Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Twitter v prvom kole prepustí 25 percent pracovnej sily, tvrdí Washington Post

Americká sociálna sieť Twitter, ktorú minulý týždeň kúpil miliardár Elon Musk, plánuje prepustiť štvrtinu zamestnancov v rámci prvého kola redukcie pracovných miest. Uviedol to v pondelok denník Washington Post s odvolaním sa na zdroj oboznámený s touto záležitosťou. TASR o tom informuje na základe správy Reuters.

Podľa denníka právnik celebrít Alex Spiro, dlhoročný Muskov právny zástupca, už viedol rozhovory o znižovaní počtu pracovných miest. Z hlásení pre regulačné úrady vyplýva, že Twitter mal na konci roka 2021 viac ako 7-tisíc zamestnancov. Štvrtina z nich tak predstavuje takmer 2-tisíc ľudí.

Twitter zatiaľ neodpovedal na žiadosť agentúry Reuters o komentár.

Musk vo štvrtok (27. 10.) odvolal výkonného riaditeľa Twitteru Paraga Agrawala, finančného šéfa Neda Segala a šéfku právnych záležitostí a politiky Vijayu Gaddeovú po dokončení šesťmesačnej ságy o kúpe platformy za 44 miliárd USD (44,38 miliardy eur).

To, kedy by sa v Twitteri mohlo začať s rozsiahlym prepúšťaním, nie je známe.

Medzitým Jason Calacanis z oblasti rizikového kapitálu, spustil prieskum o tom, či majú používatelia platiť za overenie sumu medzi 5 a 15 USD, aby získali ,,modrú značku verifikácie" na Twitteri.

Twitter je v súčasnosti pre väčšinu používateľov bezplatný, pretože jeho príjmy závisia od reklamy.

(tasr)

Minúta  |  

Primátorka Sliača: Referendum splnilo všetky zákonné podmienky. Predložím ho novým poslancom

Poslanci mestského zastupiteľstva (MsZ) v Sliači zobrali na vedomie výsledky sobotňajšieho (29.10.) referenda o americkej základni.

Primátorka Ľubica Balgová bude teraz zisťovať, čo zo zmluvy SR s USA pre mesto vyplýva. Výsledky však už predloží novému zastupiteľstvu.

Poslanci Sliača sa výsledkami referenda mali podľa zákona zaoberať do troch dní od jeho konania. Na mimoriadnom zastupiteľstve v pondelok schválilo predložený návrh uznesenia šesť poslancov, dvaja boli proti a jeden sa zdržal hlasovania.

Podľa právnika mesta Branislava Petrocha sa referendum uskutočnilo v súlade so zákonom. Referendum so záväzným odporúčaním pre MsZ pritom znamená, že poslanci dali možnosť občanom rozhodnúť, aj keď sa ich v referende nezúčastní nadpolovičná väčšina.

Niektorí poslanci počas rozpravy uvádzali, že referendum s takouto otázkou nemalo ani byť, bolo zmätočné a preto budú proti schváleniu tohto bodu MsZ. ,,Keď sme prijímali VZN k referendu, nepoznali sme otázku tohto referenda," uviedla poslankyňa Alexandra Butašová Bidloňová. Obsah a zmysel referendovej otázky vtedy nebrali vôbec do úvahy.

Primátorka však skonštatovala, že referendum s takto položenou otázkou splnilo podľa zákona všetky podmienky a mesto ho vyhlásiť muselo. Na referende o zriadení americkej vojenskej základne na území mesta sa zúčastnilo 1 513 voličov, čo bolo 37 percent všetkých voličov Sliača. Otázku ,,Súhlasím s tým, aby mestské zastupiteľstvo mesta Sliač podniklo všetky zákonné opatrenia k tomu, aby zabránilo umiestneniu vojenskej základne Spojených štátov amerických v akejkoľvek forme na území letiska Sliač a v jeho okolí?" podporilo takmer 75 percent z nich. Mesto vyhlásilo referendum na základe petície, ktorú podpísalo v čase ratifikácie zmluvy medzi SR a USA 1 343 (31 percent) obyvateľov Sliača.

Ako po oznámení výsledkov referenda uviedol minister obrany SR Jaroslav Naď (OĽANO), výsledok referenda v Sliači neznamená nič pre Slovensko, vládu, rezort obrany ani mesto Sliač. Deklaroval, že americká základňa na miestnom letisku nebola, nie je a nebude.

(tasr)

Minúta  |  

Irán: V Teheráne budú verejne súdiť tisíc účastníkov protestov

Iránske úrady v pondelok oznámili, že v hlavnom meste Teherán budú verejne súdiť tisíc osôb obvinených v súvislosti s pokračujúcimi masovými protivládnymi protestmi.

