Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Od januára priplávalo cez Lamanšský preliv do Británie rekordných 40-tisíc nelegálnych migrantov

Od začiatku tohto roka priplávalo cez Lamanšský prieliv do Británie viac ako 40-tisíc nelegálnych migrantov, čím vytvorili nový rekord. V nedeľu to uviedla britská vláda, ktorá sa snaží dosiahnuť dohodu s Francúzskom zameranú na boj proti nelegálnej migrácii.

Od januára priplávalo do Británie celkovo 40 885 migrantov, z ktorých väčšina pochádzala z Albánska, Iránu a Afganistanu, čo predstavuje v porovnaní s minuloročnými približne 28 500 utečencami výrazný nárast.

Len v sobotu priplávalo do Británie vyše 970 migrantov na 22 člnoch.

Britská vláda pripomína, že počet utečencov prichádzajúcich do Británie každý rok stúpa aj napriek tomu, že tamojší predstavitelia vyvíjajú proti tomuto trendu rôzne iniciatívy. Patrí medzi ne napríklad dohoda o deportácii utečencov z Rwandy späť do vlasti, pripomína agentúra AFP.

Ministri zahraničných vecí Británie a Francúzska James Cleverly a Catherine Colonnaová v piatok oznámili, že dosiahli významný pokrok v súvislosti s takzvanou novou dohodou o boji proti nelegálnej migrácii cez Lamanšský prieliv.

Britská vláda v posledných rokoch opakovane vinila Francúzsko, že nerobí dosť preto, aby sa nelegálni migranti z jeho pobrežia nevydávali na nebezpečnú plavbu k anglickým brehom. Francúzske úrady tieto obvinenia ostro odmietli.

Nový britský premiér Rishi Sunak v pondelok prisľúbil, že jeho vláda bude v spolupráci s európskymi partnermi bojovať proti nelegálnej migrácii cez Lamanšský prieliv. Uviedol to po prvom osobnom stretnutí s francúzskym prezidentom Emmanuelom Macronom v rámci klimatického summitu OSN (COP27) v Egypte.

(tasr)

Minúta  |  

Putin navrhuje odobratie pasov občanom, ktorí kritizujú vojnu na Ukrajine

Ruský prezident Vladimir Putin v sobotu navrhol zmeny zákona, ktoré by umožnili odoberanie pasov ľuďom s ruským občianstvom za kritiku vojny na Ukrajine. Informuje o tom spravodajský portál Kyiv Independent s odvolaním sa na nezávislú spravodajskú stránku Meduza.

Zmeny sa týkajú ľudí, ktorí sa nenarodili v Rusku, a teda napríklad Ukrajincov, ktorí získali ruské pasy počas okupácie, keď k tomu mnohých prinútili okolnosti alebo ruské sily.

Zmeny zatiaľ prešli prvým čítaním. K odobratiu pasu by podľa Putinovho návrhu malo viesť napríklad šírenie falošných správ o vojne na Ukrajine, „diskreditácia ruskej armády“ alebo účasť na aktivitách nežiaducej organizácie.

(sita)

Minúta  |  

Analytička: Ceny PHM by sa meniť výrazne nemali. Nafta je o takmer 40 percent drahšia ako vlani

Ceny benzínov a nafty by mali nateraz stagnovať.

Ako uviedla pre agentúru SITA analytička 365.bank Jana Glasová, neskôr by vzhľadom na vývoj na ropnom trhu mohli pohonné látky na slovenských čerpacích staniciach zlacnieť. Všetko však bude záležať od vývoja svetových cien ropy.

„Vývoj na ropnom trhu bude závisieť hlavne od toho, ako budú trhy ďalej vnímať obavy z recesie globálneho hospodárstva, vývoj dopytu, nižšiu produkciu ropy a začiatok zimnej vykurovacej sezóny,“ podotkla Glasová.

