Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Bielorusko údajne plánuje spolu s Ruskom zriadiť centrá na výcvik vojakov

Bielorusko údajne plánuje vytvoriť spoločné vojenské výcvikové centrá s Ruskom. Informuje o tom v pondelok agentúra Reuters odvolávajúca sa na správu, ktorú na platforme Telegram zverejnil kanál blízky bieloruskému prezidentovi Alexandrovi Lukašenkovi, píše TASR.

Prezident podľa týchto informácií údajne podpísal dekrét, ktorým schválil návrh dohody na zriadenie výcvikových centier v spolupráci s Ruskom, pričom o samotnej dohode sa má ešte diskutovať.

Takýto krok by mohol podľa západných analytikov posilniť ruské vojenské ťaženie na Ukrajine. Rusku by totiž poskytol výcvikové strediská pre čerstvo odvedených vojakov v Bielorusku v čase, keď je ruská armáda už napätá a vyčerpaná.

Lukašenko dovolil ruskému prezidentovi Vladimirovi Putinovi, svojmu blízkemu spojencovi, aby Bielorusko použil ako zázemie pre ruských vojakov útočiacich na Ukrajinu i raketové údery. Bieloruská armáda sa však zatiaľ do vojny na Ukrajine priamo nezapojila.

Lukašenko ohlásil 10. októbra vytvorenie spoločnej bielorusko-ruskej bojovej skupiny, v rámci ktorej má byť podľa jeho slov na územie Bieloruska nasadených okolo 9-tisíc ruských vojakov.

Minsk ani Moskva dosiaľ nezverejnili, koľko ruských vojakov je aktuálne v Bielorusku, ani ako presne budú spoločné rusko-bieloruské sily rozmiestnené. Podľa agentúry Reuters sa zdá, že vytvorenie takejto bojovej skupiny má minimálne čiastočne prinútiť Ukrajinu, aby posilnila svoju bezpečnosť na severe krajiny – pri hraniciach s Bieloruskom – a naopak, stiahla svoje sily z juhu a východu krajiny, a teda z frontovej línie bojov s Ruskom.

(tasr)

Minúta  |  

Zelenskyj udelil českému premiérovi Fialovi štátne vyznamenanie

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj udelil českému premiérovi Petrovi Fialovi štátne vyznamenanie za mimoriadny prínos k rozvoju ukrajinsko-českej spolupráce. Odovzdal mu ho v pondelok počas návštevy českej vlády v Kyjeve.

Prezident Zelenskyj ocenil Fialu Rádom kniežaťa Jaroslava Múdreho 1. stupňa za mimoriadny osobný prínos k rozvoju ukrajinsko-českej medzištátnej spolupráce a podporu nezávislosti a územnej celistvosti Ukrajiny.

"Som nesmierne dojatý. Túto poctu si vážim a chápem ju ako ocenenie českému ľudu, Českej republike a tomu, akej veľkej podpore sa u nás Ukrajina teší," povedal Fiala s tým, že si váži ocenenie práve od Zelenského, ktorý podľa neho statočne čelí ruskému agresorovi.

"Odkedy som tu bol naposledy, sa zmenilo množstvo vecí, ale to, čo zostalo, je hrdinstvo ukrajinského ľudu a odhodlanie demokratického sveta pomôcť Ukrajine brániť územie, slobodu," povedal český premiér.

Ukrajinský prezident ocenil príchod českých ministrov do Kyjeva v čase ruského ostreľovania. S Fialom rokovali aj o obnove Ukrajiny, pričom sa poďakoval Česku, že bude mať patronát nad obnovou Dnepropetrovskej oblasti. Dodal, že Česko je už teraz pripravené spolupracovať na obnove niektorých objektov, ktoré boli zničené Rusmi.

"Hovorili sme aj o tom, že by sa Česko zapojilo do našich projektov opráv bojovej techniky. To poskytne Česku nové pracovné miesta a rôzne nové technologické príležitosti," spresnil ukrajinský prezident.

Fiala so Zelenským podpísali deklaráciu o euroatlantickej budúcnosti Ukrajiny. Fiala poznamenal, že Ukrajina by mala mať jasnú perspektívu vstupu do NATO a EÚ. V požiadavkách Európskej komisie na vstup do EÚ už podľa Fialu urobili výrazné pokroky.

Musíme však myslieť aj na pomoc, ktorú Ukrajina potrebuje akútne, povedal predseda českej vlády. Ako príklad uviedol dodanie dieselových generátorov na výrobu elektriny v hodnote 20 miliónov českých korún. "Aj tu už Česká republika urobila konkrétne kroky, ktoré budeme v budúcich dňoch realizovať," povedal Fiala.

Česká vláda mala v pondelok v Kyjeve spoločné rokovanie s ukrajinskou vládou. Okrem premiéra Petra Fialu boli súčasťou delegácie vicepremiéri Vít Rakušan, Marian Jurečka a Vlastimil Válek a ministri financií, obrany, zahraničných vecí a dopravy.

