Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Biden: Putin je racionálny aktér, ktorý sa však prepočítal

Americký prezident Joe Biden sa domnieva, že jeho ruský náprotivok Vladimir Putin je racionálny aktér, ktorý sa však veľmi prepočítal, čo sa týka napadnutia Ukrajiny. Informuje o tom agentúra AFP.

"Myslím si, že je racionálnym aktérom, ktorý sa však výrazne prepočítal," povedal šéf Bieleho domu v rozhovore, ktorý spravodajská stanica CNN odvysielala v noci na stredu SELČ.  

Biden minulý týždeň varoval, že svet aktuálne čelí najväčšej hrozbe "armagedonu" od kubánskej raketovej krízy z roku 1962. Povedal, že Putin podľa jeho slov "nežartuje, keď hovorí o použití taktických jadrových, biologických či chemických zbraní".

Biden v rozhovore pre CNN ďalej uviedol, že hoci je presvedčený, že Putin je racionálny, podcenil odpor Ukrajincov voči invázii.

"Domnievam sa,... že si (Putin) myslel, že ho privítajú s otvorenou náručou... myslím si, že sa však totálne prepočítal," dodal.

Na otázku, či sa stretne so šéfom Kremľa na novembrovom summite krajín G20 na indonézskom ostrove Bali, Biden odpovedal, že na to nevidí dôvod. "Záležalo by konkrétne na tom, o čom by chcel hovoriť," povedal s tým, že ak by Putin chcel hovoriť o uväznenej americkej basketbalistke Brittney Grinerovej, bol by stretnutiu otvorený.

"Ale pozrite sa, konal brutálne," uviedol Biden. "Myslím si, že spáchal vojnové zločiny. A tak nie, nevidím dôvod na to, aby som sa s ním teraz stretol," dodal.

Biden sa takisto domnieva, že by v amerických prezidentských voľbách v roku 2024 mohol opäť poraziť svojho predchodcu v Bielom dome. "Verím, že môžem znova poraziť Donalda Trumpa," odpovedal na otázku CNN, či by sa uchádzal o druhé funkčné obdobie a ako vníma svoje šance v potenciálnom opätovnom súboji s republikánskym lídrom.

Hoci Biden často odpovedá na otázky médií, vystúpil len na niekoľkých tlačových konferenciách a poskytol iba zopár osobných televíznych rozhovorov, všíma si AFP. 

(tasr)

Minúta  |  

Vláda bude rokovať o peniazoch na obrnené pásové vozidlá či väznicu v Žiline

Nevyčerpané kapitálové výdavky Ministerstva obrany (MO) SR by mal rezort použiť na nákup pásovej techniky. Vyplýva to z návrhu, o ktorom bude v stredu rozhodovať vláda.

Prostriedky vo výške 41,5 milióna eur sú časťou kapitálovej alokácie pre rezort obrany v rokoch 2019-2021. Pôvodne mali byť použité napríklad na projekt bezpilotných prostriedkov či nákupu viacúčelových vrtuľníkov, stav projektov však nedovoľuje vyčerpať zdroje v aktuálnom roku.

Kabinet bude na 109. rokovaní schvaľovať aj návrh na vybudovanie nového šesťpodlažného objektu, ktorý by mal zvýšiť kapacitu žilinskej väznice o 55 miest a poskytnúť aj nové priestory nevyhnutné pre chod väznice. Predpokladané výdavky na túto investičnú akciu v roku 2023 sú štyri milióny eur a 3,33 milióna eur v roku 2024.

Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka predloží na rokovanie návrh novely zákona o poskytovaní podpory a dotácie v pôdohospodárstve a rozvoji vidieka. Cieľom úpravy je čiastočná implementácia euronariadenia, ktorým sa stanovujú pravidlá podpory strategických plánov. Vláda bude odobrovať aj návrh skráteného legislatívneho procesu tejto novely.

V rámci informatívnych materiálov sa ministri budú zaoberať napríklad plnením opatrení z akčného plánu digitálnej transformácie Slovenska na roky 2019-2022.

Vláda by sa okrem stredajšieho rokovania mala tento týždeň ešte stretnúť k návrhu budúcoročného rozpočtu. V stredu popoludní má o ňom rokovať Hospodárska a sociálna rada.

(tasr)

Minúta  |  

Nemecko sa vracia do Rady OSN pre ľudské práva

Nemecko je opäť v Rade OSN pre ľudské práva. Je to výsledok utorkového hlasovania na Valnom zhromaždení OSN, informovala tlačová agentúra DPA.

Zo 176 možných hlasov ich Nemecko dostalo 167, čo znamená, že v rade bude pôsobiť v rokoch 2023 až 2025.

Valné zhromaždenie OSN sa na trojdňovom mimoriadnom zasadnutí od 10. do 12. októbra zaoberá hlavne anexiou štyroch čiastočne okupovaných ukrajinských regiónov Ruskom.

VZ OSN zvolilo v utorok do rady ďalšie krajiny, vrátane Alžírska, Bangladéša, Belgicka, Čile, Gruzínska, Juhoafrickej republiky, Kostariky, Kirgizska, Maledív, Maroka, Rumunska, Sudánu a Vietnamu.
Rada OSN pre ľudské práva má 47 členov, každý z nich v nej pôsobí tri roky.

