Prezidenti V4 spoločne odsúdili ruskú agresiu na Ukrajine. Témou ich utorkového stretnutia bola aj energetická kríza. Ocenili vzájomný otvorený a úprimný dialóg. Prezidentka Zuzana Čaputová, český prezident Miloš Zeman, poľský prezident Andrzej Duda a prezidentka Maďarska Katalin Nováková o tom informovali na spoločnej tlačovej konferencii v Primaciálnom paláci v Bratislave. Ich stretnutie sa konalo v rámci predsedníctva SR vo V4.
Čaputová označila útoky na civilistov za slabosť a cynizmus. Spoločne s Novákovou zdôraznila potrebu spravodlivého mieru. "Na to stačí, aby ruskí vojaci odišli z Ukrajiny a aby Rusko rešpektovalo medzinárodne uznané hranice suverénneho štátu," skonštatovala slovenská prezidentka. Zeman varoval pred jadrovou hrozbou.
Za všetkých prezidentov Čaputová vyjadrila tiež podporu sankciám voči Rusku. V súvislosti s rastom cien energií apelovala na potrebu európskych riešení. Pre Slovensko je podľa nej cieľom celoeurópsky strop pre ceny plynu.
Duda považuje za povinnosť potrestať vojnových zločincov. Je presvedčený, že Ukrajina dokáže vyhnať okupantov, získať kontrolu nad celým svojím územím, vrátane tých, o ktoré prišla v roku 2014. V rámci energetickej bezpečnosti zdôraznil význam prepojení plynovodov. "Vieme si navzájom pomáhať," vyzdvihol. Treba podľa neho zabezpečiť interkonektivitu nielen medzi krajinami V4, ale aj v širšom regióne.
Zeman hovorí v súvislosti s témou energií o priateľskej diskusii o rôznych názoroch na energetickú krízu. Poukázal na vplyv takzvaného Green Dealu, teda Zelenej dohody pre Európu na ceny energií. Obnoviteľné zdroje by podľa neho mali byť pre ich nestabilitu zálohované konvenčnými zdrojmi, vrátane jadrových. Podotkol, že pri všetkej úcte k životnému prostrediu sa treba starať predovšetkým o ľudstvo žijúce na zemeguli.
Na budúci týždeň by sa podľa Dudu mohla pravdepodobne konať mimoriadna Severoatlantická rada na úrovni prezidentov. Uviedol to na základe rozhovoru s generálnym tajomníkom NATO Jensom Stoltenbergom, ktorému odkázal túto prosbu ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského.
Prezidenti nevidia problém v tom, že Maďarsko na rozdiel od Slovenska, Česka a Poľska neposkytuje Ukrajine vojenskú pomoc. Odlišný postoj podľa Čaputovej rešpektujú. Duda poznamenal, že každý pomáha, ako vie. "To, čo nás najviac spája, je, že všetky naše krajiny poskytli okamžitú a nezištnú pomoc ukrajinským utečencom," poukázal Zeman. Nováková skonštatovala, že zásadné postoje sú rovnaké a rozdielny názor v niektorých otázkach je prirodzený.
Maďarská prezidentka upozornila tiež na pretrvávajúcu hrozbu nelegálnej migrácie z juhu. Vyzdvihla význam spoločného stanoviska.
Pre Zemana išlo o posledné stretnutie vo formáte V4 vo funkcii prezidenta. Vyšehradskú spoluprácu považuje za užitočnú. Želá si, aby sa v budúcnosti rozšírila aj o Slovinsko.
Čaputová ocenila vzájomný dialóg v rámci V4, priestor vidí v hodnotových zhodách.
Ukrajinský premiér Denys Šmyhaľ vyzval v utorok obyvateľov, aby obmedzili spotrebu elektrickej energie, pretože utorkové ruské útoky vážne poškodili mnohé objekty energetickej infraštruktúry. TASR o tom informuje na základe správy agentúry AFP.
"Dnes vás opäť žiadame, aby ste obmedzili spotrebu elektriny. V najvyťaženejších hodinách medzi 17.00 h a 21.00 h prosím nezapínajte energeticky náročné spotrebiče…, keďže teroristický štát (Rusko) pokračuje už druhý deň v rade v rozsiahlych útokoch na našu krajinu," napísal Šmyhaľ na sociálnej sieti Telegram.
