Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Kišida po rokovaní so Steinmeierom varoval Rusko pred použitím jadrových zbraní

Japonský premiér Fumio Kišida vystríhal v utorok Rusko pred použitím jadrových zbraní počas vojenskej invázie na Ukrajine. Ako povedal po rokovaní s nemeckým prezidentom Frankom-Walterom Steinmeierom, náznaky Moskvy čo sa týka prípadného nasadenia atómovej zbrane, sú "veľmi znepokojivé". TASR informuje na základe správy prevzatej z agentúry DPA.

"Ak by Rusko použilo jadrové zbrane, bol by to nepriateľský čin voči celému ľudstvu," vyhlásil Kišida s tým, že medzinárodné spoločenstvo by to nikdy netolerovalo. Pripomenul tiež, že si stačí spomenúť na následky bombardovania japonských miest Hirošima a Nagasaki spred 77 rokov.

Steinmeier sa Kišidovi poďakoval za "jasný postoj" Tokia voči útočnej vojne Kremľa na Ukrajine. "Japonsko - rovnako ako my odsúdilo túto nezákonnú brutálnu vojnu na Ukrajine a vyjadrilo solidaritu s mladou demokraciou na Ukrajine," povedal nemecký prezident. Dodal, že vojna ukazuje, že v globalizovanom svete nie je viac nijaký konflikt regionálne ohraničený, pretože následky sú citeľné na celom svete. Ako príklad menoval ekonomické ťažkosti a nedostatok potravín, ako aj vysoké ceny energií.

Rusko podľa Steinmeierových slov útočí na medzinárodné právo medzinárodný poriadok. V tejto súvislosti povedal, že Nemecko i Japonsko budú tento poriadok spoločne chrániť. "Ešte nikdy v 160-ročných dejinách japonsko-nemeckých vzťahov nebol význam spoločných základných hodnôt, ktoré nás spájajú, taký jasný ako dnes, keď stojí medzinárodné spoločenstvo pre útok Ruska na Ukrajinu na rázcestí," povedal Kišida.

Steinmeiera v rámci jeho trojdňovej návštevy Japonska v stredu spolu s manželkou Elke Büdenbenderovou prijme japonský cisár Naruhito. Jedným z hlavných bodov jeho cesty má byť klimatická politika. Nemecký prezident má okrem Japonska navštíviť i Južnú Kóreu. V piatok sa v Soule stretne s juhokórejským prezidentom Jun Sok-jolom a premiérom krajiny.

(tasr)

Minúta  |  

Vidly, palice, kamene. V Žehre sa proti sebe postavili znepriatelené povolebné tábory. Polícia použila varovné výstrely

Polícia sa zaoberá konfliktom dvoch skupín ľudí na sídlisku Dreveník v obci Žehra v okrese Spišská Nová Ves.

Informovala o tom košická krajská policajná hovorkyňa Lenka Ivanová a dodala, že k hádke (niektoré médiá však hovoria aj o fyzických konfliktoch), ktorú im ohlásili na tiesňovej linke 158, došlo v pondelok (31. 10.) večer asi o 19.00 hodine.

Polícia zároveň vyvracia medializované informácie, že sanitky z miesta odvážali zranených ľudí po hromadnej bitke. Pri riešení incidentu použili policajti aj varovné výstrely.

Enormný záujem o voľby

Podľa spravodajstva televízie TA3 išlo o potýčku, ktorá súvisí so sobotňajšími komunálnymi voľbami. V Žehre (okres Spišská Nová Ves) sa volilo aj po 20.00 hodine pre vysoký záujem miestnych voličov, ktorí čakali na vstup do volebnej miestnosti aj päť hodín.

"Zatiaľ nevieme povedať definitívne, dokedy bude volebná miestnosť otvorená, zrejme asi až do 22.00 hodiny. My jednoducho musíme dať možnosť voliť všetkým, ktorí o to prejavia záujem," skonštatovala v sobotu zapisovateľka miestnej volebnej komisie Tatiana Brandoburová. Problém s kapacitou v jednom z dvoch miestnych volebných okrskov bol už počas dňa. Aj z tohto dôvodu tam pridali ďalšiu plentu, aby proces urýchlili.

