Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Miera inflácie vo Fínsku dosiahla 38-ročné maximum

Rast spotrebiteľských cien vo Fínsku sa v októbri zrýchlil a dosiahol najväčšie tempo za 38 rokov. Informácie v pondelok zverejnil štatistický úrad v Helsinkách.

Podľa týchto údajov sa medziročný rast spotrebiteľských cien v škandinávskej krajine v októbri 2022 zvýšil na 8,3 percenta z 8,1 percenta v septembri. To je jeho najväčšie tempo od januára 1984, ale menšie ako v prípade celej eurozóny, kde sa inflácia vyšplhala v októbri na rekordných 10,7 percenta.

K októbrovej miere inflácie vo Fínsku prispelo zrýchlenie rastu cien potravín a nealkoholických nápojov na 15,7 percenta zo 14,5 percenta v septembri.

Ďalšie tlaky vyplynuli z nákladov na alkoholické nápoje a tabak (4,4 percenta oproti 4,3 percenta); bývanie a služby (9,7 percenta oproti 9,6 percenta), najmä v dôsledku zdraženia elektriny; dopravu (9,3 percenta), čo bolo do značnej miery spojené s cenami nafty a benzínu; nákladov na zdravie (1,3 percenta oproti - 0,4 percenta); rekreáciu a kultúru (5,7 percenta oproti 5,1 percenta); reštaurácie (7,5 percenta oproti 7,8 percenta) a rôzne tovary a služby (6 percent oproti 4,9 percenta).

V medzimesačnom porovnaní sa spotrebiteľské ceny vo Fínsku v októbri zvýšili o 0,9 percenta, najviac za päť mesiacov, po náraste o 0,8 percenta v septembri.

(tasr)

Minúta  |  

Euroinštitúcie sa musia do polnoci dohodnúť na rozpočte Európskej únie na rok 2023

Vyjednávači Európskeho parlamentu (EP), Rady EÚ a Európskej komisie v piatok (11. 11.) nedosiahli dohodu o rozpočte EÚ na rok 2023. Ak sa im nepodarí dohodnúť do pondelka do polnoci, eurokomisia bude musieť predložiť nový návrh budúcoročného rozpočtu.

Zákonný termín na dosiahnutie dohody medzi inštitúciami EÚ je v pondelok večer. Podľa správ týždenníka Politico vyjednávači sú pripravení, že k dohode nedôjde a rokovania sa posunú na neskorší termín.

"V snahe dosiahnuť dohodu na budúcoročnom rozpočte, Rada EÚ a Európsky parlament budú pokračovať v rokovaniach do poslednej chvíle, do 14. novembra do polnoci," uviedol štátny tajomník ministerstva financií Českej republiky Jiří Georgiev, ktorý v mene českého predsedníctva v Rade EÚ vystupuje ako hlavný vyjednávač členských krajín.

Ak sa vyjednávačom nepodarí dosiahnuť dohodu do polnoci, k slovu sa opäť dostane eurokomisia, ktorá bude musieť predložiť nový návrh rozpočtu.

Podľa Politico tohtoročné rokovania o únijnom rozpočte sú skomplikované aj vlastnými požiadavkami inštitúcií EÚ. Viaceré členské krajiny eurobloku sú znepokojené návrhom na sedempercentný nárast platov zamestnancov EÚ v dôsledku šetrenia počas pandémie a súčasných inflačných tlakov.

Takisto sú národné vlády "rozhorčené" nad pokusom europarlamentu zabezpečiť veľké zvýšenie rozpočtu na chod tejto inštitúcie na rok 2023.

Podľa Politico automatické úpravy platov pre zamestnancov eurokomisie a europarlamentu, vyplývajúce z inflácie, sú "drahé", ale sú v súlade s pravidlami dohodnutými v roku 2013.

Parlament však okrem týchto úprav požaduje nečakané navýšenie svojho rozpočtu na rok 2023, čo odôvodňuje vytvorením 52 dodatočných pracovných miest a 116 ďalších asistentov pre europoslancov. Dochádza k tomu v čase, keď členské štáty (Rada EÚ) aj eurokomisia sú pod tlakom, aby znížili náklady na svojich zamestnancov.