V utorok ráno na väčšine územia Ukrajiny opäť vyhlásili poplach upozorňujúci obyvateľstvo na riziko raketových útokov. Ukrajinské médiá informovali o výbuchoch v mestách Vinnycia, Nikopol, Rivne, Ľvov, Kryvyj Rih, Mykolajiv, Očakov, Záporožie, Odesa, Žytomyr a v ďalších oblastiach.
Na mnohých miestach ruské útoky prerušili dodávku elektriny a problém je aj s mobilným spojením, pretože boli poškodené objekty tzv. kritickej infraštruktúry.
Mohutnému raketovému útoku bola Ukrajina vystavená aj v pondelok. Na zasadnutí Valného zhromaždenia OSN Ukrajina po najnovších útokoch odsúdila Rusko ako "teroristický štát".
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v utorok požiadal lídrov zoskupenia G7, aby pomohli Kyjevu kúpiť a rozmiestniť systémy protivzdušnej obrany. Deje sa tak po ruských raketových útokoch. ktoré vážne poškodili energetickú infraštruktúru na Ukrajine. TASR informuje na základe správy agentúry AFP.
"Žiadam vás o posilnenie celkovej snahy finančne pomôcť s vytvorením vzdušného štítu pre Ukrajinu. Milióny ľudí budú G7 vďačné za takúto pomoc," povedal Zelenskyj na virtuálnom zasadnutí lídrov G7.
Ukrajinský prezident povedal, že Rusko sa snaží zatiahnuť Bielorusko do vojny šírením provokácií, že Kyjev pripravuje útok na Bielorusko. Zároveň požiadal, aby boli na ukrajinsko-bieloruských hraniciach rozmiestnení medzinárodní pozorovatelia "na monitorovanie bezpečnostnej situácie".
Ukrajinský prezident lídrom skupiny G7 tiež povedal, že jeho ruský náprotivok Vladimir Putin má aj po dvoch dňoch masívnych útokov na viaceré ukrajinské mestá stále "priestor na eskaláciu". Podľa Zelenského je šéf Kremľa v súčasnosti v záverečnej fáze svojej vlády. "Je hrozbou pre nás všetkých," dodal.
Je čas na rokovanie demokratických síl o tom, ako zabrániť predčasným voľbám a previesť spoločne Slovensko cez najväčšiu energetickú krízu od druhej svetovej vojny. Vyhlásil to premiér Eduard Heger (OĽaNO) na sociálnej sieti v súvislosti s iniciatívou opozičných strán rokovať o predčasných parlamentných voľbách.
"Je v tom symbolika, že práve dnes dostal Richard Sulík (SaS) pozvanie od Roberta Fica (Smer-SD) na bilaterálne rokovanie o predčasných voľbách a spoločnom postupe proti tejto vláde. Priznám sa, že pre demokrata nemôže byť nič odpudivejšie ako pozvanie od tohto človeka za jeden stôl. Nech nám, demokratom, je dnešný dátum výstrahou, čo sa stane, ak to nezvládneme. Cena bude príliš vysoká," uviedol premiér.
Pripomenul, že takto pred jedenástimi rokmi padla vláda Ivety Radičovej. Hovorí o memente, že zlyhanie demokratických síl by zaviedlo krajinu do "obdobia temna". Orgánom spravodlivosti by sa podľa jeho slov opäť zviazali ruky, bolo by ohrozené naše geopolitické smerovanie a opäť by narástla korupcia.
Líder Smeru-SD Robert Fico počas dňa apeloval na dohodu opozičných parlamentných i mimoparlamentných politických strán, ktorá povedie k predčasným voľbám. Rokovať chce s jednotlivými stranami na bilaterálnej úrovni, vyzval ich k odhodeniu osobných animozít a k dohode na spoločnom postupe. Predseda mimoparlamentného Hlasu-SD Peter Pellegrini zas avizoval okrúhly stôl opozičných strán na pôde parlamentu o jednotnom postupe. Smer-SD aj Hlas-SD chcú rokovať aj s SaS.
Ruská Federálna služba pre finančný monitoring (Rosfinmonitoring) zaradila v utorok na zoznam "teroristických a extrémistických" organizácií americkú spoločnosť Meta, ktorá vlastní sociálne siete Facebook a Instagram.
