Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Zisk ropného koncernu BP sa v 3. štvrťroku viac ako zdvojnásobil

Britský ropný koncern BP v utorok oznámil, že jeho zisk sa v 3. štvrťroku 2022 viac ako zdvojnásobil. Dôvodom bol strmý nárast cien komodít po invázii Ruska na Ukrajinu. Plánuje tiež spätné odkupy akcií za 2,5 miliardy USD po návrhoch na zvýšenie daní v energetickom sektore. TASR o tom informuje na základe správ AFP a RTTNews.

Základný zisk BP bez započítania zmien hodnoty zásob za tri mesiace do konca septembra 2022 stúpol na 8,15 miliardy USD (8,22 miliardy eur) z 3,32 miliardy USD pred rokom. Tento výsledok prekonal odhady trhu, ktorý očakával zisk vo výške 6,1 miliardy USD.

Po prepočítaní na akciu vzrástol základný zisk na 2,59 USD z 0,99 USD/akcia v minulom roku, zatiaľ čo ekonómovia počítali so ziskom 1,94 USD na akciu.

Tržby a ostatné prevádzkové výnosy vzrástli na 55,01 miliardy USD z minuloročných 36,17 miliardy USD. Analytici očakávali za 3. štvrťrok tržby 58,63 miliardy USD.

Veľké zisky ropných gigantov po prudkom náraste cien plynu a ropy viedli k výzvam, aby vláda Spojeného kráľovstva zaviedla mimoriadnu daň z neočakávaných príjmov v tomto sektore. A pomohla tak domácnostiam zmierniť krízu životných nákladov. Tú spôsobili do značnej miery vysoké účty za elektrinu a plyn.

Aj americký prezident Joe Biden pohrozil ropným firmám vyššími daňami, ak nezvýšia produkciu a nepomôžu tak stlačiť ceny palív na čerpacích staniciach.

BP odhaduje, že tento rok zaplatí v Spojenom kráľovstve na daniach približne 2,5 miliardy USD vrátane 800 miliónov USD z neočakávaných príjmov.

Koncern oznámil tiež odkúpenie ďalších akcií v hodnote 2,5 miliardy USD po spätnom odkúpení akcií v tomto roku za 7,6 miliardy USD. BP sa zaviazal použiť 60 percent svojho prebytočného peňažného toku na výnosy akcionárov.

"Výsledky za uplynulý štvrťrok odrážajú našu pokračujúcu výkonnosť pri transformácii," povedal generálny riaditeľ Bernard Looney. Pripomenul, že koncern sa zameriava na pomoc pri prechode na bezpečnú a dostupnú energiu s menšími emisiami uhlíka.

"Poskytujeme ropu a plyn, ktoré dnes svet potrebuje, a zároveň investujeme do urýchlenia energetického prechodu," povedal.

BP sa začiatkom tohto mesiaca dohodol na kúpe amerického výrobcu obnoviteľného plynu Archaea za 4,1 miliardy USD, ktorý mu má pomôcť dosiahnuť čisté nulové emisie uhlíka do roku 2050.

"Naša dohoda s Archaea Energy je najnovším krokom v strategickej transformácii BP," dodal Looney.

Hospodársky výsledok skupiny však v 3. štvrťroku zasiahli aj veľké účtovné poplatky. S tým spojené čisté straty dosiahli 2,16 miliardy USD, čo je pokles z 2,54 miliardy USD v rovnakom období vlani.

(tasr)

Minúta  |  

Letisko v Sliači bolo okupované, ale nie americkými vojakmi, píše polícia na stránke Hoaxy a podvody

„Hoax o amerických základniach na Sliači sa v informačnom prostredí Slovenska vyskytuje viac než dva roky a už vtedy bol vyvrátený Ozbrojenými silami SR a ďalšími relevantnými orgánmi. Bol naviazaný na uzatvorenie letiska Sliač, ktoré prechádza rekonštrukciou. S radosťou sa ho však chopili dezinformátori a za uplynulé mesiace sa rozvetvil a nabalili sa naň rôzne bombastické a paniku šíriace 'overené' informácie," uviedla polícia na sociálnej sieti na stránke Hoaxy a podvody.

