Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Samit G20: Vzniká globálny finančný fond určený na prípravu na budúce pandémie

Najväčšie ekonomiky sveta združené v skupine G20 v nedeľu, pred svojím samitom v Indonézii, oznámili založenie fondu vo výške 1,4 miliardy dolárov určeného na prípravu na budúce pandémie. Ide o reakciu na pandémiu choroby COVID-19, ktorá naďalej spôsobuje úmrtia po celom svete.

Toto oznámenie sa považuje za jeden z mála úspechov, ktoré sa očakávajú pri príležitosti samitu hláv štátov a vlád G20. Ich vrcholná schôdzka sa začne v utorok na indonézskom ostrove Bali.

Fond spustili ministri zdravotníctva a financií G20 za prítomnosti generálneho riaditeľa Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) Tedrosa Adhanoma Ghebreyesusa a prezidenta Svetovej banky Davida Malpassa.

Spojené štáty doň prispeli 450 miliónmi dolárov, takmer tretinou z celkovej sumy, pričom ministerka financií USA Janet Yellenová uviedla, že fond by mal pomôcť k tomu, aby globálny zdravotný systém bol kvalitnejší a lepšie reagoval na vznikajúce problémy.

Ďalšími významnými darcami do fondu sú Francúzsko, Spojené kráľovstvo, Kanada, India, Čína, Austrália a Japonsko. Indonézia, ktorá je hostiteľom samitu G20, uviedla, že tiež plánuje prispieť, pričom však nešpecifikovala výšku svojho daru.

"Tento nový špecializovaný fond je dôležitým nástrojom, ktorý pomôže krajinám s nízkymi a strednými príjmami lepšie sa pripraviť na globálne zdravotné krízy," povedal prezident Svetovej banky David Malpass. Dodal, že protipandemický fond môže pomôcť urobiť svet bezpečnejším.

Príspevky do fondu ohlásili aj nečlenské štáty G20, dodala agentúra AFP.

(tasr)

Minúta  |  

Slovinsko bude mať prvú prezidentku. Voľby vyhrala Nataša Pircová Musarová

Prezidentské voľby v Slovinsku vyhrala liberálna právnička Nataša Pircová Musarová. Stane sa tak prvou ženou na prezidentskom poste. Informuje o tom správa agentúry AFP.

Zo sčítania 82 percent odovzdaných hlasovacích lístkov vyplýva, že Nataša Pircová Musarová, podporovaná ľavicovou vládou, získala v druhom kole volieb podporu 54 percent voličov.

Jej protikandidáta, bývalého ministra zahraničných vecí Anžeho Logara, volilo v nedeľu 46 percent voličov.
Medzičasom Logar už zablahoželal Pircovej Musarovej k víťazstvu vo voľbách a vyjadril nádej, že bude prezidentkou všetkých Slovincov.

Tieto predbežné výsledky volieb zverejnené v nedeľu večer ústrednou volebnou komisiou sú novým neúspechom pre konzervatívcov v Slovinsku, komentovala agentúra AFP.

Logar (46) kandidoval ako nezávislý, no je dlhoročným členom Slovinskej demokratickej strany (SDS) Janeza Janšu, ktorý v apríli neuspel vo svojej snahe o opätovné zvolenie za premiéra. Kritici Janšu obviňovali, že počas svojho pôsobenia vo funkcii premiéra ohrozoval slobodu médií a súdnictva a svojím konaním podkopával zásady právneho štátu.

https://standard.sk/276230/slovinci-by-si-v-druhom-kole-volieb-hlavy-statu-mohli-zvolit-prvu-prezidentku/

Pircová Musarová (54) v nedávnej minulosti pracovala pre bývalú prvú dámu USA Melaniu Trumpovú pochádzajúcu zo Slovinska. Jej úlohou bolo, aby zabránila tomu, že firmy sa budú usilovať o komerčné využitie produktov s jej menom.

Pircová Musarová uviedla, že ak by vyhrala voľby, bola by "hlasom žien" v Slovinsku aj v zahraničí a pôsobila by ako "morálna autorita". "Prezident nemôže byť neutrálny… a nemať nijaký názor… Nikdy som sa nebála ozvať sa," povedala pre AFP.