Americký technologický gigant sa tak ocitol medzi teroristickými organizáciami ako Taliban, ruskými opozičnými skupinami alebo krajne pravicovými nacionalistami.
Rusko už v marci zakázalo prostredníctvom súdneho príkazu sociálne siete Facebook a Instagram za údajné "vykonávanie extrémistických aktivít". Ich materskú firmu Meta úrady predtým obvinili za tolerovanie rusofóbie na sociálnych sieťach počas vojny na Ukrajine.
Meta ešte pred súdnym príkazom z 10. marca oznámila zmenu svojich pravidiel a umožnila na svojich platformách vyjadriť hnev voči ruským ozbrojeným silám, ale nie voči ruským civilistom. Meta svoj postoj neskôr upravila tak, aby sa voľnejšie pravidlá pre vyjadrenie hnevu vzťahovali iba na prispievateľov z Ukrajiny.
Facebook a Instagram sú v Rusku nedostupné od marca, tamojší užívatelia však pomocou VPN siete dokážu obísť internetové obmedzenia Obzvlášť populárny je v Rusku Instagram, ktorý bol kľúčovou platformou na zverejňovanie reklám. Túto aplikáciu spoločnosti Meta používajú celosvetovo miliardy ľudí.
Smer-SD apeluje na dohodu opozičných parlamentných i mimoparlamentných politických strán, ktorá povedie k predčasným voľbám. Rokovať chce s jednotlivými stranami na bilaterálnej úrovni. Uviedol to predseda Smeru-SD Robert Fico na utorkovej tlačovej konferencii. Opozičné strany vyzval, aby odhodili osobné animozity a pristúpili k dohode na spoločnom postupe.
Fico deklaroval, že zvýšenie rozpočtu na tento rok o 207 miliónov eur viazaných na opätovné vyplatenie 13. dôchodkov podporí strana v Národnej rade (NR) SR bez podmienok. Podporu zvýšenia rozpočtu o 1,3 miliardy eur o kompenzáciu dôsledkov rastu cien energií a podporu budúcoročného rozpočtu podmieňuje dohodou na predčasných parlamentných voľbách v prvej polovici roka 2023.
Aj o tomto postupe chce rokovať s opozičnými stranami. So spoločnou dohodou môžu podľa jeho slov následne rokovať aj s koalíciou.
"Musíme spájať opozíciu, musíme byť jednotní. Nikto tu nezostavuje vládu. Len musíme vyhovieť verejnosti, ktorá nenávidí túto vládu," vyhlásil. Za prvoradý označil spoločný postup opozície, najlepšiu cestu k tomu vidí práve v bilaterálnych rokovaniach medzi jednotlivými opozičnými stranami.
Šéf Smeru-SD skonštatoval, že ak má parlament fungovať a ak sa má opozícia zapájať do prijímania vládnych návrhov, musia sa dohodnúť na predčasných voľbách.
Zdôraznil, že vládnuť v krajine musí vláda. Tá súčasná je však podľa neho zruinovaná a neschopná vládnutia. Jediné východisko z aktuálnej krízy vidí v predčasných voľbách. "Ľudia musia rozhodnúť o novej vláde, a to môžu urobiť len v predčasných voľbách," povedal.
Na Slovensku sa výrazne polarizuje spoločnosť a politici sa stávajú hovorcami rozhnevaných skupín ľudí, ktoré najprv sami vytvoria. Skonštatovala to profesorka sociológie a dekanka Fakulty masmédií Paneurópskej vysokej školy v Bratislave Iveta Radičová v relácii týždenníka Plus 7 dní Karty na stôl.
„Problém je, ak politika polarizuje. Ak vytvorí takú tú nepriechodnú hranicu a stavia voči sebe úplneznepriatelené tábory, ktoré prestávajú mať schopnosť zhovárať sa," uviedla Radičová. Dôsledkom „politiky hnevu" je podľa nej dnes polarizovaná spoločnosť. Poukázala na to, že sme svedkami vážnej nestability v spoločnosti, ktorá môže vyústiť až do veľkých sociálnych nepokojov a protestov, čo sa dnes už aj deje.
