Preskočiť na obsah
  |  

Francúzsko: Snažíme sa zaistiť vývoz ukrajinského obilia po súši

Francúzsko sa v spolupráci s ďalšími členskými krajinami EÚ snaží zabezpečiť vývoz obilia z Ukrajiny po súši. Povedal to v pondelok francúzsky minister poľnohospodárstva Marc Fesneau v reakcii na rozhodnutie Ruska pozastaviť platnosť dohody o vývoze obilia z ukrajinských čiernomorských prístavov. Informuje o tom TASR podľa správy stanice BBC.

,,Na európskej úrovni – a už sme o tom viackrát diskutovali – musíme posúdiť, či nie je možné ísť pozemnými trasami, ak sa nedá cez Čierne more," povedal Fesneau rozhlasovej stanici RMC, pričom sa v tejto súvislosti odvolával na trasy vedúce cez Rumunsko a Poľsko.

Dodal, že je potrebné zaviesť taký systém, ktorý nebude závislý od ruského prezidenta Vladimira Putina. O tejto otázke Francúzsko rokuje aj s Nemeckom a ďalšími členskými krajinami EÚ.

Rusko a Ukrajina podpísali v júli dohodu – sprostredkovanú Tureckom a Organizáciou Spojených národov –, ktorá umožnila obnovenie vývozu ukrajinského obilia z čiernomorských prístavov. Ten bol dovtedy pozastavený v dôsledku vojenskej invázie Ruska na Ukrajinu.

Rusko však v sobotu oznámilo, že pozastavuje svoju účasť na zmienenej dohode, a to v dôsledku sobotného dronového útoku na ruské plavidlá na Kryme, z ktorého Moskva viní Ukrajinu. Kyjev tieto obvinenia popiera a tvrdí, že Moskva útok len využila na to, aby tak pod ,,falošnou zámienkou" odstúpila od obilnej dohody.

(tasr)

  |  

Britská ministerka vnútra použila súkromný e-mail na oficiálne dokumenty šesťkrát

Britská ministerka vnútra Suella Bravermanová v pondelkovom liste príslušnému výboru Dolnej snemovne britského parlamentu priznala, že celkovo šesťkrát použila svoju súkromnú e-mailovú schránku pri zasielaní oficiálnych dokumentov. Jedno z týchto porušení pravidiel bolo dôvodom jej rezignácie 19. októbra. TASR správu prevzala z agentúry AFP.

O necelý týždeň po demisii ju však nový premiér Rishi Sunak opätovne vymenoval za ministerku vnútra.

Žiadne z dokumentov, ktoré si Bravermanová poslala na svoj súkromný e-mail, však podľa jej vyjadrení neboli utajené, a tak tento krok ,,nepredstavoval riziko pre národnú bezpečnosť".

Ministerka takisto uviedla, že počas videohovorov cez služobný smartfón si občas potrebovala prezrieť príslušné dokumenty a na to využila svoj súkromný smartfón.

Šiestykrát porušila pravidlá o zasielaní vládnych dokumentov vtedy, keď súkromne poslala svojmu kolegovi v parlamente vyhlásenie ministerstva vnútra k ilegálnej imigrácii. Po tomto porušení pravidiel bola donútená odstúpiť. Ako však pripomína AFP, sled udalostí popísaný v najnovšom liste nesedí s predchádzajúcimi tvrdeniami Bravermanovej, že ,,okamžite" informovala príslušných predstaviteľov, keď si uvedomila túto svoju chybu.

Opozičné strany Bravermanovú obviňujú, že predstavuje pre štát bezpečnostné riziko. Sunakov hovorca však uviedol, že ministerka má premiérovu plnú dôveru.

(tasr)

  |  

Poľsko: Druhú jadrovú elektráreň zrejme postaví Južná Kórea

Druhú jadrovú elektráreň v Poľsku zrejme postaví Južná Kórea. Príslušné predbežné dohody podpísali v pondelok v Soule predstavitelia poľskej a juhokórejskej vlády a zainteresovaných energetických spoločností.

Informovala o tom agentúra AP, podľa ktorej ide o súčasť snáh Varšavy o zníženie uhlíkových emisií a tiež o posilnenie energetickej bezpečnosti krajiny.

Poľské úrady už minulý piatok oznámili, že prvú atómovú elektráreň v Poľsku postaví americká spoločnosť Westinghouse, ktorá vo výberovom konaní porazila konkurenciu z Francúzska a Južnej Kórey.

Poľskí a juhokórejskí vládni činitelia v pondelok podpísali memorandum o porozumení, týkajúce sa výstavby druhej jadrovej elektrárne na území Poľska. Podobný dokument, tzv. list o zámere, podpísali aj zástupcovia poľských energetických spoločností PGE a ZE PAK a juhokórejskej firmy KNHP. Záväzný kontrakt by mal by uzavretý na budúci rok.

Druhá jadrová elektráreň na území Poľska, v ktorej sa uplatnia kórejské technológie, by mala vzniknúť v obci Patnów v juhozápadnom Poľsku, približne 230 kilometrov od Varšavy.

Podpísanie predbežných dohôd ocenil aj poľský premiér Mateusz Morawiecki, podľa ktorého táto strategická investícia posilní suverenitu Poľska v oblasti energetickej bezpečnosti.

Prvá jadrová elektráreň v Poľsku, ktorú postaví americký Westinghouse, vznikne pri severopoľskej obci Choczewo ležiacej na pobreží Baltského mora. Do prevádzky by ju mali uviesť v roku 2033.

