Prezidentka SR Zuzana Čaputová v stredu ratifikovala parlamentom schválenú zmluvu o pridružení Slovenskej republiky do Európskej vesmírnej agentúry (ESA). Informovala o tom na sociálnej sieti.
"Európska vesmírna agentúra je spolu so známou americkou NASA veľkým hráčom, kde sa budú môcť realizovať so svojimi projektmi a produktmi naši výskumníci a podnikatelia," vysvetlila prezidentka. Vo vesmíre vidí budúci potenciál. Využívanie vesmíru sa podľa nej demokratizuje a stáva sa dostupnejším aj menším štátom.
Ako poznamenala, vesmírny priemysel Slovenska je malý, ale sľubný. "Už teraz sa v ňom ukazuje viacero konkurencieschopných startupov a firiem, ktoré sa venujú vývoju komponentov družíc, navigácií a diaľkovému prieskumu zeme," poukázala.
Európska vesmírna agentúra vznikla v roku 1975. Zastrešuje vesmírne projekty v Európe a združuje 22 štátov, medzi ktorými sú okrem iného Rakúsko či Česká republika. Slovensko s agentúrou spolupracuje od roku 2010.
O odkúpení systému protivzdušnej obrany Patriot sa nikdy nerokovalo, uviedol v stredu minister obrany Jaroslav Naď (OĽaNO). Potvrdil však, že Slovensko sa zaoberá možnosťami akvizície vlastného systému. Deklaroval však, že obrana Slovenska je zabezpečená.
Jaroslav Naď odmieta, že by sa darovaním systému S-300 oslabila ochrana územia SR. „Mali sme jeden systém, jednu batériu S-300, ktorá bola na základe rozhodnutia Ficovej vlády vypnutá,“ povedal. Ako zdôraznil, namiesto jednej batérie polofunkčnej S-300 sme dostali štyri batérie systému Patriotov a ďalšie systémy protivzdušnej obrany. V záujme zachovania obranyschopnosti SR sa podľa ministra prijímajú národné aj aliančné riešenia.
O odchode časti holandských vojakov a jednej batérie systému Patriot zo Slovenska podľa ministra vedeli dopredu. „Nevylučujem, že Patrioty budú postupne rotované, že nejaká krajina odíde, nejaká príde,“ uviedol. Alianční vojaci sú podľa neho v prípade konfliktu či hrozby pripravení kedykoľvek prísť na územie SR, pokiaľ nebude mať adekvátne systémy.
Systém protivzdušnej obrany Patriot na Sliači. Foto: TASR/Ján Krošlák
Sme pod intenzívnym kybernetickým útokom zo strany Ruska
Zo strany Ruskej federácie sme v priebehu minulého týždňa mali veľkú sériu kybernetických útokov. Minister Naď to vyhlásil po stredajšom rokovaní vlády. Tieto útoky sa týkali súkromných aj štátnych organizácií vrátane Ministerstva obrany SR. „Boli pokusy o hekovanie našej stránky, prebehli útoky na naše siete, tie sme odvrátili bez nejakých následkov,“ uviedol.
„Myslím si, že robíme dobrú prácu, či už ide o Centrum pre kybernetickú obranu v rámci rezortu obrany, Národný bezpečnostný úrad alebo iné organizácie, ktoré to majú na starosti,“ skonštatoval Naď a doplnil, že Slovensko takéto útoky nemá v pláne opätovať.
Aktivity ruskej ambasády sú za hranicou štandardnej diplomatickej činnosti
Aktivity ruskej ambasády aj veľvyslanca Igora Bratčikova sú ďaleko za hranicou toho, čo možno akceptovať ako štandardnú diplomatickú činnosť. Minister obrany Naď vyhlásil, že prípadné kroky voči nim zo strany slovenskej diplomacie necháva na ministra zahraničných vecí Rastislava Káčera. Myslí si však, že treba urobiť minimálne jasný signál voči Bratčikovi.
"Máme informácie o aktivitách, ktoré robia. Sú neprijateľné," uviedol Naď. Hovorí o rôznych neprijateľných aktivitách ľudí z ruskej ambasády, o pokútnych nočných stretnutiach s predstaviteľmi samospráv či niektorých organizácií, ako aj o šírení klamstiev na sociálnych sieťach a o podpore rôznych extrémistických organizácií. Ďalšie rozhodnutia slovenskej strany sú podľa jeho slov veľmi citlivé z hľadiska bilaterálnych vzťahov.