Podľa sociologičky a bývalej premiérky je to dôsledok toho, že politika sa sústreďuje na udržanie a uchopenie moci a prestáva byť o živých ľuďoch. Politici strácajú dotyk s realitou a problémami bežných ľudí. Tí, ktorí naliehajú na politiku riešení, namiesto „politiky nepriateľov a sľubotechny", sa potom podľa Radičovej väčšinou umiestnia vo voľbách niekde na okraji.
Bývalá premiérka poukazuje na to, že treba rozlišovať medzi politikou, ktorá chápe moc ako prostriedok a politikou, pre ktorú je moc cieľom na presadenie vlastných záujmov, resp. záujmov nejakých skupín. „Nástrojom mocenskej politiky je, že politici využívajú polarizáciu spoločnosti, aby strhli na seba pozornosť," hovorí Radičová.
Politici podľa nej používajú rôzne mechanizmy, ktorými chcú osloviť voličov, napríklad prezentujú zjavné a ľahko overiteľné klamstvá ako fakty a pravdu. „Jeden z príkladov je napríklad to, ako nám Ruská federácia pomohla v roku 2009 s plynovou krízou, pritom sme zabezpečili reverzný tok z Čiech, čiže je to do neba volajúca nepravda," poukázala Radičová.
U niektorých politikov koalície aj opozície sociologička vidí pokrivenú vieru v seba samého v podobe narcistických a seba zbožňujúcich vyjadrení, bežná je aj útočná politika. „Politik vie, že čím viac útokov na vás vrhne, v istom momente vás dostane do totálnej defenzívy," poukázala.
Politika na Slovensku podľa Radičovej stále menej a menej zodpovedá očakávaniam, ktoré do nej ľudia vkladali a týka sa to nielen politiky zmeny po roku 1989, ale aj politiky zmeny po roku 2020. Ako povedala, obyvatelia Slovenska veľmi intenzívne vnímajú, že tí privilegovaní a „naši ľudia" sú tu stále, že sa nemôžu domôcť svojich občianskych práv a je tu obrovská priepasť medzi tým, čo sa deje v hospodárstve a tým, čo bežní ľudia každodenne zažívajú.
Slovensko stále patrí medzi medzi najviac skorumpované krajiny v rámci Európskej únie. „Vzdelanie nie je hodnotou pre väčšinu občanov, pretože nemajú skúsenosť, že by bolo výťahom k lepšej pozícii a že by si vlastnou prácou a štúdiom mohli zlepšiť svoje životné postavenie," povedala Radičová. Ako ďalej dodala, to, že vo vysokých štátnych funkciách sú usvedčení plagiátori, degraduje akúkoľvek motiváciu ľudí v tomto smere.
Odsúdeného ruského opozičného politika a kritika Kremľa Alexeja Navaľného už šiesty raz po sebe poslali na samotku, tentoraz na 14 dní. Prostredníctvom svojich spolupracovníkov to Navaľnyj oznámil v utorok na platforme Telegram. Dôvodom pre udelenie najnovšieho trestu bolo, že odmietol umývať plot.
Navaľnyj deklaroval, že by nemal nič proti maľovaniu plota – cítil by sa "ako Tom Sawyer" z románu Marka Twaina a bola by to zábava. "Ale umývať plot je podľa mňa úplný nezmysel," napísal. Dodal, že je v cele, "na svojich šiestich štvorcových metroch", kde má cez deň k dispozícii stolček. So sebou si mohol vziať len hrnček a knihu.
"Už som si zvykol. Nechápem ľudí, ktorí potrebujú na plnohodnotný život ešte nejaké iné predmety," uzavrel Navaľnyj, ktorého tím na sociálnych sieťach upozornil, že od polovice augusta je takmer stále na samotke.
Prvýkrát bol na samotke za porušenie pravidiel nosenia uniformy, keď si v dielni rozopínal vrchný gombík na väzenskom kabátci, ktorý mu bol malý. Ďalší trest dostal za porušenie pravidiel eskortovania, keď šiel po chodbe bez toho, aby mal ruky za chrbtom. Samotkou ho potrestali aj za to, že sa "nesprávne predstavil".
Navaľnyj si odpykáva 11,5-ročný trest za porušenie podmienok podmienečného trestu, finančný podvod a pohŕdanie súdom. Nachádza sa v trestaneckej kolónii č. 6 vo Vladimirskej oblasti ležiacej v strede európskej časti Ruska, zhruba 200 kilometrov východne od Moskvy.
