Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Britská ministerka vnútra použila súkromný e-mail na oficiálne dokumenty šesťkrát

Britská ministerka vnútra Suella Bravermanová v pondelkovom liste príslušnému výboru Dolnej snemovne britského parlamentu priznala, že celkovo šesťkrát použila svoju súkromnú e-mailovú schránku pri zasielaní oficiálnych dokumentov. Jedno z týchto porušení pravidiel bolo dôvodom jej rezignácie 19. októbra. TASR správu prevzala z agentúry AFP.

O necelý týždeň po demisii ju však nový premiér Rishi Sunak opätovne vymenoval za ministerku vnútra.

Žiadne z dokumentov, ktoré si Bravermanová poslala na svoj súkromný e-mail, však podľa jej vyjadrení neboli utajené, a tak tento krok ,,nepredstavoval riziko pre národnú bezpečnosť".

Ministerka takisto uviedla, že počas videohovorov cez služobný smartfón si občas potrebovala prezrieť príslušné dokumenty a na to využila svoj súkromný smartfón.

Šiestykrát porušila pravidlá o zasielaní vládnych dokumentov vtedy, keď súkromne poslala svojmu kolegovi v parlamente vyhlásenie ministerstva vnútra k ilegálnej imigrácii. Po tomto porušení pravidiel bola donútená odstúpiť. Ako však pripomína AFP, sled udalostí popísaný v najnovšom liste nesedí s predchádzajúcimi tvrdeniami Bravermanovej, že ,,okamžite" informovala príslušných predstaviteľov, keď si uvedomila túto svoju chybu.

Opozičné strany Bravermanovú obviňujú, že predstavuje pre štát bezpečnostné riziko. Sunakov hovorca však uviedol, že ministerka má premiérovu plnú dôveru.

(tasr)

Minúta  |  

Poľsko: Druhú jadrovú elektráreň zrejme postaví Južná Kórea

Druhú jadrovú elektráreň v Poľsku zrejme postaví Južná Kórea. Príslušné predbežné dohody podpísali v pondelok v Soule predstavitelia poľskej a juhokórejskej vlády a zainteresovaných energetických spoločností.

Informovala o tom agentúra AP, podľa ktorej ide o súčasť snáh Varšavy o zníženie uhlíkových emisií a tiež o posilnenie energetickej bezpečnosti krajiny.

Poľské úrady už minulý piatok oznámili, že prvú atómovú elektráreň v Poľsku postaví americká spoločnosť Westinghouse, ktorá vo výberovom konaní porazila konkurenciu z Francúzska a Južnej Kórey.

Poľskí a juhokórejskí vládni činitelia v pondelok podpísali memorandum o porozumení, týkajúce sa výstavby druhej jadrovej elektrárne na území Poľska. Podobný dokument, tzv. list o zámere, podpísali aj zástupcovia poľských energetických spoločností PGE a ZE PAK a juhokórejskej firmy KNHP. Záväzný kontrakt by mal by uzavretý na budúci rok.

Druhá jadrová elektráreň na území Poľska, v ktorej sa uplatnia kórejské technológie, by mala vzniknúť v obci Patnów v juhozápadnom Poľsku, približne 230 kilometrov od Varšavy.

Podpísanie predbežných dohôd ocenil aj poľský premiér Mateusz Morawiecki, podľa ktorého táto strategická investícia posilní suverenitu Poľska v oblasti energetickej bezpečnosti.

Prvá jadrová elektráreň v Poľsku, ktorú postaví americký Westinghouse, vznikne pri severopoľskej obci Choczewo ležiacej na pobreží Baltského mora. Do prevádzky by ju mali uviesť v roku 2033.

Poľsko, ktoré je do veľkej miery závislé na zastaraných uhoľných elektrárňach, zvažovalo výstavbu atómových elektrární celé desaťročia. Hľadanie alternatívnych zdrojov energie sa stalo oveľa naliehavejšie po tohtoročnej ruskej invázii na Ukrajinu, v dôsledku ktorej zosilneli snahy o zníženie závislosti na energetických surovinách z Ruska.

