Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Biden v júni zvýšil hlas na Zelenského, zdal sa mu nevďačný, tvrdí americká televízia

Americký prezident Joe Biden počas júnového telefonického rozhovoru reagoval podráždene na ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského.

Stalo sa tak po tom, čo Biden oznámil zásielku vojenskej pomoci Ukrajine v hodnote jednej miliardy dolárov, avšak najvyšší ukrajinský predstaviteľ vzápätí začal vymenúvať, čo všetko jeho krajina ešte potrebuje a nedostala to. Informuje o tom TASR na základe pondelkovej správy americkej televízie NBC News, ktorá sa odvoláva na svedectvo štyroch ľudí oboznámených s priebehom telefonátu.

Biden v reakcii na Zelenského sťažnosti zvýšeným hlasom pripomenul, že Spojené štáty sú voči Ukrajine dosť štedré a ukrajinský líder by preto mohol preukazovať viac vďačnosti.

Predstavitelia americkej administratívy uviedli pre NBC News, že vzťahy Bidena so Zelenským sa od júnového telefonátu zlepšili.

Podľa zdrojov americkej televízie po tomto telefonáte Zelenského tím usúdil, že nie je dobré mať napäté vzťahy s americkým prezidentom, a tak Zelenskyj ešte v ten deň verejne ocenil Spojené štáty za ich štedrosť voči Ukrajine.

Americký prezident sa v súčasnosti snaží presadiť v Kongrese ďalšiu pomoc Ukrajine v hodnote niekoľkých miliárd dolárov. Proti nej sa však stavajú republikáni a aj niektorí členovia jeho vlastnej Demokratickej strany. Biely dom túto sumu nespresnil, avšak ukrajinskí lobisti očakávajú pomoc až do výšky 60 miliárd dolárov.

Podľa troch amerických predstaviteľov, ktorí boli oboznámení s obsahom júnového telefonátu, bol Biden namrzený na Zelenského už niekoľko týždňov predtým. Biden a jeho poradcovia boli totiž toho názoru, že americká vláda robí pre Ukrajinu, čo môže, avšak Zelenskyj sa stále iba verejne sťažuje, čo všetko nedostal.

Ako uvádza NBC News, Zelenskyj — a spolu s ním niektoré vlády z východoeurópskych štátov, ale tiež niektorí americkí kongresmani z oboch strán — opakovane vyjadrili frustráciu, že Biely dom reaguje príliš pomaly alebo váhavo na požiadavky Kyjeva ohľadne dodávok niektorých zbraňových systémov. Americká administratíva sústredenému tlaku na splnenie týchto požiadaviek napokon vyhovie, avšak medzitým prejdú celé týždne alebo aj mesiace, povedali pre NBC News zdroje z americkej vlády i z Európy.

(tasr)

Minúta  |  

Francúzsko: Snažíme sa zaistiť vývoz ukrajinského obilia po súši

Francúzsko sa v spolupráci s ďalšími členskými krajinami EÚ snaží zabezpečiť vývoz obilia z Ukrajiny po súši. Povedal to v pondelok francúzsky minister poľnohospodárstva Marc Fesneau v reakcii na rozhodnutie Ruska pozastaviť platnosť dohody o vývoze obilia z ukrajinských čiernomorských prístavov. Informuje o tom TASR podľa správy stanice BBC.

,,Na európskej úrovni – a už sme o tom viackrát diskutovali – musíme posúdiť, či nie je možné ísť pozemnými trasami, ak sa nedá cez Čierne more," povedal Fesneau rozhlasovej stanici RMC, pričom sa v tejto súvislosti odvolával na trasy vedúce cez Rumunsko a Poľsko.

Dodal, že je potrebné zaviesť taký systém, ktorý nebude závislý od ruského prezidenta Vladimira Putina. O tejto otázke Francúzsko rokuje aj s Nemeckom a ďalšími členskými krajinami EÚ.

Rusko a Ukrajina podpísali v júli dohodu – sprostredkovanú Tureckom a Organizáciou Spojených národov –, ktorá umožnila obnovenie vývozu ukrajinského obilia z čiernomorských prístavov. Ten bol dovtedy pozastavený v dôsledku vojenskej invázie Ruska na Ukrajinu.