Podľa údajov Štatistického úradu SR za 44. tohtoročný týždeň sa ceny benzínov na našich pumpách takmer nezmenili. Liter 95-oktánového benzínu sa predával za priemernú cenu 1,724 eura a v týždňovom porovnaní sa jeho cena nepatrne znížila o 0,1 percenta. Liter 98-oktánového benzínu dosiahol úroveň 1,917 eura za liter a jeho cena sa oproti predchádzajúcemu týždňu taktiež takmer nezmenila.

Ceny nafty veľmi mierne vzrástli o percenta na úroveň 1,916 eura za liter.

V medziročnom porovnaní si za benzín a naftu stále priplácame. Benzín 95 je drahší o zhruba 15 percent ako vlani a benzín 98 o približne 13 percent. Najvýraznejší medziročný rast však zaznamenáva nafta, ktorá je až o 37 percenta drahšia ako vlani.

Počas minulého týždňa ropa zdražela a dostala sa do pásma 94 až takmer 99 amerických dolárov za barel. Tento týždeň sa ale jej ceny pohli smerom nadol. Ešte začiatkom týždňa sa ropa Brent nachádzala na úrovni 98 dolárov za barel, v jeho závere už ale atakovala hranicu 92 dolárov za barel.

Pod zlacňovanie ropy sa podľa analytičky podpisovalo hlavne to, že na trhoch vyprchal optimizmus z toho, že čínska vláda bude ustupovať od politiky nulového covidu a uvoľňovať protipandemické opatrenia.

„Práve naopak, v Číne sa covid v poslednom období začal výraznejšie šíriť a v niektorých oblastiach bol opäť zavedený lockdown. To vytvára priestor pre pokles dopytu po rope, keďže Čína je jej najväčším dovozcom. No a dlhodobo je ropa tlačená nadol obavami z recesie globálnej ekonomiky, ktorá by viedla aj k poklesu dopytu po nej,“ uzavrela Glasová.

(sita)

Minúta  |  

Ukrajinské železnice ponúkajú symbolické lístky do Ruskom okupovaných miest

Ukrajinské železnice spustili v nedeľu na počesť oslobodenia mesta Cherson na juhu krajiny predaj symbolických cestovných lístkov do viacerých miest, ktoré sú naďalej pod kontrolou ruských síl. Toto gesto má predstavovať symbol viery v ozbrojené sily Ukrajiny a nádej v oslobodenie spod okupácie.

"Dnes si môžete objedať lístky na prvé tri vlaky z Kyjeva do piatich miest: už oslobodeného Chersonu, ako aj do Mariupola, Donecka, Luhanska a Simferopolu," uviedol v aplikácii Telegram prevádzkovateľ ukrajinských železníc.

Tieto lístky bude možné využiť po tom, ako sa ukrajinskej armáde podarí mestá opätovne získať. "Akonáhle bude doprava obnovená, predstavitelia železníc pošlú (cestujúcim) správu s dátumom a lokalitou," oznámili železnice. Cena lístkov sa pohybuje od tisíc hrivien (približne 26 eur).

Reuters približuje, že Cherson bol prvým veľkým ukrajinským mestom a súčasne jedinou metropolou niektorej z ukrajinských oblastí, ktorú ruské ozbrojené sily ovládli po začiatku invázie z 24. februára.

Momentálne zápasí s obnovou dodávok elektriny a vody po tom, čo sa odtiaľ nedávno stiahli ruské sily.
Prístavné mesto Mariupol v Azovskom mori na východe Ukrajiny ovládli ruské sily v máji po takmer štvormesačnom obliehaní.

Dve najväčšie mestá na východnej Ukrajine Doneck a Luhansk sa dostali pod kontrolu proruských separatistov v roku 2014. Simferopol je druhým najväčším mestom na Krymskom polostrove, ktorý Rusko anektovalo v roku 2014.

