Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Ozbrojené sily SR si prevzali takmer 1 600 guľometov, prezbroja nimi pozemné sily

Ozbrojené sily (OS) SR si prevzali dodávku takmer 1 600 ľahkých guľometov FN Minimi 5,56 mm spolu s príslušenstvom a náhradnými dielcami.

Umožní to kompletné prezbrojenie jednotiek OS SR a nahradí používané ľahké guľomety UGL vzor 59, najmä vo výzbroji manévrových jednotiek pozemných síl. Zákazku v hodnote viac ako 1,7 milióna eur realizovalo Ministerstvo obrany (MO) SR prostredníctvom spojeneckej Agentúry NATO pre podporu a obstarávanie (NSPA). Informovala o tom hovorkyňa rezortu Martina Kovaľ Kakaščíková.

"Guľomet spolu s dodaným príslušenstvom zvýši spôsobilosť palebnej podpory mechanizovaných družstiev. Ďalším významným faktorom je aj prechod na unifikovaný NATO kaliber, ktorý prispeje k zvýšenej miere interoperability našich jednotiek v prípade nasadenia spolu s aliančnými jednotkami," priblížila hovorkyňa.

Minister obrany Jaroslav Naď (OĽaNO) vyzdvihol spôsob obstarávania cez NSPA. "Nielenže ide o najtransparentnejšiu formu obstarávania, ale zároveň, ako sa potvrdilo, aj veľmi efektívny spôsob vzhľadom na to, že reálne dodanie zbraní bolo plánované najskôr v roku 2023," upozornil.

Dodal, že rezort obrany pokračuje v príprave a realizácii ďalších projektov zameraných na modernizáciu vojenskej techniky a výzbroje.

Dodané guľomety budú v najbližších mesiacoch pridelené jednotkám, tak aby bol čo najskôr vykonaný výcvik a zaradenie zbraní do zostáv.

(tasr)

Minúta  |  

Gutteres vyzval na predĺženie dohody o vývoze obilnín z Ukrajiny

Predĺženie dohody o vývoze obilnín z ukrajinských čiernomorských prístavov je kľúčové pre svetovú potravinovú bezpečnosť. V pondelok to uviedol generálny tajomník Organizácie Spojených národov António Guterres niekoľko dní pred vypršaním platnosti predmetnej dohody. Informuje o tom agentúra AFP.

"Potrebujeme naliehavé opatrenia, aby sme zabránili hladomoru a hladu v rastúcom počte miest po celom svete. Čiernomorská obilná iniciatíva a úsilie zabezpečiť, aby ruské potraviny a hnojivá mohli prúdiť na svetové trhy, sú nevyhnutné pre svetovú potravinovú bezpečnosť," povedal Guterres na tlačovej konferencii v predvečer samitu skupiny G20 na indonézskom ostrove Bali.

Pod záštitou OSN boli 22. júla podpísané dve dohody. Jedna s platnosťou 120 dní umožňuje vývoz obilnín, ktoré v ukrajinských čiernomorských prístavoch zablokovala vojna na Ukrajine. Druhá mala uľahčiť vývoz ruských obilnín a hnojív v čase platnosti sankcií pre Moskvu za vojnu na Ukrajine.

Platnosť dohody o vývoze obilnín z Ukrajiny vyprší v sobotu 19. novembra. O jej predĺžení diskutovali minulý týždeň v Ženeve predstavitelia OSN a Ruska.

V pondelok sa k týmto rokovaniam vyjadril hovorca Kremľa Dmitrij Peskov, píše agentúra Reuters. "Minulý týždeň prebehli rozhovory s OSN, pomerne konštruktívne rozhovory. Máme záujem o túto dohodu, ktorá bola pôvodne súčasťou celého mechanizmu dohody," povedal. Dodal, že do konca platnosti dohody ostáva ešte niekoľko dní, takže rokovania pokračujú.

Rusko požaduje neobmedzený prístup na svetové trhy pre vývoz vlastných potravín a hnojív výmenou za súhlas s predĺžením dohody o vývoze obilnín z ukrajinských čiernomorských prístavov. Moskva naznačila, že by mohla od dohody odstúpiť, ak nedôjde k pokroku pri plnení jej požiadaviek, vysvetľuje Reuters.