Čo sa týka úvah o odmietaní víz pre Rusov utekajúcich z krajiny, poznamenal, že je to náročná diskusia. Na jednej strane podľa jeho slov predstavujú určité bezpečnostné riziko, no na druhej strane nepovažuje za správne paušalizovať a nepomôcť utekajúcim ľuďom. Potrebu vidí v tom, aby si riadne robili svoju prácu na ambasáde pri posudzovaní každého žiadateľa o víza.
Fico a Pellegrini sú podľa Naďa nervózni, pretože sa boja spravodlivosti
Predsedovia strany Smer Robert Fico a Hlas Peter Pellegrini sú nervózni, pretože sa boja spravodlivosti. Jaroslav Naď tak reagoval na rokovania opozície o predčasných voľbách. „Robia všetko pre to, aby sa dostali k moci, aby opäť mohli ovplyvňovať orgány činné v trestnom konaní, aby opäť mohli ovplyvňovať súdy. Ide im doslova o každý mesiac, preto chcú skrátiť volebné obdobie a nemali by sme im skočiť na túto hru," tvrdí. Verí tiež, že žiadna strana a poslanci, ktorí sú zodpovední, im na „tú hru neskočia".
Naď sa vyjadril aj o návrhu na skrátenie volebného obdobia, ktorý do parlamentu predložil nezaradený poslanec a predseda strany Život – Národná strana Tomáš Taraba. „Evidujem, že strana SaS sa vyjadrila, že to v žiadnom prípade nepodporí. My to určite nepodporíme, neviem, kde by získali 90 hlasov. Osobne si myslím, že to neprejde, ale nič nevylučujem," uviedol.
Zároveň dodal, že predčasné voľby by boli najhorším riešením. „Verím tomu, že nebudú. Samozrejme, pán Fico a pán Pellegrini sa zo strachu hádžu o zem, koľko len vedia, ale nemyslím si, že im niekto skočí na ich lep," uviedol.
Taktiež dodal, že nie je správne, ak chce hnutie Sme rodina zahlasovať za návrh poslanca Tarabu. „Nemyslím si, že do toho pôjde celý klub hnutia. Tvrdili, že niektoré body v Tarabovom návrhu nie sú pre nich akceptovateľné a budú ich chcieť upraviť. Budem s tým mať problém, ak za to zahlasujú, lebo nehlasujeme za návrhy opozičných strán," povedal Naď. Zároveň si myslí, že predseda hnutia Sme rodina Boris Kollár sa k tomu adekvátne postaví.
Poslanci sú platení za to, aby rokovali, a nie blokovali parlament
Poslanci sú platení za to, aby rokovali, a nie za to, aby blokovali parlament, povedal ďalej Naď po rokovaní vlády. „Všetci hľadáme cesty, ako pomôcť občanom. Nech sa občania pýtajú Smeru, Hlasu, SaS a extrémistických strán, prečo neumožnia rokovanie parlamentu," tvrdí Naď.
Doplnil, že úlohou každého z opozície i koalície je prijímať zákony, ktoré pomôžu ľuďom. Naď na záver uviedol, že rokovania so SaS prebiehajú a snažia sa nájsť spoločné riešenia. „SaS vychádzame v ústrety v požiadavkách, snažíme sa nájsť také riešenia, aby to bolo aj pre nich schodné," dodal minister.
Americký prezident Joe Biden varoval, že Saudská Arábia ponesie "následky" za to, že ropné zoskupenie OPEC+ rozhodlo začiatkom októbra o výraznom znížení produkcie ropy. Saudská Arábia patrí k najväčším producentom a je lídrom zoskupenia. Zároveň ide o tradičného spojenca Washingtonu.
Biden povedal, že čoskoro pristúpi k určitým opatreniam. Jeho poradcovia medzitým dodali, že americká administratíva zvažuje prehodnotenie vzťahov so Saudskou Arábiou, ktorá sa podľa nich takýmto spôsobom pridala na stranu Ruska. To už takmer osem mesiacov bojuje proti Ukrajine a zníženie ťažby ropy, ktoré podporí cenu suroviny na svetových trhoch, prileje do ruskej štátnej pokladnice ďalšie potrebné financie, informuje agentúra Reuters.
