Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Ruská služba FSB tvrdí, že zmarila pokusy o útoky pripravené Kyjevom

Ruská Federálna bezpečnostná služba (FSB) v stredu oznámila, že zmarila niekoľko útokov na ruskom území. Z ich prípravy obvinila ukrajinskú tajnú službu SBU. Podľa agentúry AFP o tom informovali ruské tlačové agentúry.

FSB vo vyhlásení zverejnenom na svojom oficiálnom webe tvrdí, že terčom jedného útoku mal byť jeden z dopravných a logistických terminálov v meste Briansk na západe európskej časti Ruskej federácie.
V súvislosti s prípravami na útok bol zadržaný občan Ukrajiny, ktorý podľa FSB konal na základe pokynov Bezpečnostnej služby Ukrajiny (SBU).

Podľa FSB muž pricestoval z Kyjeva cez Estónsko do jednej z pohraničných oblastí Ruska, kde si v dohodnutej skrýši vyzdvihol komponenty výbušných zariadení.

Následne v prenajatom byte spolu s expertom na výbušniny zostavili výbušné zariadenie.
FSB tvrdí, že Ukrajinec plánoval nastražiť takto podomácky vyrobenú bombu do jedného zo skladov dopravného a logistického terminálu v Briansku.

FSB informovala, že v oblasti Moskvy zadržala ďalšieho občana Ukrajiny, ktorý údajne na pokyn SBU priviezol z Kyjeva do Ruska – tranzitom cez Estónsko – dva prenosné protilietadlové raketové systémy Igla.
Počas vyšetrovania boli skonfiškované dva systémy Igla, ako aj komunikačné prostriedky, ktoré podľa FSB potvrdzujú kontakty zadržaného s dôstojníkmi SBU. Podľa FSB sa "diverzná akcia" mala odohrať v okolí ruského hlavného mesta Moskva.

FSB v stredu ráno informovala aj o zadržaní ôsmich osôb podozrivých v súvislosti s výbuchom na Krymskom moste, ku ktorému došlo v sobotu 8. októbra.

Za organizátora útoku na most bola označená ukrajinská vojenská rozviedka a jej šéf Kyrylo Budanov.
Medzi zadržanými je päť občanov Ruska, traja občania Ukrajiny a jeden Armén, uviedla FSB. Výbuch na moste usmrtil tri osoby a spôsobil materiálne škody a rozsiahly požiar.

Most je pre Moskvu logisticky kľúčový – je dôležitým dopravným spojením na presun vojenského vybavenia pre ruských vojakov bojujúcich na Ukrajine.

Pre Rusko je aj symbolom súnaležitosti s Krymom, ktorý Moskva v roku 2014 po kontroverznom referende anektovala. Na otvorení mosta, známeho aj pod názvom Kerčský, sa v roku 2018 ruský prezident Vladimír Putin zúčastnil osobne.

(tasr)

Minúta  |  

Rusi zadržali podozrivých z výbuchu na Krymskom moste. Detailne opísali plán útoku

Ruská Federálna bezpečnostná služba (FSB) informovala, že v kauze výbuchu na Krymskom moste zadržala osem podozrivých, uviedla v stredu agentúra DPA.

Za organizátora útoku na most bola označená ukrajinská vojenská rozviedka a jej šéf Kyrylo Budanov. Zadržaných bolo päť občanov Ruska, traja občania Ukrajiny a jeden Armén, ktorí sa podieľali na príprave zločinu, uviedla FSB.

FSB spolu s Vyšetrovacím výborom Ruskej federácie (Sledkom) zistili, že organizátorom útoku na Krymský most bola hlavná správa vojenskej rozviedky ukrajinského ministerstva obrany, jej riaditeľ Kyrylo Budanov, jeho podriadení a agenti.

Vyšetrovanie prípadu pokračuje, informovala FSB s tým, že všetci organizátori útoku a ich spolupáchatelia vrátane cudzích štátnych príslušníkov budú stíhaní v súlade s ruským právom.

Výbušné zariadenie bolo podľa FSB maskované v kotúčoch stavebnej polyetylénovej fólie, prevážaných na 22 paletách s celkovou hmotnosťou viac než 22 ton. Do prepravy tohto nákladu boli podľa FSB zapojení občania Ukrajiny a Gruzínska a jeden občan Arménska.

FSB vo svojom vyhlásení spresnila, že tento náklad bol začiatkom augusta odoslaný z juhoukrajinského prístavu Odesa do bulharského prístavu Ruse a odtiaľ následne do Gruzínska a Arménska, kde ho preložili na nákladné auto, ktorým náklad putoval do Krasnodarského kraja na juhu Ruska.