Nový prezident nahradí vo funkcii dosluhujúcu hlavu štátu Boruta Pahora, ktorý funkciu zastával už dve volebné obdobia, a nemôže tak opäť kandidovať.

(tasr)

Minúta  |  

Pri útoku na základňu v Sýrii zahynuli dvaja vládni vojaci. Damask viní Izrael

Pri útoku na leteckú základňu neďaleko sýrskeho mesta Homs prišli v nedeľu večer o život dvaja vojaci sýrskej vládnej armády a ďalší traja utrpeli zranenia. Podľa Damasku šlo o nálet izraelskej armády. Informovala o tom agentúra AFP, ktorá sa odvolala na sýrske vládne médiá.

Sýrska tlačová agentúra SANA dodala, že sýrska protivzdušná obrana reagovala na "nepriateľské ciele" a "niekoľko z nich" zneškodnila. S odvolaním sa na vojenský zdroj SANA spresnila, že terčom útoku bola vládna letecká základňa Šajrát. Okrem obetí na životoch a zranených došlo aj k materiálnym škodám.

Sýrske pozorovateľské centrum pre ľudské práva (SOHR) so sídlom v Británii informovalo o výbuchoch v oblasti leteckej základne Šajrát, pričom uviedlo, že boli odpálené štyri rakety.

V danej oblasti sa nachádza viacero vojenských objektov, ktoré využíva nielen režim sýrskeho prezidenta Bašára Asada, ale aj jeho spojenci (skupiny podporované Iránom) vrátane libanonského šiítského hnutia Hizballáh – extrémistickej teroristickej organizácie, ktorej cieľom je zničenie Izraela.

Od vypuknutia občianskej vojny v Sýrii v roku 2011 Izrael pravidelne podniká nálety na pozície sýrskych vládnych síl a ich spojencov z Iránu a Libanonu. Predpokladá sa, že izraelská armáda uskutočnila už niekoľko stoviek takýchto útokov.

Izrael sa k útokom, ktoré podniká v Sýrii, zvyčajne nevyjadruje. Izraelská armáda ich však odôvodňuje ako nevyhnutné, aby zabránila Iránu – "úhlavnému nepriateľovi" židovského štátu – získať oporné body v blízkosti izraelských hraníc.

(tasr)

Minúta  |  

Ministerka financií USA: Časť sankcií voči Rusku by mohla presiahnuť koniec vojny na Ukrajine

Americká ministerka financií Janet Yellenová uviedla, že niektoré sankcie voči Rusku môžu zostať v platnosti aj po možnej mierovej dohode s Ukrajinou. Informoval o tom v nedeľu denník The Wall Street Journal, ktorý vo svojej správe citovala agentúra Reuters.

Yellenová povedala, že akákoľvek prípadná mierová dohoda by zahŕňala revíziu sankcií, ktoré Spojené štáty a ich spojenci uvalili na ruskú ekonomiku.

"Predpokladám, že v kontexte nejakej mierovej dohody je úprava sankcií možná a mohla by byť vhodná," pripustila Yellenová, ktorá je momentálne v Indonézii, kde sa zúčastňuje na summite G20.

USA a ich spojenci sa po vypuknutí vojny na Ukrajine snažili ochromiť vojenské kapacity Ruska tým, že mu obmedzili prístup k vyspelým západným technológiám a zablokovali jeho finančný systém. Napriek tomu však Rusko tento rok malo aj naďalej veľké príjmy z predaja energonosičov.

(tasr)

Minúta  |  

Lavrov pricestoval do dejiska samitu G20. Moskva odmieta politizáciu tohto zoskupenia

Šéf ruskej diplomacie Sergej Lavrov pricestoval v nedeľu na indonézsky ostrov Bali, kde bude na samite skupiny najväčších ekonomík sveta (G20) v utorok a stredu zastupovať ruského prezidenta Vladimira Putina.