TASR správu prevzala z agentúry AP, podľa ktorej sú hromadné žaloby prvým väčším pokusom iránskych úradov potlačiť viac než šesť týždňov trvajúce protesty pomocou právnych prostriedkov.

Podľa iránskej štátnej agentúry IRNA budú v Teheráne súdiť tisíc obvinených, ktorí zohrali v rámci protestov ústrednú úlohu. Budú čeliť obvineniam z rôznych podvratných činov vrátane útokov na príslušníkov bezpečnostných zložiek či poškodzovania verejného majetku.

,,Tí, ktorí majú v úmysle postaviť sa režimu a podvracať ho, sú závislí od cudzincov a budú potrestaní v súlade s (iránskymi) právnymi normami," vyhlásil šéf iránskej justície Gholámhosejn Mohsení Edžeí.

Podľa agentúry AP tým naznačil, že niektorí z demonštrantov budú obvinení so spolupráce so zahraničnými mocnosťami. Teherán opakovane zverejňuje nepodložené obvinenia, že protesty podnietili nepriatelia Iránu, ako sú USA, Spojené kráľovstvo, Izrael či Saudská Arábia.

Podľa Edžeího budú iránske súdy riešiť súvisiace žaloby dôsledne a rýchlo. Budú pritom rozlišovať medzi Iráncami, ktorí si na pouličných protestoch len ventilovali svoj hnev, a tými, ktorí sa pokúšali zvrhnúť vládnuci teokratický režim.

Avizované súdne procesy budú vedené len voči demonštrantom, ktorých prípady riešia úrady v samotnom Teheráne. V iných iránskych provinciách už v súvislosti protestmi obvinili stovky ľudí. V niektorých prípadoch čelia ťažkým obvineniam zo šírenia skazenosti a vedenia vojny proti Bohu, za ktoré im hrozí trest smrti.  

Súčasnú vlnu masových protestov po celom Iráne vyvolala smrť 22-ročnej iránskej Kurdky Mahsy Amíníovej, ktorá zomrela 16. septembra vo väzbe iránskej mravnostnej polície. Podľa pozorovateľov protesty predstavujú jednu z najväčších hrozieb pre vládnuce duchovenstvo od iránskej islamskej revolúcie z roku 1979.

Demonštrácie pokračujú napriek tomu, že bezpečnostné sily voči nim zasahujú veľmi tvrdo, aj za použitia ostrej munície. Podľa iránskych aktivistov zahynulo už najmenej 270 ľudí a 14-tisíc bolo zatknutých.

Na protestoch sa pôvodne zúčastňovali prevažne ženy a študenti, v súčasnosti sa však do nich zapájajú ľudia zo všetkých vrstiev iránskej spoločnosti.

(tasr)

Minúta  |  

Moldavsko odsúdilo ruské útoky po tom, ako jedna z rakiet dopadla na jeho územie

Moldavsko v pondelok ,,dôrazne odsúdilo" ruské raketové útoky na ukrajinské mestá. Tamojšie ministerstvo zahraničných vecí sa takto podľa stanice BBC vyjadrilo po tom, ako na dedinu na severe Moldavska dopadla ruská raketa zostrelená ukrajinskou protivzdušnou obranou, píše TASR.

V dedine Naslavcea, ktorá leží neďaleko ukrajinských hraníc, porozbíjala zostrelená raketa okná na viacerých domoch. K nijakým obetiam na životoch ani zraneniam však pri incidente nedošlo, informovalo moldavské ministerstvo vnútra.

,,Takéto útoky ešte viac eskalujú bezpečnostnú situáciu a sú flagrantným porušením medzinárodného humanitárneho práva, ktoré zakazuje útoky na civilistov a ich infraštruktúru," uviedlo v reakcii moldavské ministerstvo zahraničných vecí. "Útoky na ukrajinskú energetickú infraštruktúru spôsobujú obrovské ekonomické a sociálne škody celému európskemu svetadielu vrátane moldavských občanov, ktorí pociťujú dosah vojny v ich susedstve," dodal rezort.

Pád zostrelenej rakety je najnovším incidentom, v rámci ktorého sa Ruskom vedená vojna opäť preniesla na územie Moldavska, ktoré bolo kedysi – podobne ako Ukrajina – súčasťou Sovietskeho zväzu. K incidentu pritom došlo v deň, keď z mnohých ukrajinských miest hlásili ruské útoky, ktoré zasiahli energetickú infraštruktúru.

Moldavsko už 10. októbra hlásilo, že cez jeho územie preleteli ruské strely s plochou dráhou letu, ktoré mierili na ciele na Ukrajine. V tejto súvislosti si vtedy Kišiňov predvolal aj ruského veľvyslanca, od ktorého žiadal vysvetlenie.

