Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Mikulec tvrdí, že opozícia zavádza pri problematike nelegálnej migrácie

Opozícia zavádza vo svojich tvrdeniach v súvislosti s nelegálnou migráciou. Vyhlásil to minister vnútra Roman Mikulec (OĽaNO) počas diskusie k návrhu na jeho odvolanie v Národnej rade (NR) SR. Pripomenul, že schengen nie je o ochrane vnútorných hraníc jednotlivých krajín, ale o ochrane tej vonkajšej.

V súvislosti s kontrolami na vnútorných hraniciach krajín schengenského priestoru pripomenul ustanovenia dohody, že ich obnova má byť mimoriadna a dočasná. Nelegálna migrácia a prekročenie vonkajších hraníc ľuďmi z tretích krajín by podľa jeho slov v zmysle schengenskej dohody nemali byť dôvodom na zavádzanie opätovných vnútorných kontrol. Zopakoval, že situáciu treba riešiť na vonkajších hraniciach celého schengenu.

Deklaroval tiež, že súčasná vláda odmieta povinné kvóty. "Odmietame povinné kvóty. Na druhú stranu sa snažíme v rámci Európskej únie a s jednotlivými štátmi riešiť nelegálnu migráciu, ktorá je niekoľkonásobne zvýšená," podotkol. Poukázal aj na problematiku grécko-tureckých hraníc.

"Nie sme vystavení žiadnej medzinárodnej hanbe, práve naopak," dodal Mikulec. Poukázal na iniciatívy SR na medzinárodnej úrovni, napríklad v otázke sprísnenia trestov pre prevádzačov. Zastal sa aj vedenia Policajného zboru a migračného úradu.

Zároveň odmietol, že by Slovensko zlyhalo na hranici s Maďarskom a zopakoval ustanovenia schengenskej dohody. Kontroly by podľa neho len skomplikovali situáciu v pohraničí obdobne, ako na českých hraniciach po obnovení kontrol zo strany ČR. Nepovažuje to za koncepčné riešenie v medziach schengenu a platných smerníc EÚ.

Minister vyhlásil, že opozícia sa snaží prekrývať svoje chyby a pripomenul viaceré kauzy Smeru-SD. Vyčítal im aj nedostatočné opatrenia pre ľudí. "Mali ste na starosti samých seba a vynášať tašky plné peňazí niekde do Dubaja," dodal.

Richard Takáč (Smer-SD) skonštatoval, že Mikulec s vládou opätovne potvrdili, že im nezáleží na občanoch SR. "Vystúpenie Mikulca potvrdilo, že z inej galaxie je celá vláda," poznamenal a poukázal na nárast nelegálnej migrácie a zhoršenie situácie. Odmieta, že by to súčasná vláda zvládala. Obdobne to vníma aj Ladislav Kamenický (Smer-SD). Z vyjadrenia ministra podľa jeho slov vyplýva, že sa vláda vykašlala na ochranu našich hraníc. Mikulca označil za hrozbu pre SR.

(tasr)

Minúta  |  

Juhokórejský prezident požiadal Čínu o aktívnejší prístup k provokáciám KĽDR

Juhokórejský prezident Jun Sok-jol vyzval v utorok Čínu, aby zohrávala aktívnejšiu úlohu pri kontrole jadrových a raketových provokácií Severnej Kórey. Vo vyhlásení to uviedla Jun Sok-jolova prezidentská kancelária po jeho rozhovore s čínskym prezidentom Si Ťin-pchingom.

Obaja lídri absolvovali v rámci samitu skupiny G20 na indonézskom ostrove Bali svoje vôbec prvé vzájomné osobné stretnutie. Ich rokovanie v súčasnom období zvýšeného napätia na Kórejskom polostrove trvalo 25 minút.

Juhokórejský prezident vyjadril počas stretnutia obavy, že KĽDR eskaluje napätie bezprecedentným tempom svojich jadrových a raketových provokácií, píše sa vo vyhlásení.

"Dúfam, že Čína bude ako náš sused a člen Bezpečnostnej rady OSN zohrávať aktívnejšiu a konštruktívnejšiu úlohu," povedal Jun svojmu čínskemu kolegovi.

Si Ťin-pching uviedol, že Peking a Soul zdieľajú v súvislosti s Kórejským polostrovom spoločné záujmy a dúfa, že Južná Kórea bude aktívne pracovať na zlepšení vzťahov s KĽDR, uviedla ďalej kancelária juhokórejského prezidenta.

