Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Lotyšsko v súlade s plánom odstránilo všetky sovietske pamätníky

Lotyšsko splnilo svoj záväzok, že do 15. novembra odstráni všetkých 69 sovietskych pamätníkov. Pre lotyšskú agentúru Leta to v pondelok oznámila hovorkyňa ministerstva kultúry v Rige.

Odstraňovanie pamätníkov prebiehalo od leta na základe rezolúcie lotyšského parlamentu prijatej v reakcii na ruskú vojenskú agresiu proti Ukrajine. Poslanci rozhodli o tom, že majú byť odstránené všetky objekty na území Lotyšska, ktoré oslavujú totalitné režimy, informuje agentúra DPA.

Pôvodne malo byť z verejných priestranstiev v Lotyšsku odstránených 69 pamätníkov, ktoré glorifikovali sovietsky režim alebo armádu a nenachádzali sa v nich pozostatky padlých vojakov.

Napokon ich však bolo demontovaných vyše 120, keďže z iniciatívy lokálnych komunít bolo odstránených alebo prevezených do múzeí ďalších 55 objektov.

Lotyšsko koncom augusta zbúralo 79 metrov vysoký pamätník v Rige, ktorý pripomínal víťazstvo Sovietskeho zväzu v druhej svetovej vojne.

Jedným z posledných veľkých monumentov tohto druhu v Lotyšsku bola socha vojaka Červenej armády, ktorá bola minulý týždeň odstránená pod dohľadom polície v meste Rezekne na východe tejto pobaltskej republiky.

Ruské ministerstvo zahraničných vecí v minulotýždňovom vyhlásení označilo odstraňovanie sovietskych pamätníkov v Lotyšsku za "politiku štátneho vandalizmu". Moskva okrem toho obvinila Rigu z uplatňovania ,,politiky glorifikácie nacizmu". Rusko si tiež predvolalo lotyšského veľvyslanca a pohrozilo ,,asymetrickými" krokmi, ktoré ,,poškodia Rigu".

Lotyšsko bolo počas druhej svetovej vojny striedavo okupované dvoma totalitnými režimami: hitlerovským Nemeckom a stalinským Sovietskym zväzom. Po skončení vojny sa tento pobaltský štát nedobrovoľne stal na dlhé desaťročia súčasťou sovietskeho impéria a bol ním až do roku 1991. Pre väčšinu Lotyšov boli preto sovietske pamätníky symbolom okupácie ich vlasti. S demontovaním pamätníkov však nesúhlasila tamojšia početná ruská menšina.

(tasr)

Minúta  |  

Biely dom: Blinken pôjde do Číny, nadviaže na rokovanie Bidena a Si Ťin-pchinga

Americký minister zahraničných vecí Antony Blinken navštívi Čínu, uviedol v pondelok Biely dom. Podľa nemenovaného vysokopostaveného predstaviteľa amerického rezortu diplomacie by mal Blinken túto návštevu absolvovať začiatkom budúceho roka. TASR o tom informuje podľa správy agentúry AFP.

Biely dom vo vyhlásení po pondelkovom osobnom stretnutí amerického prezidenta Joea Bidena s jeho čínskym náprotivkom Si Ťin-pchingom na indonézskom ostrove Bali uviedol, že Blinken svojou návštevou nadviaže na rozhovory oboch lídrov.

Išlo by o prvú návštevu šéfa amerického rezortu diplomacie v Číne od roku 2018, keď takúto cestu absolvoval vtedajší minister zahraničných vecí Mike Pompeo z administratívy prezidenta Donalda Trumpa, pripomína AFP.

Americký vyslanec pre klímu John Kerry je zatiaľ jediným vysokopostaveným predstaviteľom administratívy prezidenta Bidena, ktorý navštívil Čínu.