(tasr)

Minúta  |  

Twitter v prvom kole prepustí 25 percent pracovnej sily, tvrdí Washington Post

Americká sociálna sieť Twitter, ktorú minulý týždeň kúpil miliardár Elon Musk, plánuje prepustiť štvrtinu zamestnancov v rámci prvého kola redukcie pracovných miest. Uviedol to v pondelok denník Washington Post s odvolaním sa na zdroj oboznámený s touto záležitosťou. TASR o tom informuje na základe správy Reuters.

Podľa denníka právnik celebrít Alex Spiro, dlhoročný Muskov právny zástupca, už viedol rozhovory o znižovaní počtu pracovných miest. Z hlásení pre regulačné úrady vyplýva, že Twitter mal na konci roka 2021 viac ako 7-tisíc zamestnancov. Štvrtina z nich tak predstavuje takmer 2-tisíc ľudí.

Twitter zatiaľ neodpovedal na žiadosť agentúry Reuters o komentár.

Musk vo štvrtok (27. 10.) odvolal výkonného riaditeľa Twitteru Paraga Agrawala, finančného šéfa Neda Segala a šéfku právnych záležitostí a politiky Vijayu Gaddeovú po dokončení šesťmesačnej ságy o kúpe platformy za 44 miliárd USD (44,38 miliardy eur).

To, kedy by sa v Twitteri mohlo začať s rozsiahlym prepúšťaním, nie je známe.

Medzitým Jason Calacanis z oblasti rizikového kapitálu, spustil prieskum o tom, či majú používatelia platiť za overenie sumu medzi 5 a 15 USD, aby získali ,,modrú značku verifikácie" na Twitteri.

Twitter je v súčasnosti pre väčšinu používateľov bezplatný, pretože jeho príjmy závisia od reklamy.

(tasr)

Minúta  |  

Primátorka Sliača: Referendum splnilo všetky zákonné podmienky. Predložím ho novým poslancom

Poslanci mestského zastupiteľstva (MsZ) v Sliači zobrali na vedomie výsledky sobotňajšieho (29.10.) referenda o americkej základni.

Primátorka Ľubica Balgová bude teraz zisťovať, čo zo zmluvy SR s USA pre mesto vyplýva. Výsledky však už predloží novému zastupiteľstvu.

Poslanci Sliača sa výsledkami referenda mali podľa zákona zaoberať do troch dní od jeho konania. Na mimoriadnom zastupiteľstve v pondelok schválilo predložený návrh uznesenia šesť poslancov, dvaja boli proti a jeden sa zdržal hlasovania.

Podľa právnika mesta Branislava Petrocha sa referendum uskutočnilo v súlade so zákonom. Referendum so záväzným odporúčaním pre MsZ pritom znamená, že poslanci dali možnosť občanom rozhodnúť, aj keď sa ich v referende nezúčastní nadpolovičná väčšina.

Niektorí poslanci počas rozpravy uvádzali, že referendum s takouto otázkou nemalo ani byť, bolo zmätočné a preto budú proti schváleniu tohto bodu MsZ. ,,Keď sme prijímali VZN k referendu, nepoznali sme otázku tohto referenda," uviedla poslankyňa Alexandra Butašová Bidloňová. Obsah a zmysel referendovej otázky vtedy nebrali vôbec do úvahy.

Primátorka však skonštatovala, že referendum s takto položenou otázkou splnilo podľa zákona všetky podmienky a mesto ho vyhlásiť muselo. Na referende o zriadení americkej vojenskej základne na území mesta sa zúčastnilo 1 513 voličov, čo bolo 37 percent všetkých voličov Sliača. Otázku ,,Súhlasím s tým, aby mestské zastupiteľstvo mesta Sliač podniklo všetky zákonné opatrenia k tomu, aby zabránilo umiestneniu vojenskej základne Spojených štátov amerických v akejkoľvek forme na území letiska Sliač a v jeho okolí?" podporilo takmer 75 percent z nich. Mesto vyhlásilo referendum na základe petície, ktorú podpísalo v čase ratifikácie zmluvy medzi SR a USA 1 343 (31 percent) obyvateľov Sliača.

Ako po oznámení výsledkov referenda uviedol minister obrany SR Jaroslav Naď (OĽANO), výsledok referenda v Sliači neznamená nič pre Slovensko, vládu, rezort obrany ani mesto Sliač. Deklaroval, že americká základňa na miestnom letisku nebola, nie je a nebude.

(tasr)

Minúta  |  

Irán: V Teheráne budú verejne súdiť tisíc účastníkov protestov

Iránske úrady v pondelok oznámili, že v hlavnom meste Teherán budú verejne súdiť tisíc osôb obvinených v súvislosti s pokračujúcimi masovými protivládnymi protestmi.

TASR správu prevzala z agentúry AP, podľa ktorej sú hromadné žaloby prvým väčším pokusom iránskych úradov potlačiť viac než šesť týždňov trvajúce protesty pomocou právnych prostriedkov.