Severná Kórea tento rok mimoriadne zintenzívnila skúšky zbraní. Skúšobne odpálila už viac než dve desiatky balistických rakiet, pričom jedna z nich preletela aj ponad Japonsko.

(tasr)

Minúta  |  

Lekárski odborári urobiť všetko preto, aby k dohode došlo tento týždeň, tvrdí Visolajský

Lekárski odborári sú pripravení dohodnúť sa a pomôcť nemocniciam. Chcú urobiť všetko preto, aby k dohode došlo ešte tento týždeň. Vyhlásil to šéf Lekárskeho odborového združenia (LOZ) Peter Visolajský po utorkom rokovaní na Úrade vlády SR.

"Na dohodu treba dve strany. Sme radi, že druhá strana je už ochotná sa baviť, že sme sa stretli a dohodu hľadáme. To naozaj vítame," skonštatoval. Rokovanie podľa jeho slov bolo konštruktívne a prebralo na ňom všetkých osem požiadaviek lekárskych odborárov.

Visolajský potvrdil, že rokovanie by malo pokračovať v stredu (16. 11.) poobede. "K niektorým bodom sme nedostali konkrétnu odpoveď, ale bolo nám sľúbené, že si ju vypočujeme v stredu," doplnil. Ak by došlo k dohode, štvrtkový protest (17. 11.) za záchranu zdravotníctva by sa mohol zrušiť.

Utorkové rokovanie na Úrade vlády SR zvolal premiér Eduard Heger (OĽaNO). O aktuálnej situácii v zdravotníctve v pondelok (14. 11.) rokovala aj koaličná rada. Zaoberať sa okrem iného mala čerpaním z plánu obnovy či memorandom s lekármi.

Začiatkom októbra malo podať hromadné výpovede vyše 2 100 lekárov z 31 slovenských nemocníc. Lekárski odborári výpovede vysvetlili nesúhlasom s aktuálnymi podmienkami v systéme. V tejto súvislosti zvolali na štvrtok protestné zhromaždenie za záchranu zdravotníctva.

(tasr)

Minúta  |  

Lavrov považuje podmienky Ukrajiny na obnovenie mierových rokovaní za nereálne

Podmienky, ktoré kladie Ukrajina v súvislosti s obnovením mierových rokovaní s Ruskom, sú "nereálne", uviedol v utorok ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov. Povedal to v rámci samitu skupiny G20 na Indonézskom ostrove Bali.

"Všetky problémy sú na ukrajinskej strane, ktorá kategoricky odmieta rokovania a predkladá podmienky, ktoré sú zjavne nereálne," povedal Lavrov, ktorý na samit G20 odcestoval namiesto ruského prezidenta Vladimira Putina.

Dodal, že rovnaké stanovisko vyslovil aj počas stretnutia s francúzskym prezidentom Emmanuelom Macronom. Postoj Ruska k rokovaniam o ukončení konfliktu na Ukrajine vysvetlil šéf ruskej diplomacie aj nemeckému kancelárovi Olafovi Scholzovi.

Rokovania o ukončení vojny na Ukrajine sa začali už krátko po začiatku ruskej invázie z 24. februára. Rozhovory medzi Moskvou a Kyjevom však boli na začiatku apríla pozastavené a obe krajiny sa navzájom obviňujú z nedostatku pokroku v rokovaniach.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj nedávno uviedol, že Kyjev nebude rokovať s Moskvou, pokiaľ bude prezidentom Vladimir Putin. Zelenskyj preto v októbri podpísal dekrét, ktorým oficiálne vyhlásil vyhliadky na rokovania s Putinom za "nemožné".

"Krajiny tretieho sveta… si dobre uvedomujú, že tomuto procesu bráni Ukrajina, ktorá aj prostredníctvom zákonov, Zelenského dekrétu, zakazuje rokovania s Ruskou federáciou," povedal Lavrov. Dodal, že Kremeľ chce vidieť konkrétne dôkazy, že "Západ má vážny záujem poučiť Zelenského a vysvetliť mu, že to takto nemôže pokračovať a nie je to v záujme ukrajinského ľudu".

Ukrajinský prezident v utorkovom príhovore na samite G20 vyzval lídrov tohto zoskupenia, aby vyvinuli tlak na stiahnutie ruskej armády z ukrajinského územia.

(tasr)

Minúta  |  

Rada EÚ oznámila spustenie Asistenčnej misie EÚ Ukrajina

Rada EÚ pre zahraničné veci segment obrana v utorok v Bruseli oznámila, že spúšťa Asistenčnú misia EÚ Ukrajina (EUMAM). Jej cieľom je zaisťovať podporu Ukrajiny, ktorá čelí ruskej útočnej vojne.

