Preskočiť na obsah
  |  

Rusko po útoku dronmi na Kryme varovalo Spojené kráľovstvo pred "nebezpečnými následkami"

Rusko si vo štvrtok predvolalo britskú veľvyslankyňu Deborah Bronnertovú a varovalo Londýn pred "nebezpečnými následkami".

Moskva totiž obviňuje Spojené kráľovstvo, že pomohlo Kyjevu minulý týždeň podniknúť útok na ruskú Čiernomorskú flotilu pri pobreží anektovaného Krymského polostrova.

"Takéto konfrontačné akcie Angličanov prinášajú riziko vystupňovania situácie a môžu viesť k nepredvídateľným a nebezpečným následkom," uviedlo ruské ministerstvo zahraničných vecí v oznámení. Moskva dodala, že odovzdala veľvyslankyni Spojeného kráľovstva Bronnertovej "ostrý protest".                                          

Rusko tvrdí, že britské sily cvičia ukrajinské špeciálne jednotky okrem iného aj v "sabotážnych operáciách na mori". Rusko v sobotu obvinilo Spojené kráľovstvo z napomáhania Kyjevu pri organizovaní útoku dronmi na ruské lode v prístave Sevastopol na ukrajinskom Krymskom polostrove, anektovanom Moskvou v roku 2014.

Keď Bronnertová prišla k mohutnému moskovskému mrakodrapu ministerstva zahraničných vecí zo sovietskej éry, čakal ju tam rad ľudí skandujúcich heslo "Británia je teroristický štát", uviedli ruské štátne médiá.

Ministerstvo zahraničných vecí uviedlo, že odovzdalo veľvyslankyni "konkrétne fakty o nepriateľských provokáciách" Londýna. Dodalo, že požiadalo Spojené kráľovstvo, aby "s tým okamžite prestalo".

Moskva tvrdí, že špecialisti britskej armády cvičia ukrajinské špeciálne sily v južnom prístavnom meste Očakiv. Napríklad aj "podmorských sabotérov, aby vedeli podnikať operácie vo vodách Čierneho a Azovského mora".

Rusko minulý týždeň obvinilo Spojené kráľovstvo aj z toho, že je zapletené do septembrových explózií na plynovodoch Nord Stream. Londýn vraví, že sú to "klamstvá obrovských rozmerov". Vzťahy Londýna a Moskvy sa zhoršujú už dlhé roky. Rusko pokladá Spojené kráľovstvo, ktoré patrí k najsilnejším podporovateľom Ukrajiny, za jeden z najviac nepriateľských západných štátov.

(tasr)

  |  

Pfizer: Kombinovaná vakcína voči chrípke a covidu je pripravená na testovanie

Konzorcium farmaceutických spoločností Pfizer-BioNTech vo štvrtok oznámilo, že jeho kombinovaná vakcína proti ochoreniu COVID-19 a chrípke je pripravená na testovanie.

Spoločnosti vo vyhlásení uviedli, že do prvej fázy testovania vakcíny sa v Spojených štátoch zapojí 180 dobrovoľníkov. Cieľom štúdie v počiatočnom štádiu bude vyhodnotiť bezpečnosť, znášanlivosť a imunogenicitu kombinovanej vakcíny alebo schopnosť vyvolať imunitnú odpoveď.

Spoločnosť Pfizer a jej nemecký partner BioNTech vyvinuli jednu z najpoužívanejších vakcín na boj proti covidu, pripomenula AFP.

Vlastné kombinované vakcíny proti covidu a chrípke vyvíjajú aj konkurenční výrobcovia očkovacích látok Moderna a Novavax.

(tasr)

  |  

Ukrajina nemá v rámci dohody o vývoze obilia nové záväzky, tvrdí ministerstvo

Ukrajina neprijala nijaké iné záväzky, ako tie stanovené v dohode o vývoze obilia uzatvorenej v júli s Ruskom. Vyhlásil to vo štvrtok hovorca ukrajinského ministra zahraničných vecí Oleh Nikolenko.

Rusko počas víkendu dočasne pozastavilo plnenie dohody o vývoze obilia z Ukrajiny po útoku na jeho Čiernomorskú flotily. Podľa Moskvy totiž Kyjev použil na útok námorné koridory zriadené pre vývoz obilia. Rusko v stredu oznámilo, že sa k plneniu dohody vracia, pretože dostalo od Kyjeva záruky, že nepoužije tieto koridory na útoky.

Vo vyhlásení zverejnenom na sociálnej sieti Facebook však Nikolenko poprel, že by Kyjev ponúkol Rusku nejaké nové podmienky, ktorými by zaistil jeho návrat k dohode.

"Náš štát neprijal nijaké nové podmienky, ktoré presahujú rámec už existujúcej dohody o obilí," napísal Nikolenko. Zároveň uviedol, že Ukrajina nikdy nevyužila čiernomorské koridory určené na vývoz obilia na vojenské účely a ani tak neplánovala urobiť.

