Preskočiť na obsah
  |  

Fico: Mikulec sa vykašľal na ochranu hranice a doslova nelegálnych migrantov k nám pozýva

Minister vnútra Roman Mikulec mal byť podľa šéfa strany Smer-SD Roberta Fica dávno odvolaný z funkcie. Premiér Eduard Heger je navyše podľa neho „úplne mimo“.

„Podľa Hegera minister vnútra Mikulec lepšie zvláda migračnú krízu ako my v roku 2015, keď sa denne v strednej Európe presúvalo desaťtisíc a viac nelegálnych migrantov. Vtedy však nikto na Slovensku nevidel ani jedného živého migranta. Preto, lebo naša vláda, osobitne minister vnútra Robert Kaliňák robili, čo bolo treba,“ reagoval šéf Smeru-SD na vyjadrenia premiéra Hegera v nedeľňajšej diskusnej relácii TA3 V politike.

Slovensko vtedy podľa Fica chránilo hranicu s Maďarskom a všetci nelegálni migranti ju obchádzali, lebo vedeli, že budú na nej zadržaní. „A potom sme ešte aj v Európskej únii zablokovali prijatie povinných migračných kvót,“ dodal Fico, podľa ktorého sú dnes síce denné toky nelegálnych migrantov v porovnaní s rokom 2015 nízke, napriek tomu sa nám stovky z nich voľne potulujú pri hraniciach s Českou republikou.

„Mikulec sa vykašľal na ochranu slovensko-maďarskej hranice a doslova nelegálnych migrantov k nám pozýva… Ak to nestačilo, tak hanba a problémy, ktoré Mikulec spôsobil Slovensku tým, že Česká republika a Rakúsko zaviedli hraničné kontroly, je už iba vyvrcholením jeho totálnej neschopnosti,“ uviedol ďalej Robert Fico.

(sita)

  |  

Európska komisia chce presadiť nové GMO na našich poliach a tanieroch

Európska komisia (EK) a biotechnologický priemysel sa snažia, aby sa na polia a taniere dostali nové geneticky modifikované organizmy (GMO) bez obmedzení, hodnotenia rizík a označovania.

Bez dôkazov tvrdia, že nové GMO sú tak bezpečné a spoľahlivé, že nemusia podliehať prísnej regulácii. Ich dereguláciou sa stratí možnosť zakázať ich pestovanie a možnosť slobodného výberu a bez ich označovania bude nemožné vedieť, že sa nové GMO pestuje a konzumuje. Informoval o tom v tlačovej správe člen Občianskej iniciatívy Slovensko bez GMO Peter Sudovský.

EK začína v rámci Zelenej dohody pripravovať legislatívu pre dereguláciu nových GMO a obísť všetky bezpečnostné legislatívne pravidlá. Robia to aj v prípade, že neexistuje dôkaz o bezpečnosti a funkčnosti nových GMO. Nové genetické techniky (NGT) už teraz vykazujú chyby, ktoré spôsobujú neželané zmeny v DNA, čo môže mať škodlivé následky.

Podľa Občianskej iniciatívny Slovensko bez GMO zisk zhrabnú vlastníci patentov a producenti, ktorí prevezmú kontrolu nad potravinami. Najlepšie by pre nich bolo, keby sa nové GMO vôbec neoznačovalo, ako GMO a aby sa bez odporu a problémov rozšírili po celej EÚ.

Podľa iniciatívy konajú v rozpore s vôľou občanov EÚ, ktorí podľa prieskumov GMO odmietajú. EK bez dôkazov tvrdí, že nové GMO sú udržateľným riešením, spásou a budúcnosťou pre poľnohospodárstvo, potravinárstvo a životné prostredie.

Petíciu s názvom Udržujte prísnu reguláciu a označovanie nových GMO podpísalo už viac ako 325-tisíc občanov EÚ, no je to malý počet na ich zabránenie. Petícia potrvá do 20. novembra, zo Slovenska as eviduje nízky počet podpisov.

(sita)

  |  

Scholz: Geopolitická pôda pod našimi nohami sa mení. Vyzýva na užšie obchodné vzťahy EÚ a ASEAN-om.

Európska únia (EÚ) by mala rozšíriť svoju spoluprácu s krajinami juhovýchodnej Ázie (ASEAN). Vyhlásil to v pondelok nemecký kancelár Olaf Scholz na stretnutí s podnikateľmi v Singapure počas svojej cesty po Ázii. Informuje o tom správa agentúry Reuters.

Uviedol pritom, že vzhľadom na vojnu na Ukrajine je veľmi dôležité prehlbovať vzájomné väzby. A vyjadril nádej, že pri obchodných rokovaniach EÚ s Austráliou, Indiou a Indonéziou sa dosiahne rýchly pokrok a Únia bude otvorená aj novým dohodám.

"Prehĺbenie spolupráce je kľúčové, pretože všetci cítime, že geopolitická pôda pod našimi nohami sa mení," povedal Scholz, ktorý v nedeľu (13. 11.) navštívil Vietnam a zo Singapuru odcestuje na samit lídrov skupiny G20 v Indonézii.

Jeho turné, týždeň po návšteve Číny, prichádza v čase, keď sa Nemecko snaží o diverzifikáciu obchodu s Áziou, kde sú jedny z najrýchlejšie rastúcich ekonomík na svete.