Šéf Navaľného štábu Leonid Volkov nedávno v rozhovore pre agentúru Reuters povedal, že politikovo zdravie je ohrozené zhoršujúcimi sa životnými podmienkami vo väzení.
Navaľnyj sa v Nemecku v auguste 2020 vyliečil z otravy novičkom, z ktorej viní Kremeľ, ale neskôr sa rozhodol vrátiť do Ruska, kde ho zadržali.
Novelu Ústavy SR z dielne Sme rodina, ktorá by mohla viesť k skráteniu volebného obdobia, chce v koalícii vetovať líder OĽaNO Igor Matovič. V utorok to povedal predseda parlamentu a Sme rodina Boris Kollár. Sme rodina preto svoj návrh stiahne a chce podporiť podobnú novelu od Tomáša Tarabu (nezaradený). Kollár k nej avizuje pozmeňujúci návrh. SaS nechce podporiť Tarabovu novelu.
Matovič mal Kollárovi v pondelok (10. 10.) povedať, že návrh od Sme rodina bude vetovať. "Budem musieť náš ústavný zákon stiahnuť, ale naši poslanci s vysokou pravdepodobnosťou podporia opozičný návrh pána Tarabu," povedal v utorok novinárom Kollár s tým, že Matovič mu nemusel vysvetľovať dôvody veta. "Ja budem tiež vetovať niektoré veci, ktoré bude musieť OĽaNO rešpektovať," povedal šéf parlamentu, no nechcel konkretizovať, o ktoré návrhy má ísť.
Kollár nie je spokojný s Tarabovým návrhom, preto budú chcieť predložiť pozmeňujúci návrh, aby sa viac posunul k pôvodnému návrhu Sme rodina. Pripúšťa, že novela by mala obsahovať aj to, že skrátiť volebné obdobie by sa takýmto spôsobom nedalo v prvý a posledný rok. "Ak prehráte voľby, okamžite by ste sa snažili o pád vlády," skonštatoval.
Akejkoľvek vláde treba dať podľa neho rok na fungovanie, zároveň v poslednom roku by predčasné voľby považoval za vyhodené peniaze. "Aký má význam urobiť voľby štyri mesiace pred riadnymi?" skonštatoval. Kollár tiež dodal, že zatiaľ Sme rodina nepozvalo Tarabu do svojho klubu.
Pellegrini: Toto je asi taktika Matoviča
Koalícia sa podľa šéfa Hlasu-SD Petra Pellegriniho obrátila občanom chrbtom, keď nedodrží sľub o zmene ústavy tak, aby sa dali dosiahnuť predčasné voľby. "Zostáva nám návrh Tarabu, ten, samozrejme, budeme schvaľovať," povedal novinárom. Pripomenul, že ak návrh Tarabu neprejde, nebude môcť nikto pol roka podobný návrh predložiť.
"To je asi taktika Igora Matoviča," skonštatoval s tým, že Kollár si svoj sľub splnil a vyhovorí sa na Matoviča. Povaliť vládu bude teraz podľa neho komplikovanejšie. "Všetko bude záležať na tom, ako sa k celej situácii postaví SaS a poslanci okolo Tarabu," povedal.
SaS Tarabov návrh odmieta po odbornej i politickej stránke. "Svojím hlasovaním sme dali stanovisko k návrhu pána poslanca Tarabu v prvom čítaní a nevidím dôvod, aby sme ho menili," povedala šéfka klubu Anna Zemanová s tým, že podporili návrh Sme rodina s podmienkou pozmeňujúceho návrhu. Pri Tarabovom návrhu už pozmeňujúci návrh nechcú podávať. "Máme pozmeňujúci návrh pre návrh Borisa Kollára, keď ho stiahol, nemá byť kam predložený," dodala.
OĽaNO je proti predčasným voľbám. "Nemyslíme si, že v tejto náročnej situácii, hlavne energetickej kríze, je potrebné destabilizovať parlament a vládu," povedal šéf klubu Michal Šipoš. "Keďže sme v koalícii, využili sme právo veta," rozhodli sme sa to vetovať až v druhom čítaní.