(tasr)

Minúta  |  

Ruskí a americkí predstavitelia neohlásene rokujú v Turecku, tvrdia ruské médiá

Ruskí a americkí predstavitelia rokujú v pondelok v tureckej metropole Ankara, uvádza ruský denník Kommersant s odvolaním sa na nemenovaný zdroj. Kremeľ uviedol, že nemôže tieto správy potvrdiť ani poprieť.

Toto stretnutie podľa Kommersantu nebolo vopred verejne ohlásené. Súčasťou ruskej delegácie je údajne aj šéf ruskej zahraničnej tajnej služby Sergej Naryškin. Bližšie informácie o účele rokovaní však denník neuvádza.

Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov pritom v pondelok médiám povedal, že dané správy nemôže vyvrátiť ani ich potvrdiť. K veci sa pre agentúru Reuters odmietol vyjadriť aj nemenovaný turecký predstaviteľ.

Podľa verejne dostupných údajov letovej prevádzky pristálo však v Ankare v pondelok ráno ruské vládne lietadlo. Podľa tureckého politológa Yörüka Išika toto lietadlo zvyčajne na cesty používa len Naryškin alebo ruský minister zahraničných vecí Segej Lavrov, ktorý sa v súčasnosti nachádza na samite G20 v Indonézii.

Turecko od začiatku invázie na Ukrajinu často prezentuje samo seba ako sprostredkovateľa medzi Moskvou a Washingtonom. Ankara spolu s Organizáciou Spojených národov už pomohli vyrokovať dohodu medzi Ruskom a Ukrajinou o vývoze obilia z blokovaných ukrajinských čiernomorských prístavov, pripomína Reuters.

Tieto správy o rokovaniach prichádzajú v čase, keď sa OSN snaží vyrokovať predĺženie tejto dohody, ktorej platnosť sa končí 19. novembra, a Washington vyvíja tlak na Moskvu v súvislosti s prepustením americkej basketbalistky Brittney Grinerovej a bývalého príslušníka amerických námorných síl Paula Whelana pri výmene väzňov, pripomína Reuters.

(tasr)

Minúta  |  

Mikulec na juhu Maďarska: Tlak migrantov na vonkajšiu hranicu Schengenu je obrovský

Aj napriek masívnym opatreniam, ktoré Maďarsko zaviedlo, je tlak na vonkajšiu schengenskú hranicu obrovský.

Uviedol to na tlačovej konferencii pri juhomaďarskej obci Hercegszántó minister vnútra SR Roman Mikulec. Spolu s policajným prezidentom Štefanom Hamranom navštívil príslušníkov Policajného zboru SR pomáhajúcich v ochrane maďarsko-srbských hraníc, kde prechádza obrovské množstvo nelegálnych migrantov.

Podľa Mikulcových slov nie je situácia na maďarsko-srbských hraniciach jednoduchá napriek tomu, že je tam postavené masívne oplotenie.

"Tlak na vonkajšiu hranicu, v tomto prípade srbsko-maďarskú, je obrovský, a aj pri tých masívnych opatreniach nie je možné na sto percent zabrániť migrantom v prekročení hranice," povedal Mikulec, ktorý pripomenul, že maďarským orgánom sa podarilo v tomto roku zabrániť už vyše 260-tisíc prípadom narušenia týchto hraníc nelegálnymi migrantmi.

Mikulec v prítomnosti maďarského ministra vnútra Sándora Pintéra ocenil spoluprácu s maďarskými policajtmi a dodal, že ochrana vnútorných hraníc Shengenu pred nelegálnymi migrantmi nie je taká účinná, ako ochrana vonkajšej hranice.

"Budeme vyvíjať tlak aj na Európsku komisiu a Frontex (Európsku agentúru pre pohraničnú a pobrežnú stráž) a ďalšie agentúry, aby to bolo riešením nielen problému Maďarska, ale celoeurópskeho problému," povedal slovenský minister.

Slovensko 20. októbra vyslalo na maďarsko-srbské hranice 40 policajtov. Maďarským kolegom tam pomáhajú zmierniť tlak vyvolaný nelegálnou migráciou. Mikulec vtedy zopakoval, že riešením nelegálnej migrácie je ochrana vonkajšej schengenskej hranice, nie kontroly na vnútorných hraniciach.

Slovenskí policajti pôsobia v zmiešaných hliadkach. Ich misia má zatiaľ trvať dva mesiace, potom sa má prehodnocovať.

