Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Naď sa prvý raz oficiálne spojil s novým švédskym ministrom obrany

Minister obrany SR Jaroslav Naď (OĽaNO) v pondelok telefonoval s novým ministrom obrany Švédskeho kráľovstva Palom Jonsonom. Išlo o ich prvý oficiálny rozhovor od nástupu Jonsona do funkcie.

Diskutovali predovšetkým o spolupráci Slovenska a Švédska, a to najmä v súvislosti s modernizáciou ozbrojených síl a prístupovým procesom Švédska do NATO. TASR o tom informovala hovorkyňa Ministerstva obrany (MO) SR Martina Kovaľ Kakaščíková.

"Verím, že s novým kolegom nadviažeme na doterajšiu kvalitnú bilaterálnu spoluprácu, ktorú čaká dôležitý míľnik v podobe medzivládneho kontraktu na obstaranie 152 kusov pásových obrnených vozidiel CV90," uviedol Naď.

Expertné tímy robia podľa neho všetko pre to, aby nová technika bola dodaná slovenským vojakom čo najskôr. Dodal, že procesy napredujú podľa plánu a v dohľadnom čase bude informovať o ďalších krokoch.

Šéf švédskeho rezortu obrany počas rozhovoru ocenil nielen kvalitu vzájomných vzťahov, ale tiež podporu Slovenska v prístupovom procese Švédskeho kráľovstva do Severoatlantickej aliancie.

Slovensko nakúpi od Švédska 152 pásových bojových obrnených vozidiel a pásových obrnených vozidiel CV9035. Vrátane nákladov na infraštruktúru by za ne malo zaplatiť vyše 1,6 miliardy eur. Minister obrany by mal podľa prijatého uznesenia vlády uzavrieť zmluvu do 30. decembra.

(tasr)

Minúta  |  

Turecko odmietlo americký prejav sústrasti k bombovým útokom v Istanbule

Turecko v pondelok odmietlo prejavy sústrasti zo strany Spojených štátov v súvislosti so smrťou šiestich ľudí pri nedeľňajšom bombovom útoku v Istanbule. Ankara z tohto útoku obviňuje kurdských militantov. Informoval o tom agentúra AFP.

"Americký prejav sústrasti neprijímame. Odmietame ho," povedal v televíznom vysielaní turecký minister vnútra Süleyman Soylu.

Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan často obviňuje Washington z poskytovania zbraní kurdským bojovníkom v severnej Sýrii. Ankara tieto ozbrojené skupiny označuje za teroristov, pripomína AFP.

Výbuch nastal v nedeľu popoludní okolo 16.20 miestneho času na rušnej pešej zóne na Triede nezávislosti (Istiklal Caddesi). Všetkých šesť obetí boli tureckí občania, píše agentúra Reuters. Okrem mŕtvych si explózia vyžiadala aj vyše 80 zranených. Prípad polícia vyšetruje ako teroristický čin.

Turecko od roku 2016 uskutočnilo tri veľké vpády proti kurdským Ľudovým obranným jednotkám (YPG) v severnej Sýrii a kontroluje rozsiahle oblasti v sýrskom pohraničí. Ankara kurdské milície považuje za ozbrojené krídlo Strany kurdských pracujúcich (PKK), ktorú Turecko, EÚ a USA zaradili na zoznam teroristických organizácií.

PKK od roku 1984 vedie ozbrojený boj za autonómiu a posilnenie práv pre Kurdov v Turecku, ktorý si už vyžiadal desaťtisíce obetí.

(tasr)

Minúta  |  

Agentúra AP: Lavrova po príchode na samit G20 previezli do nemocnice, Rusko to poprelo

Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov bol po prílete na indonézsky ostrov Bali, kde sa uskutoční samit skupiny G20, prevezený do nemocnice. S odvolaním sa nemenované zdroje o tom informovala v pondelok agentúra AP. Ruské ministerstvo zahraničných vecí to však poprelo.