Všetci poslanci Smeru-SD podporia podľa šéfa strany Roberta Fica Tarabov návrh. Potvrdil to na utorkovej tlačovej konferencii. Pripustil, že novela aj tak nemusí prejsť.
Na aktuálnej schôdzi prešli do druhého čítania dva návrhy novelizácie ústavy, ktoré by mali viesť k predčasným voľbám. Sme rodina navrhovalo, aby bola súčasťou Ústavy SR možnosť skrátiť volebné obdobie Národnej rady (NR) SR ústavným zákonom alebo referendom.
Novelu podporila aj SaS či Smer-SD, OĽaNO bolo proti. Tarabov návrh hovoril o rozšírení dôvodov zániku mandátu poslanca o prípad, ak sa v platnom celoštátnom referende rozhodne o skrátení volebného obdobia parlamentu. Tarabovu novelu posunulo plénum do druhého čítania vďaka hlasom Smeru-SD, Sme rodina i nezaradených poslancov.
Premiér: Je čas na rokovanie demokratických síl o zabránení predčasným voľbám
Je čas na rokovanie demokratických síl o tom, ako zabrániť predčasným voľbám a previesť spoločne Slovensko cez najväčšiu energetickú krízu od druhej svetovej vojny. Vyhlásil to premiér Eduard Heger (OĽaNO) na sociálnej sieti v súvislosti s iniciatívou opozičných strán rokovať o predčasných parlamentných voľbách.
"Je v tom symbolika, že práve dnes dostal Richard Sulík (SaS) pozvanie od Roberta Fica (Smer-SD) na bilaterálne rokovanie o predčasných voľbách a spoločnom postupe proti tejto vláde. Priznám sa, že pre demokrata nemôže byť nič odpudivejšie ako pozvanie od tohto človeka za jeden stôl. Nech nám demokratom je dnešný dátum výstrahou, čo sa stane, ak to nezvládneme. Cena bude príliš vysoká," uviedol premiér.
Pripomenul, že takto pred jedenástimi rokmi padla vláda Ivety Radičovej. Hovorí o memente, že zlyhanie demokratických síl by zaviedlo krajinu do "obdobia temna". Orgánom spravodlivosti by sa podľa jeho slov opäť zviazali ruky, bolo by ohrozené naše geopolitické smerovanie a opäť by narástla korupcia.
Hlas chce iniciovať rokovanie o jednotnom postupe opozície
Šéf Hlasu Peter Pellegrini chce počas týždňa zorganizovať okrúhly stôl o jednotnom postupe opozície. Konať by sa mal na pôde parlamentu, chce sa pokúsiť o neutralitu, aby na rokovanie prišla aj SaS. Odmieta, že by šlo o preteky so Smerom-SD, ktorý chce rokovať o predčasných voľbách. Pellegrini poznamenal, že ich zatiaľ nikto nevolal rokovať a treba konať. Myslí si, že časť SaS by mohla odmietať rokovanie zvolané lídrom Smeru-SD Robertom Ficom.
"Budem sa pokúšať ešte tento týždeň zvolať predstaviteľov opozičných strán vrátane SaS, aby sme si povedali, akou silou disponujeme a či máme všetci jednotný názor," uviedol Pellegrini. Tlačiť by tak spoločne mohli na koaličné strany a vyvolať rokovania o predčasných voľbách. Podotkol, že opozícia, ani keby bola kompletne zjednotená, by nemala dostatok hlasov na zmenu ústavy a odsúhlasenie predčasných volieb. Kritizoval pritom premiéra Eduarda Hegera (OĽaNO) za to, že nepredstúpil pred parlament so žiadosťou o vyslovenie dôvery jeho kabinetu. Urobiť tak podľa Pellegriniho mal po tom, ako sa koalícia dostala do menšinovej vlády.
Predsedníčka poslaneckého klubu SaS Anna Zemanová reagovala, že ak dostanú pozvánku, poradia sa o tom v klube. "Osobne nevidím dôvod, prečo by sa opozícia mala spájať. V opozícii sa ocitnete, spája sa koalícia," uviedla Zemanová. Nič takéto iniciovať SaS podľa jej slov nebude. Ak dostanú pozvánku na rokovanie, dohodnú sa v poslaneckom klube a vyjadria sa. "Nevylučujeme rokovania. Keď nás niekto pozve, pozrieme sa, aká je to téma, z akého dôvodu nás pozýva a rozhodneme sa," dodala.