Politico upozornil, že najmenej jedenásť krajín EÚ varovalo, že nepodporí ďalšie zvyšovanie rozpočtu pre EP, pričom poukázali na opakované ubezpečenia zákonodarného zboru EÚ z predchádzajúcich rokov, že k úprave rozpočtu dochádza naposledy.

Europarlamentu sa napríklad pri rokovaniach o rozpočte na rok 2022 podarilo získať zdroje pre dodatočných 142 pracovných miest a 180 externých zamestnancov.

Rada EÚ prijala v júli pozíciu, podľa ktorej rozpočet EÚ na rok 2023 má podobu 183,95 miliardy eur v záväzkoch a 165,74 miliardy eur v platbách. V porovnaní s rozpočtom na rok 2022 ide o zvýšenie záväzkov o 8,29 percenta a zníženie platieb o 3,02 percenta.

Pozícia Rady EÚ predpokladá, že všetky inštitúcie EÚ prijmú "komplexný a cielený prístup na stabilizáciu počtu zamestnancov a zníženie administratívnych výdavkov".

(tasr)

Minúta  |  

SHMÚ: Na popradskom letisku bolo v noci mínus päť stupňov Celzia

Najnižšia teplota, mínus päť stupňov Celzia, bola v noci z nedele (13. 11.) na pondelok na popradskom letisku. Staničný rekord bol v roku 1983 a to mínus 15,3 stupňa Celzia. Chladnejšie bolo počas tejto jesene 21. októbra. Slovenský hydrometeorologický ústav (SHMÚ) o tom informuje na sociálnej sieti.

"V noci z nedele na pondelok sa nízka oblačnosť a hmly vyskytovali len miestami a v horských dolinách boli pri slabom vetre alebo bezvetrí vhodné podmienky na výraznejší pokles teploty vzduchu," priblížili meteorológovia.

Po prechodnom zmiernení nočných mrazov v najbližších dňoch to vyzerá podľa SHMÚ na ich opätovné zosilnenie v závere týždňa. Nasledujúcu noc ešte teplota klesne v dolinách na približne mínus štyri stupne Celzia.

(tasr)

Minúta  |  

Medziročný rast cien na Slovensku atakoval v októbri 15 percent. Potraviny sú drahšie o 27 percent

Spotrebiteľské ceny tovarov a služieb v októbri 2022 medzimesačne poskočili o 1,2 percenta a priemerná úroveň zdražovania z mesiaca na mesiac v tomto roku je 1,3 percenta. Medziročne inflácia od januára minulého roka bez prestávky rastie a momentálne s hodnotou 14,9 percenta dosahuje najvyššie hodnoty od začiatku milénia.

Najväčší vplyv na celkovú infláciu majú dynamicky rastúce ceny v dvoch odboroch - potraviny s nealko nápojmi a bývanie s energiami, ktoré tvoria takmer polovicu výdavkov domácností. Potraviny boli aktuálne medziročne drahšie o 26,8 percenta aj nealkoholické nápoje rástli dvojciferným tempom už štvrtý mesiac. Informoval o tom Štatistický úrad SR.

Vyššie ceny v odbore doprava dlhodobo podporované najmä drahšími pohonnými látkami v októbri mierne znížili dynamiku nárastu v porovnaní s minulým rokom na 20,4 percenta.

Index spotrebiteľských cien sa v októbri 2022 medziročne zvýšil za domácnosti zamestnancov o 14,6 percenta, za nízkopríjmové domácnosti o 15,5 percenta, za domácnosti dôchodcov o 16,4 percenta.

V súhrne za desať mesiacov roku 2022 sa spotrebiteľské ceny medziročne v priemere zvýšili o 12,2 percenta (za domácnosti zamestnancov o 12,1 percenta, za nízkopríjmové domácnosti o 12,4 percenta, za domácnosti dôchodcov o 13,3 percenta).