(tasr)

Minúta  |  

Srbskí vedci nazvali novonájdeného chrobáka podľa Djokoviča

Srbskí vedci pomenovali novonájdeného chrobáka podľa tenistu Novaka Djokoviča. Duvalius dokovici je podobne ako on obdarený rýchlosťou, silou, pružnosťou, odolnosťou a schopnosťou prežiť v ťažkom prostredí, tvrdia srbskí vedci. TASR o tom informuje podľa správy agentúry Reuters.

Chrobáka, ktorý patrí do rodu behúnikov (Duvalius), objavili pred niekoľkými rokmi v podzemnej jame v západnom Srbsku. "Navrhol som pomenovať nový druh podľa Djokoviča," povedal biológ Nikola Vesovič. "Je to muž, ktorý pre túto krajinu urobil veľa. Cítime nutkanie, aby sme sa mu odvďačili spôsobom, akým môžeme."

Tento víkend vyhral 35-ročný Djokovič, ktorý získal 21 grandslamových trofejí, na turnaji v Astane jubilejný 90. titul v kariére, keď v júli získal siedmy wimbledonský titul.

(tasr, min)

Minúta  |  

Biden ocenil dohodu Izraela a Libanonu o námornej hranici ako historický prelom

Americký prezident Joe Biden v utorok ocenil dohodu medzi Izraelom a Libanonom o urovnaní sporu okolo námornej hranice ako "historický prelom". Zároveň vyzval všetky strany na dodržiavanie dohody, ktorú sprostredkovali Spojené štáty. TASR prevzala správu od tlačovej agentúry AFP.

Rokovania o dohode o vzájomnej námornej hranici medzi oboma susednými krajinami, ktoré sú technicky stále vo vojne, sa obnovili v roku 2020, tento proces však opakovane narážal na vzájomné nezhody. V ostatných týždňoch však rokovania urýchlil záujem o potenciálne bohaté náleziská zemného plynu v Stredozemnom mori.

"Vlády Izraela a Libanonu sa dohodli na oficiálnom ukončení sporu o námornú hranicu," uviedol šéf Bieleho domu v oznámení. "Teraz je dôležité, aby všetky strany (sporu) plnili svoje záväzky a pracovali na uplatňovaní dohody v praxi," dodal.

Dohoda "umožní rozvoj nálezísk energetických surovín v prospech oboch krajín, vytvorí odrazový mostík pre stabilnejší a prosperujúcejší región a umožní aj ovládnutie dôležitých nových energetických zdrojov," uviedol Biden.

"Táto dohoda navyše chráni bezpečnostné a ekonomické záujmy Izraela, ktoré sú dôležité pre jeho regionálnu integráciu. Libanonu zasa poskytne priestor na to, aby sám začal ťažiť a využívať energetické zdroje," napísal americký prezident.

Libanon si zaistil svoje "plné práva" v najnovšom návrhu dohody o vymedzení libanonsko-izraelských námorných hraníc a všetky jeho pripomienky k návrhu sa zohľadnili, uviedol v utorok hlavný libanonský vyjednávač Iljás Bú Sáb.

Vyjadrenia libanonského vyjednávača prišli po vyhlásení Izraela, že podmienky židovského štátu boli splnené. Obe strany sú blízko k uzavretiu "historickej" dohody o vzájomnej námornej hranici, uviedol Izrael.

Libanon a Izrael nemajú diplomatické vzťahy a na ich pozemné hranice dohliada Organizácia Spojených národov. Izrael sa zaviazal vyvážať viac plynu do Európy, aby pomohol nahradiť ruské dodávky znížené v súvislosti s vojnou na Ukrajine.

(tasr, min)

Minúta  |  

Britského kráľa Karola III. slávnostne korunujú budúci rok v máji

Britský kráľ Karol III. bude oficiálne korunovaný 6. mája 2023 vo Westminsterskom opátstve v Londýne. Oznámil to v utorok Buckinghamský palác. TASR o tom informuje na základe správy agentúry AFP.

"Buckinghamský palác s radosťou oznamuje, že korunovácia Jeho Veličenstva kráľa sa uskutoční v sobotu 6. mája 2023," uvádza Buckinghamský palác vo vyhlásení. Korunovačnú ceremóniu povedie canterburský arcibiskup Justin Welby. Po Karolovom boku bude korunovaná aj kráľovná manželka Kamila.

"Korunovácia bude odrážať dnešnú úlohu monarchu a bude hľadieť do budúcna," uvádza Buckinghamský palác. Zároveň dodáva, že súčasťou ceremónie budú i dlhoveké tradície a slávnostná pompéznosť. Viac detailov o korunovácii zverejnia neskôr.

Agentúra AFP pripomína, že 6. mája bude oslavovať štvrté narodeniny aj Karolov vnuk Archie, ktorý je synom princa Harryho a jeho manželky Meghan. Ide o prvú korunováciu britského panovníka od roku 1953, keď bola korunovaná Alžbeta II. Očakáva sa, že bude ukážkou podrobne naplánovej a nacvičenej pompéznosti, uvádza AFP.

Termín korunovácie bol oznámený približne mesiac po úmrtí kráľovnej Alžbety II., ktorá zomrela 8. septembra vo veku 96 rokov na škótskom zámku Balmoral. Alžbeta bola najdlhšie vládnucou britskou panovníčkou a na tróne zotrvala 70 rokov. Karol sa stal novým kráľom okamžite po jej smrti.

Korunovácia sa tradične koná až niekoľko mesiacov po nástupe nového panovníka na trón. Predtým musí uplynúť kráľovský smútok a predchádzajú jej rozsiahle prípravy. Alžbeta II. bola korunovaná 2. júna 1953 – 16 mesiacov po nástupe na trón.

(tasr, min)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.