Rusko však v sobotu oznámilo, že pozastavuje svoju účasť na zmienenej dohode, a to v dôsledku sobotného dronového útoku na ruské plavidlá na Kryme, z ktorého Moskva viní Ukrajinu. Kyjev tieto obvinenia popiera a tvrdí, že Moskva útok len využila na to, aby tak pod ,,falošnou zámienkou" odstúpila od obilnej dohody.

(tasr)

Minúta  |  

Britská ministerka vnútra použila súkromný e-mail na oficiálne dokumenty šesťkrát

Britská ministerka vnútra Suella Bravermanová v pondelkovom liste príslušnému výboru Dolnej snemovne britského parlamentu priznala, že celkovo šesťkrát použila svoju súkromnú e-mailovú schránku pri zasielaní oficiálnych dokumentov. Jedno z týchto porušení pravidiel bolo dôvodom jej rezignácie 19. októbra. TASR správu prevzala z agentúry AFP.

O necelý týždeň po demisii ju však nový premiér Rishi Sunak opätovne vymenoval za ministerku vnútra.

Žiadne z dokumentov, ktoré si Bravermanová poslala na svoj súkromný e-mail, však podľa jej vyjadrení neboli utajené, a tak tento krok ,,nepredstavoval riziko pre národnú bezpečnosť".

Ministerka takisto uviedla, že počas videohovorov cez služobný smartfón si občas potrebovala prezrieť príslušné dokumenty a na to využila svoj súkromný smartfón.

Šiestykrát porušila pravidlá o zasielaní vládnych dokumentov vtedy, keď súkromne poslala svojmu kolegovi v parlamente vyhlásenie ministerstva vnútra k ilegálnej imigrácii. Po tomto porušení pravidiel bola donútená odstúpiť. Ako však pripomína AFP, sled udalostí popísaný v najnovšom liste nesedí s predchádzajúcimi tvrdeniami Bravermanovej, že ,,okamžite" informovala príslušných predstaviteľov, keď si uvedomila túto svoju chybu.

Opozičné strany Bravermanovú obviňujú, že predstavuje pre štát bezpečnostné riziko. Sunakov hovorca však uviedol, že ministerka má premiérovu plnú dôveru.

(tasr)

Minúta  |  

Poľsko: Druhú jadrovú elektráreň zrejme postaví Južná Kórea

Druhú jadrovú elektráreň v Poľsku zrejme postaví Južná Kórea. Príslušné predbežné dohody podpísali v pondelok v Soule predstavitelia poľskej a juhokórejskej vlády a zainteresovaných energetických spoločností.

Informovala o tom agentúra AP, podľa ktorej ide o súčasť snáh Varšavy o zníženie uhlíkových emisií a tiež o posilnenie energetickej bezpečnosti krajiny.

Poľské úrady už minulý piatok oznámili, že prvú atómovú elektráreň v Poľsku postaví americká spoločnosť Westinghouse, ktorá vo výberovom konaní porazila konkurenciu z Francúzska a Južnej Kórey.

Poľskí a juhokórejskí vládni činitelia v pondelok podpísali memorandum o porozumení, týkajúce sa výstavby druhej jadrovej elektrárne na území Poľska. Podobný dokument, tzv. list o zámere, podpísali aj zástupcovia poľských energetických spoločností PGE a ZE PAK a juhokórejskej firmy KNHP. Záväzný kontrakt by mal by uzavretý na budúci rok.

Druhá jadrová elektráreň na území Poľska, v ktorej sa uplatnia kórejské technológie, by mala vzniknúť v obci Patnów v juhozápadnom Poľsku, približne 230 kilometrov od Varšavy.

Podpísanie predbežných dohôd ocenil aj poľský premiér Mateusz Morawiecki, podľa ktorého táto strategická investícia posilní suverenitu Poľska v oblasti energetickej bezpečnosti.

Prvá jadrová elektráreň v Poľsku, ktorú postaví americký Westinghouse, vznikne pri severopoľskej obci Choczewo ležiacej na pobreží Baltského mora. Do prevádzky by ju mali uviesť v roku 2033.

Poľsko, ktoré je do veľkej miery závislé na zastaraných uhoľných elektrárňach, zvažovalo výstavbu atómových elektrární celé desaťročia. Hľadanie alternatívnych zdrojov energie sa stalo oveľa naliehavejšie po tohtoročnej ruskej invázii na Ukrajinu, v dôsledku ktorej zosilneli snahy o zníženie závislosti na energetických surovinách z Ruska.

