Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Ruskí a americkí predstavitelia neohlásene rokujú v Turecku, tvrdia ruské médiá

Ruskí a americkí predstavitelia rokujú v pondelok v tureckej metropole Ankara, uvádza ruský denník Kommersant s odvolaním sa na nemenovaný zdroj. Kremeľ uviedol, že nemôže tieto správy potvrdiť ani poprieť.

Toto stretnutie podľa Kommersantu nebolo vopred verejne ohlásené. Súčasťou ruskej delegácie je údajne aj šéf ruskej zahraničnej tajnej služby Sergej Naryškin. Bližšie informácie o účele rokovaní však denník neuvádza.

Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov pritom v pondelok médiám povedal, že dané správy nemôže vyvrátiť ani ich potvrdiť. K veci sa pre agentúru Reuters odmietol vyjadriť aj nemenovaný turecký predstaviteľ.

Podľa verejne dostupných údajov letovej prevádzky pristálo však v Ankare v pondelok ráno ruské vládne lietadlo. Podľa tureckého politológa Yörüka Išika toto lietadlo zvyčajne na cesty používa len Naryškin alebo ruský minister zahraničných vecí Segej Lavrov, ktorý sa v súčasnosti nachádza na samite G20 v Indonézii.

Turecko od začiatku invázie na Ukrajinu často prezentuje samo seba ako sprostredkovateľa medzi Moskvou a Washingtonom. Ankara spolu s Organizáciou Spojených národov už pomohli vyrokovať dohodu medzi Ruskom a Ukrajinou o vývoze obilia z blokovaných ukrajinských čiernomorských prístavov, pripomína Reuters.

Tieto správy o rokovaniach prichádzajú v čase, keď sa OSN snaží vyrokovať predĺženie tejto dohody, ktorej platnosť sa končí 19. novembra, a Washington vyvíja tlak na Moskvu v súvislosti s prepustením americkej basketbalistky Brittney Grinerovej a bývalého príslušníka amerických námorných síl Paula Whelana pri výmene väzňov, pripomína Reuters.

(tasr)

Minúta  |  

Mikulec na juhu Maďarska: Tlak migrantov na vonkajšiu hranicu Schengenu je obrovský

Aj napriek masívnym opatreniam, ktoré Maďarsko zaviedlo, je tlak na vonkajšiu schengenskú hranicu obrovský.

Uviedol to na tlačovej konferencii pri juhomaďarskej obci Hercegszántó minister vnútra SR Roman Mikulec. Spolu s policajným prezidentom Štefanom Hamranom navštívil príslušníkov Policajného zboru SR pomáhajúcich v ochrane maďarsko-srbských hraníc, kde prechádza obrovské množstvo nelegálnych migrantov.

Podľa Mikulcových slov nie je situácia na maďarsko-srbských hraniciach jednoduchá napriek tomu, že je tam postavené masívne oplotenie.

"Tlak na vonkajšiu hranicu, v tomto prípade srbsko-maďarskú, je obrovský, a aj pri tých masívnych opatreniach nie je možné na sto percent zabrániť migrantom v prekročení hranice," povedal Mikulec, ktorý pripomenul, že maďarským orgánom sa podarilo v tomto roku zabrániť už vyše 260-tisíc prípadom narušenia týchto hraníc nelegálnymi migrantmi.

Mikulec v prítomnosti maďarského ministra vnútra Sándora Pintéra ocenil spoluprácu s maďarskými policajtmi a dodal, že ochrana vnútorných hraníc Shengenu pred nelegálnymi migrantmi nie je taká účinná, ako ochrana vonkajšej hranice.

"Budeme vyvíjať tlak aj na Európsku komisiu a Frontex (Európsku agentúru pre pohraničnú a pobrežnú stráž) a ďalšie agentúry, aby to bolo riešením nielen problému Maďarska, ale celoeurópskeho problému," povedal slovenský minister.

Slovensko 20. októbra vyslalo na maďarsko-srbské hranice 40 policajtov. Maďarským kolegom tam pomáhajú zmierniť tlak vyvolaný nelegálnou migráciou. Mikulec vtedy zopakoval, že riešením nelegálnej migrácie je ochrana vonkajšej schengenskej hranice, nie kontroly na vnútorných hraniciach.

Slovenskí policajti pôsobia v zmiešaných hliadkach. Ich misia má zatiaľ trvať dva mesiace, potom sa má prehodnocovať.

(tasr)

Minúta  |  

Cichanovská: Bielorusko je pod vojenskou okupáciou Ruska

Líderka bieloruskej opozície Sviatlana Cichanovská v pondelok povedala, že jej štát je pod "vojenskou okupáciou" Ruska. Európsku úniu požiadala, aby aj naďalej vyvíjala tlak na režim bieloruského prezidenta Alexandra Lukašenka. Informuje o tom agentúra AFP.