Uvažujú o zastavení dodávok zbraní
Senátor za Demokratickú stranu Richard Blumenthal zo štátu Connecticut a republikánsky člen Snemovne reprezentantov Ro Khanna z Kalifornie navrhli okamžité zastavenie dodávok zbraní pre Rijád, pričom embargo by trvalo rok. Pozastavenie dodávok by zahrnovalo aj náhradné diely, servisné služby a logistickú podporu.
Zatiaľ je otázne, ako ďaleko by Biden zašiel, aby dal najavo nespokojnosť s krokmi komplikovaného, avšak pre USA dôležitého spojenca na Blízkom východe. Biden v rozhovore pre CNN povedal, že plánuje s Kongresom prediskutovať ďalšie kroky voči Saudskej Arábii, zatiaľ však priamo nepodporil návrh na pozastavenie dodávok zbraní pre Rijád. Už do úradu prezidenta prichádzal s tým, že upraví vzťahy USA so Saudskou Arábiou v reakcii na jej problémy v dodržiavaní ľudských práv, v júli však krajinu navštívil a stretol sa aj s korunným princom, ktorému sa pôvodne pre vraždu novinára Džamála Chášukdžího vyhýbal.
"Ekonomické" rozhodnutie v najťažšom čase
Teraz Biden povedal, že USA odpovedia na rozhodnutie Saudskej Arábie podporiť výrazné zníženie ťažby ropy. Pre Bidena prichádza krok OPEC+ v najnevýhodnejšom čase, keďže v novembri budú doplňovacie voľby do Kongresu a v tomto období nie je pre prezidenta ideálne, ak ceny na čerpacích staniciach rastú.
"Ponesú určité následky za to, čo urobili," povedal americký prezident. Ako dodal, nebude sa púšťať do podrobností, avšak následky budú.
Minister zahraničných vecí Saudskej Arábie Faisál bin Farhán v reakcii na vyjadrenia z USA pre televíziu Al Arabíja však uviedol, že rozhodnutie OPEC+ je "čisto ekonomické". Zoskupenie OPEC+, ktoré okrem Saudskej Arábie a ďalších členov Organizácie krajín vyvážajúcich ropu (OPEC) zahrnuje aj ďalších producentov na čele s Ruskom, začiatkom októbra rozhodlo o znížení produkcie až o 2 milióny barelov denne (1 barel = 159 litrov). To je najvýraznejšie zníženie ťažby zo strany členov OPEC+ od roku 2020.
Ministerstvo vnútra SR upozornilo listom cezhraničného splnomocnenca Česka na dodržiavanie podmienok readmisných dohôd. Česko totiž v uplynulých dňoch nedodržiavalo presné miesta a časy odovzdávania a preberania migrantov. Po rokovaní vlády to uviedol minister vnútra Roman Mikulec (OĽaNO).
Mikulec hovorí, že Slovensko vytvorilo na kontrolu migrantov dostatok hliadok a posilnilo hliadky v pohraničí. Migranti podľa neho nemajú záujem zostať na Slovensku či v Česku, ich cieľom je Nemecko. Neostávajú ani v ubytovniach, ktoré sú pre nich vytvorené na hraniciach.
"Posilnili sme hliadky aj na maďarskom území. Spolupracujeme s maďarskou políciou," povedal Mikulec. Na Slovensku sú posilnené aj policajné hliadky, ktoré sa zameriavajú na prevádzačov. Migrácia bude predmetom nadchádzajúceho rokovania ministrov v Luxemburgu.
Klimatickí aktivisti zablokovali v stredu ráno viacero hlavných prístupových ciest do rakúskej metropoly Viedeň. Spôsobili tak rozsiahle obmedzenia dopravy, avšak polícia podľa vlastného vyjadrenia zablokované cesty rýchlo znova sprejazdnila.
Organizátori, medzi ktorými boli členovia rakúskej vetvy hnutia za ochranu klímy Extinction Rebellion a skupiny Letzte Generation (Posledná generácia), označili svoju protestnú akciu názvom "Kolaps". Požadovali, aby vláda okamžite začala presadzovať odporúčania rakúskej klimatickej rady, a to najmä v dopravnom sektore.
Konkrétne ide o presadzovanie miest bez áut, rozširovanie možností verejnej dopravy, výstavbu cyklotrás a chodníkov či vydávanie povolení pre logistické centrá len v prípade, že disponujú železničným napojením.
