Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Frontex: Nelegálna migrácia do EÚ sa tento rok zvýšila o 70 percent

Počet nelegálnych prekročení vonkajších hraníc Európskej únie vzrástol v období od januára do októbra tohto roku o viac ako 70 percent. Vyplýva to z predbežných údajov, ktoré v pondelok zverejnila Európska agentúra pre pohraničnú a pobrežnú stráž (Frontex), informuje spravodajca TASR.

Agentúra Frontex zistila, že počas prvých desiatich mesiacov 2022 došlo k približne 275.500 neoprávneným vstupom na vonkajších hraniciach EÚ, čo je o 73 percent viac ako minulý rok v rovnakom období. Zároveň ide o najviac vstupov nelegálnych migrantov do Únie od roku 2016.

Len počas októbra nelegálne prekročilo hranice EÚ približne 36.500 ľudí, čo je o 47 percent viac ako v októbri 2021, keď v Európe platili protipandemické opatrenia v súvislosti s pandémiou koronavírusu.

Podľa údajov Frontexu najaktívnejšou zostáva migračná trasa cez západný Balkán, pričom počet zistených nelegálnych prechodov tam bol v októbri takmer trikrát vyšší ako pred rokom.

Túto situáciu Frontex vysvetľuje najmä zneužívaním bezvízového režimu v tomto regióne, ako aj opakovanými pokusmi o vstup do EÚ zo strany migrantov – najčastejšie z Burundi, Afganistanu a Iraku –, ktorí sa už nachádzajú v niektorej z krajín západného Balkánu.

Druhá najfrekventovanejšia trasa do EÚ vedie cez centrálne Stredomorie. Nelegálne vstupy do EÚ na tejto trase sa v porovnaní s minulým rokom zvýšili o takmer 50 percent.

Naopak, menej nelegálnych vstupov migrantov bolo zistených na západnej stredomorskej trase zo západoafrických trás a tiež na vonkajšej východnej pozemnej hranici EÚ.

Štatistiky Frontexu zároveň naznačili, že počet nelegálnych prechodov z EÚ do Spojeného kráľovstva cez Lamanšský prieliv sa v prvých mesiacoch tohto roku zvýšil o 70 percent na najmenej 62.323 pokusov.

(tasr)

Minúta  |  

Štáty EÚ vycvičia tisíce ukrajinských vojakov, rozhodli ministri v Bruseli

Ministri zahraničných vecí EÚ v pondelok v Bruseli odobrili prípravu výcvikovej misie ukrajinských vojakov na pôde EÚ. Informuje o tom spravodajca TASR.

Asistenčná misia EÚ Ukrajina (EUMAM) by mala zabezpečovať výcvik až do veľkosti brigády, no počíta sa aj s výcvikom špeciálnych jednotiek. Celkovo by výcvik, ktorý by mal prebehnúť na území Poľska, mohlo dostať až 15-tisíc ukrajinských vojakov.

"Na dnešnom stretnutí sme odsúhlasili túto misiu a to, čo som už povedal, pretrváva. My sa zapojíme aktívne do tejto misie. Aj v mieste výcviku, ale aj ponúknutím našich spôsobilostí a vojenských zariadení na Slovensku," povedal spravodajcovi TASR minister zahraničných vecí SR Rastislav Káčer.

Podľa jeho slov sa konkrétne detaily budú dolaďovať na úrovni ministrov obrany členských krajín EÚ. "Stretnú sa kvôli tomu ministri obrany. Dnes to bolo o tom, že sme to znovu potvrdili. Viaceré štáty potvrdili svoju pripravenosť a odhodlanosť sa zúčastňovať aktívne na tejto misii," dodal.

Šéf diplomacie EÚ Josep Borrell pred novinármi v Bruseli zdôraznil skutočnosť, že sa EÚ dokázala na vzniku tejto výcvikovej misie dohodnúť v rekordne krátkom čase. Podľa jeho slov by mala byť "spustená už v najbližších niekoľkých týždňoch".

Borrel ocenil, že pribúda počet členských krajín EÚ, ktoré sa chcú na tomto programe podieľať.

