), ktoré zaistia menšiu závislosť od vysokých cien energie z fosílnych palív.

(tasr)

5. októbra 2022 | 19:47

Minúta | 5. októbra 2022 | 19:47

V Rusku stíhajú prvého človeka za vyhýbanie sa čiastočnej mobilizácii

V Rusku začali trestne stíhať prvého človeka za vyhýbanie sa čiastočnej mobilizácii, ktorú šéf Kremľa Vladimir Putin vyhlásil 21. septembra v súvislosti s prebiehajúcou vojenskou inváziou Ukrajiny. V stredu o tom informoval ľudskoprávny právnik Pavel Čikov pôsobiaci v Rusku. TASR správu prevzala zo stanice Sky News.

Čikov priblížil, že tento prípad sa týka 32-ročného muža zo západoruského mesta Penza, ktorý údajne odmietol podpísať povolávací rozkaz. Právnik priblížil, že vyšetrovateľ požiadal súd, aby vydal príslušné opatrenie. Doplnil, že podľa Najvyššieho súdu Ruskej federácie sa článok 328 Trestného zákonníka vzťahuje vyslovene na občanov, ktorí sa vyhýbajú odvodu do vojenskej služby. Obhajca stíhaného muža už podal návrh na zastavenie konania, doplnil Čikov.

Od vyhlásenia čiastočnej mobilizácie v septembri utieklo z Ruska už vyše štvrť milióna mužov. Do bojov na Ukrajine sa má zapojiť okolo 300-tisíc záložníkov, ale podľa medializovaných správ boli mnohí nasadení bez patričného výcviku.

Prebiehajúca mobilizácia – vôbec prvá od druhej svetovej vojny – spôsobila medzi obyvateľmi Ruska pobúrenie. Mnoho Rusov je nespokojných s tým, že vojenské úrady posielajú povolávacie rozkazy aj mužom, ktorí nie sú spôsobilí pre vojenskú službu a tiež študentom. Do služby mali byť totiž povolávaní iba muži s vojenskými skúsenosťami či s vojenským odborným zameraním.

Putin v stredu podpísal dekrét, ktorý upravuje podmienky mobilizácie. Ako vysvetlil, odklad mobilizácie bude platiť pre viaceré kategórie študentov, ktorí sú zapísaní na akreditovaných súkromných vysokých školách a tiež pre niektorých postgraduálnych študentov.

(tasr)

5. októbra 2022 | 19:03

Minúta | 5. októbra 2022 | 19:03

IEA: Európska kríza na trhu s plynom sa v budúcom roku môže zhoršiť

Európa sa pravdepodobne nejako "pretlčie" cez nasledujúce zimné mesiace, napriek výraznému poklesu dodávok plynu z Ruska, na budúci rok ju však pravdepodobne čaká ešte zložitejšia situácia. Povedal to v stredu šéf Medzinárodnej agentúry pre energiu (IEA) Fatih Birol. Potvrdil tak odhady obchodníkov s komoditami, ktorí deň predtým upozornili, že Európu čaká v roku 2023 ešte horšia zima. TASR o tom informuje na základe správy agentúry Reuters.

Európskym krajinám sa podarilo naplniť zásobníky plynu zhruba na 90 percent ich kapacity po tom, ako Rusko v reakcii na sankcie Západu výrazne obmedzilo dodávky plynu do Európy. "Vzhľadom na to, že zásoby plynu sú na takmer 90 percent kapacity zásobníkov, by Európa mala túto zimu prežiť maximálne s pár škrabancami, samozrejme, ak nedôjde k nejakým politickým či technickým prekvapeniam," povedal Fatih Birol pre novinárov vo Fínsku.

Skutočné problémy sa môžu začať vo februári alebo v marci, keď bude potrebné opäť odštartovať napĺňanie zásobníkov po tom, ako v nich vysoký dopyt zredukuje objem plynu na 25 – 30 percent. "Táto zima bude náročná, práve tak však môže byť veľmi náročná aj tá budúca," povedal Birol.

Jeho vyjadrenia tak potvrdzujú varovania predstaviteľov svetových obchodníkov s komoditami. Ako povedal v utorok (4. 10.) na energetickej konferencii Energy Intelligence Forum v Londýne Ben Luckock z obchodnej spoločnosti Trafigura, Európa sa tento rok môže prípadnej katastrofe spôsobenej nedostatkom plynu vyhnúť, budúci rok však môže byť horší. Podľa neho sa Európe nepodarí vybudovať dostatočnú infraštruktúru na výrazné zvýšenie regazifikácie LNG. "Ak bude situácia v súvislosti s Ruskom pokračovať ako doteraz, nepredpokladám, že sa problém podarí vyriešiť," dodal Luckock.

