Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Zelenskyj predstavil ukrajinský mierový plán

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj sa prostredníctvom videospojenia prihovoril svetovým lídrom na samite krajín G20 na indonézskom Bali. Predstavil im 10-bodový mierový plán na ukončenie ruskej invázie na Ukrajinu.

Vyplýva to z prepisu zverejneného ukrajinským veľvyslanectvom v Indonézii, na ktorý sa odvoláva spravodajský portál CNN. Plán podľa neho zahŕňa jadrovú bezpečnosť, potravinovú bezpečnosť, osobitný tribunál pre ruské vojnové zločiny a konečnú mierovú dohodu s Moskvou.

Zelenskyj okrem iného vyzval politikov, aby použili všetku ich moc a primäli Rusko, „aby upustilo jadrové hrozby“, a zaviedli cenový strop na energie importované z Ruska.

Tiež hovoril o nedávnom oslobodení mesta Cherson na juhu Ukrajiny a prirovnal to k bojom, ktoré viedli k porazeniu nacistického Nemecka počas druhej svetovej vojny. Vyzval aj na ukončenie ruského bombardovania energetickej infraštruktúry pred prichádzajúcou zimou.

Na samite sa zúčastňuje aj Rusko, ktoré tam zastupuje minister zahraničia Sergej Lavrov. Viacero západných lídrov sa zaviazalo, že s ním nebudú mať žiaden kontakt.

(sita)

Minúta  |  

Si Ťin-pching vyzval, aby potraviny a energie neboli využívané ako zbrane

Čínsky prezident Si Ťin-pching v utorok na samite skupiny G20 upozornil, aby potraviny a energie neboli využívané ako zbrane. Podľa agentúry AFP tak môže ísť o nepriamu kritiku ruskej invázie na Ukrajine.

"Musíme sa rozhodne postaviť proti politizácii, inštrumentalizácii a zbrojeniu potravinových a energetických problémov," povedal čínsky prezident na indonézskom ostrove Bali, ktorý je od utorka dejiskom samitu G20. Zároveň zopakoval svoj nesúhlas so sankčnou politikou Západu.

Peking naďalej odmieta odsúdiť ruskú inváziu na Ukrajine, hoci viackrát vyzval na ukončenie bojov.
OSN a Turecko 22. júla sprostredkovali dohodu medzi Ruskom a Ukrajinou, ktorá umožňuje vývoz obilnín z ukrajinských čiernomorských prístavov. Jej platnosť dohody však vyprší už o niekoľko dní – v sobotu 19. novembra.

Generálny tajomník OSN António Guterres v pondelok označil predĺženie danej dohody za kľúčové pre svetovú potravinovú bezpečnosť.

O predĺžení vývozu obilnín z ukrajinský čiernomorských prístavov rokovali minulý týždeň v Ženeve predstavitelia OSN a Ruska. Podľa hovorcu Kremľa Dmitrija Peskova išlo o pomerne konštruktívne rozhovory. Dodal, že do konca platnosti dohody ostáva ešte niekoľko dní, takže rokovania pokračujú.

(tasr)

Minúta  |  

Staré sandále Steva Jobsa vydražili za rekordných takmer 220-tisíc dolárov

Sandále, ktoré ešte v 70. rokoch nosil spoluzakladateľ spoločnosti Apple Steve Jobs, vydražili za rekordných takmer 200-tisíc dolárov, oznámil americký aukčný dom Julien's Auctions.

Vyvolávacia cena za "značne obnosenú" hnedú semišovú obuv značky Birkenstock z polovice 70. rokov 20. storočia bola 60-tisíc dolárov, konečná predajná cena sa však vyšplhala až na 218 750 dolárov. Meno kupca nebolo zverejnené.

"Na korkovej a jutovej stielke sú zachované odtlačky nôh Steva Jobsa, ktoré vznikli po rokoch používania," uviedol aukčný dom na svojej webovej stránke.

Steve Jobs a Steve Wozniak založili spoločnosť Apple v roku 1976 v dome Jobsových pestúnov na 2066 Crist Drive v Los Altos v americkom štáte Kalifornia a zmontovali tu prvých 50 počítačov Apple 1. V roku 2013 bola nehnuteľnosť označená za historickú pamiatku.

Steve Jobs zomrel v roku 2011 na komplikácie súvisiace s rakovinou pankreasu, pripomína AP.

(tasr)

Minúta  |  

Izrael potvrdil, že USA začali vyšetrovať zastrelenie novinárky abú Aklaovej

Izrael v pondelok potvrdil, že vláda Spojených štátov začala vyšetrovanie v prípade zastrelenia novinárky panarabskej spravodajskej televízie al-Džazíra Šírín abú Aklaovej.

