Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Británia a Francúzsko podpísali dohodu proti nelegálnej migrácii cez Lamanšský kanál

Británia a Francúzsko v pondelok podpísali novú dohodu o posilnení spolupráce s cieľom zabrániť príchodom migrantov do Británie na malých člnoch cez Lamanšký kanál. Informuje o tom agentúra AFP.

Britská ministerka vnútra Suella Bravermanová a jej francúzsky náprotivok Gerald Darmanin dohodu podpísali v Paríži. Británia podľa nej zvýši každoročnú sumu, ktorú platí Francúzsku na pokrytie nákladov na hliadkovanie. V rokoch 2022-2023 to bude v prepočte 72,2 milióna eur, píše AFP.

Francúzske úrady tak môžu zvýšiť z 200 na 300 počet príslušníkov hliadok. Peniaze budú použité aj na nákup ďalších dronov, zariadení na nočné videnie i strediská pre nelegálnych migrantov vo Francúzsku.

Uzavretie dohody v pondelok privítal aj britský premiér Rishi Sunak, ktorý považuje boj proti nezákonnej migrácii za "absolútnu prioritu" svojej vlády. "Som presvedčený, že absolútna priorita, na ktorú majú občania Británie v súčasnosti právo, je zakročiť proti nezákonnej migrácii," povedal Sunak novinárom počas letu do Indonézie, kde sa má zúčastniť na summite skupiny G20 na Bali.

Bravermanová v posledných týždňoch čelila rastúcemu tlaku v spojitosti so situáciou s nelegálnymi migrantmi, pripomína BBC.

Tento rok sa cez Lamanšský prieliv na malých člnoch dostalo do Británie viac než 40-tisíc nelegálnych migrantov, pričom do konca roka by to mohlo byť 50-tisíc či dokonca 60-tisíc, napísala minulý týždeň AFP.

Londýn v posledných rokoch opakovane vinil Francúzsko, že nerobí dosť proti tomu, aby sa nelegálni migranti z jeho pobrežia nevydávali na nebezpečnú plavbu k anglickým brehom. Francúzske úrady tieto obvinenia ostro odmietli.

(tasr)

Minúta  |  

Lídri Austrálie a Číny sa stretnú prvýkrát po niekoľkých rokoch

Austrálsky premiér Anthony Albanese sa v utorok stretne s čínskym prezidentom Si Ťin-pchingom na indonézskom ostrove Bali. Po rokoch napätých vzťahov pôjde o prvé stretnutie lídrov oboch krajín. Informujú o tom agentúry AFP a Reuters.

"Teším sa zajtra na konštruktívny rozhovor s čínskym prezidentom Si Ťin-pchingom… Austrália predostrie svoju vlastnú pozíciu," uviedol Albanese po príchode na Bali. Obaja predstavitelia sa tomto indonézskom ostrove zúčastňujú na summite skupiny G20.

Lídri Austrálie a Číny mali krátke stretnutie počas summitu G20 aj v roku 2019 v Japonsku. Vtedajší austrálsky premiér Scott Morrison sa stretol so Si Ťin-pchingom. Formálne stretnutie najvyšších predstaviteľov oboch krajín sa však neuskutočnilo už päť rokov. Len v júni sa pritom po dvoch rokoch obnovil ich kontakt na úrovni ministrov.

Čína je najväčším obchodným partnerom Austrálie, ich bilaterálne vzťahy sa však v uplynulých rokoch zhoršovali. Dôvodom boli napríklad spory o vplyve a správaní Číny v tichomorskom regióne či výzvy Austrálie na medzinárodné vyšetrenie pôvodu pandémie koronavírusu, čo viedlo k uvaleniu obchodných sankcií zo strany Číny.

"Odkedy som sa stal premiérom, a už aj predtým som hovoril, že dialóg je vždy dobrý. Musíme spolu hovoriť, aby sme si navzájom porozumeli," uviedol Albanese.

Si Ťin-pching sa na Bali v pondelok stretne aj s americkým prezidentom Joeom Bidenom a vo štvrtok v Thajsku s japonským premiérom Fumiom Kišidom.

(tasr)

Minúta  |  

Von der Leyenová zagratulovala Pircovej Musarovej k víťazstvu v slovinských prezidentských voľbách

Predsedníčka Európskej komisie (EK) Ursula von der Leyenová zablahoželala Nataši Pircovej Musarovej k víťazstvu v nedeľňajšom druhom kole slovinských prezidentských volieb. Na sociálnej sieti Twitter uviedla, že ako vôbec prvá žena v tejto funkcii vydláždila cestu aj pre budúce generácie žien.

Šéfka EK takisto uviedla, že sa teší na vzájomnú spoluprácu. Dodala, že s Pircovou Musarovou majú spoločný cieľ, ktorým je čoraz silnejšia, demokratickejšia a odolnejšia Únia.

V podobnom duchu sa vyjadril aj rakúsky prezident Alexander Von der Bellen. Povedal, že sa teší na "ďalšie rozvíjanie vynikajúcich priateľských vzťahov a úzkych susedských vzťahov medzi oboma krajinami". Dosluhujúcemu slovinskému prezidentovi Borutovi Pahorovi poďakoval za priateľstvo a spoluprácu.

Pircovej Musarovej k víťazstvu vo voľbách zagratulovala aj kosovská prezidentka Vjosa Osmaniová. "Keď prevezmete túto dôležitú úlohu, teším sa na úzku spoluprácu pri budovaní neochvejného kosovsko-slovinského partnerstva, založenom na našich spoločných demokratických hodnotách," dodala.

Prezident Albánska Bajram Begaj takisto na Twitteri uviedol, že sa teší na úzku spoluprácu a ďalšie posilňovanie bilaterálnych vzťahov a spolupráce medzi oboma krajinami.