Nemecko chce znížiť svoju ekonomickú závislosť od doposiaľ kľúčového partnera, Číny, potom, ako invázia Ruska na Ukrajinu a zníženie ruských dodávok energií do Európy poukázali na riziko, ktoré predstavuje spoliehanie sa na jeden štát.

Scholz povedal, že zníženie rizikových, jednostranných závislostí v prípade určitých surovín alebo technológií bude hrať dôležitú úlohu v nemeckej národnej bezpečnostnej stratégii. Ale dodal tiež, že roztrhnutie väzieb nie je riešením.

"Svet s novými alebo vzkriesenými obchodnými bariérami a deintegrovanými ekonomikami nebude lepším miestom," povedal.

Berlín chce tiež ponúknuť iným krajinám alternatívu k čínskym investíciám, aby zabránil Pekingu získať väčší politický vplyv a ukázal väčšiu angažovanosť v indicko-pacifickom regióne.

(tasr)

  |  

Biden a Si Ťin-pching si na samite G20 podali ruky a začali rokovanie

Americký prezident Joe Biden a čínsky líder Si Ťin-pching sa v pondelok predpoludním sa na Bali stretli a osobne sa pokúsia napraviť vzťahy medzi svojimi krajinami. Informuje o tom agentúra DPA a webová stránka stanice CNN.

Ide o ich prvé stretnutie od Bidenovho nástupu do úradu v januári 2021. Prezidenti si pred schôdzkou potriasli rukami a usmiali sa do kamier, píše CNN.

Biden a Si nemali na tvárach rúška. Členovia ich delegácií v rokovacej miestnosti prítomní, však mali tváre zakryté. Rokovanie sa koná v rámci samitu skupiny G20 na Bali v Indonézii.

Témami majú byť obchodné vzťahy a americké sankcie, čínska podpora pre ruského prezidenta Vladimira Putina, postup Pekingu voči Taiwanu, čínske kroky v oblasti Juhočínskeho mora, či porušovanie ľudských práv a prenasledovanie menšín vrátane Ujgurov, píše DPA.

(tasr)

  |  

Naď sa prvý raz oficiálne spojil s novým švédskym ministrom obrany

Minister obrany SR Jaroslav Naď (OĽaNO) v pondelok telefonoval s novým ministrom obrany Švédskeho kráľovstva Palom Jonsonom. Išlo o ich prvý oficiálny rozhovor od nástupu Jonsona do funkcie.

Diskutovali predovšetkým o spolupráci Slovenska a Švédska, a to najmä v súvislosti s modernizáciou ozbrojených síl a prístupovým procesom Švédska do NATO. TASR o tom informovala hovorkyňa Ministerstva obrany (MO) SR Martina Kovaľ Kakaščíková.

"Verím, že s novým kolegom nadviažeme na doterajšiu kvalitnú bilaterálnu spoluprácu, ktorú čaká dôležitý míľnik v podobe medzivládneho kontraktu na obstaranie 152 kusov pásových obrnených vozidiel CV90," uviedol Naď.

Expertné tímy robia podľa neho všetko pre to, aby nová technika bola dodaná slovenským vojakom čo najskôr. Dodal, že procesy napredujú podľa plánu a v dohľadnom čase bude informovať o ďalších krokoch.

Šéf švédskeho rezortu obrany počas rozhovoru ocenil nielen kvalitu vzájomných vzťahov, ale tiež podporu Slovenska v prístupovom procese Švédskeho kráľovstva do Severoatlantickej aliancie.

Slovensko nakúpi od Švédska 152 pásových bojových obrnených vozidiel a pásových obrnených vozidiel CV9035. Vrátane nákladov na infraštruktúru by za ne malo zaplatiť vyše 1,6 miliardy eur. Minister obrany by mal podľa prijatého uznesenia vlády uzavrieť zmluvu do 30. decembra.

(tasr)

  |  

Turecko odmietlo americký prejav sústrasti k bombovým útokom v Istanbule

Turecko v pondelok odmietlo prejavy sústrasti zo strany Spojených štátov v súvislosti so smrťou šiestich ľudí pri nedeľňajšom bombovom útoku v Istanbule. Ankara z tohto útoku obviňuje kurdských militantov. Informoval o tom agentúra AFP.

"Americký prejav sústrasti neprijímame. Odmietame ho," povedal v televíznom vysielaní turecký minister vnútra Süleyman Soylu.

Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan často obviňuje Washington z poskytovania zbraní kurdským bojovníkom v severnej Sýrii. Ankara tieto ozbrojené skupiny označuje za teroristov, pripomína AFP.

Výbuch nastal v nedeľu popoludní okolo 16.20 miestneho času na rušnej pešej zóne na Triede nezávislosti (Istiklal Caddesi). Všetkých šesť obetí boli tureckí občania, píše agentúra Reuters. Okrem mŕtvych si explózia vyžiadala aj vyše 80 zranených. Prípad polícia vyšetruje ako teroristický čin.

Turecko od roku 2016 uskutočnilo tri veľké vpády proti kurdským Ľudovým obranným jednotkám (YPG) v severnej Sýrii a kontroluje rozsiahle oblasti v sýrskom pohraničí. Ankara kurdské milície považuje za ozbrojené krídlo Strany kurdských pracujúcich (PKK), ktorú Turecko, EÚ a USA zaradili na zoznam teroristických organizácií.

PKK od roku 1984 vedie ozbrojený boj za autonómiu a posilnenie práv pre Kurdov v Turecku, ktorý si už vyžiadal desaťtisíce obetí.

(tasr)