Podľa iránskej štátnej agentúry IRNA budú v Teheráne súdiť tisíc obvinených, ktorí zohrali v rámci protestov ústrednú úlohu. Budú čeliť obvineniam z rôznych podvratných činov vrátane útokov na príslušníkov bezpečnostných zložiek či poškodzovania verejného majetku.

,,Tí, ktorí majú v úmysle postaviť sa režimu a podvracať ho, sú závislí od cudzincov a budú potrestaní v súlade s (iránskymi) právnymi normami," vyhlásil šéf iránskej justície Gholámhosejn Mohsení Edžeí.

Podľa agentúry AP tým naznačil, že niektorí z demonštrantov budú obvinení so spolupráce so zahraničnými mocnosťami. Teherán opakovane zverejňuje nepodložené obvinenia, že protesty podnietili nepriatelia Iránu, ako sú USA, Spojené kráľovstvo, Izrael či Saudská Arábia.

Podľa Edžeího budú iránske súdy riešiť súvisiace žaloby dôsledne a rýchlo. Budú pritom rozlišovať medzi Iráncami, ktorí si na pouličných protestoch len ventilovali svoj hnev, a tými, ktorí sa pokúšali zvrhnúť vládnuci teokratický režim.

Avizované súdne procesy budú vedené len voči demonštrantom, ktorých prípady riešia úrady v samotnom Teheráne. V iných iránskych provinciách už v súvislosti protestmi obvinili stovky ľudí. V niektorých prípadoch čelia ťažkým obvineniam zo šírenia skazenosti a vedenia vojny proti Bohu, za ktoré im hrozí trest smrti.  

Súčasnú vlnu masových protestov po celom Iráne vyvolala smrť 22-ročnej iránskej Kurdky Mahsy Amíníovej, ktorá zomrela 16. septembra vo väzbe iránskej mravnostnej polície. Podľa pozorovateľov protesty predstavujú jednu z najväčších hrozieb pre vládnuce duchovenstvo od iránskej islamskej revolúcie z roku 1979.

Demonštrácie pokračujú napriek tomu, že bezpečnostné sily voči nim zasahujú veľmi tvrdo, aj za použitia ostrej munície. Podľa iránskych aktivistov zahynulo už najmenej 270 ľudí a 14-tisíc bolo zatknutých.

Na protestoch sa pôvodne zúčastňovali prevažne ženy a študenti, v súčasnosti sa však do nich zapájajú ľudia zo všetkých vrstiev iránskej spoločnosti.

(tasr)

Minúta  |  

Moldavsko odsúdilo ruské útoky po tom, ako jedna z rakiet dopadla na jeho územie

Moldavsko v pondelok ,,dôrazne odsúdilo" ruské raketové útoky na ukrajinské mestá. Tamojšie ministerstvo zahraničných vecí sa takto podľa stanice BBC vyjadrilo po tom, ako na dedinu na severe Moldavska dopadla ruská raketa zostrelená ukrajinskou protivzdušnou obranou, píše TASR.

V dedine Naslavcea, ktorá leží neďaleko ukrajinských hraníc, porozbíjala zostrelená raketa okná na viacerých domoch. K nijakým obetiam na životoch ani zraneniam však pri incidente nedošlo, informovalo moldavské ministerstvo vnútra.

,,Takéto útoky ešte viac eskalujú bezpečnostnú situáciu a sú flagrantným porušením medzinárodného humanitárneho práva, ktoré zakazuje útoky na civilistov a ich infraštruktúru," uviedlo v reakcii moldavské ministerstvo zahraničných vecí. "Útoky na ukrajinskú energetickú infraštruktúru spôsobujú obrovské ekonomické a sociálne škody celému európskemu svetadielu vrátane moldavských občanov, ktorí pociťujú dosah vojny v ich susedstve," dodal rezort.

Pád zostrelenej rakety je najnovším incidentom, v rámci ktorého sa Ruskom vedená vojna opäť preniesla na územie Moldavska, ktoré bolo kedysi – podobne ako Ukrajina – súčasťou Sovietskeho zväzu. K incidentu pritom došlo v deň, keď z mnohých ukrajinských miest hlásili ruské útoky, ktoré zasiahli energetickú infraštruktúru.

Moldavsko už 10. októbra hlásilo, že cez jeho územie preleteli ruské strely s plochou dráhou letu, ktoré mierili na ciele na Ukrajine. V tejto súvislosti si vtedy Kišiňov predvolal aj ruského veľvyslanca, od ktorého žiadal vysvetlenie.

Do Moldavska prišli od začiatku ruskej invázie státisíce ukrajinských utečencov. V reakcii na inváziu udelila Európska únia Moldavsku spoločne s Ukrajinou v júni štatút kandidátskej krajiny.

Agentúra AFP pripomína, že Moldavsko má pri hraniciach s Ukrajinou odštiepenecký región Podnestersko, kde Rusko podporuje i vyzbrojuje separatistov.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.