(tasr)

Minúta  |  

Káčer: Väčšina krajín súhlasí s ďalšími sankciami proti Rusku, až na jednu

Väčšina členských krajín EÚ súhlasí s rokovaniami o príprave deviateho balíka sankcií voči Rusku a zhoda je aj na pokračovaní poskytovania pomoci Ukrajine pri obrane voči ruskej agresii. Podľa spravodajcu TASR to v pondelok uviedol šéf slovenskej diplomacie Rastislav Káčer v rámci zasadnutia Rady EÚ pre zahraničné veci v Bruseli.

Káčer pripomenul, že sa pred zasadnutím Rady ministrov bilaterálne stretol s líderkou bieloruskej opozície Sviatlanou Cichanovskou. Dodal, že aj ostatní ministri zdôraznili, že sloboda a demokracia v Bielorusku je pre EÚ kľúčová a treba ju podporovať.

Hlavnou témou rokovaní bola vojna na Ukrajine a vzťahy EÚ s Ruskom. Káčer uviedol, že aj napriek úspechom ukrajinskej armády je situácia na Ukrajine komplikovaná. Koniec konfliktu je v nedohľadne, aj preto diplomati EÚ svojho rezortného ukrajinského kolegu Dmytra Kulebu uistili, že Únia bude pokračovať v dodávkach vojenských technológií a materiálu na Ukrajinu.

,,Budeme pokračovať aj vo finančnej pomoci Ukrajine a takisto sme zdôraznili, že je dôležité sa pozrieť na humanitárne aspekty po cielenom ničení ukrajinskej infraštruktúry a s ohľadom na to, čo môže priniesť zima," vysvetlil Káčer.

Z pohľadu prípravy deviateho balíka sankcií voči Rusku Káčer uviedol, že Rada ministrov sa zhodla na tom, že sankcie EÚ sú úspešné a ich udržanie je potrebné. ,,Väčšina členských štátov, s výnimkou jedného, vyjadrila pochopenie pre diskusie o deviatom sankčnom balíku," uviedol minister, podľa ktorého sa ešte nehovorilo o samotnom obsahu tohto balíka.  

Veľká časť ministerských debát sa týkala regiónu západného Balkánu, kde podľa Káčera dochádza k istému zhoršovaniu situácie.

Ministri skonštatovali, že Srbsko balansuje medzi Západom a Východom a že je potrebné podporiť tamojšie proeurópske a demokratické sily. Káčer vyjadril znepokojenie nad súčasnou politickou krízou v Čiernej Hore. Tá bola podľa neho donedávna najúspešnejším západobalkánskym príkladom európskej integrácie, ale niektorí tamojší politici momentálne konajú proti princípom právneho štátu a ústavného poriadku.  

(tasr)

Minúta  |  

Francúzsko: V snahe zastaviť migrantov smerujúcich do Spojeného kráľovstva zvýšia na pobreží počet hliadok zhruba o 40 percent

Ministri vnútra Spojeného kráľovstva a Francúzska v pondelok podpísali dohodu, na základe ktorej sa zvýšil počet policajných hliadok na francúzskom severnom pobreží v snahe zastaviť migrantov snažiacich sa v malých plavidlách prekročiť Lamanšský prieliv.

Britská vláda súhlasila s tým, že Francúzsku v rokoch 2022 a 2023 zaplatí zhruba 72,2 milióna eur, čiže takmer o 10 miliónov viac, ako predpokladala pôvodná dohoda, výmenou za to, že Paríž zvýši počet hliadok na pobreží o 40 percent. Patriť k nim bude aj ďalších 350 policajtov, ktorí budú strážiť pláže v mestách Calais a Dunkirk.

Dohodu v Paríži podpísal francúzsky minister vnútra Gérald Darmanin a jeho britská partnerka Suella Bravermanová. Súčasťou dohody sú návrhy boja proti trestnej činnosti na migračných trasách. Ministri sa dohodli, že ich krajiny budú zbierať informácie od zadržaných migrantov, aby pomohli riešeniu problému sietí prevádzačov.

Britský premiér Rishi Sunak uviedol, že dohoda bude znamenať, že britskí úradníci budú prvýkrát zapojení do francúzskych operácií, aby sa posilnila ich koordinácia a efektívnosť. Premiér dodal, že dohoda bude „základom pre ešte väčšiu spoluprácu v nadchádzajúcich mesiacoch".