Aj zástupcovia konkurenčných obchodníkov s komoditami Vitol a Gunvor vyjadrili podobné obavy. Očakávajú, že ceny plynu zostanú na vyššej úrovni, keďže súčasná LNG infraštruktúra v Európe nebude schopná nahradiť objem plynu dovážaný donedávna z Ruska.

(tasr)

5. októbra 2022 | 18:29

Minúta | 5. októbra 2022 | 18:29

Parlament neprelomil veto prezidentky pri novele o verejnom obstarávaní

Národná rada (NR) SR opätovne neschválila vrátenú novelu zákona o verejnom obstarávaní z dielne poslanca Jozefa Šimka (Sme rodina). Neprelomila tak veto prezidentky SR Zuzany Čaputovej. Podľa novely zákona mal štát odpustiť samosprávam pohľadávky, ktoré vznikli z právoplatného rozhodnutia Úradu pre verejné obstarávanie (ÚVO). Za návrh zákona hlasovalo 74 zo 123 prítomných poslancov. Na prelomenie veta je pritom potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny všetkých poslancov.

Novela zákona podľa prezidentky významne zasahovala do súčasného mechanizmu ukladania pokút, ktorý je nastavený tak, aby zohľadňoval požiadavky práva Európskej únie. Ďalšia jej výhrada sa týkala zákazu retroaktivity právnych noriem, ktorá je znakom právneho štátu a významnou demokratickou zárukou ochrany práv a právnej istoty.

Štát mal podľa novely zákona odpustiť samosprávam pohľadávky, ktoré vznikli z právoplatného rozhodnutia ÚVO. Malo sa to vzťahovať len na pohľadávky, ktoré vznikli z udelených pokút v súvislosti s nadobúdaním nájomných bytov, respektíve súvisiacej vybavenosti.

Predkladateľ navrhol stanoviť podmienky, keď je možné samosprávam odpustiť pohľadávky, ktoré voči nim eviduje štát z dôvodu právoplatného rozhodnutia o uložení pokuty za porušenie zákona o verejnom obstarávaní. "Vzniknutou situáciou sú dotknutí aj dobromyseľní užívatelia sociálnych nájomných bytov, pretože v dôsledku vyhlásenia neplatnosti zmluvy medzi samosprávou a zhotoviteľom môžu prísť o strechu nad hlavou," uvádza sa v dôvodovej správe.

Podľa návrhu sa malo zaviesť aj časové obmedzenie, odpustiť sa teda mala len tá pohľadávka štátu voči samospráve, ktorá vznikla ako dôsledok konania samosprávy v období od 1. januára 2016 do 31. decembra 2021. Odpustenie sa malo vzťahovať len na pohľadávky, ktoré už vznikli a ktoré nie sú do nadobudnutia účinnosti zákona uhradené.

Navyše sa malo umožniť ÚVO ukladať pokuty v závislosti od miery zavinenia a závažnosti protiprávneho konania. Súčasná právna úprava totiž podľa predkladateľa obsahuje striktné určenie výšky pokuty 5 percent bez ohľadu na okolnosti konkrétneho prípadu.

(tasr)

5. októbra 2022 | 17:05

Minúta | 5. októbra 2022 | 17:05

Opitý vodič zrazil na chodníku v Čadci matku s dvoma deťmi

Opitý 37-ročný vodič zrazil v stredu na chodníku v Čadci matku s dvomi deťmi. TASR o tom informovala hovorkyňa Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Žiline Gabriela Kremeňová.

Doplnila, že nehoda sa stala na ceste druhej triedy v smere z Rakovej do Čadce. "Na základe doteraz vykonaného vyšetrovania bolo zistené, že vodič viedol osobné auto Peugeot. Z doposiaľ presne nezistených príčin v smere jazdy prešiel vozidlom na chodník, kde došlo k stretu s chodkyňou a dvoma maloletými deťmi," uviedla hovorkyňa.