Do Moldavska prišli od začiatku ruskej invázie státisíce ukrajinských utečencov. V reakcii na inváziu udelila Európska únia Moldavsku spoločne s Ukrajinou v júni štatút kandidátskej krajiny.

Agentúra AFP pripomína, že Moldavsko má pri hraniciach s Ukrajinou odštiepenecký región Podnestersko, kde Rusko podporuje i vyzbrojuje separatistov.

(tasr)

Minúta  |  

Kličko: 270-tisíc odberných miest v Kyjeve ostáva bez elektriny

Približne 270-tisíc odberných miest v Kyjeve je naďalej bez elektriny a 40 percent spotrebiteľov ostáva odpojených od dodávok vody v dôsledku ranných raketových útokov ruskej armády. Informuje o tom TASR na základe správy americkej televízie CNN, odvolávajúcej sa na starostu Kyjeva Vitalija Klička.

Bezprostredne po útokoch bolo bez vody 80 percent Kyjeva a 350-tisíc odberných miest ostalo bez elektriny.

Dodávky vody do oblastí na východ od rieky Dneper už obnovili, pričom technici pracujú na ich obnovení aj v západnej polovici mesta. Elektrina by podľa Klička mala začať ísť o 21.00 – 22.00 h miestneho času (20.00 – 21.00 h SEČ).

,,Ale aj po obnovení dodávok elektriny budú pokračovať odstávky, pretože situácia je komplikovaná," napísal Kličko na sociálnej sieti Telegram.

Od 1. novembra sa zároveň preriedi grafikon kyjevského metra s cieľom šetriť elektrinu. Kličko pripomenul, že na niektorých trolejbusových linkách z toho istého dôvodu jazdia od 20. októbra autobusy.

(tasr)

Minúta  |  

Biden v júni zvýšil hlas na Zelenského, zdal sa mu nevďačný, tvrdí americká televízia

Americký prezident Joe Biden počas júnového telefonického rozhovoru reagoval podráždene na ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského.

Stalo sa tak po tom, čo Biden oznámil zásielku vojenskej pomoci Ukrajine v hodnote jednej miliardy dolárov, avšak najvyšší ukrajinský predstaviteľ vzápätí začal vymenúvať, čo všetko jeho krajina ešte potrebuje a nedostala to. Informuje o tom TASR na základe pondelkovej správy americkej televízie NBC News, ktorá sa odvoláva na svedectvo štyroch ľudí oboznámených s priebehom telefonátu.

Biden v reakcii na Zelenského sťažnosti zvýšeným hlasom pripomenul, že Spojené štáty sú voči Ukrajine dosť štedré a ukrajinský líder by preto mohol preukazovať viac vďačnosti.

Predstavitelia americkej administratívy uviedli pre NBC News, že vzťahy Bidena so Zelenským sa od júnového telefonátu zlepšili.

Podľa zdrojov americkej televízie po tomto telefonáte Zelenského tím usúdil, že nie je dobré mať napäté vzťahy s americkým prezidentom, a tak Zelenskyj ešte v ten deň verejne ocenil Spojené štáty za ich štedrosť voči Ukrajine.

Americký prezident sa v súčasnosti snaží presadiť v Kongrese ďalšiu pomoc Ukrajine v hodnote niekoľkých miliárd dolárov. Proti nej sa však stavajú republikáni a aj niektorí členovia jeho vlastnej Demokratickej strany. Biely dom túto sumu nespresnil, avšak ukrajinskí lobisti očakávajú pomoc až do výšky 60 miliárd dolárov.

Podľa troch amerických predstaviteľov, ktorí boli oboznámení s obsahom júnového telefonátu, bol Biden namrzený na Zelenského už niekoľko týždňov predtým. Biden a jeho poradcovia boli totiž toho názoru, že americká vláda robí pre Ukrajinu, čo môže, avšak Zelenskyj sa stále iba verejne sťažuje, čo všetko nedostal.

Ako uvádza NBC News, Zelenskyj — a spolu s ním niektoré vlády z východoeurópskych štátov, ale tiež niektorí americkí kongresmani z oboch strán — opakovane vyjadrili frustráciu, že Biely dom reaguje príliš pomaly alebo váhavo na požiadavky Kyjeva ohľadne dodávok niektorých zbraňových systémov. Americká administratíva sústredenému tlaku na splnenie týchto požiadaviek napokon vyhovie, avšak medzitým prejdú celé týždne alebo aj mesiace, povedali pre NBC News zdroje z americkej vlády i z Európy.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.