(tasr)

Minúta  |  

Spoločnosť Amazon plánuje prepustiť približne 10-tisíc zamestnancov

Americká spoločnosť Amazon plánuje prepustiť približne 10-tisíc zamestnancov. Rušenie pracovných miest sa týka firemných a technologických pozícií, pričom s prepúšťaním chce spoločnosť začať tento týždeň. Informovala o tom agentúra Reuters, ktorá sa odvolala na denník The New York Times.

Firma sa pri rušení pracovných miest zameria na divíziu zariadení, ďalej na maloobchodnú divíziu a oblasť ľudských zdrojov, napísal The New York Times, ktorý sa odvolal na zdroje oboznámené s plánmi spoločnosti. Ako dodala agentúra Reuters, k 31. decembru minulého roka mal Amazon viac než 1,6 milióna zamestnancov. Nedávno však spoločnosť oznámila, že v najbližších mesiacoch nových ľudí prijímať nebude.          

Správy o prepúšťaní sa objavili iba niekoľko týždňov po tom, ako Amazon varoval pred slabým rastom tržieb v kľúčovom predvianočnom období. Ako dôvod uviedol rastúce ceny, ktoré sa negatívne odrážajú na výdavkoch zákazníkov.

Amazon je tak ďalšou americkou spoločnosťou, ktorá znižuje počty zamestnancov v rámci príprav na recesiu. Minulý týždeň spoločnosť Meta Platforms, materská firma Facebooku, oznámila, že v rámci znižovania nákladov zruší viac než 11-tisíc pracovných miest. To predstavuje približne 13 percent jej pracovnej sily. K ďalším patria Twitter, Microsoft či Snap.

(tasr)

Minúta  |  

Lotyšsko v súlade s plánom odstránilo všetky sovietske pamätníky

Lotyšsko splnilo svoj záväzok, že do 15. novembra odstráni všetkých 69 sovietskych pamätníkov. Pre lotyšskú agentúru Leta to v pondelok oznámila hovorkyňa ministerstva kultúry v Rige.

Odstraňovanie pamätníkov prebiehalo od leta na základe rezolúcie lotyšského parlamentu prijatej v reakcii na ruskú vojenskú agresiu proti Ukrajine. Poslanci rozhodli o tom, že majú byť odstránené všetky objekty na území Lotyšska, ktoré oslavujú totalitné režimy, informuje agentúra DPA.

Pôvodne malo byť z verejných priestranstiev v Lotyšsku odstránených 69 pamätníkov, ktoré glorifikovali sovietsky režim alebo armádu a nenachádzali sa v nich pozostatky padlých vojakov.

Napokon ich však bolo demontovaných vyše 120, keďže z iniciatívy lokálnych komunít bolo odstránených alebo prevezených do múzeí ďalších 55 objektov.

Lotyšsko koncom augusta zbúralo 79 metrov vysoký pamätník v Rige, ktorý pripomínal víťazstvo Sovietskeho zväzu v druhej svetovej vojne.

Jedným z posledných veľkých monumentov tohto druhu v Lotyšsku bola socha vojaka Červenej armády, ktorá bola minulý týždeň odstránená pod dohľadom polície v meste Rezekne na východe tejto pobaltskej republiky.

Ruské ministerstvo zahraničných vecí v minulotýždňovom vyhlásení označilo odstraňovanie sovietskych pamätníkov v Lotyšsku za "politiku štátneho vandalizmu". Moskva okrem toho obvinila Rigu z uplatňovania ,,politiky glorifikácie nacizmu". Rusko si tiež predvolalo lotyšského veľvyslanca a pohrozilo ,,asymetrickými" krokmi, ktoré ,,poškodia Rigu".

Lotyšsko bolo počas druhej svetovej vojny striedavo okupované dvoma totalitnými režimami: hitlerovským Nemeckom a stalinským Sovietskym zväzom. Po skončení vojny sa tento pobaltský štát nedobrovoľne stal na dlhé desaťročia súčasťou sovietskeho impéria a bol ním až do roku 1991. Pre väčšinu Lotyšov boli preto sovietske pamätníky symbolom okupácie ich vlasti. S demontovaním pamätníkov však nesúhlasila tamojšia početná ruská menšina.