Jeden z členov volebnej komisie v Žehre, ktorý si neželal byť menovaný, pre TA3 dokonca uviedol, že v obci mohlo dôjsť k volebným podvodom. "Určite napadneme výsledky volieb, pretože sme zistili, že tie voľby sú zmanipulované," vyhlásil. Podľa sčítania výsledkov Štatistického úradu SR napokon vyhral jeden z kandidátov len o 33 hlasov.

Výsledky komunálnych volieb na starostu Žehry v roku 2022

Prameň. Štatistický úrad SR

Ako uviedla televízia TA3, práve prívrženci dvoch nasilnejších kandidátov sa v noci postavili proti sebe, pričom sa ozbrojili vidlami, sekerami a kameňmi. Podľa správy Korzára malo ísť o stovky ľudí, ktorí sa údajne pochytili na troch miestach. Napätie a potýčky ukončili až varovné výstrely privolanej polície.

https://www.ta3.com/clanok/250115/drama-ktora-sprevadzala-voby-v-zehre-sa-medzi-sebou-pobili-obyvatelia-osady

Ako to vidí polícia

"Na mieste sa nachádzalo veľké množstvo osôb, pričom napätá a neprehľadná situácia vyústila medzi miestnymi obyvateľmi k vzájomným hrubým a vulgárnym verbálnym atakom a následnému hádzaniu kameňov, palíc, fliaš a iných predmetov od jednej skupiny obyvateľov k druhej. Z tohto dôvodu boli na miesto vyslané ďalšie policajné posily z útvarov v pôsobnosti Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Košiciach na upokojenie situácie, a to policajti Pohotovostnej motorizovanej jednotky (PMJ) i Pohotovostného policajného útvaru," priblížila košická krajská policajná hovorkyňa Lenka Ivanová a dodala, že občania reagovali agresívne, impulzívne, viacerí mali v rukách palice, vidly a iné predmety a dožadovali sa fyzických útokov. Počas tejto neprehľadnej situácie došlo aj k poškodeniu vozidiel zaparkovaných na mieste. Celkovú škodu predbežne vyčíslili na 12-tisíc eur.

Poškodené čelné sklo auta v Žehre. Reprofoto: TA3

"Vďaka vhodným taktickým postupom prítomných hliadok sa skupiny obyvateľov nestretli v priamom fyzickom kontakte," dodala hovorkyňa. Policajti sa v prvom rade snažili situáciu upokojiť. Keďže občania od svojho konania neustupovali, hrozila dôvodná obava z fyzického konfliktu týchto skupín a dochádzalo aj k ohrozeniu policajtov, ktorí sa nachádzali medzi útočiacimi ľuďmi. Keďže dav ani na opakované výzvy na upustenie od konania nereagoval, príslušníci PMJ vystrelili varovné výstrely do vzduchu. Nikto z prítomných sa počas použitia tohto donucovacieho prostriedku nezranil.

Prvotné úkony a získavanie dôkazového materiálu boli podľa Ivanovej na mieste veľmi náročné. "Po upokojení situácie policajti zadokumentovali poškodené vozidlá a začali trestné stíhanie pre trestný čin nebezpečného vyhrážania, trestný čin poškodzovania cudzej veci a v treťom prípade aj pre trestný čin výtržníctva," dodala. Verejný poriadok a bezpečnostnú situáciu policajti monitorovali do ranných hodín, až po úplnom upokojení situácie z miesta odišli.

"Vzhľadom na skutočnosti, ktoré boli už počas utorkového dňa prezentované v médiách, chceme uviesť na pravú mieru, že sanitky, ktoré sa nachádzali na mieste, boli privolané pre zhoršený zdravotný stav obyvateľov, ktorí neboli účastníkmi incidentu, ale sami si ich zavolali," uzavrela hovorkyňa.

(tasr, red.)

Minúta  |  

Kremeľ vyhlásil, že nevydá dekrét o ukončení mobilizácie záložníkov

Kremeľ v utorok vyhlásil, že Rusko nepotrebuje prezidentský dekrét, ktorý by oficiálne ukončil čiastočnú mobilizáciu záložníkov do vojenskej ofenzívy na Ukrajine a žiaden dekrét preto vydaný nebude. TASR správu prevzala z agentúry Reuters.