EUMAM Ukrajina bola ustanovená 17. októbra, aby posilnila vojenskú spôsobilosť ukrajinských ozbrojených síl a zároveň chránila civilné obyvateľstvo. V jej rámci bude poskytovať výcvik pre 15-tisíc príslušníkov ukrajinských ozbrojených síl na území členských štátov EÚ. Jej veliteľom bude riaditeľ Útvaru pre vojenské plánovanie a vedenie (MPCC), viceadmirál Hervé Bléjean.

MPCC je stálou štruktúrou velenia a riadenia na vojenskej strategickej úrovni. Od júna 2017 zodpovedá za plánovanie a vedenie nevojenských misií EÚ. Útvar bol vytvorený s cieľom zvýšiť efektívnosť štruktúry velenia a riadenia EÚ, aby sa predchádzalo zbytočnej duplicite s NATO.

Rada EÚ v utorok v rámci Európskeho mierového nástroja (EPF) odobrila 16 miliónov eur na podporu budovania kapacít ukrajinských ozbrojených síl misiou EUMAM Ukrajina. Zo zdrojov EÚ budú financovať nákup munície a vojenského vybavenia, prepravu, uskladnenie, údržbu a opravy zariadení potrebných pre výcvik

Finančná pomoc bude trvať 24 mesiacov a pridá sa k predošlým príspevkom EÚ pre Ukrajinu v rámci EPF, ktoré teraz predstavujú viac ako 3,1 miliardy eur.

Ministri členských krajín EÚ zodpovední za obranu pri tejto príležitosti opätovne vyjadrili svoju podporu nezávislosti, zvrchovanosti a územnej celistvosti Ukrajiny v rámci jej medzinárodne uznaných hraníc a jej legitímnemu právu brániť sa proti ruskej agresii.

(tasr)

Minúta  |  

Pri Ružomberku prerazili diaľničný tunel Čebrať

Diaľničný tunel Čebrať pri Ružomberku sa v utorok podarilo preraziť. Oznámil to minister dopravy a výstavby Andrej Doležal (nominant Sme rodina). Po dostavbe bude tunel s dĺžkou viac ako 3 600 metrov súčasťou úseku liptovskej diaľnice D1 Ivachnová – Hubová. Motoristi by sa ním po prvý raz mali previezť do dvoch rokov.

"Ešte pred pol rokom sme mali krízovú situáciu, keď sme museli stavbu znovu naštartovať a vyriešiť isté problémy. O to radšej som, že kolegovia našli cestu k riešeniu, aby stavba mohla ďalej napredovať. Zhotoviteľ ma uistil, že s vysokou pravdepodobnosťou neočakávajú ďalšie komplikácie v stavebnej časti," uviedol v utorok na stavbe minister dopravy.

Doležal dodal, že definitívna suma za dostavbu ešte stále nie je známa, aktuálne o nej rokujú.

Tunel pri Ružomberku začali raziť na jeseň 2014, no pre nestabilné podložie práce v roku 2015 zastavili. Stavbu tunela následne preprojektovali. Namiesto pôvodných 2 026 metrov tak meria viac ako tri a pol kilometra. Raziace práce obnovili v roku 2018, aktuálne prerazili južnú rúru. V severnej tunelovej rúre sa razí z oboch strán, zostáva ešte 77 metrov. V tuneli by sa malo jazdiť rýchlosťou sto kilometrov za hodinu.

Podľa generálneho riaditeľa Národnej diaľničnej spoločnosti (NDS) Vladimíra Jacka dielo nebudú odovzdávať po etapách, ale celé. "Chceme ho odovzdať celé, aby bolo prejazdné z bodu A do bodu B," podotkol. V tuneli po jeho dokončení podľa štúdií očakávajú dopravnú intenzitu na úrovni približne 20-tisíc áut denne. Pätinu z toho by mala tvoriť nákladná doprava.

Tunel Čebrať je súčasťou úseku diaľnice D1 Ivachnová – Hubová, ktorý je aktuálne vo výstavbe a bude mať dĺžku 14,92 kilometra. Dostavať by ho mali predbežne v druhej polovici roku 2024. Úsek vytvorí obchvat mesta Ružomberok a po dobudovaní sa napojí na diaľnicu do Košíc. Diaľnica pri Ružomberku ušetrí motoristom 16 minút v porovnaní s jazdou po ceste prvej triedy.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.