Ministerstvo obrany Slovenskej republiky či Hoaxy a podvody – Polícia SR už dávno vyvrátili, že by sa vôbec o americkej základni na letisku v Sliači uvažovalo. Na Sliači sú umiestnené systémy protivzdušnej a protiraketovej ochrany Patriot, ktoré obsluhujú spojeneckí vojaci, americkí vojaci sa tam podľa informácií ministerstva obrany momentálne ani nenachádzajú.

V Sliači sa cez víkend konalo spolu so spojenými voľbami aj referendum s otázkou: "Súhlasím s tým, aby mestské zastupiteľstvo mesta Sliač podniklo všetky zákonné opatrenia k tomu, aby zabránilo umiestneniu vojenskej základne Spojených štátov amerických v akejkoľvek forme na území letiska Sliač a v jeho okolí?"

„Z 1 513 voličov, ktorí sa na referende zúčastnili, bolo proti základniam 1 127 občanov, čo je takmer 75 percent všetkých zúčastnených voličov. Podstatné je, že mesto má až 4 082 oprávnených voličov. Niektoré dezinformačné kanály teda šíria informáciu, že proti základniam je 75 percent všetkých obyvateľov a obyvateliek Sliača, čo matematicky nie je vôbec pravda," uviedla polícia a dodáva, že proti týmto fiktívnym základniam je teda 27,6 percenta všetkých právoplatných voličov.

Polícia taktiež prízvukuje, že letisko bolo okupované, ale nie americkými vojakmi. „Po invázii v auguste 1968 sa na letisku Sliač usadili sovietski vojaci, pričom proti ich pobytu u nás nemohli obyvatelia protestovať ani hlasovať v referende, pretože takýto odpor bol za totalitného režimu zakázaný. V demokratickej spoločnosti sú referendá bežnou súčasťou podielu obyvateľstva na chode štátu. Aj referendum v Sliači ukázalo, že väčšina jeho obyvateľov nepovažuje strašenie imaginárnymi problémami za niečo, čomu majú venovať zvýšenú pozornosť," uzavrela polícia.

Na referende o americkej základni na letisku v Sliači sa počas spojených volieb v sobotu 29. októbra zúčastnilo 37 percent oprávnených voličov. Z nich takmer 75 percent hlasovalo „áno“, teda rozhodli o tom, že mestské zastupiteľstvo sa tým musí zaoberať, lebo toto hlasovanie má podľa predošlého rozhodnutia poslancov záväzné odporúčanie. Pre agentúru SITA to uviedla po sčítaní všetkých hlasov primátorka mesta Ľubica Balgová s tým, že vo všetkých volebných okrskoch bolo 4 082 oprávnených voličov a z nich prišlo na referendum 1 513.

Na referendovú otázku: „Súhlasím s tým, aby mestské zastupiteľstvo mesta Sliač podniklo všetky zákonné opatrenia k tomu, aby zabránilo umiestneniu vojenskej základne Spojených štátov amerických v akejkoľvek forme na území letiska Sliač a v jeho okolí?“ odpovedalo áno 1 127 zúčastnených. O výsledkoch referenda budú v pondelok 31. októbra rokovať poslanci na mimoriadnom zasadnutí mestského zastupiteľstva.

Referendum o americkej základni na Sliači riešilo hypotetickú otázku o jej umiestnení. Mesto referendum vyhlásilo na základe petície, ktorú podpísalo vyše 1 300 ľudí, čo je viac ako tridsať percent oprávnených voličov. Iniciovala ju skupina miestnych, ktorí sa obávajú dosahov obrannej dohody Slovenska s USA prijatej začiatkom roka.

https://standard.sk/270370/primatorka-sliaca-referendum-splnilo-vsetky-zakonne-podmienky-predlozim-ho-novym-poslancom/

(sita)

Minúta  |  

Fínsko vyzvalo Maďarsko a Turecko, aby schválili žiadosti o vstup do NATO

Fínska premiérka Sanna Marinová vyzvala v utorok Maďarsko a Turecko, aby pohotovo schválili žiadosť jej krajiny a Švédska o vstup do Severoatlantickej aliancie. TASR o tom informuje podľa správy agentúry Reuters.