Po dopravnej nehode chodkyňu s deťmi aj vodiča motorového vozidla previezli na ošetrenie do nemocnice. "Vodič sa po dopravnej nehode podrobil dychovej skúške s výsledkom 0,86 miligramu na liter (1,79 promile) alkoholu vo vydychovanom vzduchu. Ďalšie okolnosti a príčiny vzniku dopravnej nehody sú predmetom vyšetrovania," dodala Kremeňová.

"Môžem potvrdiť zásah záchranárov, ktorí ošetrili a do nemocnice previezli dve dospelé osoby a dieťa. Viac detailov k zásahu nemôžem nateraz poskytnúť," uviedla pre TASR hovorkyňa Operačného strediska záchrannej zdravotnej služby (OS ZZS) SR Alena Krčová.

Podľa riaditeľa Kysuckej nemocnice v Čadci Martina Šenfelda hospitalizovali po nehode s odreninami, pomliaždeninami a tržnými ranami matku s jedným dieťaťom a vodiča auta. "Dieťa je hospitalizované na detskej JIS a momentálne absolvuje ďalšie vyšetrenia, matka je hospitalizovaná s pomliaždeninami dolnej končatiny. Šofér mal pomliaždeniny a odreniny a momentálne tiež absolvuje vyšetrenia," dodal.

(tasr)

5. októbra 2022 | 16:38

Minúta | 5. októbra 2022 | 16:38

Prieskum: Európania podporujú členstvo Ukrajiny v EÚ aj dodávky zbraní. Plynu sa otáčajú chrbtom

Európania naďalej pevne stoja na strane Ukrajiny. Veľká väčšina podporuje dodávky zbraní a chce prijať Ukrajinu do EÚ. Silnú podporu má aj potreba odpojiť sa od ruského plynu – hoci to znamená osobné škrty.

Vyplýva to z prieskumu „eupinions“ nemeckej nadácie Bertelsmann Stiftung. Ide o európsky nástroj verejnej mienky, v rámci ktorého sa každé tri mesiace zisťujú názory približne dvanásťtisíc občanov EÚ. Údaje sú reprezentatívne pre Úniu ako celok a pre sedem vybraných členských štátov

V najnovšom prieskume sa obyvateľom starého kontinentu kládli otázky späté s vojnou na Ukrajine. Vyplynulo z neho, že celkovo 72 percent Európanov je za to, aby sa Európska únia stala nezávislou od ruskej ropy a plynu, hoci to znamená rast nákladov. Najvyššiu podporu má diverzifikácia energetických zdrojov v Poľsku (80 percent) a Taliansku (76 percent). Najmenej (69 percent) podporujú odstrihnutie sa od ruských energií Nemci, ktorí pred poškodením plynovodu Nord Stream 1 a sankciami dovážali z Ruska viac než polovicu svojej spotreby plynu.

Porovnanie údajov z marca tohto roku však naznačuje, že podpora energetickej nezávislosti má klesajúcu tendenciu a ide ruka v ruke s finančnými škrtmi, ktoré musia domácnosti robiť. Počet tých, ktorí sa chcú osamostatniť od ruského dovozu energií, klesol na európskej úrovni o dva percentuálne body. Viditeľnejšie sa však prejavuje v jednotlivých členských štátoch – najvýraznejšie v Holandsku (-7 percentuálnych bodov) a Poľsku (-6). Nasledujú Francúzsko a Belgicko (-5).

Väčšina stále podporuje dodávky zbraní Ukrajine

Dokopy 60 percent obyvateľov členských štátov naďalej podporuje dodávky zbraní cez EÚ na Ukrajinu. Najviac v Poľsku, kde je za 84 percent opýtaných. V Belgicku je to 62 percent a v Nemecku 61 percent. Iba na Apeninskom polostrove väčšina nepodporuje vojenskú pomoc – proti je 58 percent Talianov. Obzvlášť pozitívny vzťah k dodávkam zbraní majú v EÚ 16- až 25-roční a 56- až 70-roční ľudia.

Pokles však vidieť medzi marcom a júnom tohto roku aj pri tejto otázke. Najviac sa dodávky zbraní sprotivili Francúzom (-8 percentuálnych bodov). Podľa autorky štúdie to neznamená, že sa obraciame Ukrajine chrbtom. "V marci boli všetci v šoku a vôľa podporiť Ukrajinu bola veľmi vysoká. O tri mesiace neskôr šok pominul, ale vôľa podporovať ju zostáva vysoká, hoci negatívne dôsledky tohto rozhodnutia sú v každodennom živote oveľa zreteľnejšie. Táto vytrvalosť má politický kapitál a treba sa oň starať,“ hovorí autorka Isabell Hoffmannová.

