Britské fondy boli päť minút od katastrofy

V rámci britských fondov existujú penzijné fondy nazvané „defined-benefit pension plans“. Po dosiahnutí dôchodkového veku je sporiteľovi v nich zapojenému (väčšinou ide o schémy pre zamestnancov, do ktorých prispievajú zamestnávatelia) vyplácaný pravidelný dôchodok až do smrti, ktorý sa každoročne upravuje o infláciu. Tento trh má veľkosť 1,5 bilióna libier, teda zhruba polovicu britského HDP. No zároveň je to trh pomerne „nudný“, postavený najmä na držaní britských štátnych dlhopisov, takzvaných „gilts“.

Na rozdiel od stratégie cieľovania maximálnej hodnoty aktív, ako to robia napríklad bežné podielové fondy, sa správcovia v tomto prípade zameriavajú na budúci tok výnosov z aktív. Ide o „liability-driven investment strategy“. Pritom platí, že ak výnos dlhopisov na trhu rastie, klesá hodnota budúceho záväzku fondu – a naopak. Aby fondy znížili riziko týchto výkyvov, nakupujú deriváty (napríklad úrokové swapy), ktoré pohyby vyrovnávajú. Ide o pákové obchody, ku ktorým sa musí zložiť príslušný kolaterál.

Dlhý čas to fungovalo hladko. Denné pohyby na výnosoch britských štátnych dlhopisov sa väčšinou pohybujú v stotinách percenta a potom sú malé aj vyvolané zmeny v kolaterálových požiadavkách („margin calls“).

Posledný septembrový týždeň sa stalo niečo nečakané. Britská vláda ohlásila najväčšie daňové škrty od 70. rokov minulého storočia. To by ešte nebol problém, no namiesto korešpondujúcich výdavkových škrtov vláda expremiérky Liz Trussovej pripravila energetické podporné schémy pre domácnosti a firmy s nákladom zhruba 200 miliárd libier. Kombinácia týchto dvoch informácii trhy vystrašila natoľko, že sa začali hromadne zbavovať britských dlhopisov. V priebehu jediného dňa ich výnos vyletel o 1,27 percenta, čo bolo viac, ako počas jednoročného obdobia kedykoľvek za posledných päť rokov.

Penzijné fondy zrazu museli dramaticky zvýšiť kolaterál. Keďže toľko hotovosti doslova počas pár hodín od svojich matiek zohnať nedokázali, museli narýchlo predávať svoje aktíva vrátane držaných dlhopisov. Tie svojím príchodom na trh ďalej posilnili rast ich výnosov a nútili fondy ešte viac predávať. Všetko išlo tak rýchlo, že asset manažéri fondov museli osobne upovedomiť Bank of England o hroziacej katastrofe.

Banka si riziko uvedomila (bolo ťažké si ho nevšimnúť, keď sa libra zrútila na historické minimum voči doláru) a okamžite začala s 13-dňovým plánom nákupu štátnych dlhopisov v hodnote 5 miliárd libier denne a zároveň zastavila plán predaja dlhopisov nakúpených počas pandemických stimulov.

Trh zareagoval, výnos dlhopisov rýchlo klesol a panika ustala. No je jasné, že situácia bude pokojná len dovtedy, kým Bank of England bude kŕmiť trh peniazmi. Objavujú sa už názory, že by sa mal vytvoriť trvalý program nákupu dlhopisov na ich stabilizáciu. A to v čase, keď inflácia na ostrovoch dosahuje 10 percent a centrálna banka sa snažila monetárnu politiku pomaly začať priškrcovať.

Situácia v mnohom pripomína kroky Európskej centrálnej banky spred niekoľkých mesiacov. Tá musela vytvoriť program nákupu štátnych dlhopisov, ktorým hrozí na trhu veľký prepad (Transmission Protection Instrument) po tom, ako začali rýchlo stúpať výnosy talianskych dlhopisov. Takéto zásahy však neprichádzajú zadarmo. Spotrebitelia za záchranu britských penzijných fondov či talianskych vlád platia zvýšenou infláciou. Zároveň je to známka nervozity trhov okolo štátnych dlhopisov aj tých najvyspelejších štátov.

Tento článok sme odomkli vďaka spolupráci so spoločnosťou Numbrs.