Vo výberových konaniach na výstavbu poľských jadrových elektrární zvíťazili firmy z USA a Južnej Kórey, ktoré sú pre Poľsko dôležitými partnermi aj v iných oblastiach, napríklad vo vojenskej spolupráci.

(tasr)

Minúta  |  

Ministerstvo kultúry: Slovenské národné divadlo dočasne povedie Jakub Švolík

Slovenské národné divadlo (SND) dočasne povedie Jozef Švolík, vedúci oddelenia umenia a umeleckých inštitúcií Ministerstva kultúry (MK) SR, pod ktorého gesciu dlhodobo patria aj štyri štátne divadlá. TASR o tom informovala hovorkyňa rezortu kultúry Zuzana Viciaňová.

"Ministerstvo kultúry týmto krokom garantuje udržanie stability a kontinuity Slovenského národného divadla až do výberu nového generálneho riaditeľa alebo novej generálnej riaditeľky," priblížila hovorkyňa. Dodala, že MK SR v týchto dňoch pripravuje proces verejného vypočutia na obsadenie štatutára SND.

"Informácie o verejnom vypočutí zverejní následne na svojej webstránke a na sociálnych sieťach," podotkla s tým, že všetci kandidáti prejdú transparentným a férovým procesom, počas ktorého odprezentujú svoje projekty a víziu riadenia SND.

Ministerka kultúry Natália Milanová (OĽaNO) odvolala doterajšieho generálneho riaditeľa SND Mateja Drličku k 1. novembru. Dôvodom boli jeho medializované vyjadrenia na adresu umelcov a politikov.

Podľa ministerky boli za hranicou slušného správania a kultúrnosti a nezlučiteľné s verejne činnou osobou zodpovednou za svoje výroky. Drlička sa za svoje slová ospravedlnil, ministerke zároveň ponúkol rezignáciu.

(tasr)

Minúta  |  

Česká vláda rokovala v Kyjeve s ukrajinskou, dohodli sa na ďalšej spolupráci

Česká a ukrajinská vláda podpísali na spoločnom rokovaní v Kyjeve vyhlásenie o ďalšej spolupráci vrátane konkrétnych krokov. Oznámil to český premiér Petr Fiala na sociálnej sieti Twitter.

"Prijali sme spoločné vyhlásenie, v ktorom sa naše vlády zhodli na prehlbovaní našej spolupráce a množstve konkrétnych krokov," spresnil Fiala. Témami spoločného rokovania boli podľa predsedu českej vlády najmä hospodárska spolupráca, povojnová obnova a medzinárodná podpora Ukrajiny.

Fiala považuje za úplne automatické, že Česko bude pokračovať v humanitárnej a vojenskej pomoci Ukrajine. "Je v záujme celého sveta, aby sme aj naďalej poskytovali vojenskú techniku, aby Ukrajinci mohli pokračovať v statočnom boji a mohli sa účinne brániť ruskému agresorovi," dodal Fiala.

Podľa Fialových slov chce Česko pondelkovou vládnou návštevou ukázať, že Ukrajina v boji nie je sama. "Prišli sme vo chvíli, keď bol poplach z dôvodu ruských útokov na ukrajinské mestá. To všetko nám pripomína, v akých podmienkach naši ukrajinskí priatelia žijú," spresnil Fiala.

Ukrajinský premiér Denys Šmyhaľ označil návštevu českej vlády za prejav veľkej solidarity a podpory. Historické rokovanie vlád bolo podľa neho efektívne. "Na základe dnešných konzultácií sme podpísali tri zásadné dokumenty o ďalšom vývoji našej spolupráce," povedal Šmyhaľ.

"Česká republika vypracovala vlastný plán aj finančnej podpory Ukrajiny, ktorý zahŕňa podporu počas rokov 2023 až 2025, a to vo výške 20 miliónov eur každý rok," spresnil Šmyhaľ a dodal, že sa dotkli aj otázok konfiškácie ruského majetku, ktorý by mohol byť použitý na obnovu Ukrajiny.