Dôkazom našej solidarity má byť aj ochota prijímať ukrajinských utečencov, ktorá klesla o päť percentuálnych bodov ale stále je vysoká – na úrovni 81 percent. Najnižšia podpora je vo Francúzsku (76 percent) a Poľsku (77 percent) a najvyššia v Nemecku, Taliansku a Španielsku (83, 84 a 90 percent). Vo Francúzsku chce od posledného merania poskytnúť utečencom útočisko o osem percent menej občanov, v Holandsku o sedem a v Poľsku o šesť percent menej ľudí.

Pri tvorbe geopolitiky by sme mali byť výraznejší

Väčšina tiež podporuje rozširovanie EÚ. Ukrajinu by za členský štát chceli dve tretiny obyvateľov Únie. Jednotlivé členské štáty však majú v tejto otázke výrazné rozdiely. V Poľsku je za až 84 percent, ale v Nemecku a Francúzsku len šesťdesiat percent.

Širokú zhodu badať pri otázke, akú úlohu by mala Európa zohrávať vo svete. Takmer tri štvrtiny opýtaných (71 percent) tvrdia, že Európa už hrá dôležitú úlohu v medzinárodných záležitostiach, ale ešte viac ľudí (80 percent) tvrdí, že Európa by sa mala v budúcnosti v globálnych otázkach ešte viac angažovať. Asertívne európske inštitúcie si podľa prieskumu prajú najmä mladšie vekové kategórie do 35 rokov.

Ukázala sa aj naša silno prozápadná orientácia. Až 77 percent občanov Únie chce, aby Spojené štáty ostali naším silným spojencom. Najviac v Poľsku (91 percent) a najmenej v Taliansku (71 percent). Len desať a trinásť percent Európanov považuje za dôveryhodných medzinárodných spojencov Čínu a Rusko.

„EÚ a členské štáty preukázali od ruského útoku na Ukrajinu jednotu a schopnosť konať a pokračujú v tom. Čas ukazuje, že je čoraz dôležitejšie argumentovať a komunikovať s verejnosťou. Naše čísla ukazujú, že Európania naďalej podporujú rozhodné kroky na podporu Ukrajiny. Napriek tomu narastajú tlaky a s nimi aj osobné obavy. Existuje riziko, že túžba pomáhať a osobné ťažkosti sa dostanú do vzájomnej kolízie a vznikne potenciál na politický konflikt,“ zdôrazňuje Hoffmannová.

(est)

5. októbra 2022 | 12:32

Minúta | 5. októbra 2022 | 12:32

Švédsko: Nobelovu cenu za chémiu udelili za výskum spájania molekúl

Nobelovu cenu za chémiu za rok 2022 v utorok získali americkí chemici Carolyn Bertozziová a Karl Barry Sharpless a dánsky chemik Morten Meldal za výskum v oblasti spájania molekúl a bioortogonálnej chémie. Správu priniesla agentúra AP.

Švédska kráľovská akadémia, ktorá túto cenu udeľuje, vedcov ocenila za rozvoj takzvanej "click" chémie a biortogonálnej chémie. Click chémia umožňuje rýchlu a cielenú tvorbu molekúl z menších častíc, píše agentúra DPA. Využíva sa v medicíne pri mapovaní DNA a pri výrobe materiálov. Bioortogonálne reakcie vedci používajú pri vývoji liekov proti rakovine.

Sharpless je v poradí piatym "nobelistom", ktorý túto cenu, udeľovanú od roku 1901, získal po druhý raz, pripomína AP. V roku 2001 ju získal s krajanom Williamom S. Knowlesom a Japoncom Rjodžim Nojorim za vyvinutie katalytickej asymetrickej syntézy.

(tasr)

5. októbra 2022 | 12:08

Minúta | 5. októbra 2022 | 12:08

Dědeček svoj čin oľutoval. O väzbe sa bude rozhodovať vo štvrtok

Obvinený Dušan Dědeček, ktorý opitý autom spôsobil v nedeľu (2. 10.) tragickú nehodu v centre Bratislavy s piatimi obeťami, pri výsluchu oľutoval svoj čin. Na stredajšej tlačovej konferencii to uviedol bratislavský krajský prokurátor Rastislav Remeta. Detaily skutku prokurátor nechcel špecifikovať, keďže ešte neboli vypočutí všetci svedkovia.

