Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Lavrov pricestoval do dejiska samitu G20. Moskva odmieta politizáciu tohto zoskupenia

Šéf ruskej diplomacie Sergej Lavrov pricestoval v nedeľu na indonézsky ostrov Bali, kde bude na samite skupiny najväčších ekonomík sveta (G20) v utorok a stredu zastupovať ruského prezidenta Vladimira Putina.

Kremeľ v piatok vysvetlil neprítomnosť ruského prezidenta na stretnutí G20 tým, že má už naplánovaný iný program a je nevyhnutné, aby zotrval na území Ruskej federácie. Putinov hovorca Dmitrij Peskov prišiel s týmto vyhlásením deň po tom, čo Moskva oficiálne potvrdila, že na samite G20 sa namiesto Putina zúčastní Lavrov.

Ruské ministerstvo zahraničných vecí vo svojom vyhlásení z nedele (aj v súvislosti s predpokladanou diskusiou o vojne na Ukrajine) vyzvalo skupinu G20, aby "sa zamerala na ekonomické otázky, pre ktoré bol vytvorený tento formát (medzinárodného fóra) spájajúci hlavné svetové ekonomiky, a nie na otázky bezpečnosti, ktoré patria do pôsobnosti OSN".

"Kategoricky odmietame politizáciu G20, vnášanie nesúvisiacich a zámerne rozdeľujúcich tém do jej diskusií a izoláciu účastníkov na základe ničím neopodstatnených obvinení," píše sa vo vyhlásení ruského rezortu diplomacie.

(tasr)

Minúta  |  

Video: Šesť mŕtvych, vyše osemdesiat zranených. Výbuch v Istanbule bol teroristickým útokom. Spôsobiť ho mohla žena

AKTUALIZOVANÉ K zodpovednosti za čin sa zatiaľ nikto neprihlásil, uviedli viaceré turecké médiá. V prípade sa už začalo vyšetrovanie.

Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan odsúdil nedeľňajší výbuch na istanbulskej Triede nezávislosti a naznačil, že by mohlo ísť o teroristický čin. Dodal, že počet obetí explózie stúpol najmenej na šesť.

"Príslušné zložky pátrajú po páchateľoch, ktorí stoja za týmto podlým útokom," vyhlásil Erdogan na tlačovej konferencii. Podľa tureckého prezidenta by bolo nesprávne s určitosťou označiť explóziu za teroristický čin, aj keď "prvotné náznaky svedčia o terorizme".

Explózia sa odohrala v nedeľu o 16.20 h miestneho času (14.20 h stredoeurópskeho času). Okrem obetí na životoch si vyžiadala aj 81 zranených. Video z incidentu zverejnené na sociálnych sieťach zobrazuje výbuch, plamene a ľudí, ktorí sa z pešej zóny snažia utiecť. Na ďalších záberoch z miesta explózie sú sanitky, hasičské autá a polícia. Nateraz nie je jasné, čo výbuch spôsobilo.

https://twitter.com/ELINTNews/status/1591788422959665152

Viacero zahraničných vlád vyjadrilo Turecku v súvislosti s incidentom sústrasť. Medzi nimi aj susedné Grécko, s ktorým má Ankara napäté vzťahy.

Istanbulská Trieda nezávislosti je medzi návštevníkmi i miestnymi obyvateľmi veľmi obľúbená; nachádzajú sa na nej viaceré obchody a reštaurácie, ktoré bezprostredne po výbuchu uzavreli. AP uvádza, že turecká Štátna rada pre monitorovanie vysielania (RTÜK) medzičasom dočasne zakázala médiám informovať o výbuchu a vysielať zábery z miesta nešťastia.

Bol to teroristický útok

Turecký viceprezident Fuat Oktay v nedeľu skonštatoval, že predsa len išlo o teroristický útok. Pripustil, že osobou, ktorá aktivovala výbušninu, mohla byť žena.

K zodpovednosti za čin sa zatiaľ nikto neprihlásil, uviedli viaceré turecké médiá. V prípade sa už začalo vyšetrovanie. Vedie ho istanbulská prokuratúra.