Kremeľ v piatok vysvetlil neprítomnosť ruského prezidenta na stretnutí G20 tým, že má už naplánovaný iný program a je nevyhnutné, aby zotrval na území Ruskej federácie. Putinov hovorca Dmitrij Peskov prišiel s týmto vyhlásením deň po tom, čo Moskva oficiálne potvrdila, že na samite G20 sa namiesto Putina zúčastní Lavrov.

Ruské ministerstvo zahraničných vecí vo svojom vyhlásení z nedele (aj v súvislosti s predpokladanou diskusiou o vojne na Ukrajine) vyzvalo skupinu G20, aby "sa zamerala na ekonomické otázky, pre ktoré bol vytvorený tento formát (medzinárodného fóra) spájajúci hlavné svetové ekonomiky, a nie na otázky bezpečnosti, ktoré patria do pôsobnosti OSN".

"Kategoricky odmietame politizáciu G20, vnášanie nesúvisiacich a zámerne rozdeľujúcich tém do jej diskusií a izoláciu účastníkov na základe ničím neopodstatnených obvinení," píše sa vo vyhlásení ruského rezortu diplomacie.

(tasr)

Minúta  |  

Video: Šesť mŕtvych, vyše osemdesiat zranených. Výbuch v Istanbule bol teroristickým útokom. Spôsobiť ho mohla žena

AKTUALIZOVANÉ K zodpovednosti za čin sa zatiaľ nikto neprihlásil, uviedli viaceré turecké médiá. V prípade sa už začalo vyšetrovanie.

Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan odsúdil nedeľňajší výbuch na istanbulskej Triede nezávislosti a naznačil, že by mohlo ísť o teroristický čin. Dodal, že počet obetí explózie stúpol najmenej na šesť.

"Príslušné zložky pátrajú po páchateľoch, ktorí stoja za týmto podlým útokom," vyhlásil Erdogan na tlačovej konferencii. Podľa tureckého prezidenta by bolo nesprávne s určitosťou označiť explóziu za teroristický čin, aj keď "prvotné náznaky svedčia o terorizme".

Explózia sa odohrala v nedeľu o 16.20 h miestneho času (14.20 h stredoeurópskeho času). Okrem obetí na životoch si vyžiadala aj 81 zranených. Video z incidentu zverejnené na sociálnych sieťach zobrazuje výbuch, plamene a ľudí, ktorí sa z pešej zóny snažia utiecť. Na ďalších záberoch z miesta explózie sú sanitky, hasičské autá a polícia. Nateraz nie je jasné, čo výbuch spôsobilo.

https://twitter.com/ELINTNews/status/1591788422959665152

Viacero zahraničných vlád vyjadrilo Turecku v súvislosti s incidentom sústrasť. Medzi nimi aj susedné Grécko, s ktorým má Ankara napäté vzťahy.

Istanbulská Trieda nezávislosti je medzi návštevníkmi i miestnymi obyvateľmi veľmi obľúbená; nachádzajú sa na nej viaceré obchody a reštaurácie, ktoré bezprostredne po výbuchu uzavreli. AP uvádza, že turecká Štátna rada pre monitorovanie vysielania (RTÜK) medzičasom dočasne zakázala médiám informovať o výbuchu a vysielať zábery z miesta nešťastia.

Bol to teroristický útok

Turecký viceprezident Fuat Oktay v nedeľu skonštatoval, že predsa len išlo o teroristický útok. Pripustil, že osobou, ktorá aktivovala výbušninu, mohla byť žena.

K zodpovednosti za čin sa zatiaľ nikto neprihlásil, uviedli viaceré turecké médiá. V prípade sa už začalo vyšetrovanie. Vedie ho istanbulská prokuratúra.

Oblasť, kde sa nachádza ulica Istiklal, bola terčom bombových útokov aj v rokoch 2015 – 2016, keď došlo k útokom nielen v Istanbule, ale aj v Ankare a ďalších tureckých mestách. Tieto bombové útoky boli väčšinou pripisované džihádistickej organizácii Islamský štát a kurdským militantom postaveným v Turecku mimo zákona. O život vtedy prišlo takmer päťsto ľudí a viac ako dvetisíc ich utrpelo zranenia.

(tasr, est, sita)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.