O väzbe pre obvineného bude sudca pre prípravné konanie Okresného súdu (OS) Bratislava I rozhodovať vo štvrtok (6. 10.) od 16.00 h. "Pri rozhodovaní o väzbe ide o neverejné zasadnutie súdu," uviedol pre TASR hovorca Krajského súdu v Bratislave Pavol Adamčiak.

Pri návrhu väzby z útekového dôvodu prokurátor podľa Remetu vychádzal z hrozby vysokého trestu. Návrh z preventívnych dôvodov sa dáva pri hrozbe pokračovania v trestnej činnosti, naznačil tiež prokurátor. Priblížil, že bezpečnosť obvineného je zabezpečená.

Doterajšie zistenia podľa Remetu preukázali nepriamy úmysel obvineného. Ako vysvetlil, obvinený sa uviedol do stavu určenej zníženej príčetnosti, respektíve nespôsobilosti viesť motorové vozidlo vplyvom alkoholu a následne nezvládol jazdu. "Navyše, pri kvalifikovanej skutkovej podstate stačí pri závažnom následku aj nedbanlivostné konanie," dodal.

https://standard.sk/257811/dedecek-za-11-rokov-spachal-az-16-dopravnych-priestupkov-policajtov-mal-po-vytriezveni-prosit-aby-ho-zabili/

Ako pripomenul prokurátor, v ďalšom konaní alebo na súde môže prísť k zmene právnej kvalifikácie. Skutok opísaný v uznesení o vznesení obvinenia podľa neho napĺňa znaky všetkých dosiaľ spomínaných trestných činoch, teda usmrtenia, ublíženia na zdraví, ohrozenia pod vplyvom návykovej látky, respektíve všeobecného ohrozenia.

Tragická udalosť podľa Remetu prinúti k zamysleniu, či je súčasná právna úprava dostatočná. "Len prísnosť trestov nezaručí primeraný a spravodlivý trest. Je potrebné skôr sa venovať otázke možného zaisťovania motorových vozidiel, respektíve náhradnej hodnoty," myslí si. Ako doplnil, prokurátori majú na základe usmernenie Generálnej prokuratúry SR už teraz navrhovať sprísnené tresty, ako sú zákazy činnosti, tresty prepadnutia vozidiel aj primerané obmedzenia týkajúce sa liečby.

Dědeček čelí obvineniu z trestného činu všeobecného ohrozenia. V prípade preukázania viny mu hrozí trest odňatia slobody na 20 až 25 rokov alebo na doživotie. Obvinený pod vplyvom alkoholu šoféroval v nedeľu neskoro večer auto, ktoré narazilo v centre Bratislavy do zastávky mestskej hromadnej dopravy Zochova. Nehoda si vyžiadala piatich mŕtvych a niekoľko zranených.

(tasr)

5. októbra 2022 | 12:05

Minúta | 5. októbra 2022 | 12:05

Putin určil dočasných lídrov anektovaných ukrajinských regiónov

Ruský prezident Vladimír Putin podpísal v stredu výnosy, v ktorých určil dočasných lídrov štyroch ukrajinských regiónov, ktoré Rusko v rozpore s medzinárodným právom anektovalo. Informujú o tom výnosy zverejnené na oficiálnej webovej stránke Kremľa.

Za dočasného lídra samozvanej Doneckej ľudovej republiky (DĽR) určil šéf Kremľa Denisa Pušilina, ktorý aj doposiaľ vystupoval ako samozvaný líder DĽR. Pušilin sa minulý piatok 30. septembra tiež zúčastnil na slávnostnej ceremónii v Kremli, na ktorej Moskva oficiálne anektovala separatistickú Doneckú a Luhanskú ľudovú republiku a ukrajinskú Chersonskú a Záporožskú oblasť.

Dočasným lídrom samozvanej Luhanskej ľudovej republiky (LĽH) sa podľa Putinovho výnosu stal Leonid Pasečnik, ktorý taktiež doposiaľ viedol proruských separatistov v LĽH.

Za dočasného gubernátora Záporožskej oblasti určil šéf Kremľa Jevgenija Balického.

V Chersonskej oblasti sa funkcie gubernátora dočasne ujme Vladimir Saldo.