Aktivisti, niektorí odetí v oranžových reflexných vestách, prostredníctvom transparentov žiadali "Zastaviť fosílne ničenie" či obmedzenie rýchlosti na diaľniciach zo súčasných 130 na 100 kilometrov za hodinu. Požadujú tiež, aby sa nevytvárali žiadne nové vrty na ropu a plyn.
Päť protestujúcich aktivistov si napríklad ľahlo na priechod pre chodcov na trojprúdovej ceste. Denník Kurier píše, že demonštranti sa snažili vodičom vysvetliť dôvody svojho pokojného protestu, ale nestretli sa s veľkým pochopením. Následne na miesto dorazilo asi 20 policajtov, ktorí protestujúcich vyviedli na chodník. Počas protestov sa ľahko zranila jedna osoba.
Záporožská atómová elektráreň (ZAES) na juhu Ukrajiny, ktorú okupujú ruské jednotky, znova prišla o napojenie na vonkajší zdroj energie. V stredu o tom informoval šéf Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu (MAAE) Rafael Grossi.
Grossi uviedol, že odborníci prítomní v ZAES zaznamenali kompletnú stratu vonkajšieho zdroja energie už druhý raz v priebehu piatich dní. Energiu na zaistenie jadrovej bezpečnosti teraz produkujú tamojšie záložné dieselové generátory.
Šéf MAAE zároveň označil stratu napojenia na vonkajšie zdroje energie za "mimoriadne znepokojujúcu" a vyzval na vytvorenie bezpečnej zóny v okolí elektrárne.
Moskvou dosadený šéf Záporožskej oblasti Jevgenij Balickij vyhlásil, že bezpečnú zónu okolo ZAES sa nepodarí vytvoriť, kým "nebude frontová línia vzdialená minimálne sto kilometrov, inak to je riskantné", píše denník The Guardian, ktorý sa odvoláva na ruskú agentúru RIA Novosti.
Ukrajinský štátny podnik Enerhoatom v aplikácii Telegram uviedol, že ruské jednotky odmietajú vpustiť do areálu elektrárne konvoj nákladných áut vezúcich palivo potrebné na prevádzku záložných generátorov. The Guardian však pripomína, že toto tvrdenie sa mu bezprostredne nepodarilo overiť.
Záporožská jadrová elektráreň na juhu Ukrajiny je najväčšou svojho druhu v Európe a začiatkom marca ju obsadili ruské vojská. ZAES bola odvtedy opakovane vystavená ostreľovaniu, ktoré na nej zatiaľ zanechalo len menšie škody.
Z ostreľovania, ktoré vyvolalo obavy zo vzniku jadrovej katastrofy, sa navzájom obviňujú Kyjev a Moskva. Grossi preto v auguste viedol v ZAES medzinárodný tím inšpektorov, aby MAAE priamo na mieste zistila skutkový stav.
Ministerstvo obrany (MO) SR plánuje využiť vyčlenené financie z rokov 2019 až 2021 vo výške viac ako 41,5 milióna eur na nákup pásovej techniky. Návrh so zmenou účelu použitia kapitálových výdavkov v stredu schválila vláda.
"Cieľom zmeny účelu je zabezpečenie časti finančných prostriedkov na vytvorenie základného balíka kapitálových výdavkov na umožnenie uzavretia zmluvy s víťazom tendra na obstaranie pásových bojových obrnených vozidiel a pásových obrnených vozidiel (PBOV a POV)," zdôvodnil rezort.
Ako pripomenul, do 30. decembra má minister obrany uzatvoriť zmluvné dokumenty s vládou Švédskeho kráľovstva. Po uzatvorení zmluvy je potrebné zaplatiť 15 percent z dohodnutej sumy, pôjde asi o 248 miliónov eur.
Vyčlenené financie podľa rezortu nebude možné využiť v roku 2022 vzhľadom na stav jednotlivých projektov. Napríklad projekt bezpilotných prostriedkov, na ktorý rezort dostal 10,2 milióna eur, je v iniciačnej fáze. V prípade nákupu viacúčelových vrtuľníkov zostalo z pridelených prostriedkov 7,2 milióna eur z dôvodu nedodania materiálu a kapitálové výdavky doplánovali na nasledujúce roky.