Izrael zároveň označil toto vyšetrovanie zo strany USA za "hrubú chybu" a uviedol, že pri ňom nebude spolupracovať.

Izraelský minister obrany Benny Ganc to uviedol na sociálnej sieti Twitter. Jeho krajina dala podľa neho Spojeným štátom najavo, že "nebude spolupracovať pri žiadnom externom vyšetrovaní". "Nedovolíme zasahovanie do vnútorných záležitostí Izraela," dodal Ganc.

Palestínski predstavitelia, rodina abú Aklaovej i samotná televízia al-Džazíra obviňuje Izrael zo zámerného zacielenia a následného zabitia 51-ročnej novinárky, ktorá bola v máji zastrelená na okupovanom západnom brehu Jordánu počas výkonu povolania. Abú Aklaová mala pritom na sebe helmu a ochrannú vestu označenú s nápisom "press" (médiá).

Palestínska novinárka, ktorá mala aj americké občianstvo,  dve desaťročia pokrývala izraelské operácie na palestínskych územiach. Izrael pripustil, že ju pravdepodobne zabila izraelská paľba, rázne však odmietol tvrdenia, podľa ktorých na ňu vojak namieril zámerne, pripomína AP.

(tasr)

Minúta  |  

Britský premiér Sunak oznámil investíciu do ďalších piatich vojnových lodí

Británia investuje 4,2 miliárd libier do piatich nových vojnových lodí v záujme posilnenia bezpečnosti "čeliac stupňujúcim sa hrozbám zo strany Ruska," uviedol v utorok vo vyhlásení tamojší premiér Rishi Sunak.

Výdavky predstavujú nasledujúcu fázu programu, v rámci ktorého sa v súčasnosti už nachádzajú vo fáze výstavby tri plavidlá.  Všetkých osem bojových lodí by malo podľa očakávaní byť hotových približne do roku 2035, uvádza sa ďalej vo vyhlásení.

"Kroky Ruska nás všetkých ohrozujú. Keď poskytujeme ukrajinskému ľudu potrebnú podporu, využívame aj šírku a hĺbku odborných znalostí Spojeného kráľovstva na ochranu seba a našich spojencov. To zahŕňa výstavbu ďalšej generácie britských vojnových lodí," dodal Sunak, ktorý sa zúčastňuje na summite skupiny G20 na indonézskom ostrove Bali.

Očakáva sa, že na schôdzke sa vystupňuje nátlak na Rusko v súvislosti s jeho vojenskou inváziou na Ukrajinu, píše AFP. Ruský prezident Vladimir Putin sa na summite nezúčastňuje, vyslal naň ministra zahraničných vecí Sergeja Lavrova.

Downing Street však uviedol, že Sunak i ďalší spojenci "poukážu" na "bezcitné ignorovanie ľudských práv a zdôraznia, že úloha Ruska v medzinárodnom systéme nebude nikdy normalizovaná, kým bude vojna na Ukrajine pokračovať", cituje AFP.

(tasr)

Minúta  |  

Lídri EÚ sa dohodli na rozpočte na rok 2023

Vyjednávači Európskeho parlamentu (EP), Rady EÚ a Európskej komisie sa v pondelok pred polnocou dohodli o rozpočte Európskej únie na rok 2023, vyplýva z vyhlásenia českého predsedníctva EÚ na sociálnej sieti Twitter.

V nadchádzajúcom roku chce EÚ minúť viac finančných prostriedkov na energetickú transformáciu i vysporiadanie sa s dôsledkami vojny na Ukrajine. Krátko pred pondelkovou polnocou sa dospelo k dohode, že sa na rok 2023 dajú naplánovať záväzky vo výške približne 186 miliárd eur, oznámil námestník českého ministra financií Jiří Georgiev.

Štátny tajomník rakúskeho ministerstva financií Florian Tursky označil dohodu za "solídny výsledok". Pri rokovaniach bolo podľa neho dôležité, že v budúcnosti nedôjde k ďalšiemu nárastu byrokracie. "Veľký význam má tiež spoločné vyhlásenie inštitúcií EÚ k zaisteniu spoločnej ochrany v oblasti kyberbezpečnosti," citovala ho agentúra AP.

V prípade, že by sa lídri EÚ nedohodli do pondelka do polnoci, by musela eurokomisia predložiť nový návrh budúcoročného rozpočtu, pripomína DPA.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.