Balickij a Saldo dosiaľ stáli na čele proruských správ spomínaných ukrajinských oblastí okupovaných ruskou armádou.

Vo výnosoch sa uvádza, že spomínaní muži budú stať na čele ukrajinských oblastí, ktoré boli podľa ruského zákona anektované, dovtedy, kým nebudú do ich funkcií zvolené iné osoby.

Putin podpísal v stredu zákony o pričlenení štyroch ukrajinských regiónov okupovaných ruskou armádou k Ruskej federácii. Ide o krok, ktorým šéf Kremľa zavŕšil formálnu anexiu ukrajinského územia.

(tasr)

5. októbra 2022 | 12:01

Minúta | 5. októbra 2022 | 12:01

Vládny kabinet aktualizoval súhlas s prítomnosťou zahraničných ozbrojených síl na území SR

Vláda SR na dnešnom zasadnutí schválila návrh na aktualizáciu súhlasu s prítomnosťou zahraničných ozbrojených síl na území Slovenska a s vyslaním ozbrojených síl SR mimo nášho územia.

Vyslanie sa týka vojenských cvičení v druhom polroku 2022. Cieľom návrhu je zabezpečenie vykonania troch cvičení v spolupráci so zahraničnými partnermi nad rámec cvičení, ktoré vláda schválila ešte v júni tohto roku.

Podľa ministerstva obrany SR je cieľom aj aktualizácia predmetného uznesenia v súvislosti s implementáciou medzinárodných zmlúv z oblasti kontroly zbrojenia, odzbrojenia a budovania dôvery a bezpečnosti.

(sita)

5. októbra 2022 | 11:48

Minúta | 5. októbra 2022 | 11:48

Zelenskyj vyzval na vytvorenie osobitného tribunálu na stíhanie ruských lídrov pre agresiu na Ukrajine

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vyzval na vytvorenie osobitného tribunálu, ktorý by stíhal ruských politických a vojenských lídrov pre ich rolu v invázii na Ukrajinu.

Konferencii v Paríži v stredu povedal, že je treba pred súd postaviť tých, ktorých rozhodnutia všetko začali, ktorí spáchali „prvotný zločin“ sústreďujúci všetko zlo preukázané ruskými okupantmi.

Zelenskyj pochválil prácu Medzinárodného trestného súdu pri vyšetrovaní údajných zločinov spáchaných ruskými vojakmi na ukrajinskom území. Dodal však, že „aby dostal spravodlivú odpoveď aj pôvodný zločin ozbrojenej agresie, musíme doplniť aktivity Medzinárodného trestného súdu“. Preto by mal podľa neho vzniknúť osobitný tribunál, aby mohol „potrestať tých, ku ktorým sa, žiaľ, nedostane Medzinárodný trestný súd a všetky ostatné dostupné súdne inštitúcie sveta“.

„Všetci viete, ako sa vedenie Ruska, ktoré sa skrýva za falošné príbehy o štátnej suverenite, vyhýba spravodlivej zodpovednosti za to, čo urobilo. Musíme to prekonať,“ vyhlásil ukrajinský prezident.

(sita)

5. októbra 2022 | 11:41

Minúta | 5. októbra 2022 | 11:41

Štáty EÚ schválili ôsmy balík sankcií proti Rusku, dotknú sa aj ruskej ropy

Členské krajiny EÚ schválili v stredu nové sankcie proti Rusku, ktoré nasledujú po rozhodnutí Moskvy anektovať štyri regióny Ukrajiny. Informáciu podľa spravodajcu TASR potvrdilo české predsedníctvo v Rade EÚ.

Na novom súbore sankcií, ktorý zahŕňa aj cenový strop pre ruskú ropu, sa dohodli veľvyslanci členských štátov pri EÚ (COREPER) už v utorok, konečný text schválili v stredu dopoludnia.

V rámci v poradí už ôsmeho sankčného balíka sa majú obmedziť ceny ruskej ropy a sprísnia sa zákazy na dovoz a vývoz ocele, dreva, strojov, letectva, plastov, chemikálií a rôznych služieb v hodnote sedem miliárd eur.

Na sankčný zoznam pribudne ďalších 35 osôb a spoločností zapojených do vojny na Ukrajine, prípravy falošných referend v štyroch ukrajinských oblastiach a do šírenia propagandy. Nový balík sankcií zakazuje občanom EÚ pôsobiť v riadiacich orgánoch ruských štátnych podnikov.

(tasr)