Švédsko a Fínsko sa tento rok rozhodli upustiť od svojej dlhoročnej politiky neangažovanosti a v reakcii na inváziu Ruska na Ukrajinu podali žiadosti o vstup do NATO. Ich vstup do Aliancie však musia schváliť parlamenty všetkých 30 členských krajín, pričom vstupné protokoly musia spomedzi nich ratifikovať už len Turecko a Maďarsko.

"Pohľady sa teraz upierajú na Maďarsko a Turecko. Čakáme na tieto krajiny, aby ratifikovali naše žiadosti. Myslím, že je dôležité, aby sa to stalo radšej skôr než neskôr," uviedla Marinová na spoločnej tlačovej konferencii s ďalšími severskými lídrami.

Generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg krátko po Marinovej vyhlásení informoval, že telefonoval s premiérmi Fínska a Švédska, píše denník The Guardian.

"Mal som v tomto kritickom čase dobrý telefonát s fínskou premiérkou Sannou Marinovou a švédskym premiérom Ulfom Kristerssonom. Ako krajiny pozvané do NATO ukázali Fínsko a Švédsko, že každá krajina má právo vybrať si svoju vlastnú cestu. Rusko musí akceptovať práva iných krajín a ukončiť svoju vojnu agresie na Ukrajine," napísal Stoltenberg na sociálnej sieti Twitter.

Marinová a Kristersson minulý týždeň oznámili, že ich krajiny vstúpia do NATO súčasne. Takisto vyjadrili jednotný postoj k Turecku, ktoré voči ich vstupu vznieslo námietky. Ankara sa totiž vyhráža, že ich vstup do NATO zmarí, ak jej nevydajú desiatky osôb, ktoré obviňuje z terorizmu.

(tasr)

Minúta  |  

Česká ekonomika v 3. štvrťroku klesla, prvýkrát od roku 2021

Ekonomika Českej republiky v uplynulom 3. štvrťroku 2022 klesla, prvýkrát od obdobia január-marec 2021. TASR o tom informuje na základe údajov Českého štatistického úradu.

Podľa predbežného odhadu sa hrubý domáci produkt (HDP) Česka za tri mesiace do konca septembra 2022 znížil o 0,4 percenta oproti predchádzajúcemu štvrťroku, keď medzikvartálne vzrástol o 0,5 percenta. Bol to jeho prvý pokles od 1. štvrťroka 2021 a horší než odhady niektorých ekonómov, ktorí očakávali, že sa HDP zníži len o 0,1 percenta.

K poklesu českej ekonomiky prispelo oslabenie domáceho dopytu, najmä nižšie výdavky domácností, ktoré klesli už štvrtý kvartál po sebe. Zahraničný dopyt pozitívne vplýval na HDP.

V medziročnom porovnaní vzrástol HDP Česka v 3. kvartáli o 1,6 percenta, čo bolo pomalšie tempo ako jeho zvýšenie o 3,7 percenta v predchádzajúcom štvrťroku. A tiež o niečo slabší výsledok ako nárast o 1,7 percenta, ktorý predpovedali Česku analytici.

(tasr)

Minúta  |  

Dieťa nemusí byť na žiadnej sociálnej sieti a aj tak môže byť obeťou kyberšikany

Dieťa nemusí byť na žiadnej sociálnej sieti a aj tak môže byť obeťou kyberšikany. Pre TASR to uviedol odborník na prevenciu šikany a kyberšikany Peter Lengyel. Podľa neho môžu spolužiaci obeť napríklad odfotiť, znetvoriť a výsledok následne nechať kolovať na internete ako virálny obrázok, na ktorý dieťa ani nemá vplyv.

"Dieťa sa tiež môže stať obeťou zosmiešnenia tým, že jeho rodičia zverejňovali od narodenia jeho prvé kroky, sedenie na nočníku, špinavé jedenie a podobne," vysvetlil odborník. Podľa neho kyberšikanu možno vidieť všade tam, kde je internet a signál mobilného operátora.