Podľa troch nemenovaných zdrojov z indonézskej vlády a zdravotníctva je šéf ruskej diplomacie v miestnej nemocnici. Dva zo zdrojov pritom uviedli, že jeho zdravotné komplikácie súvisia so srdcom. Osoby, ktoré tieto informácie AP poskytli, nechceli byť menované, pretože o tejto záležitosti nemohli oficiálne hovoriť.

Ruské ministerstvo zahraničných vecí tieto informácie označilo za nepodložené. "Je to samozrejme vrchol nepravdivosti," cituje hovorkyňu ruského rezortu obrany Mariju Zacharovovú agentúra Reuters. Hovorkyňa na sociálnej sieti Telegram uviedla, že o hospitalizácii sa dozvedala, keď spolu s Lavrovom sledovala správy.

Lavrov, ktorý na samit G20 bude zastupovať ruského prezidenta Vladimira Putina, pricestoval na Bali v nedeľu.

(tasr)

Minúta  |  

Čína očakáva zlepšenie vzťahov s USA

Čínske ministerstvo zahraničných vecí označilo svoju politiku a postup voči USA za "konzistentný a jasný".

"Sme odhodlaní dosiahnuť vzájomný rešpekt, mierové spolužitie a spoluprácu s USA, ktoré sú víťazstvom pre obe strany," povedala hovorkyňa ministerstva Mao Ning. Dodala, že Čína bude zároveň "pevne brániť" svoju zvrchovanosť, bezpečnosť a záujmy.

"Veríme, že USA budú s Čínou spolupracovať, … podporovať vzájomne prínosnú spoluprácu a vyhýbať sa nedorozumeniam a nesprávnym úsudkom, s cieľom posunúť vzťahy medzi USA a Čínou naspäť na cestu k zdravému a stabilnému rozvoju," uviedla Mao Ning pre agentúru AFP.

Čínsky prezident Si Ťin-pching pricestoval na indonézsky ostrov Bali v pondelok krátko po 3.00 miestneho času. Ide o jeho prvú zahraničnú cestu od októbrového zjazdu Komunistickej strany Číny, kde si opätovne posilnil mocenské postavenie.

Pre Bidena to bude prvé osobné stretnutie s čínskym prezidentom od nástupu do úradu v januári 2021.

Jednou z najspornejších tém pondelkových rozhovorov by mala byť situácia v spojitosti s Taiwanom. Peking považuje ostrov za súčasť čínskeho územia, a to aj napriek tomu, že Taiwan má vlastnú nezávislú vládu. Čínska komunistická vláda upozorňuje, že na Taiwane nebude tolerovať "separatistické aktivity" a v nevyhnutnom prípade nevylučuje ani vojenský zásah.

Lídri Číny a USA by mali hovoriť aj o vojne na Ukrajine, Severnej Kórey a ľudských právach.

(tasr)

Minúta  |  

Miera inflácie vo Fínsku dosiahla 38-ročné maximum

Rast spotrebiteľských cien vo Fínsku sa v októbri zrýchlil a dosiahol najväčšie tempo za 38 rokov. Informácie v pondelok zverejnil štatistický úrad v Helsinkách.

Podľa týchto údajov sa medziročný rast spotrebiteľských cien v škandinávskej krajine v októbri 2022 zvýšil na 8,3 percenta z 8,1 percenta v septembri. To je jeho najväčšie tempo od januára 1984, ale menšie ako v prípade celej eurozóny, kde sa inflácia vyšplhala v októbri na rekordných 10,7 percenta.

K októbrovej miere inflácie vo Fínsku prispelo zrýchlenie rastu cien potravín a nealkoholických nápojov na 15,7 percenta zo 14,5 percenta v septembri.

Ďalšie tlaky vyplynuli z nákladov na alkoholické nápoje a tabak (4,4 percenta oproti 4,3 percenta); bývanie a služby (9,7 percenta oproti 9,6 percenta), najmä v dôsledku zdraženia elektriny; dopravu (9,3 percenta), čo bolo do značnej miery spojené s cenami nafty a benzínu; nákladov na zdravie (1,3 percenta oproti - 0,4 percenta); rekreáciu a kultúru (5,7 percenta oproti 5,1 percenta); reštaurácie (7,5 percenta oproti 7,8 percenta) a rôzne tovary a služby (6 percent oproti 4,9 percenta).