Izraelský veľvyslanec v Nemecku Ron Prosor odsúdil jedného z členov krajne pravicovej strany Alternatíva pre Nemecko (AfD), ktorý údajne "tancoval" na pamätníku obetiam holokaustu v Berlíne. Správu publikovala agentúra AP.
Prosor v utorok na Twitteri uviedol, že politik AfD Holger Winterstein urobil "hanbu sebe aj svojej strane".
Na fotografii, ktorá sa objavila na sociálnych sieťach, totiž vidieť Wintersteina, ako s roztiahnutými rukami pózuje na jednej z kamenných dosiek, ktoré v metropole Berlín tvoria pamätník viac než šiestim miliónom Židov zavraždených nacistami počas holokaustu.
"Užite si svoje hanebné minúty slávy, pretože vaše meno bude čoskoro zabudnuté," citoval izraelského veľvyslanca nemecký spravodajský web Der Spiegel. Prosor dodal, že na obete holokaustu, ktorých pamiatku pripomína berlínsky pamätník, "sa (naopak) nezabudne nikdy".
Nemecké médiá spresnili, že fotografia vznikla po proteste, ktorý v nedeľu zorganizovala Wintersteinova strana AfD. Samotná strana uviedla, že proti Wintersteinovi podnikne kroky za jeho "extrémne neúctivé správanie".
Ruská Federálna bezpečnostná služba (FSB) v stredu oznámila, že zmarila niekoľko útokov na ruskom území. Z ich prípravy obvinila ukrajinskú tajnú službu SBU. Podľa agentúry AFP o tom informovali ruské tlačové agentúry.
FSB vo vyhlásení zverejnenom na svojom oficiálnom webe tvrdí, že terčom jedného útoku mal byť jeden z dopravných a logistických terminálov v meste Briansk na západe európskej časti Ruskej federácie. V súvislosti s prípravami na útok bol zadržaný občan Ukrajiny, ktorý podľa FSB konal na základe pokynov Bezpečnostnej služby Ukrajiny (SBU).
Podľa FSB muž pricestoval z Kyjeva cez Estónsko do jednej z pohraničných oblastí Ruska, kde si v dohodnutej skrýši vyzdvihol komponenty výbušných zariadení.
Následne v prenajatom byte spolu s expertom na výbušniny zostavili výbušné zariadenie. FSB tvrdí, že Ukrajinec plánoval nastražiť takto podomácky vyrobenú bombu do jedného zo skladov dopravného a logistického terminálu v Briansku.
FSB informovala, že v oblasti Moskvy zadržala ďalšieho občana Ukrajiny, ktorý údajne na pokyn SBU priviezol z Kyjeva do Ruska – tranzitom cez Estónsko – dva prenosné protilietadlové raketové systémy Igla. Počas vyšetrovania boli skonfiškované dva systémy Igla, ako aj komunikačné prostriedky, ktoré podľa FSB potvrdzujú kontakty zadržaného s dôstojníkmi SBU. Podľa FSB sa "diverzná akcia" mala odohrať v okolí ruského hlavného mesta Moskva.
FSB v stredu ráno informovala aj o zadržaní ôsmich osôb podozrivých v súvislosti s výbuchom na Krymskom moste, ku ktorému došlo v sobotu 8. októbra.
Za organizátora útoku na most bola označená ukrajinská vojenská rozviedka a jej šéf Kyrylo Budanov. Medzi zadržanými je päť občanov Ruska, traja občania Ukrajiny a jeden Armén, uviedla FSB. Výbuch na moste usmrtil tri osoby a spôsobil materiálne škody a rozsiahly požiar.
Most je pre Moskvu logisticky kľúčový – je dôležitým dopravným spojením na presun vojenského vybavenia pre ruských vojakov bojujúcich na Ukrajine.
Pre Rusko je aj symbolom súnaležitosti s Krymom, ktorý Moskva v roku 2014 po kontroverznom referende anektovala. Na otvorení mosta, známeho aj pod názvom Kerčský, sa v roku 2018 ruský prezident Vladimír Putin zúčastnil osobne.
Ruská Federálna bezpečnostná služba (FSB) informovala, že v kauze výbuchu na Krymskom moste zadržala osem podozrivých, uviedla v stredu agentúra DPA.