"Musím povedať, že Bielorusko je de facto pod vojenskou okupáciou," povedala Cichanovská po stretnutí s ministrami zahraničných vecí členských krajín EÚ v Bruseli. Lukašenko podľa jej slov nemá kontrolu nad prítomnosťou ruských vojakov či vojenského vybavenia v Bielorusku.

"Musí jednoducho súhlasiť so všetkým, pretože vie, že bez podpory (ruského prezidenta) Vladimira Putina v Bielorusku politicky neprežije," povedala.

Moskva využila územie Bieloruska na nasadenie tisícok vojakov do vojny na Ukrajine v rámci spoločnej bielorusko-ruskej bojovej skupiny, pripomína AFP. Lukašenko ohlásil jej vytvorenie 10. októbra, v jej rámci malo byť na územie Bieloruska nasadených okolo 9-tisíc ruských vojakov.

To podľa AFP vyvolalo obavy, že sa Bielorusko chystá poslať na Ukrajinu aj svojich vojakov. Bieloruskí vojaci by však podľa Cichanovskej slov odmietli zapojiť sa do vojny Moskvy a "Lukašenko si je toho vedomý".

Líderka bieloruskej opozície vyzvala ministrov zahraničných vecí EÚ, aby "neprehliadali" prejavy utláčania bieloruských občanov v období, keď sa pozornosť zameriava na Ukrajinu. Ministrov žiadala, aby vyplnili v medzery v sankciách EÚ, ktoré majú za cieľ vyčerpať Lukašenkove zdroje.

"Situácia v Bielorusku sa zhoršuje. Musím povedať, že počet politických väzňov sa zvyšuje, svojvoľné zadržiavanie pokračuje a ľudí odsudzujú na roky a roky vo väzení," povedala.

Cichanovská žije v exile v Litve, kam sa uchýlila v auguste 2020 po sporných bieloruských prezidentských voľbách. Za ich víťaza sa vyhlásil Alexander Lukašenko. Bieloruská opozícia ani Západ ho však neuznávajú za legitímne zvoleného prezidenta.

(tasr)

Minúta  |  

Šéf NATO: Ukrajinu čakajú náročné mesiace, Rusko netreba podceňovať

Generálny tajomník Severoatlantickej aliancie Jens Stoltenberg v pondelok uviedol, že Ukrajina má pred sebou náročné mesiace. Vojenské schopnosti Ruska podľa neho netreba podceňovať. Informuje o tom agentúra AFP.

"Nadchádzajúce mesiace budú náročné. Putinovým cieľom je nechať Ukrajinu túto zimu chladnú a temnú. Nemali by sme urobiť chybu a podceňovať Rusko," povedal Stoltenberg po stretnutí s holandským ministrom zahraničných vecí Wopkem Hoekstrom a šéfkou rezortu obrany Kajsou Ollongrenovou. Dodal, že "Rusko preukázalo ochotu znášať značné straty".

Stiahnutie ruskej armády z mesta Cherson na juhu Ukrajiny "ukázalo neuveriteľnú odvahu ukrajinských ozbrojených síl, ale aj pokračujúcu podporu (NATO) Ukrajine," uviedol šéf NATO.

"Všetci teraz po oslobodení Chersonu vidíme, že ukrajinská stratégia funguje. Prichádza však zima… a musíme zostať na správnej ceste," povedala Ollongrenová. Dodala, že ak Rusko prestane, vojna sa skončí; no "ak prestane bojovať Ukrajina, skončí Ukrajina".

Ukrajina v uplynulých týždňoch čelila viacerým ruským útokom na energetickú infraštruktúru, ktoré spôsobili rozsiahle škody na elektrárňach a rozvodnej sieti, pripomína AFP.

Podľa britského ministerstva obrany budú mať takéto útoky negatívne dôsledky na vzájomne prepojené systémy zásobovania vodou a vykurovania. Ukrajinské civilné obyvateľstvo ich najviac pocíti počas nadchádzajúcej zimy, varoval britský rezort obrany.

(tasr)

Minúta  |  

USA: Po streľbe na Virgínskej univerzite hlásia tri obete, útočník je na úteku

Troch mŕtvych a dvoch zranených si vyžiadala v noci na pondelok streľba v areáli Virgínskej univerzity (UVA) v Spojených štátoch. Na sociálnych sieťach to oznámila univerzitná polícia s tým, že útočník je stále na slobode "ozbrojený a nebezpečný". Informuje o tom agentúra Reuters.