(tasr)

Minúta  |  

Británia a Francúzsko podpísali dohodu proti nelegálnej migrácii cez Lamanšský kanál

Británia a Francúzsko v pondelok podpísali novú dohodu o posilnení spolupráce s cieľom zabrániť príchodom migrantov do Británie na malých člnoch cez Lamanšký kanál. Informuje o tom agentúra AFP.

Britská ministerka vnútra Suella Bravermanová a jej francúzsky náprotivok Gerald Darmanin dohodu podpísali v Paríži. Británia podľa nej zvýši každoročnú sumu, ktorú platí Francúzsku na pokrytie nákladov na hliadkovanie. V rokoch 2022-2023 to bude v prepočte 72,2 milióna eur, píše AFP.

Francúzske úrady tak môžu zvýšiť z 200 na 300 počet príslušníkov hliadok. Peniaze budú použité aj na nákup ďalších dronov, zariadení na nočné videnie i strediská pre nelegálnych migrantov vo Francúzsku.

Uzavretie dohody v pondelok privítal aj britský premiér Rishi Sunak, ktorý považuje boj proti nezákonnej migrácii za "absolútnu prioritu" svojej vlády. "Som presvedčený, že absolútna priorita, na ktorú majú občania Británie v súčasnosti právo, je zakročiť proti nezákonnej migrácii," povedal Sunak novinárom počas letu do Indonézie, kde sa má zúčastniť na summite skupiny G20 na Bali.

Bravermanová v posledných týždňoch čelila rastúcemu tlaku v spojitosti so situáciou s nelegálnymi migrantmi, pripomína BBC.

Tento rok sa cez Lamanšský prieliv na malých člnoch dostalo do Británie viac než 40-tisíc nelegálnych migrantov, pričom do konca roka by to mohlo byť 50-tisíc či dokonca 60-tisíc, napísala minulý týždeň AFP.

Londýn v posledných rokoch opakovane vinil Francúzsko, že nerobí dosť proti tomu, aby sa nelegálni migranti z jeho pobrežia nevydávali na nebezpečnú plavbu k anglickým brehom. Francúzske úrady tieto obvinenia ostro odmietli.

(tasr)

Minúta  |  

Lídri Austrálie a Číny sa stretnú prvýkrát po niekoľkých rokoch

Austrálsky premiér Anthony Albanese sa v utorok stretne s čínskym prezidentom Si Ťin-pchingom na indonézskom ostrove Bali. Po rokoch napätých vzťahov pôjde o prvé stretnutie lídrov oboch krajín. Informujú o tom agentúry AFP a Reuters.

"Teším sa zajtra na konštruktívny rozhovor s čínskym prezidentom Si Ťin-pchingom… Austrália predostrie svoju vlastnú pozíciu," uviedol Albanese po príchode na Bali. Obaja predstavitelia sa tomto indonézskom ostrove zúčastňujú na summite skupiny G20.

Lídri Austrálie a Číny mali krátke stretnutie počas summitu G20 aj v roku 2019 v Japonsku. Vtedajší austrálsky premiér Scott Morrison sa stretol so Si Ťin-pchingom. Formálne stretnutie najvyšších predstaviteľov oboch krajín sa však neuskutočnilo už päť rokov. Len v júni sa pritom po dvoch rokoch obnovil ich kontakt na úrovni ministrov.

Čína je najväčším obchodným partnerom Austrálie, ich bilaterálne vzťahy sa však v uplynulých rokoch zhoršovali. Dôvodom boli napríklad spory o vplyve a správaní Číny v tichomorskom regióne či výzvy Austrálie na medzinárodné vyšetrenie pôvodu pandémie koronavírusu, čo viedlo k uvaleniu obchodných sankcií zo strany Číny.

"Odkedy som sa stal premiérom, a už aj predtým som hovoril, že dialóg je vždy dobrý. Musíme spolu hovoriť, aby sme si navzájom porozumeli," uviedol Albanese.

Si Ťin-pching sa na Bali v pondelok stretne aj s americkým prezidentom Joeom Bidenom a vo štvrtok v Thajsku s japonským premiérom Fumiom Kišidom.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.