"Ukrajina nikdy neohrozila trasy pre obilie... Moskva sa vrátila k dohode, vďaka aktívnej diplomacii generálneho tajomníka OSN Antónia Guterresa a tureckého prezidenta Recepa Tayyipa Erdogana. V koordinácii s Ukrajinou našli slová, ktorým (ruský prezident) Putin rozumel," uviedol Nikolenko.

(tasr)

  |  

Pakistan: Bývalého premiéra Imrana Chána postrelili do nohy

Bývalého pakistanského premiéra Imrana Chána vo štvrtok postrelil do nohy ozbrojený muž, keď spustil paľbu na konvoj vozidiel expremiéra.

Podľa Chánových asistentov zranenie politika nie je vážne. "Jeho stav je stabilný... Bol to pokus zabiť ho, spáchať na neho atentát," uviedol Chánov spolupracovník Raoof Hasan.

Podľa Hasana bol jeden z mužov podozrivých zo spáchania útoku zastrelený. "Druhého vzali do policajnej väzby," uviedol Hasan. Streľba zranila aj ďalších najmenej troch ľudí. Podľa agentúry Reuters bývalého premiéra po incidente previezli do nemocnice.

Útok sa odohral vo východnej provincii Pandžáb. Chán s konvojom vozidiel, na ktorý sa strieľalo, cestoval do pakistanského hlavného mesta Islamabad. Túto cestu uskutočnil v rámci svojej kampane, ktorej cieľom je prinútiť pakistanskú vládu usporiadať predčasné voľby. Chán v rámci tejto kampane viedol protestný pochod z pandžábskej metropoly Láhaur smerom do Islamabadu.

(tasr)

  |  

Síthová: Je dôležité nechať prehovoriť deti o ich pocitoch a prežívaní

Je dôležité nechať prehovoriť deti o ich pocitoch, prežívaní a z čoho majú strach. V reakcii na štvrtkový incident v Strednej odbornej škole v Novákoch to uviedla na sociálnej sieti riaditeľka odboru podpory formálneho vzdelávania Národného inštitútu vzdelávania a mládeže Svetlana Síthová.

"Deti veľmi citlivo vnímajú to, o čom sa doma bavia rodičia. Pozeranie tragických správ a rozprávanie sa o nešťastí v Novákoch v prítomnosti našich detí netreba brať na ľahkú váhu," upozornila Síthová. Treba sa podľa nej s deťmi rozprávať, že v živote sa dejú veci, ktoré nevieme predvídať.

Podľa slov Síthovej každé dieťa potrebuje rodiča, ktorý mu je oporou aj vzorom, ako emočne náročné situácie zvládnuť. Tragická udalosť podľa nej nezasiahla iba školu v Novákoch, svedkov nehody, ale všetkých. "Situácia môže u každého vyvolať intenzívny strach, bezmocnosť a hrôzu," povedala. Zároveň dodala, že psychologickú pomoc poskytuje aj každé poradenské centrum.

V Strednej odbornej škole v Novákoch útočil vo štvrtok dopoludnia študent sekerou. Pri incidente sa podľa polície zranila jedna osoba, nie však vážne. Záchranári informovali o dvoch zranených tínedžeroch. Študenta polícia zadržala. Prípad si prevzala Národná kriminálna agentúra. Z informácií a dôkazov získaných na mieste činu bolo totiž zistené, že v danej veci ide o podozrenie z úkladnej vraždy v štádiu pokusu na viacerých osobách.

(tasr)

  |  

Lagardová: Eurozónu čaká recesia, ktorá však nebude stačiť na utlmenie inflácie

Eurozónu zrejme čaká mierna recesia, tá však nebude stačiť na spomalenie rekordnej inflácie, varovala šéfka Európskej centrálnej banky (ECB) Christine Lagardová.

Tempo rastu spotrebiteľských cien v eurozóne sa v októbri zrýchlilo na rekordných 10,7 %, čo je viac než päťnásobok v porovnaní s dvojpercentným inflačným cieľom ECB. Ruská vojna na Ukrajine totiž spôsobila prudké zvýšenie cien energií.

Lagardová na bankovej konferencii v Rige uviedla, že koncom roka 2022 a začiatkom roka 2023 sa eurozóna môže dostať do miernej recesie, keďže vysoké ceny a energetická kríza brzdia ekonomickú aktivitu. "Nemyslíme si však, že táto recesia bude stačiť na utlmenie inflácie." Lagardová tak signalizovala, že ECB bude pokračovať v sprísňovaní menovej politiky.

Rada guvernérov ECB minulý týždeň druhýkrát po sebe zdvihla úrokové sadzby o 75 bázických bodov, pričom to bolo tretie zvýšenie sadzieb od júla.

Kľúčová sadzba na hlavné refinančné operácie s platnosťou od 2. novembra vzrástla na 2 %, sadzba na jednodňové refinančné operácie na 2,25 % a depozitná sadzba na 1,50 %.

Lagardová varovala, že vyššie úrokové sadzby môžu prehĺbiť recesiu, ale ECB sa aktuálne musí podobne ako ďalšie centrálne banky snažiť dostať pod kontrolu vysokú infláciu.

(tasr)