V medzimesačnom porovnaní sa spotrebiteľské ceny vo Fínsku v októbri zvýšili o 0,9 percenta, najviac za päť mesiacov, po náraste o 0,8 percenta v septembri.

(tasr)

Minúta  |  

Euroinštitúcie sa musia do polnoci dohodnúť na rozpočte Európskej únie na rok 2023

Vyjednávači Európskeho parlamentu (EP), Rady EÚ a Európskej komisie v piatok (11. 11.) nedosiahli dohodu o rozpočte EÚ na rok 2023. Ak sa im nepodarí dohodnúť do pondelka do polnoci, eurokomisia bude musieť predložiť nový návrh budúcoročného rozpočtu.

Zákonný termín na dosiahnutie dohody medzi inštitúciami EÚ je v pondelok večer. Podľa správ týždenníka Politico vyjednávači sú pripravení, že k dohode nedôjde a rokovania sa posunú na neskorší termín.

"V snahe dosiahnuť dohodu na budúcoročnom rozpočte, Rada EÚ a Európsky parlament budú pokračovať v rokovaniach do poslednej chvíle, do 14. novembra do polnoci," uviedol štátny tajomník ministerstva financií Českej republiky Jiří Georgiev, ktorý v mene českého predsedníctva v Rade EÚ vystupuje ako hlavný vyjednávač členských krajín.

Ak sa vyjednávačom nepodarí dosiahnuť dohodu do polnoci, k slovu sa opäť dostane eurokomisia, ktorá bude musieť predložiť nový návrh rozpočtu.

Podľa Politico tohtoročné rokovania o únijnom rozpočte sú skomplikované aj vlastnými požiadavkami inštitúcií EÚ. Viaceré členské krajiny eurobloku sú znepokojené návrhom na sedempercentný nárast platov zamestnancov EÚ v dôsledku šetrenia počas pandémie a súčasných inflačných tlakov.

Takisto sú národné vlády "rozhorčené" nad pokusom europarlamentu zabezpečiť veľké zvýšenie rozpočtu na chod tejto inštitúcie na rok 2023.

Podľa Politico automatické úpravy platov pre zamestnancov eurokomisie a europarlamentu, vyplývajúce z inflácie, sú "drahé", ale sú v súlade s pravidlami dohodnutými v roku 2013.

Parlament však okrem týchto úprav požaduje nečakané navýšenie svojho rozpočtu na rok 2023, čo odôvodňuje vytvorením 52 dodatočných pracovných miest a 116 ďalších asistentov pre europoslancov. Dochádza k tomu v čase, keď členské štáty (Rada EÚ) aj eurokomisia sú pod tlakom, aby znížili náklady na svojich zamestnancov.

Politico upozornil, že najmenej jedenásť krajín EÚ varovalo, že nepodporí ďalšie zvyšovanie rozpočtu pre EP, pričom poukázali na opakované ubezpečenia zákonodarného zboru EÚ z predchádzajúcich rokov, že k úprave rozpočtu dochádza naposledy.

Europarlamentu sa napríklad pri rokovaniach o rozpočte na rok 2022 podarilo získať zdroje pre dodatočných 142 pracovných miest a 180 externých zamestnancov.

Rada EÚ prijala v júli pozíciu, podľa ktorej rozpočet EÚ na rok 2023 má podobu 183,95 miliardy eur v záväzkoch a 165,74 miliardy eur v platbách. V porovnaní s rozpočtom na rok 2022 ide o zvýšenie záväzkov o 8,29 percenta a zníženie platieb o 3,02 percenta.

Pozícia Rady EÚ predpokladá, že všetky inštitúcie EÚ prijmú "komplexný a cielený prístup na stabilizáciu počtu zamestnancov a zníženie administratívnych výdavkov".

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.