Predseda poslaneckého klubu Sme rodina Peter Pčolinský uviedol, že hnutie zatiaľ nedostalo pozvánku od šéfa Smeru-SD na rokovanie o predčasných voľbách. Nepovedal, aký bude postup Sme rodina v prípade, že pozvánku od opozície dostanú.
Podpredseda strany Za ľudí a nezaradený poslanec Juraj Šeliga verí, že SaS je naďalej rozumná strana a jej líder Richard Sulík dodrží slová o tom, že nechce povaliť Hegerovu vládu. Podľa jeho slov je na rozhodnutí SaS, či sa postaví k Smeru-SD a Hlasu-SD, alebo bude konštruktívnou opozíciou a budú prechádzať jej i vládne návrhy.
Iracký parlament bude vo štvrtok voliť nového prezidenta krajiny, informuje o tom správa agentúry AFP, odvolávajúca sa na tlačové vyhlásenie predsedu parlamentu Muhammada Halbúsího.
Voľby prezidenta v irackom parlamente sa mali pôvodne konať najprv v zime, avšak boli preložené, pretože významné politické bloky toto hlasovanie bojkotovali. Potom sa mali uskutočniť na jar, ibaže parlament opakovane nedosiahol potrebné kvórum.
Funkciu prezidenta, ktorý zvolením získava štvorročný mandát, na základe dohovoru zastáva vždy príslušník kurdskej menšiny. Táto funkcia je prevažne formálna. Súčasným prezidentom je Barham Sálih.
Irak sa okrem toho v uplynulých mesiacoch dostal aj do vážnej vládnej krízy. Najvyšší predstavitelia exekutívy a hlavných politických strán sa v septembri napokon dohodli, že budú pracovať na usporiadaní predčasných volieb. Vplyvný šiitský duchovný Muktadá Sadr však túto schôdzku bojkotoval.
K dohode došlo krátko po zrážkach Sadrových stúpencov s armádou a frakciami podporovanými Iránom. Počas týchto nepokojov prišlo o život viac ako 30 Sadrových stúpencov a stovky ďalších utrpeli zranenia.
Líderka bieloruskej opozície Sviatlana Cichanovská vyzvala príslušníkov ruskej armády, aby bezpodmienečne opustili územie Bieloruska. Vo svojom vyhlásení zverejnenom na sociálnych sieťach Cichanovská tiež zdôraznila, že Bielorusko sa musí oficiálne vzdať svojej účasti na vojne, ktorú rozpútal Kremeľ.
Opozičná líderka narážala zrejme aj na vyhlásenie autoritárskeho bieloruského vodcu Alexandra Lukašenka z pondelka, keď uviedol, že "v súvislosti so zhoršením situácie na západných hraniciach" zväzového štátu začínajú Minsk a Moskva vytvárať spoločné regionálne zoskupenie vojsk.
Počas vojny, ktorú na území Ukrajiny koncom februára rozpútalo Rusko, Kyjev už viackrát deklaroval, že niektoré útoky na ukrajinské územie boli podniknuté z územia Bieloruska. "Každý ruský vojak musí bezpodmienečne opustiť Bielorusko. Všetci, ktorí sa podieľali na útoku ruskej armády z Bieloruska, sa za to musia zodpovedať," uvádza sa v statuse Cichanovskej.
Cichanovská vo svojom vyhlásení súčasne tlmočnila názor bieloruskej opozície, že "demokratické Bielorusko a Ukrajina by mali vytvoriť spojenectvo proti ruskej agresii". Vyjadrila aj presvedčenie, že "Rusko bude porazené a Ukrajina obnoví svoju územnú celistvosť".
Sviatlana Cichanovská žije v exile od augusta roku 2020, keď sa proruský Alexandr Lukašenko vyhlásil za víťaza prezidentských volieb v Bielorusku. Bieloruská opozícia ani Západ ho však ako legitímne zvoleného prezidenta neuznávajú.
Zdôraznila, že "Bielorusi nie sú Lukašenko. Lukašenko je hanbou mojej krajiny". Dodala, že nie je dôležité, čo Lukašenko oznámi "zajtra alebo pozajtra, pretože on už nerozhoduje, robí to zaňho Kremeľ".