Univerzitná polícia identifikovala ako podozrivého študenta Darnella Jonesa a uviedla, že do pátrania po ňom sa zapojilo viacero zložiek. Podľa nich má Jones oblečenú "purpurovočervenú bundu, modré džínsy a červené topánky". Môže šoférovať čierne SUV.

Vedenie univerzity zaslalo študentom mail, v ktorom ich žiada, aby nevychádzali von a dodržiavali nariadenia o zotrvaní v úkryte, keďže situácia nie je doriešená.

Streľba na Virgínskej univerzite opäť podnietila vznik debaty o prísnejších obmedzeniach v súvislosti s držbou zbraní a prístupom ku zbraniam v Spojených štátoch. Právo mať pri sebe zbraň garantuje americkým občanom druhý dodatok ústavy USA. Protizbraňovú agendu tradične podporujú demokrati.

(tasr, krk)

Minúta  |  

Šéf ÚRSO: Teplo pre domácnosti môže zdražieť aj o 600 percent

Niektorým domácnostiam by mohlo zdražieť teplo aj o 600 percent. Upozornil na to šéf Úradu pre reguláciu sieťových odvetví Andrej Juris.

Ako uviedol v rozhovore pre portál vEnergetike.sk, v súčasnosti regulačný úrad už má od teplárov približne 490 cenových návrhov. Na základe nich vidí regulátor, že situácia pri cenách tepla je veľmi dramatická.

„Z tých 490 cenových konaní je priemerný nárast ceny tepla pre domácnosti okolo 94 percent. Pre priemernú domácnosť v bytovke by to znamenalo nárast nákladov na teplo mesačne o 56 eur,“ dodal Juris.

Na Slovensku máme okolo 800 lokalít, kde dostávajú domácnosti teplo prostredníctvom centrálneho zásobovania teplom. Každá lokalita je špecifická. Ako povedal v rozhovore Juris, máme lokality aj s poklesom ceny tepla, ale máme pomerne veľa lokalít aj s extrémnym nárastom ceny tepla. Konkrétne zmeny závisia od viacero faktorov, avšak kľúčové v tomto roku je predovšetkým palivový mix používaný na výrobu tepla a náklady na nákup paliva v danej lokalite.

„Na ilustráciu cenového rozptylu uvediem, že 50 cenových návrhov s najmenšou zmenou ceny vychádza v priemere pokles o sedem percent, pričom domácnosti tak v priemere ušetria nejakých sedem eur za mesiac. Veľmi zlá situácia je na druhej strane spektra, kde u 50 teplárenských podnikov s najväčším nárastom ceny je v priemere nárast cien tepla pre domácnosti až o 300 percent.

Takáto výška nárastov cien je z nášho pohľadu neakceptovateľná, keďže priemerná rodina by si priplatila za teplo mesačne o zhruba 144 eur. Evidujeme pri niektorých teplárenských spoločnostiach nárast cien tepla až o 600 percent,“ zdôraznil Juris.

Úrad pre reguláciu sieťových odvetví už intenzívne rokuje s ministerstvo hospodárstva a so zástupcami teplárov. Regulačný úrad navrhol mimoriadne opatrenie v podobe zastropovania maximálneho percenta navýšenia cien tepla na budúci rok. Nepokryté náklady by sa potom mohli teplárenským spoločnostiam vyplácať v ďalších rokoch, alebo by ich jednorazovo preplatil štát.

„Z nášho pohľadu by bolo vhodné, keby štát legislatívne ustanovil, že medziročná zmena ceny tepla by mohla byť nanajvýš, napríklad, o 25 percent. Ide o radikálnu vec, ale z nášho pohľadu je urgencia riešenia mimoriadna. Vidíme v tomto opatrení aj riziká do budúcnosti, ide však o rýchle a účinné riešenie, ktoré by pomohlo v aktuálnej energetickej kríze domácnostiam,“ konštatoval Juris.

Šéf regulačného úradu nechcel konkretizovať, v ktorých lokalitách Slovenska hrozí dramatický nárast cien tepla. „Vzhľadom na prebiehajúce cenové konania nemôžem konkretizovať jednotlivé lokality. Dostal som od môjho tímu prehľad kľúčových ukazovateľov a údajov. Mojím zámerom je upozorniť na hrozbu extrémneho zvýšenia cien a nákladov na teplo v mnohých lokalitách Slovenska. Faktom je, že situácia s cenami tepla pre rok 2023 vyzerá skutočne veľmi zle a preto by sme radi privítali štátom stanovený cenový strop na maximálny nárast ceny tepla, podobne ako je to pri elektrine, či plyne,“ uzavrel Juris.

(sita)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.