Tvrdiť, že volanie po mieri pomáha Putinovi, je zavádzajúce, upozorňujú americkí analytici

Rajan Menon a Daniel DePetris sú súčasťou think tanku Defense Priorities. Menon pôsobí aj ako výskumný pracovník na Saltzmanovom inštitúte pre vojnové a mierové štúdie v rámci Kolumbijskej univerzity. DePetris je zároveň publicistom, ktorý sa zameriava na zahraničné záležitosti. Píše aj pre Chicago Tribune, Newsweek, The Spectator a The Washington Examiner.

V spoločnom článku zverejnenom v denníku The Guardian predpovedajú, že diskusia v Spojených štátoch o tom, ako riešiť vojnu na Ukrajine, sa pravdepodobne ešte viac vyostrí a bude padať čoraz viac obvinení.

Situáciu vnímajú tak, že každý, kto sa v súčasnosti zaoberá mierovými rokovaniami, nehovoriac o navrhovaní spôsobov urovnania konfliktu, je obviňovaný z toho, že podporuje naratív šéfa Kremľa Vladimira Putina a poskytuje „nepriateľovi pomoc a útechu“.

Progresívny klub v Kongrese to nedávno tvrdo pocítil na vlastnej koži, keď bol jeho list prezidentovi Joeovi Bidenovi s návrhom na diplomatické rokovania o ukončení vojny na Ukrajine okamžite znevážený.

„Je to je viac než poľutovaniahodné. Je to škodlivé. Práve v časoch vojny je vážna, nespútaná diskusia o stávkach, nákladoch a rizikách konkrétnej politickej voľby nielen vhodná, ale absolútne nevyhnutná. Svojvoľné dohliadanie na diskusiu nielenže robí medvediu službu slobodnému mysleniu, ale potenciálne vedie k situácii, v ktorej sa zavrhujú možnosti politiky zdravého rozumu. Odôvodnená debata sa stáva obeťou,“ upozorňujú analytici.

Pravdepodobnosť okamžitých rokovaní však považujú prakticky za nulovú. Ukrajinské sily totiž napredujú pomaly, ale vytrvalo a snažia sa vytlačiť ruské jednotky z Chersonu, takže Kyjev nemá dôvod žiadať o mier. Ukrajina sa navyše oprávnene obáva, že prímerie by ponechalo asi pätinu jej územia v rukách Putina a poskytlo mu čas na preskupenie armády a následné obnovenie ofenzívy.

Okrem toho správy o ruských vojnových zločinoch v Buči, Mariupole a inde spôsobili, že Ukrajina je ešte odhodlanejšia konflikt vyhrať. Medzitým Putinova nezákonná anexia Doneckej, Luhanskej, Záporožskej a Chersonskej oblasti z minulého mesiaca ešte viac presvedčila ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského, že rozhovory nie sú možné.

„Napriek tomu, že rozhovory môžu byť nateraz neuskutočniteľné, môžu sa uskutočniť neskôr. Vojna je vo svojej podstate nepredvídateľná. Strana, ktorá dnes postupuje, by mohla zajtra ustúpiť – alebo o šesť mesiacov neskôr. Priebeh tejto vojny to dokazuje,“ uvádzajú Menon a DePetris.

Experti poukazujú na to, že ruská armáda začiatkom leta využila svoju prevahu v delostrelectve a zaútočila na ukrajinské pozície v Luhanskej oblasti, pričom dobyla mestá Severodoneck a Lysyčansk. Ukrajinské jednotky utrpeli ťažké straty. O dva mesiace neskôr však ruské jednotky čakal chaotický ústup a ukrajinská armáda v priebehu niekoľkých dní získala späť viac ako 3-tisíc štvorcových kilometrov v Charkovskej oblasti.

„Situácia by sa mohla znova obrátiť, keď sa desaťtisíce nových ruských regrútov (aj keď mnohí slabo vyzbrojení, vybavení a vycvičení) zapoja do boja a umožnia ruskú protiofenzívu. Tá istá ukrajinská vláda, ktorá teraz považuje rozhovory za zbytočné, im môže byť potom otvorená, ak jej to pomôže vyhnúť sa strate ešte ďalších území. Nemusí sa to stať, ale možnosť, že by sa to mohlo stať, znamená, že návrhy na dohodu by sa nemali démonizovať,“ argumentujú analytici.

Ďalej uvádzajú, že ak bude vojna pokračovať (mesiace, možno roky), náklady Západu na zbrojenie a ekonomickú pomoc Ukrajine, ktoré sú už teraz značné, sa ešte zvýšia, najmä ak Rusko bude pokračovať v neúnavných útokoch na ukrajinské ekonomické aktíva.

A ak sa ekonomické podmienky v Európe ešte zhoršia a v USA dôjde k recesii, „nie je vôbec pritiahnuté za vlasy predstaviť si, že výzvy na dohodu budú hmatateľnejšie, ak to pomôže znížiť ekonomickú záťaž“.

„Okrem toho vždy existuje možnosť, že vojna by mohla eskalovať a potenciálne vtiahnuť Rusko a NATO do priamej konfrontácie. Návrhy na zabránenie tomuto rozuzleniu prostredníctvom diplomacie by preto mali byť vítané. Mnohí však odmietajú riziko eskalácie a Putinovo rinčanie jadrovými zbraňami ako prázdnu rétoriku. Možno áno. Nikto z nás však nemôže vedieť, čo by Putin urobil, ak by ruské konvenčné sily naďalej strácali pôdu pod nohami alebo čelili úplnej porážke,“ uviedli analytici.

Podľa nich politici nemajú ten luxus naplánovať ten najlepší možný scenár, alebo dúfať, že Putin zareaguje tak, „ako to očakávame“.

„Mali by sme byť pokornejší, pokiaľ ide o naše prognostické schopnosti: kto by pred dvoma rokmi predvídal, že Európa bude svedkom najhoršej vojny za takmer osem desaťročí? Nič z tohto však neznamená, že dohoda s Putinom by mala byť uzavretá za chrbtom Ukrajiny. Ani USA by nemali nevyhnutne viesť tento proces. Jednoduchá geografia naznačuje, že Európa by mala zohrávať významnejšiu úlohu na všetkých frontoch pri riešení najvážnejšej hrozby pre svoju bezpečnosť za posledné generácie. Predstava, že ponúkanie návrhov na ukončenie vojny zrádza Kyjev a pomáha Moskve, je absurdná. Potrebujeme konštruktívne diskusie o diplomatických riešeniach. Jedného dňa budú potrebné,“ dodali Menon a DePetris.