"Dekrét nie je potrebný," povedal hovorca Kremľa Dmitrij Peskov v utorok novinárom. "Právne oddelenie administratívy prezidenta (Vladimira Putina) dospelo k záveru... čiastočná mobilizácia bola ukončená. Ministerstvo obrany zaslalo vojenským odvodovým úradom telegramy o tom, aby ukončili odosielanie povolávacích rozkazov," uviedol Peskov.

Reuters konštatuje, že odmietnutie Kremľa vydať dekrét o skončení mobilizácie môže zvýšiť obavy Rusov o tom, že by mohlo dôjsť k obnove vydávania povolávacích rozkazov. Putin v pondelok povedal, že o tom, či je nutné vydať príslušný dekrét, sa poradí s právnymi expertmi.

Časť výnosu, ktorá udáva koľko záložníkov má byť povolaných, nebola nikdy zverejnená a podlieha utajeniu. Peskov však poprel, že by Moskva chcela povolať viac než ohlásených 300-tisíc záložníkov. Na otázku, či je pôvodný dekrét naďalej v platnosti, Peskov odvetil "Nie".

Putin vyhlásil "čiastočnú mobilizáciu" 21. septembra po sérii vojenských neúspechov, pri ktorých ruské sily vytlačili z východu ukrajinskej Charkovskej oblasti a dostali sa pod rastúci tlak v Chersonskej oblasti na juhu. Rozhodnutie Kremľa vyvolalo hromadný odliv brancov z Ruska.

Ruský minister obrany Sergej Šojgu minulý piatok oznámil, že tzv. čiastočná mobilizácia v Rusku bola zavŕšená. Na základe septembrového výnosu v rámci nej do armády povolali za približne mesiac 300-tisíc záložníkov. V zóne tzv. špeciálnej vojenskej operácie, ako Rusko označuje svoju inváziu na Ukrajinu, sa nachádza podľa jeho slov 82-tisíc mobilizovaných odvedencov s priemerným vekom 35 rokov, pričom ďalších 218-tisíc aktuálne absolvuje výcvik.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v reakcii na Šojguove slová vyjadril pochybnosti o tom, či sa čiastočná mobilizácia v Rusku skutočne skončila.

(tasr)

Minúta  |  

Zisk ropného koncernu BP sa v 3. štvrťroku viac ako zdvojnásobil

Britský ropný koncern BP v utorok oznámil, že jeho zisk sa v 3. štvrťroku 2022 viac ako zdvojnásobil. Dôvodom bol strmý nárast cien komodít po invázii Ruska na Ukrajinu. Plánuje tiež spätné odkupy akcií za 2,5 miliardy USD po návrhoch na zvýšenie daní v energetickom sektore. TASR o tom informuje na základe správ AFP a RTTNews.

Základný zisk BP bez započítania zmien hodnoty zásob za tri mesiace do konca septembra 2022 stúpol na 8,15 miliardy USD (8,22 miliardy eur) z 3,32 miliardy USD pred rokom. Tento výsledok prekonal odhady trhu, ktorý očakával zisk vo výške 6,1 miliardy USD.

Po prepočítaní na akciu vzrástol základný zisk na 2,59 USD z 0,99 USD/akcia v minulom roku, zatiaľ čo ekonómovia počítali so ziskom 1,94 USD na akciu.

Tržby a ostatné prevádzkové výnosy vzrástli na 55,01 miliardy USD z minuloročných 36,17 miliardy USD. Analytici očakávali za 3. štvrťrok tržby 58,63 miliardy USD.

Veľké zisky ropných gigantov po prudkom náraste cien plynu a ropy viedli k výzvam, aby vláda Spojeného kráľovstva zaviedla mimoriadnu daň z neočakávaných príjmov v tomto sektore. A pomohla tak domácnostiam zmierniť krízu životných nákladov. Tú spôsobili do značnej miery vysoké účty za elektrinu a plyn.

Aj americký prezident Joe Biden pohrozil ropným firmám vyššími daňami, ak nezvýšia produkciu a nepomôžu tak stlačiť ceny palív na čerpacích staniciach.