(tasr)

Minúta  |  

Biely dom: Blinken pôjde do Číny, nadviaže na rokovanie Bidena a Si Ťin-pchinga

Americký minister zahraničných vecí Antony Blinken navštívi Čínu, uviedol v pondelok Biely dom. Podľa nemenovaného vysokopostaveného predstaviteľa amerického rezortu diplomacie by mal Blinken túto návštevu absolvovať začiatkom budúceho roka. TASR o tom informuje podľa správy agentúry AFP.

Biely dom vo vyhlásení po pondelkovom osobnom stretnutí amerického prezidenta Joea Bidena s jeho čínskym náprotivkom Si Ťin-pchingom na indonézskom ostrove Bali uviedol, že Blinken svojou návštevou nadviaže na rozhovory oboch lídrov.

Išlo by o prvú návštevu šéfa amerického rezortu diplomacie v Číne od roku 2018, keď takúto cestu absolvoval vtedajší minister zahraničných vecí Mike Pompeo z administratívy prezidenta Donalda Trumpa, pripomína AFP.

Americký vyslanec pre klímu John Kerry je zatiaľ jediným vysokopostaveným predstaviteľom administratívy prezidenta Bidena, ktorý navštívil Čínu.

(tasr)

Minúta  |  

Káčer: Väčšina krajín súhlasí s ďalšími sankciami proti Rusku, až na jednu

Väčšina členských krajín EÚ súhlasí s rokovaniami o príprave deviateho balíka sankcií voči Rusku a zhoda je aj na pokračovaní poskytovania pomoci Ukrajine pri obrane voči ruskej agresii. Podľa spravodajcu TASR to v pondelok uviedol šéf slovenskej diplomacie Rastislav Káčer v rámci zasadnutia Rady EÚ pre zahraničné veci v Bruseli.

Káčer pripomenul, že sa pred zasadnutím Rady ministrov bilaterálne stretol s líderkou bieloruskej opozície Sviatlanou Cichanovskou. Dodal, že aj ostatní ministri zdôraznili, že sloboda a demokracia v Bielorusku je pre EÚ kľúčová a treba ju podporovať.

Hlavnou témou rokovaní bola vojna na Ukrajine a vzťahy EÚ s Ruskom. Káčer uviedol, že aj napriek úspechom ukrajinskej armády je situácia na Ukrajine komplikovaná. Koniec konfliktu je v nedohľadne, aj preto diplomati EÚ svojho rezortného ukrajinského kolegu Dmytra Kulebu uistili, že Únia bude pokračovať v dodávkach vojenských technológií a materiálu na Ukrajinu.

,,Budeme pokračovať aj vo finančnej pomoci Ukrajine a takisto sme zdôraznili, že je dôležité sa pozrieť na humanitárne aspekty po cielenom ničení ukrajinskej infraštruktúry a s ohľadom na to, čo môže priniesť zima," vysvetlil Káčer.

Z pohľadu prípravy deviateho balíka sankcií voči Rusku Káčer uviedol, že Rada ministrov sa zhodla na tom, že sankcie EÚ sú úspešné a ich udržanie je potrebné. ,,Väčšina členských štátov, s výnimkou jedného, vyjadrila pochopenie pre diskusie o deviatom sankčnom balíku," uviedol minister, podľa ktorého sa ešte nehovorilo o samotnom obsahu tohto balíka.  

Veľká časť ministerských debát sa týkala regiónu západného Balkánu, kde podľa Káčera dochádza k istému zhoršovaniu situácie.

Ministri skonštatovali, že Srbsko balansuje medzi Západom a Východom a že je potrebné podporiť tamojšie proeurópske a demokratické sily. Káčer vyjadril znepokojenie nad súčasnou politickou krízou v Čiernej Hore. Tá bola podľa neho donedávna najúspešnejším západobalkánskym príkladom európskej integrácie, ale niektorí tamojší politici momentálne konajú proti princípom právneho štátu a ústavného poriadku.  

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.