Poľsko, ktoré je do veľkej miery závislé na zastaraných uhoľných elektrárňach, zvažovalo výstavbu atómových elektrární celé desaťročia. Hľadanie alternatívnych zdrojov energie sa stalo oveľa naliehavejšie po tohtoročnej ruskej invázii na Ukrajinu, v dôsledku ktorej zosilneli snahy o zníženie závislosti na energetických surovinách z Ruska.

Vo výberových konaniach na výstavbu poľských jadrových elektrární zvíťazili firmy z USA a Južnej Kórey, ktoré sú pre Poľsko dôležitými partnermi aj v iných oblastiach, napríklad vo vojenskej spolupráci.

(tasr)

  |  

Ministerstvo kultúry: Slovenské národné divadlo dočasne povedie Jakub Švolík

Slovenské národné divadlo (SND) dočasne povedie Jozef Švolík, vedúci oddelenia umenia a umeleckých inštitúcií Ministerstva kultúry (MK) SR, pod ktorého gesciu dlhodobo patria aj štyri štátne divadlá. TASR o tom informovala hovorkyňa rezortu kultúry Zuzana Viciaňová.

"Ministerstvo kultúry týmto krokom garantuje udržanie stability a kontinuity Slovenského národného divadla až do výberu nového generálneho riaditeľa alebo novej generálnej riaditeľky," priblížila hovorkyňa. Dodala, že MK SR v týchto dňoch pripravuje proces verejného vypočutia na obsadenie štatutára SND.

"Informácie o verejnom vypočutí zverejní následne na svojej webstránke a na sociálnych sieťach," podotkla s tým, že všetci kandidáti prejdú transparentným a férovým procesom, počas ktorého odprezentujú svoje projekty a víziu riadenia SND.

Ministerka kultúry Natália Milanová (OĽaNO) odvolala doterajšieho generálneho riaditeľa SND Mateja Drličku k 1. novembru. Dôvodom boli jeho medializované vyjadrenia na adresu umelcov a politikov.

Podľa ministerky boli za hranicou slušného správania a kultúrnosti a nezlučiteľné s verejne činnou osobou zodpovednou za svoje výroky. Drlička sa za svoje slová ospravedlnil, ministerke zároveň ponúkol rezignáciu.

(tasr)

  |  

Česká vláda rokovala v Kyjeve s ukrajinskou, dohodli sa na ďalšej spolupráci

Česká a ukrajinská vláda podpísali na spoločnom rokovaní v Kyjeve vyhlásenie o ďalšej spolupráci vrátane konkrétnych krokov. Oznámil to český premiér Petr Fiala na sociálnej sieti Twitter.

"Prijali sme spoločné vyhlásenie, v ktorom sa naše vlády zhodli na prehlbovaní našej spolupráce a množstve konkrétnych krokov," spresnil Fiala. Témami spoločného rokovania boli podľa predsedu českej vlády najmä hospodárska spolupráca, povojnová obnova a medzinárodná podpora Ukrajiny.

Fiala považuje za úplne automatické, že Česko bude pokračovať v humanitárnej a vojenskej pomoci Ukrajine. "Je v záujme celého sveta, aby sme aj naďalej poskytovali vojenskú techniku, aby Ukrajinci mohli pokračovať v statočnom boji a mohli sa účinne brániť ruskému agresorovi," dodal Fiala.

Podľa Fialových slov chce Česko pondelkovou vládnou návštevou ukázať, že Ukrajina v boji nie je sama. "Prišli sme vo chvíli, keď bol poplach z dôvodu ruských útokov na ukrajinské mestá. To všetko nám pripomína, v akých podmienkach naši ukrajinskí priatelia žijú," spresnil Fiala.

Ukrajinský premiér Denys Šmyhaľ označil návštevu českej vlády za prejav veľkej solidarity a podpory. Historické rokovanie vlád bolo podľa neho efektívne. "Na základe dnešných konzultácií sme podpísali tri zásadné dokumenty o ďalšom vývoji našej spolupráce," povedal Šmyhaľ.

"Česká republika vypracovala vlastný plán aj finančnej podpory Ukrajiny, ktorý zahŕňa podporu počas rokov 2023 až 2025, a to vo výške 20 miliónov eur každý rok," spresnil Šmyhaľ a dodal, že sa dotkli aj otázok konfiškácie ruského majetku, ktorý by mohol byť použitý na obnovu Ukrajiny.

Poďakoval sa za poskytnutie podpory ukrajinským utečencom, ktorí našli dočasný domov v Česku, a tiež sa za podporu európskej integrácie Ukrajiny.

Česká vláda má v pondelok v Kyjeve spoločné rokovanie s ukrajinskou vládou. Okrem premiéra Petra Fialu sú súčasťou delegácie vicepremiéri Vít Rakušan, Marian Jurečka a Vlastimil Válek a ministri financií, obrany, zahraničných vecí a dopravy.

(tasr)

  |  

Rusko: Pondelkové útoky zasiahli všetky vytýčené ciele na Ukrajine

Ruská armáda v pondelok zasiahla "vysoko presnými útokmi" zo vzduchu aj z mora ciele ukrajinského vojenského velenia a energetickú infraštruktúru. Vyhlásilo to ruské ministerstvo obrany. "Všetky vytýčené ciele boli zneutralizované," tvrdí ruské ministerstvo.

Ukrajinskí predstavitelia predtým oznámili, že Rusi vypálili na Ukrajinu približne 50 rakiet s plochou dráhou letu, pričom 44 z nich zostrelila ukrajinská protivzdušná obrana.

Premiér Denys Šmyhaľ uviedol, že ruské rakety a drony zasiahli desať ukrajinských oblastí a poškodili 18 objektov, predovšetkým energetickú infraštruktúru.

Ukrajina popiera, že Rusi útočili na vojenské ciele. Útoky viedli k výpadkom v dodávkach elektriny a vody na Ukrajine.

(tasr)