Vo výberových konaniach na výstavbu poľských jadrových elektrární zvíťazili firmy z USA a Južnej Kórey, ktoré sú pre Poľsko dôležitými partnermi aj v iných oblastiach, napríklad vo vojenskej spolupráci.

(tasr)

Minúta  |  

Ministerstvo kultúry: Slovenské národné divadlo dočasne povedie Jakub Švolík

Slovenské národné divadlo (SND) dočasne povedie Jozef Švolík, vedúci oddelenia umenia a umeleckých inštitúcií Ministerstva kultúry (MK) SR, pod ktorého gesciu dlhodobo patria aj štyri štátne divadlá. TASR o tom informovala hovorkyňa rezortu kultúry Zuzana Viciaňová.

"Ministerstvo kultúry týmto krokom garantuje udržanie stability a kontinuity Slovenského národného divadla až do výberu nového generálneho riaditeľa alebo novej generálnej riaditeľky," priblížila hovorkyňa. Dodala, že MK SR v týchto dňoch pripravuje proces verejného vypočutia na obsadenie štatutára SND.

"Informácie o verejnom vypočutí zverejní následne na svojej webstránke a na sociálnych sieťach," podotkla s tým, že všetci kandidáti prejdú transparentným a férovým procesom, počas ktorého odprezentujú svoje projekty a víziu riadenia SND.

Ministerka kultúry Natália Milanová (OĽaNO) odvolala doterajšieho generálneho riaditeľa SND Mateja Drličku k 1. novembru. Dôvodom boli jeho medializované vyjadrenia na adresu umelcov a politikov.

Podľa ministerky boli za hranicou slušného správania a kultúrnosti a nezlučiteľné s verejne činnou osobou zodpovednou za svoje výroky. Drlička sa za svoje slová ospravedlnil, ministerke zároveň ponúkol rezignáciu.

(tasr)

Minúta  |  

Česká vláda rokovala v Kyjeve s ukrajinskou, dohodli sa na ďalšej spolupráci

Česká a ukrajinská vláda podpísali na spoločnom rokovaní v Kyjeve vyhlásenie o ďalšej spolupráci vrátane konkrétnych krokov. Oznámil to český premiér Petr Fiala na sociálnej sieti Twitter.

"Prijali sme spoločné vyhlásenie, v ktorom sa naše vlády zhodli na prehlbovaní našej spolupráce a množstve konkrétnych krokov," spresnil Fiala. Témami spoločného rokovania boli podľa predsedu českej vlády najmä hospodárska spolupráca, povojnová obnova a medzinárodná podpora Ukrajiny.

Fiala považuje za úplne automatické, že Česko bude pokračovať v humanitárnej a vojenskej pomoci Ukrajine. "Je v záujme celého sveta, aby sme aj naďalej poskytovali vojenskú techniku, aby Ukrajinci mohli pokračovať v statočnom boji a mohli sa účinne brániť ruskému agresorovi," dodal Fiala.

Podľa Fialových slov chce Česko pondelkovou vládnou návštevou ukázať, že Ukrajina v boji nie je sama. "Prišli sme vo chvíli, keď bol poplach z dôvodu ruských útokov na ukrajinské mestá. To všetko nám pripomína, v akých podmienkach naši ukrajinskí priatelia žijú," spresnil Fiala.

Ukrajinský premiér Denys Šmyhaľ označil návštevu českej vlády za prejav veľkej solidarity a podpory. Historické rokovanie vlád bolo podľa neho efektívne. "Na základe dnešných konzultácií sme podpísali tri zásadné dokumenty o ďalšom vývoji našej spolupráce," povedal Šmyhaľ.

"Česká republika vypracovala vlastný plán aj finančnej podpory Ukrajiny, ktorý zahŕňa podporu počas rokov 2023 až 2025, a to vo výške 20 miliónov eur každý rok," spresnil Šmyhaľ a dodal, že sa dotkli aj otázok konfiškácie ruského majetku, ktorý by mohol byť použitý na obnovu Ukrajiny.

Poďakoval sa za poskytnutie podpory ukrajinským utečencom, ktorí našli dočasný domov v Česku, a tiež sa za podporu európskej integrácie Ukrajiny.

Česká vláda má v pondelok v Kyjeve spoločné rokovanie s ukrajinskou vládou. Okrem premiéra Petra Fialu sú súčasťou delegácie vicepremiéri Vít Rakušan, Marian Jurečka a Vlastimil Válek a ministri financií, obrany, zahraničných vecí a dopravy.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.