Zo sčítania 82 percent odovzdaných hlasovacích lístkov vyplýva, že Nataša Pircová Musarová, podporovaná stredoľavou vládou, získala v druhom kole volieb podporu 54 percent voličov. Jej protikandidáta, bývalého ministra zahraničných vecí Anžeho Logara, volilo v nedeľu 46 percent voličov.

(tasr)

Minúta  |  

NASA: Sonda CAPSTONE sa dostala na orbitu Mesiaca

Sonda CAPSTONE amerického Národného úradu pre letectvo a vesmír (NASA) dosiahla v noci na pondelok orbitu Mesiaca.

Cieľom misie je preskúmať takzvanú halo orbitu, čo je periodická a trojrozmerná obežná dráha, ktorá povedie popri póloch Mesiaca. V budúcnosti by po halo orbite mala obiehať lunárna stanica Gateway, ktorá je súčasťou programu Artemis. Základňa by mala slúžiť ako východisko pre ľudské misie na Mesiac, ako aj pre lety do hlbokého vesmíru.

Sonda CAPSTONE (Cislunar Autonomous Positioning System Technology Operations and Navigation Experiment) s veľkosťou mikrovlnnej rúry, váži asi 25 kilogramov. Do vesmíru ju vyniesla 28. júna dvojstupňová orbitálna nosná raketa Electron americkej spoločnosti Rocket Lab, ktorá odštartovala z Nového Zélandu.

Capstone počas najbližších piatich dní uskutoční dva dodatočné manévre a vedecký tím misie následne vyhodnotí údaje, píše NASA.

(tasr)

Minúta  |  

Turecko z výbuchu v Istanbule obviňuje kurdských militantov

Turecký minister vnútra Süleyman Soylu v pondelok obvinil kurdských militantov z výbuchu, pri ktorom v nedeľu v Istanbule prišlo o život najmenej šesť osôb. Polícia podľa ministra zadržala 22 podozrivých vrátane osoby, ktorá bombu nastražila.

Príkaz na uskutočnenie útoku bol podľa Soyla vydaný v meste Ajn al-Arab (Kobané) na severe Sýrie, kde turecká armáda v posledných rokoch bojuje proti kurdským Ľudovým obranným jednotkám (YPG).

"Vyhodnotili sme, že pokyny na útok prišli z Ajn al-Arab," povedal Soylu. Dodal, že osoba, ktorá útočila, prešla do Turecka cez oblasť Afrín na severe Sýrie. Minister tiež pripomenul, že polícia okrem tejto osoby zadržala aj ďalších 21 ľudí. Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan a jeho viceprezident Fuat Oktay uviedli, že útok mohla vykonať žena.

Výbuch nastal v nedeľu popoludní okolo 16.20 miestneho času na rušnej pešej zóne na Triede nezávislosti (Istiklal Caddesi). Všetkých šesť obetí boli tureckí občania, píše agentúra Reuters. Okrem mŕtvych si explózia vyžiadala aj vyše 80 zranených. Prípad polícia vyšetruje ako teroristický čin.

Turecko od roku 2016 uskutočnilo tri veľké vpády proti YPG v severnej Sýrii a kontroluje rozsiahle oblasti v sýrskom pohraničí. Ankara kurdské milície považuje za ozbrojené krídlo Strany kurdských pracujúcich (PKK), ktorú Turecko, EÚ a USA zaradili na zoznam teroristických organizácií.

PKK od roku 1984 vedie ozbrojený boj za autonómiu a posilnenie práv pre Kurdov v Turecku, ktorý si už vyžiadal desaťtisíce obetí.

(tasr)

Minúta  |  

ISW: Boje na Ukrajine sa v najbližších mesiacoch nezastavia. Zmrznutie blatistého terénu ich môže zintenzívniť

Zastavenie alebo dlhšie spomalenie bojových operácií na Ukrajine je v najbližších mesiacoch veľmi nepravdepodobné. Akýkoľvek pokus o prímerie alebo zastavenie bojov by bol v tomto čase z drvivej väčšiny v prospech Ruska. Vo svojom najnovšom hodnotení to v noci na pondelok uviedol americký Inštitút pre štúdium vojny (ISW).

Rusko podľa správy v nadchádzajúcich týždňoch zrejme zintenzívni ofenzívne operácie v Doneckej oblasti na východe Ukrajiny. Môže tam poslať ďalších mobilizovaných vojakov spolu s jednotkami stiahnutými z Chersonskej oblasti.

Ukrajina pravdepodobne tiež stiahne časť bojových síl z Chersonskej oblasti a nasadí ich v iných častiach krajiny na obranné i protiofenzívne operácie. V tých budú Ukrajinci takmer s určitosťou pokračovať, domnievajú sa americkí analytici.

Obe strany, ktoré teraz bojujú vo veľmi blatistých podmienkach, boje s príchodom mrazov nezastavia, pretože zmrznutý terén bude vhodnejší na mechanizované operácie veľkého rozsahu. Boje sa preto s poklesom teplôt skôr zintenzívnia, než oslabia.

ISW dodáva, že momentálne nie je čas spomaliť podporu Ukrajiny ani naliehať na prímeria alebo rokovania, ale naopak, pomáhať jej využiť aktuálne podmienky, ktoré zvýhodňujú Kyjev namiesto Moskvy.

Ukrajinci a Západ musia vynaložiť všetko úsilie, aby umožnili čo najrýchlejšie oslobodenie ďalších území, nevyhnutných na to, aby sa Ukrajina mohla v budúcnosti brániť voči ruských útokom a obnoviť funkčné hospodárstvo, napísal inštitút.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.