Tam nákladu vystavili falošné doklady a preložili ho do iného nákladného auta. Ako prijímateľ tovaru bola uvedená neexistujúca spoločnosť na Kryme.

Minulú sobotu, 8. októbra, počas jazdy po Krymskom moste došlo v nákladnej časti auta k explózii. Od nej sa následne vznietili aj cisternové vagóny vlaku prechádzajúceho po železničnej časti mosta. Ruská federácia označila výbuch na Krymskom moste, známom aj pod názvom Kerčský, za teroristický čin.

(tasr)

Minúta  |  

Poľský prevádzkovateľ zistil únik ropy z ropovodu Družba. Zrejme nešlo o sabotáž

Poľský prevádzkovateľ ropovodu PERN zistil únik ropy v jednom z potrubí ropovodu Družba. Ten prepravuje ropu z Ruska do Európy. Najnovšia situácia ešte zvýšila obavy o energetickú bezpečnosť Európy po tom, ako koncom septembra došlo k viacerým únikom plynu z plynovodov Nord Stream. Uviedla to agentúra Reuters.

Podľa poľských úradov však v prípade úniku z ropovodu Družba išlo zrejme o nehodu, a nie o sabotáž.

"V tomto prípade môžeme hovoriť o neúmyselnom poškodení," povedal pre Reuters Mateusz Berger, predstaviteľ poľskej vlády zodpovedný za energetickú infraštruktúru. Podľa neho momentálne neexistujú žiadne indície, ktoré by nasvedčovali poškodeniu ropovodu Družba v dôsledku sabotáže.

PERN uviedol, že únik ropy z Družby zistil v utorok (11. 10.) večer. Príčina úniku, ktorý zaregistrovali v severnej sekcii ropovodu približne 70 kilometrov od mesta Plock v strednom Poľsku, nie je zatiaľ známa. Ako uviedol PERN, všetky jeho služby (technická, prevádzková, hasičský zbor aj oblasť ochrany životného prostredia) realizujú kroky v súlade s opatreniami na takúto situáciu.

Ropovod Družba je jedným z najväčších na svete a dodáva ropu z Ruska do viacerých krajín Európy vrátane Bieloruska, Poľska, Nemecka, Maďarska, Slovenska a Česka. Na Slovensko aj do Českej republiky dodáva ropu južná vetva. Hovorca českého prevádzkovateľa ropovodov MERO dodal, že čo sa týka toku ropy do Česka, nezaznamenal žiadne zmeny.

Nemecká rafinéria Schwedt, ktorá zabezpečuje 90 percent pohonných látok pre hlavné mesto Berlín, ani nemecké ministerstvo hospodárstva či spolkový sieťový úrad, sa k situácii zatiaľ nevyjadrili.      

Koncom septembra došlo vo švédskych a v dánskych vodách k niekoľkým únikom plynu z plynovodov Nord Stream 1 a Nord Stream 2. Rusko aj západné krajiny uviedli ako dôvod sabotáž, pričom únik plynu medzitým začal vyšetrovať spoločný tím vyšetrovateľov zo Švédska, z Dánska, Nemecka a ďalších krajín.

(tasr)

Minúta  |  

Elon Musk poprel, že by s Putinom hovoril o mieri na Ukrajine

Podnikateľ a miliardár Elon Musk odmietol tvrdenia, že so šéfom Kremľa Vladimírom Putinom hovoril o vojne na Ukrajine a Muskovom "mierovom pláne" na ukončenie tohto konfliktu, ktorý vyvolal pozitívnu odozvu Moskvy.

Americký politológ Ian Bremmer, ktorý zároveň pôsobí ako šéf konzultačnej spoločnosti Eurasia Group, v rozhovore pre stanicu CNN uviedol, že Musk mu v septembri osobne povedal o svojom rozhovore s Putinom.

Musk však na Twitteri pravdivosť Bremmerových slov vyvrátil a uviedol, že s ruským prezidentom sa nezhováral už viac ako rok. Spresnil, že spolu naposledy hovorili " približne pred 18 mesiacmi, pričom témou rozhovoru bol vesmír".

https://twitter.com/elonmusk/status/1579879154463690752

"Elon Musk mi povedal, že o Ukrajine hovoril priamo s Putinom a Kremľom. Povedal mi tiež, ako má Moskva nastavené hranice," napísal v reakcii na Twitteri Bremmer. Musk zareagoval tvrdením, že "Bremmerovi by nemal nikto veriť".