(tasr)

Minúta  |  

Hlas bez predčasných volieb rozpočet v parlamente nepodporí. Šutaj-Eštok: je "beznádejný"

Pokiaľ ide o návrh štátneho rozpočtu na rok 2023, ide o návrh „absolútnej beznádeje". V diskusnej relácii RTVS O 5 minút 12 to povedal opozičný poslanec Matúš Šutaj-Eštok (Hlas-SD).

Podľa neho je rozpočet dvakrát taký vysoký, ako bol za vlády expremiéra Petra Pelegriniho. O podpore návrhu rozpočtu podľa neho Hlas-SD bude diskutovať, ak bude schválený návrh na predčasné voľby.

„Pre Slovensko sú východiskom z tejto krízy a marazmu predčasné voľby," povedal Eštok. Doplnil, že Hlas-SD je jasnou opozíciou voči súčasnej vláde.

Šéf poslaneckého klubu hnutia OĽaNO Michala Šipoša sa vyjadril, že na názore Šutaja-Eštoka je jasne vidieť, že návrh rozpočtu je v poriadku. „Tu sa krásne vyzliekajú pred celým národom," povedal Šipoš. Dodal, že opozícia si len hľadá výhovorku, aby nepodporila rozpočet, ktorého účelom je pomoc ľuďom.

(sita)

Minúta  |  

Voľby by v novembri vyhral Hlas-SD, progresívci sú tretí. So súčasnou vládou je spokojných 23 percent opýtaných

Do parlamentu by sa dostali aj strany SaS, Republika, OĽaNO, KDH, Sme rodina a Aliancia.

Ak by sa voľby do parlamentu konali v novembri, vyhrala by strana Hlas-SD so ziskom 19,4 percenta hlasov. Druhý v poradí by skončil Smer-SD (15,6 percenta), po ňom nasleduje Progresívne Slovensko (10,2 percenta).

Vyplýva to z prieskumu, ktorý v dňoch 2. až 8. novembra na vzorke 1017 respondentov realizovala agentúra Focus pre reláciu TV Markíza Na telo.

Foto: Tvnoviny.sk

Progresívci teda za tri mesiace mierne zvýšili náskok pred liberálmi zo SaS (8,1 percenta), ktorí skončili štvrtí v poradí. Nasledujú hnutie Republika (7,2 percenta), OĽANO (7 percent), KDH (6,9 percenta), Sme rodina (6,6 percenta) a Aliancia (5,6 percenta).

Do parlamentu by sa nedostali strana SNS (3,8 percenta) ani ĽSNS (3,5 percenta). Pred bránami parlamentu by ostali aj strany Za ľudí (2 percentá), Dobrá voľba (1,5 percenta), Maďarské fórum (1,5 percenta) a Spolu (0,7 percenta).

Hlas-SD by podľa výsledkov prieskumu získal 34 mandátov v parlamente, Smer-SD by mal 27, Progresívne Slovensko 18 a SaS štrnásť. Hnutia Republika, OĽaNO a KDH by obsadili v pléne zhodne po dvanásť kresiel. Sme rodina by malo jedenásť poslancov a Aliancia desať.

S vládou je spokojná menej než štvrtina opýtaných

So súčasnou vládou je spokojných 23 percent opýtaných. Vyplýva to z prieskumu agentúry Median.sk, ktorý zverejnila RTVS v diskusnej relácii O 5 minút 12. Agentúra prieskum robila od 25. októbra do 8. novembra na vzorke 1 011 respondentov.

Ďalších sedemdesiat percent respondentov deklarovalo, že nie je spokojných s pôsobením súčasnej vlády. Spokojné sú podľa prieskumu častejšie ženy a ľudia vo veku osemnásť až 29 a šesťdesiat až 69 rokov a taktiež obyvatelia Prešovského kraja.

Zároveň si šesťdesiat percent respondentov myslí, že vláda Eduarda Hegera (OĽaNO) by mala podať demisiu. Opačný názor má tridsať percent opýtaných a desať percent nevedelo uviesť svoj názor. Za predčasné voľby je podľa prieskumu celkovo 62 percent opýtaných.

(tasr, sita)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.