BP odhaduje, že tento rok zaplatí v Spojenom kráľovstve na daniach približne 2,5 miliardy USD vrátane 800 miliónov USD z neočakávaných príjmov.

Koncern oznámil tiež odkúpenie ďalších akcií v hodnote 2,5 miliardy USD po spätnom odkúpení akcií v tomto roku za 7,6 miliardy USD. BP sa zaviazal použiť 60 percent svojho prebytočného peňažného toku na výnosy akcionárov.

"Výsledky za uplynulý štvrťrok odrážajú našu pokračujúcu výkonnosť pri transformácii," povedal generálny riaditeľ Bernard Looney. Pripomenul, že koncern sa zameriava na pomoc pri prechode na bezpečnú a dostupnú energiu s menšími emisiami uhlíka.

"Poskytujeme ropu a plyn, ktoré dnes svet potrebuje, a zároveň investujeme do urýchlenia energetického prechodu," povedal.

BP sa začiatkom tohto mesiaca dohodol na kúpe amerického výrobcu obnoviteľného plynu Archaea za 4,1 miliardy USD, ktorý mu má pomôcť dosiahnuť čisté nulové emisie uhlíka do roku 2050.

"Naša dohoda s Archaea Energy je najnovším krokom v strategickej transformácii BP," dodal Looney.

Hospodársky výsledok skupiny však v 3. štvrťroku zasiahli aj veľké účtovné poplatky. S tým spojené čisté straty dosiahli 2,16 miliardy USD, čo je pokles z 2,54 miliardy USD v rovnakom období vlani.

(tasr)

Minúta  |  

Letisko v Sliači bolo okupované, ale nie americkými vojakmi, píše polícia na stránke Hoaxy a podvody

„Hoax o amerických základniach na Sliači sa v informačnom prostredí Slovenska vyskytuje viac než dva roky a už vtedy bol vyvrátený Ozbrojenými silami SR a ďalšími relevantnými orgánmi. Bol naviazaný na uzatvorenie letiska Sliač, ktoré prechádza rekonštrukciou. S radosťou sa ho však chopili dezinformátori a za uplynulé mesiace sa rozvetvil a nabalili sa naň rôzne bombastické a paniku šíriace 'overené' informácie," uviedla polícia na sociálnej sieti na stránke Hoaxy a podvody.

Ministerstvo obrany Slovenskej republiky či Hoaxy a podvody – Polícia SR už dávno vyvrátili, že by sa vôbec o americkej základni na letisku v Sliači uvažovalo. Na Sliači sú umiestnené systémy protivzdušnej a protiraketovej ochrany Patriot, ktoré obsluhujú spojeneckí vojaci, americkí vojaci sa tam podľa informácií ministerstva obrany momentálne ani nenachádzajú.

V Sliači sa cez víkend konalo spolu so spojenými voľbami aj referendum s otázkou: "Súhlasím s tým, aby mestské zastupiteľstvo mesta Sliač podniklo všetky zákonné opatrenia k tomu, aby zabránilo umiestneniu vojenskej základne Spojených štátov amerických v akejkoľvek forme na území letiska Sliač a v jeho okolí?"

„Z 1 513 voličov, ktorí sa na referende zúčastnili, bolo proti základniam 1 127 občanov, čo je takmer 75 percent všetkých zúčastnených voličov. Podstatné je, že mesto má až 4 082 oprávnených voličov. Niektoré dezinformačné kanály teda šíria informáciu, že proti základniam je 75 percent všetkých obyvateľov a obyvateliek Sliača, čo matematicky nie je vôbec pravda," uviedla polícia a dodáva, že proti týmto fiktívnym základniam je teda 27,6 percenta všetkých právoplatných voličov.

Polícia taktiež prízvukuje, že letisko bolo okupované, ale nie americkými vojakmi. „Po invázii v auguste 1968 sa na letisku Sliač usadili sovietski vojaci, pričom proti ich pobytu u nás nemohli obyvatelia protestovať ani hlasovať v referende, pretože takýto odpor bol za totalitného režimu zakázaný. V demokratickej spoločnosti sú referendá bežnou súčasťou podielu obyvateľstva na chode štátu. Aj referendum v Sliači ukázalo, že väčšina jeho obyvateľov nepovažuje strašenie imaginárnymi problémami za niečo, čomu majú venovať zvýšenú pozornosť," uzavrela polícia.