Za organizátora útoku na most bola označená ukrajinská vojenská rozviedka a jej šéf Kyrylo Budanov. Zadržaných bolo päť občanov Ruska, traja občania Ukrajiny a jeden Armén, ktorí sa podieľali na príprave zločinu, uviedla FSB.
FSB spolu s Vyšetrovacím výborom Ruskej federácie (Sledkom) zistili, že organizátorom útoku na Krymský most bola hlavná správa vojenskej rozviedky ukrajinského ministerstva obrany, jej riaditeľ Kyrylo Budanov, jeho podriadení a agenti.
Vyšetrovanie prípadu pokračuje, informovala FSB s tým, že všetci organizátori útoku a ich spolupáchatelia vrátane cudzích štátnych príslušníkov budú stíhaní v súlade s ruským právom.
Výbušné zariadenie bolo podľa FSB maskované v kotúčoch stavebnej polyetylénovej fólie, prevážaných na 22 paletách s celkovou hmotnosťou viac než 22 ton. Do prepravy tohto nákladu boli podľa FSB zapojení občania Ukrajiny a Gruzínska a jeden občan Arménska.
FSB vo svojom vyhlásení spresnila, že tento náklad bol začiatkom augusta odoslaný z juhoukrajinského prístavu Odesa do bulharského prístavu Ruse a odtiaľ následne do Gruzínska a Arménska, kde ho preložili na nákladné auto, ktorým náklad putoval do Krasnodarského kraja na juhu Ruska.
Tam nákladu vystavili falošné doklady a preložili ho do iného nákladného auta. Ako prijímateľ tovaru bola uvedená neexistujúca spoločnosť na Kryme.
Minulú sobotu, 8. októbra, počas jazdy po Krymskom moste došlo v nákladnej časti auta k explózii. Od nej sa následne vznietili aj cisternové vagóny vlaku prechádzajúceho po železničnej časti mosta. Ruská federácia označila výbuch na Krymskom moste, známom aj pod názvom Kerčský, za teroristický čin.
Poľský prevádzkovateľ ropovodu PERN zistil únik ropy v jednom z potrubí ropovodu Družba. Ten prepravuje ropu z Ruska do Európy. Najnovšia situácia ešte zvýšila obavy o energetickú bezpečnosť Európy po tom, ako koncom septembra došlo k viacerým únikom plynu z plynovodov Nord Stream. Uviedla to agentúra Reuters.
Podľa poľských úradov však v prípade úniku z ropovodu Družba išlo zrejme o nehodu, a nie o sabotáž.
"V tomto prípade môžeme hovoriť o neúmyselnom poškodení," povedal pre Reuters Mateusz Berger, predstaviteľ poľskej vlády zodpovedný za energetickú infraštruktúru. Podľa neho momentálne neexistujú žiadne indície, ktoré by nasvedčovali poškodeniu ropovodu Družba v dôsledku sabotáže.
PERN uviedol, že únik ropy z Družby zistil v utorok (11. 10.) večer. Príčina úniku, ktorý zaregistrovali v severnej sekcii ropovodu približne 70 kilometrov od mesta Plock v strednom Poľsku, nie je zatiaľ známa. Ako uviedol PERN, všetky jeho služby (technická, prevádzková, hasičský zbor aj oblasť ochrany životného prostredia) realizujú kroky v súlade s opatreniami na takúto situáciu.
Ropovod Družba je jedným z najväčších na svete a dodáva ropu z Ruska do viacerých krajín Európy vrátane Bieloruska, Poľska, Nemecka, Maďarska, Slovenska a Česka. Na Slovensko aj do Českej republiky dodáva ropu južná vetva. Hovorca českého prevádzkovateľa ropovodov MERO dodal, že čo sa týka toku ropy do Česka, nezaznamenal žiadne zmeny.
Nemecká rafinéria Schwedt, ktorá zabezpečuje 90 percent pohonných látok pre hlavné mesto Berlín, ani nemecké ministerstvo hospodárstva či spolkový sieťový úrad, sa k situácii zatiaľ nevyjadrili.
Koncom septembra došlo vo švédskych a v dánskych vodách k niekoľkým únikom plynu z plynovodov Nord Stream 1 a Nord Stream 2. Rusko aj západné krajiny uviedli ako dôvod sabotáž, pričom únik plynu medzitým začal vyšetrovať spoločný tím vyšetrovateľov zo Švédska, z Dánska, Nemecka a ďalších krajín.