Miliardár Elon Musk na začiatku októbra otvoril na sociálnej sieti Twitter hlasovanie o svojom návrhu "mierovej dohody" medzi Moskvou a Kyjevom, v ktorom navrhol natrvalo postúpiť polostrov Krym Rusku, usporiadanie nových referend v štyroch okupovaných oblastiach na východe Ukrajiny pod záštitou OSN a neutrálny status Ukrajiny. Muskovu iniciatívu ocenil hovorca Kremľa Dmitrij Peskov.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj miliardárov návrh kritizoval. Na Twitteri v pondelok večer spustil hlasovanie s otázkou: "Ktorého Elona Muska máte radšej? – toho, ktorý podporuje Ukrajinu, alebo toho, ktorý podporuje Rusko?"

(tasr)

Minúta  |  

Putin údajne príde na novembrový samit APEC v Bangkoku

Šéf Kremľa Vladimír Putin príde na summit organizácie Ázijsko-tichomorskej hospodárskej spolupráce (APEC), ktorý sa uskutoční v novembri v Thajsku.

Nemenovaný bezpečnostný zdroj pre denník Bangkok Post uviedol, že Putin prijal pozvanie na samit APEC-u. Rokovanie lídrov tejto medzinárodnej organizácie združujúcej 21 krajín sa bude konať 18. a 19. novembra v thajskej metropole Bangkok.

Podľa správ thajských médií sa neočakáva, že by sa na samite APEC zúčastnil aj americký prezident Joe Biden, keďže v čase konania tejto schôdzky bude mať svadbu jeho vnučka. Doposiaľ nie je jasné, či sa na samite zúčastní aj čínsky prezident Si Ťin-pching.

Niekoľko dní predtým, 15. a 16. novembra, prebehne na indonézskom ostrove Bali samit lídrov skupiny najväčších svetových ekonomík G20, na ktorý prídu Biden, Si Ťin-pching i Putin. Indonézia poslala pozvánku aj ukrajinskému prezidentovi Volodymyrovi Zelenskému.

Šéf diplomacie Kremľa Sergej Lavrov v utorok uviedol, že Putin by na Bali neodmietol schôdzku s Bidenom, pripomína The Guardian. Lavrov pre ruskú štátnu televíziu povedal, že Moskva je otvorená rokovaniam so Západom o vojne na Ukrajine, doposiaľ však nedostala žiadne "seriózne ponuky" na rozhovory. Vyjadrenia amerických predstaviteľov vrátane hovorcu Bieleho domu Johna Kirbyho, že práve Rusko odmietlo s USA diskutovať, označil Lavrov za "lož".

Pozorovatelia spochybňujú skutočnú ochotu Ruska rokovať o ukončení vojny na Ukrajine a stiahnutí ruských vojsk z ukrajinského územia. Moskva však deklaruje svoju údajnú otvorenosť viesť mierové rokovania už od začiatku invázie na Ukrajinu.

(tasr)

Minúta  |  

Ukrajina potvrdila, že dostala nemecký systém protivzdušnej obrany Iris-T

Ukrajina už dostala od Nemecka prvý systém protivzdušnej obrany typu Iris-T, potvrdil v utorok neskoro večer ukrajinský minister obrany Olexij Reznikov.

"Systémy Iris-T z Nemecka sú už tu. (Americké systémy) NASAMS sú na ceste. Toto je len začiatok. A potrebujeme toho viac," napísal Reznikov na sociálnej sieti Twitter.

Ukrajina podľa neho nevyhnutne potrebuje lepšie kontrolovať svoj vzdušný priestor, aby mohla chrániť svoje obyvateľstvo pred ruskými útokmi. IRIS-T je považovaný za jeden z najlepších systémov protivzdušnej obrany na svete.

Nemecko prisľúbilo dodanie prvého systému protivzdušnej obrany typu IRIS-T "v nasledujúcich dňoch" po tom, čo Rusko v pondelok podniklo masívne raketové a dronové útoky na mestá po celej Ukrajine, ktoré si vyžiadali najmenej 19 obetí a 100 zranených. Rusko na Ukrajinu vystrelilo najmenej 83 rakiet, z ktorých ukrajinská protivzdušná obrana zostrelila 52.

Informácie, že Berlín zvažuje doručenie systému IRIS-T v hodnote 150 miliónov eur, sa objavili už v máji. O tom, že Kyjev už dostal od Nemecka prvý zo štyroch sľubených systémov IRIS-T, písal už v utorok nemecký magazín Der Spiegel. Následne ju potvrdil aj ukrajinský rezort obrany.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.