Poďakoval sa za poskytnutie podpory ukrajinským utečencom, ktorí našli dočasný domov v Česku, a tiež sa za podporu európskej integrácie Ukrajiny.

Česká vláda má v pondelok v Kyjeve spoločné rokovanie s ukrajinskou vládou. Okrem premiéra Petra Fialu sú súčasťou delegácie vicepremiéri Vít Rakušan, Marian Jurečka a Vlastimil Válek a ministri financií, obrany, zahraničných vecí a dopravy.

(tasr)

Minúta  |  

Rusko: Pondelkové útoky zasiahli všetky vytýčené ciele na Ukrajine

Ruská armáda v pondelok zasiahla "vysoko presnými útokmi" zo vzduchu aj z mora ciele ukrajinského vojenského velenia a energetickú infraštruktúru. Vyhlásilo to ruské ministerstvo obrany. "Všetky vytýčené ciele boli zneutralizované," tvrdí ruské ministerstvo.

Ukrajinskí predstavitelia predtým oznámili, že Rusi vypálili na Ukrajinu približne 50 rakiet s plochou dráhou letu, pričom 44 z nich zostrelila ukrajinská protivzdušná obrana.

Premiér Denys Šmyhaľ uviedol, že ruské rakety a drony zasiahli desať ukrajinských oblastí a poškodili 18 objektov, predovšetkým energetickú infraštruktúru.

Ukrajina popiera, že Rusi útočili na vojenské ciele. Útoky viedli k výpadkom v dodávkach elektriny a vody na Ukrajine.

(tasr)

Minúta  |  

Scholz: EÚ zvažuje ďalšie sankcie voči Iránu pre tvrdé zásahy voči protestujúcim

Európska únia zvažuje ďalšie sankcie voči islamskému režimu v Teheráne pre neprimerane tvrdé zásahy voči účastníkom masových protivládnych protestov. Uviedol to v pondelok nemecký kancelár Olaf Scholz, ktorého citovala agentúra AFP.

"Som šokovaný z toho, že v Iráne zomierajú ľudia, ktorí pokojne demonštrujú. Odsudzujeme neprimerané násilie zo strany (iránskych) bezpečnostných síl a stojíme za iránskym ľudom," napísal na Twitteri šéf nemeckej spolkovej vlády.

Zároveň zdôraznil dôležitosť európskych sankcií pri vyvíjaní tlaku na iránsky režim a uviedol, že Únia v tejto súvislosti "skúma ďalšie kroky"

.Nemecká ministerka zahraničných vecí Annalena Baerbocková v nedeľu hovorila o tom, že Berlín a EÚ zvažujú zaradenie iránskych revolučných gárd, ktoré tvoria jednu z hlavných opôr režimu v Teheráne, na zoznam teroristických organizácií.

Súčasnú vlnu masových protestov po celom Iráne vyvolala smrť 22-ročnej iránskej Kurdky Mahsy Amíníovej, ktorá zomrela 16. septembra, tri dni po zatknutí mravnostnou políciou pre údajné porušenie pravidiel obliekania.

Iránske úrady voči demonštráciám tvrdo zasahujú, ale protesty napriek tomu pokračujú už viac než 40 dní a zúčastňujú sa na nich ľudia zo všetkých vrstiev iránskej spoločnosti. Teherán viní z rozpútania protestov USA, Britániu, Izrael a Saudskú Arábiu.

Podľa dostupných informácií si protesty vyžiadali už minimálne desiatky obetí prevažne z radov demonštrantov. Ďalšie stovky Iráncov skončili vo väzbe. Skupina Iran Human Rights so sídlom v Osle hovorí o najmenej 160 zabitých demonštrantoch vrátane viac než dvoch desiatok detí.

Existujú obavy, že by Teherán mohol voči protestujúcim nasadiť okrem bezpečnostných zložiek aj armádu a elitné revolučné gardy, čo by spôsobilo ešte vyššie počty obetí.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.