Na referende o americkej základni na letisku v Sliači sa počas spojených volieb v sobotu 29. októbra zúčastnilo 37 percent oprávnených voličov. Z nich takmer 75 percent hlasovalo „áno“, teda rozhodli o tom, že mestské zastupiteľstvo sa tým musí zaoberať, lebo toto hlasovanie má podľa predošlého rozhodnutia poslancov záväzné odporúčanie. Pre agentúru SITA to uviedla po sčítaní všetkých hlasov primátorka mesta Ľubica Balgová s tým, že vo všetkých volebných okrskoch bolo 4 082 oprávnených voličov a z nich prišlo na referendum 1 513.

Na referendovú otázku: „Súhlasím s tým, aby mestské zastupiteľstvo mesta Sliač podniklo všetky zákonné opatrenia k tomu, aby zabránilo umiestneniu vojenskej základne Spojených štátov amerických v akejkoľvek forme na území letiska Sliač a v jeho okolí?“ odpovedalo áno 1 127 zúčastnených. O výsledkoch referenda budú v pondelok 31. októbra rokovať poslanci na mimoriadnom zasadnutí mestského zastupiteľstva.

Referendum o americkej základni na Sliači riešilo hypotetickú otázku o jej umiestnení. Mesto referendum vyhlásilo na základe petície, ktorú podpísalo vyše 1 300 ľudí, čo je viac ako tridsať percent oprávnených voličov. Iniciovala ju skupina miestnych, ktorí sa obávajú dosahov obrannej dohody Slovenska s USA prijatej začiatkom roka.

https://standard.sk/270370/primatorka-sliaca-referendum-splnilo-vsetky-zakonne-podmienky-predlozim-ho-novym-poslancom/

(sita)

Minúta  |  

Fínsko vyzvalo Maďarsko a Turecko, aby schválili žiadosti o vstup do NATO

Fínska premiérka Sanna Marinová vyzvala v utorok Maďarsko a Turecko, aby pohotovo schválili žiadosť jej krajiny a Švédska o vstup do Severoatlantickej aliancie. TASR o tom informuje podľa správy agentúry Reuters.

Švédsko a Fínsko sa tento rok rozhodli upustiť od svojej dlhoročnej politiky neangažovanosti a v reakcii na inváziu Ruska na Ukrajinu podali žiadosti o vstup do NATO. Ich vstup do Aliancie však musia schváliť parlamenty všetkých 30 členských krajín, pričom vstupné protokoly musia spomedzi nich ratifikovať už len Turecko a Maďarsko.

"Pohľady sa teraz upierajú na Maďarsko a Turecko. Čakáme na tieto krajiny, aby ratifikovali naše žiadosti. Myslím, že je dôležité, aby sa to stalo radšej skôr než neskôr," uviedla Marinová na spoločnej tlačovej konferencii s ďalšími severskými lídrami.

Generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg krátko po Marinovej vyhlásení informoval, že telefonoval s premiérmi Fínska a Švédska, píše denník The Guardian.

"Mal som v tomto kritickom čase dobrý telefonát s fínskou premiérkou Sannou Marinovou a švédskym premiérom Ulfom Kristerssonom. Ako krajiny pozvané do NATO ukázali Fínsko a Švédsko, že každá krajina má právo vybrať si svoju vlastnú cestu. Rusko musí akceptovať práva iných krajín a ukončiť svoju vojnu agresie na Ukrajine," napísal Stoltenberg na sociálnej sieti Twitter.

Marinová a Kristersson minulý týždeň oznámili, že ich krajiny vstúpia do NATO súčasne. Takisto vyjadrili jednotný postoj k Turecku, ktoré voči ich vstupu vznieslo námietky. Ankara sa totiž vyhráža, že ich vstup do NATO zmarí, ak jej nevydajú desiatky osôb, ktoré obviňuje z terorizmu.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.