(sita)

Minúta  |  

Biden: Opätovné získanie Chersonu je pre Ukrajinu dôležitým víťazstvom

Americký prezident Joe Biden označil opätovné získanie mesta Cherson ukrajinskou armádou za ,,dôležité víťazstvo" pre Kyjev. Uviedol to v pondelok na indonézskom ostrove Bali v predvečer začiatku samitu skupiny G20. TASR informuje na základe správ agentúr DPA a AFP.

,,Nemôžem urobiť nič iné, iba zatlieskať odvahe, odhodlaniu a schopnostiam ukrajinského ľudu a ukrajinskej armády," povedal Biden. Dodal, že USA budú naďalej pomáhať Ukrajincom brániť sa pred ruskou agresiou.

Americký prezident zároveň uviedol, že Washington sa nebude zapájať do žiadnych rokovaní medzi Kyjevom a Moskvou o ukončení vojny bez schválenia Ukrajiny.

Šéf Bieleho domu tiež počíta s tým, že boje sa počas nadchádzajúcich zimných mesiacov ,,trochu spomalia".

Ukrajinská armáda opätovne ovládla Cherson v piatok po tom, ako sa odtiaľ na rozkaz ruského ministerstva obrany stiahli okupačné vojská. V pondelok ho navštívil aj ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj.

Cherson je hlavným mestom jedného zo štyroch ukrajinských administratívnych území – Chersonskej oblasti –, ktoré pred mesiacom Rusko nezákonne anektovalo. Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov v pondelok na otázku o návšteve ukrajinského prezidenta v Chersone zareagoval slovami, že ,,toto územie je stále súčasťou Ruskej federácie".

(tasr)

Minúta  |  

Lekárski odborári sú pripravení rokovať, MZ termín presunulo

Lekárski odborári sú pripravení kedykoľvek v priebehu pondelka rokovať. Pre TASR to uviedol ich šéf Peter Visolajský v reakcii na preloženie avizovaného pondelňajšieho rokovania.

,,Na termín stretnutia s premiérom, ministrom financií a ministrom zdravotníctva čakáme od augusta. Na dohodu treba dve strany, sme ochotní stretnúť sa a rokovať kedykoľvek v priebehu dnešného dňa," skonštatoval.

Ministerstvo zdravotníctva v pondelok informovalo, že rokovanie s odborármi, ktoré avizoval šéf rezortu zdravotníctva Vladimír Lengvarský (nominant OĽaNO), sa uskutoční v náhradnom termíne. Dátum ani čas zatiaľ neuviedlo.

Posunutie termínu rokovania skritizoval mimoparlamentný Hlas-SD. ,,Vyzývam premiéra a ministra financií, aby okamžite začali rokovať so zdravotníkmi, lebo 1. decembra nebudú slovenskí lekári pri lôžkach pacientov v slovenských nemocniciach. Situácia je mimoriadne vážna a jej výsledkom môžu byť zbytočné úmrtia pacientov," vyhlásil člen zdravotníckeho parlamentného výboru a podpredseda strany Richard Raši.

Predsedu vlády Eduarda Hegera a šéfa rezortu financií Igora Matoviča (obaja OĽaNO) v tejto súvislosti skritizovala aj poslankyňa Národnej rady SR Jana Bittó Cigániková (SaS). ,,Ako je možné, že premiér a minister financií povedia, že oni nemajú čas? Toto je presne ten moment, že som si povedala, že to nie je racionálne," povedala v diskusnej relácii rádia Expres.

Začiatkom októbra údajne podalo hromadné výpovede vyše 2 100 lekárov z 31 slovenských nemocníc. Lekárski odborári výpovede vysvetlili nesúhlasom s aktuálnymi podmienkami v systéme. V tejto súvislosti zvolávajú na štvrtok (17. 11.) protestné zhromaždenie za záchranu zdravotníctva.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.