Oblasť, kde sa nachádza ulica Istiklal, bola terčom bombových útokov aj v rokoch 2015 – 2016, keď došlo k útokom nielen v Istanbule, ale aj v Ankare a ďalších tureckých mestách. Tieto bombové útoky boli väčšinou pripisované džihádistickej organizácii Islamský štát a kurdským militantom postaveným v Turecku mimo zákona. O život vtedy prišlo takmer päťsto ľudí a viac ako dvetisíc ich utrpelo zranenia.

(tasr, est, sita)

Minúta  |  

V súvislosti s protestmi v Iráne vyniesli prvý rozsudok smrti, obvinený sa okrem iného previnil i voči Alahovi

V Iráne v nedeľu vyniesli prvý rozsudok smrti spojený s účasťou na protestoch, ktoré v tejto krajine vypukli v súvislosti s úmrtím mladej Kurdky Mahsy Amíníovej. Informoval o tom iránsky spravodajský web Mizán.

Obvinená osoba dostala trest smrti za "podpálenie vládnej budovy, rušenie verejného poriadku, zhromažďovanie a sprisahanie s cieľom spáchať zločin proti národnej bezpečnosti", ako aj za "nepriateľstvo voči Alahovi a hrubé porušenie mravného poriadku".

Iný súd v Teheráne odsúdil piatich ďalších aktivistov na tresty odňatia slobody na päť až desať rokov za "zhromažďovanie a sprisahanie s cieľom páchať zločiny proti národnej bezpečnosti a narúšať verejný poriadok".

Všetci odsúdení sa môžu proti rozsudku odvolať, dodal web Mizán. Iránska justícia v nedeľu uviedla, že za účasť na podobných incidentoch obvinila v troch provinciách: Hormozgán, Isfahán a Markazí, viac ako 750 ľudí.

Irán je dejiskom masových protestov od 16. septembra, keď zomrela 22-ročná Kurdka Mahsa Amíníová, ktorú tri dni predtým zatkla mravnostná polícia za porušenie prísnych pravidiel obliekania žien. Z rozpútania nepokojov vinia iránski lídri najmä Spojené štáty, ktoré sú "úhlavným nepriateľom" Iránu. Irán túto vlnu protestov označuje za "nepokoje".

Za účasť na nich bolo podľa justičných úradov obvinených už viac ako 2-tisíc ľudí, z toho takmer polovica v hlavnom meste Teherán.

Pri násilnostiach počas protestov v Iráne prišli o život desiatky ľudí. Medzi obeťami sú najmä demonštranti, zahynuli však aj príslušníci bezpečnostných zložiek.

(tasr)

Minúta  |  

Ruskom dosadený predstaviteľ Novej Kachovky viní Ukrajinu z obrovského poškodenia vodnej elektrárne

Ruskom dosadený predstaviteľ juhoukrajinského mesta Nova Kachovka obvinil ukrajinské sily z toho, že na vodnej elektrárni Kachovka a jej priehrade spôsobili „obrovské škody“.

Ako informuje spravodajský portál CNN, Vladimir Leontiev to v nedeľu vyhlásil v ruskej štátnej televízii s tým, že opravy podľa neho budú trvať najmenej rok. „Napriek značnému poškodeniu elektráreň pokračuje v prevádzke. Je zrejmé, že v takejto situácii, pri takomto ostreľovaní, ju bude pravdepodobne treba zakonzervovať,“ povedal.

Leontiev vyhlásil, že ukrajinské útoky poškodili ďalšiu infraštruktúru vrátane Kachovského hlavného kanála a Severokrymského kanála.

Ukrajina tvrdí, že elektráreň neostreľovala. CNN upozorňuje, že ruské tvrdenia sa nedali nezávisle overiť.

Proruskí predstavitelia anektovanej Chersonskej oblasti tvrdia, že evakuovali obyvateľov a ruské sily odtiaľ ustupujú v dôsledku hrozby záplav. Podľa nich by ukrajinský útok na Kachovskú priehradu mohol byť zničujúci. Ukrajina viní Rusko, že ničí kritickú infraštruktúru v celej Chersonskej oblasti a vytvára hystériu, aby odôvodnilo nútené sťahovanie ľudí z Chersona.