Lengyel upozornil, že každá kyberšikana vychádza z rovnakých princípov ako šikanovanie, čiže je stále šikanovaním. Rozdiel je len vo forme a nástrojoch. "Kyberšikana je rozšírená najmä rozvojom sociálnych sietí, avšak toto rozdelenie vnímajú skôr dospelí ako deti," poznamenal odborník.

Deti majú podľa neho školu a online priestor prepojené a často s nimi aj šikanu. "Spolužiak sa vyhráža napríklad v triede a potom aj na internete. Alebo naopak. Niekto niečo napíše na internete, ale bitku dostane priamo," vysvetlil Lengyel.

Doplnil, že na rozdiel od šikany stačia na kyberšikanu ruky, klávesnica a myš. "Aj preto sa často v online priestore ukážu agresori, ktorí by bezprostredne neubližovali," ozrejmil. Ďalším významným rozdielom je podľa neho samotný dosah kyberšikany. "Ak vás niekto bije v šatni, vidí to desať ľudí. Ak vás niekto zosmiešni a použije ako podklad pre meme, spoznajú vás aj na dovolenke v Turecku," dodal.

(tasr)

Minúta  |  

Vykurovanie na nižšiu teplotu, menej intenzívne osvetlenie. Naďov rezort chce znižovať spotrebu energií

Ministerstvo obrany (MO) SR zavádza sériu opatrení na znižovanie spotreby energií vo svojich budovách. Napĺňa tak prijaté uznesenie vlády.

Jednotlivé opatrenia plánuje uplatňovať s prihliadnutím na špecifiká jednotlivých zložiek, ktoré zahŕňajú napríklad organizačné zložky rezortu, vojenské útvary či štátne rozpočtové a príspevkové organizácie. Uviedla to hovorkyňa rezortu Martina Kovaľ Kakaščíková.

"Hlavným cieľom bude prijať v období od 1. novembra 2022 do 30. apríla 2023 opatrenia na zníženie spotreby energií v spravovaných budovách minimálne o 15 percent," pripomenula hovorkyňa. Opatreniami rezort predpokladá úsporu energie na výrobu tepla aj elektrickej energie na osvetlenie.

Znížiť spotrebu energie chce rezort napríklad vykurovaním na nižšiu teplotu v administratívnych priestoroch a spoločných priestoroch aj dodržiavaním útlmového režimu vykurovania. Obmedziť sa má využívanie energeticky náročných spotrebičov. Tam, kde je to vhodné, sa plánuje stiahnuť energeticky náročné spotrebiče.

Na tlačenie písomností sa majú využívať multifunkčné veľkokapacitné tlačiarne. Dispenzory a automaty na kávu budú zamestnanci počas víkendov a sviatkov vypínať. Ďalšími opatreniami sú napríklad ukončenie vonkajšieho osvetľovania verejných budov, v rámci bezpečnostných možností obmedzenie osvetľovania areálov, zníženie intenzity vnútorného osvetlenia vo veľkých stravovacích, skladovacích a opravárenských priestoroch v mimoprevádzkovom čase či výmena neefektívnych technológií osvetlenia za LED.

Rezort chystá aj informačnú kampaň vo forme letákov umiestnených na vchodové dvere jednotlivých spravovaných budov. Prijaté opatrenia budú zverejnené na hromadnej webovej stránke a rozposlané do e-mailov zamestnancov. Na spotrebičoch budú nálepky a zamestnanci budú oboznámení so zákazom využívania klimatizačných jednotiek na vykurovanie a zákazom využívania elektrických ohrievačov.

Od novembra do konca marca sa má upraviť pracovný čas so začiatkom najskôr o 7.00 h a koncom najneskôr o 16.15 h. "Primárnym cieľom takto upraveného pracovného (služobného) času je využitie denného svetla a zníženie spotreby elektrickej energie na osvetlenie a energie na výrobu tepla," zdôvodnila hovorkyňa.

O spotrebe energie za uplynulý kalendárny mesiac a plnení opatrení na zníženie spotreby energie bude rezort pravidelne informovať Ministerstvo životného prostredia SR.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.