(tasr)

Minúta  |  

Cichanovská: Bielorusko je pod vojenskou okupáciou Ruska

Líderka bieloruskej opozície Sviatlana Cichanovská v pondelok povedala, že jej štát je pod "vojenskou okupáciou" Ruska. Európsku úniu požiadala, aby aj naďalej vyvíjala tlak na režim bieloruského prezidenta Alexandra Lukašenka. Informuje o tom agentúra AFP.

"Musím povedať, že Bielorusko je de facto pod vojenskou okupáciou," povedala Cichanovská po stretnutí s ministrami zahraničných vecí členských krajín EÚ v Bruseli. Lukašenko podľa jej slov nemá kontrolu nad prítomnosťou ruských vojakov či vojenského vybavenia v Bielorusku.

"Musí jednoducho súhlasiť so všetkým, pretože vie, že bez podpory (ruského prezidenta) Vladimira Putina v Bielorusku politicky neprežije," povedala.

Moskva využila územie Bieloruska na nasadenie tisícok vojakov do vojny na Ukrajine v rámci spoločnej bielorusko-ruskej bojovej skupiny, pripomína AFP. Lukašenko ohlásil jej vytvorenie 10. októbra, v jej rámci malo byť na územie Bieloruska nasadených okolo 9-tisíc ruských vojakov.

To podľa AFP vyvolalo obavy, že sa Bielorusko chystá poslať na Ukrajinu aj svojich vojakov. Bieloruskí vojaci by však podľa Cichanovskej slov odmietli zapojiť sa do vojny Moskvy a "Lukašenko si je toho vedomý".

Líderka bieloruskej opozície vyzvala ministrov zahraničných vecí EÚ, aby "neprehliadali" prejavy utláčania bieloruských občanov v období, keď sa pozornosť zameriava na Ukrajinu. Ministrov žiadala, aby vyplnili v medzery v sankciách EÚ, ktoré majú za cieľ vyčerpať Lukašenkove zdroje.

"Situácia v Bielorusku sa zhoršuje. Musím povedať, že počet politických väzňov sa zvyšuje, svojvoľné zadržiavanie pokračuje a ľudí odsudzujú na roky a roky vo väzení," povedala.

Cichanovská žije v exile v Litve, kam sa uchýlila v auguste 2020 po sporných bieloruských prezidentských voľbách. Za ich víťaza sa vyhlásil Alexander Lukašenko. Bieloruská opozícia ani Západ ho však neuznávajú za legitímne zvoleného prezidenta.

(tasr)

Minúta  |  

Šéf NATO: Ukrajinu čakajú náročné mesiace, Rusko netreba podceňovať

Generálny tajomník Severoatlantickej aliancie Jens Stoltenberg v pondelok uviedol, že Ukrajina má pred sebou náročné mesiace. Vojenské schopnosti Ruska podľa neho netreba podceňovať. Informuje o tom agentúra AFP.

"Nadchádzajúce mesiace budú náročné. Putinovým cieľom je nechať Ukrajinu túto zimu chladnú a temnú. Nemali by sme urobiť chybu a podceňovať Rusko," povedal Stoltenberg po stretnutí s holandským ministrom zahraničných vecí Wopkem Hoekstrom a šéfkou rezortu obrany Kajsou Ollongrenovou. Dodal, že "Rusko preukázalo ochotu znášať značné straty".

Stiahnutie ruskej armády z mesta Cherson na juhu Ukrajiny "ukázalo neuveriteľnú odvahu ukrajinských ozbrojených síl, ale aj pokračujúcu podporu (NATO) Ukrajine," uviedol šéf NATO.

"Všetci teraz po oslobodení Chersonu vidíme, že ukrajinská stratégia funguje. Prichádza však zima… a musíme zostať na správnej ceste," povedala Ollongrenová. Dodala, že ak Rusko prestane, vojna sa skončí; no "ak prestane bojovať Ukrajina, skončí Ukrajina".

Ukrajina v uplynulých týždňoch čelila viacerým ruským útokom na energetickú infraštruktúru, ktoré spôsobili rozsiahle škody na elektrárňach a rozvodnej sieti, pripomína AFP.

Podľa britského ministerstva obrany budú mať takéto útoky negatívne dôsledky na vzájomne prepojené systémy zásobovania vodou a vykurovania. Ukrajinské civilné obyvateľstvo ich najviac pocíti počas nadchádzajúcej zimy, varoval britský rezort obrany.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.