(sita)

Minúta  |  

USA, Japonsko a Kórea podniknú opatrenia, ak KĽDR vykoná ďalší jadrový test

Spojené štáty, Japonsko a Južná Kórea sa v nedeľu zaviazali, že ak Severná Kórea uskutoční ďalší jadrový test, podniknú dôrazné opatrenia. Uvádza sa to v spoločnom vyhlásení prezidentov Spojených štátov a Južnej Kórey Joea Bidena a Jun Sok-jola a japonského premiéra Fumia Kišidu.

Séria testov balistických striel, ktoré v priebehu uplynulých týždňov vypálila Severná Kórea, podnietila obavy z toho, že by tento štát mohol vykonať svoj ďalší, v poradí siedmy jadrový test.

"(Predstavitelia USA, Japonska a Južnej Kórey) opätovne ubezpečujú, že ďalší jadrový test KĽDR sa stretne s dôraznou odpoveďou zo strany medzinárodného spoločenstva," píše sa v spoločnom vyhlásení Bidena, Jun Sok-jola a Kišidu.

Americký prezident Joe Biden v nedeľu vyhlásil, že jeho krajina, Japonsko a Južná Kórea sa teraz viac než kedykoľvek predtým zhodujú v názore na Severnú Kóreu, ktorá – ako dodal – naďalej pokračuje v "provokatívnom správaní".

Jun Sok-jol dodal, že najnovšie provokácie Severnej Kórey ukazujú "protihumánnu podstatu" jej režimu. Kišida uviedol, že akcie KĽDR sú neslýchané a od Pchjongjangu ich možno očakávať ešte viac.

(tasr)

Minúta  |  

K štátom, ktoré pomôžu pri odmínovaní Ukrajiny, sa pridali Kambodža a Japonsko

Kambodža a Japonsko sú ďalšími štátmi, ktoré pomôžu Ukrajine pri odmínovaní jej územia, informovala v nedeľu britská stanica BBC. Spresnila, že Kambodža v koordinácii s japonskými úradmi vyšle do Poľska špecialistov na odmínovanie, ktorí následne vyškolia ukrajinských pyrotechnikov v ďalších zručnostiach.

Kambodžský premiér Hun Sen v rámci samitu ASEAN absolvoval stretnutia s delegáciami Európskej únie, Spojených štátov amerických a Kanady, počas ktorých ubezpečil partnerov o podpore Ukrajiny zo strany kambodžskej vlády, dodala BBC.

Zámer kambodžskej vlády potvrdil aj ukrajinský minister zahraničných vecí Dmytro Kuleba, ktorý tento týždeň v Kambodži absolvoval sériu rokovaní venovaných aj tejto téme. V jednom zo svojich tvítov pripomenul, že "Kambodža v minulosti dlho trpela vojnou a má veľa skúseností s odmínovaním".

Nášľapné míny v Kambodži sú pozostatkom bojkov medzi Červenými Khmérmi, vládou a ďalšími aktérmi, ktoré sa odohrávali najmä v 70. a 80. rokoch minulého storočia. Od roku 1979 tam výbušniny zabili alebo zranili vyše 64-tisíc ľudí.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj koncom týždňa v jednom zo svojich videoposolstiev uviedol, že ruské jednotky nastražili na ukrajinskom území tisíce mín a zanechali tam aj nevybuchnutú muníciu.

Zelenskyj citoval časť odborníkov, podľa ktorých by ich likvidácia mohla trvať desaťročia. Upozornil však: "Nemôžeme čakať tak dlho. V priebehu rokov musíme urobiť to, čo by sa inde vo svete po vojnách robilo desaťročia".

Informoval, že na Ukrajine bolo ruskí vojaci zamínovali asi 300-tisíc štvorcových kilometrov územia. Momentálne treba míny a muníciu zneškodniť ešte na viac ako polovici tohto územia.

Zelenskyj sumarizoval, že do projektov pomoci pri odmínovaní ukrajinského územia sa už zapojili USA, Kanada, Británia, Dánsko, Nórsko, Estónsko, Rakúsko, Poľsko, Švajčiarsko, Švédsko, Slovensko i štruktúry OSN.

Poznamenal, že pomôcť pri odmínovaní Ukrajiny môže každý človek, a to finančným príspevkom pre charitatívnu platformu United24.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.